Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. apríl 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209585
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7815209585.10

Uznesenie

Okresný súd v Rožňave, v právnej veci žalobcu Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. so sídlom
Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BOĽOŠ s. r. o. so
sídlom Horná 25, Banská Bystrica proti žalovanému J. Š., nar. X. X. XXXX, bytom N., X. Y. XXX/XX
zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o
zaplatenie 346,50 Eur s prísl., o trovách tohto konania takto

r o z h o d o l :

I. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 346,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 27. 6. 2015 do zaplatenia žalovaným. Súd rozsudkom sp. zn. 8 C 313/2015 - 129 zo
dňa 5. 1. 2017 uložil žalovanému pod výrokom I povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 346,50 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27. 6. 2015 do zaplatenia, všetko v mesačných

splátkach po 10,- Eur, počnúc mesiacom február 2017, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred,
pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky. Zároveň súd žalobcovi vo
výroku II. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči obom jeho
výrokom. Uviedol, že rozhodnutie súdu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože do takejto situácie ho

dostal zamestnanec žalobcu (vodič autobusu), ktorý zobral od neho peniaze na cestovný lístok, ale
mu ho nevydal. Zároveň v odôvodnení vyjadril nesúhlas s výrokom o náhrade trov konania, pri ktorých
poukázal na to, že súd mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa to, že cestovné zaplatil
a zároveň za takýto dôvod mal vyhodnotiť aj jeho sociálnu situáciu, keďže nepracuje, má vyživovaciu
povinnosť voči viacerým maloletým deťom. Uvedené skutočnosti mal súd skúmať aj z úradnej moci o
to viac, že v tomto konaní bol aj oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, čiže jeho zlá situácia

bola už preukázaná. Až preskúmanie takýchto pomerov môže zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu
súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa § 257 CSP,
avšak súd uvedené neskúmal, resp. z rozhodnutia nevyplýva, či tieto dôvody skúmal alebo nie, a preto
žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania, vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej nie je dôvodné ,preto rozsudok vo veci samej ( v I.

výroku ) potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne
správny. Odvolanie žalobcu voči II. výroku (o trovách konania) však považoval za dôvodné, v dôsledkučoho rozsudok v II. výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
pretože neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.

5. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo vo vzťahu
k rozhodnutiu vo veci samej (I. výrok) nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite
zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ustanovenia § 191 odsek 1,2 CSP, t.j. každý

dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický
rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že
by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Zároveň súd
prvej inštancie skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

6. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu poukázal a doplnil, že ani
v odvolaní žalovaný neuviedol námietky, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o vecnej nesprávnosti

rozhodnutia.

7.OdvolaniežalobcuvočiII.výroku(otrováchkonania) odvolacísúdpovažovalza dôvodné, vdôsledku
jeho nedostatočného odôvodnenia.

8. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

9. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a vysvetliť svoj myšlienkový postup dostatočne s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, a zároveň musí vysvetliť svoje úvahy, ktorými sa riadil.

10. Ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, vyššie popísané odôvodnenie v plnom
rozsahu sa vzťahuje aj k odôvodneniu výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania.

11. V danom prípade žalovaný poukázal na ustanovenia § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd

neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

13. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania, podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno ustanovenie § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.15. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného
zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné

pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a
ich postoj v konaní.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na
strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

17. V danej veci však z odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania vyplýva iba to, že
súdprvéhostupňaprirozhodovanípoužilustanovenie§255ods.1CSP,ktoréustanovenieprvoinštančný
súd citoval. Nie je však zrejmé ako súd toto ustanovenie aplikoval na daný prípad a z akých úvah
vychádzal pri svojom rozhodnutí o trovách konania. Rovnako z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, či
súd skúmal aj skutočnosti relevantné pre prípadné použitie ustanovenia § 257 CSP, t.j. nemožno zistiť,

či súd zvažoval použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a
k akým záverom dospel. Uvedené posúdenie sa javí o to nevyhnutnejšie, že súd žalovanému umožnil
splácať žalovanú istinu v splátkach s poukazom na sociálne pomery žalovaného a jeho nepriaznivú
finančnú situáciu (je nezamestnaný, je poberateľom sociálnych dávok a má vyživovaciu povinnosť voči
2 maloletým deťom).

18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného voči II. výroku
boli naplnené. Preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenej časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či v tomto prípade neprichádza do úvahy

použitie ustanovenia § 257 CSP, t.j. či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a opätovne rozhodnúť
o trovách konania.

19. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pokračoval v konaní a zároveň vyzval
žalovaného, aby zdokladoval svoje majetkové pomery, vyjadril sa k svojmu mesačnému príjmu,

hnuteľnému a nehnuteľnému majetku. Žalovaný, reagujúc na výzvu súdu opätovne uviedol, že jeho
majetkové pomery sú na nízkej úrovni, je nezamestnaný, pričom nežiadúci stav sa snaží riešiť
vyhľadávaním možnosti zaradiť sa do pracovnoprávneho vzťahu. K svojim majetkovým pomerom
uviedol, že nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a je bez príjmu.

20. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní.

22. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov trov konania, ak mala
strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech
vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca
má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak
žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V zmysle vyššie citovaného § 255 CSP súd rozhodne v prípade,

ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom, alebo
sčasti neprizná.

23. Súd vychádzajúc z vyššie citovaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2 Co 135/2017 zo dňa 15. 3. 2018, ktorým je prvostupňový súd viazaný, ako aj s poukazom na vyššie
citované ustanovenie § 257 CSP, o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal náhradu
trov konania.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné

osobitného zreteľa. Súd v predmetnom konaní rozhodol v zmysle predmetného ustanovenia § 257 CSP,
keď výnimočne stranám sporu nepriznal náhradu trov konania, keďže má za to, že v predmetnom konaní
existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa.25. Ustanovenie § 257 CSP teda znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy
konaniaúspešnejstrane,totoustanovenievšaknemožnovykladaťtak,žemožnokedykoľvekbezohľadu
na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy

musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré
viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, aby neodporovalo dobrým mravom.

Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy.

26. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie určité podmienky; musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa

a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k
takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem,
ktoré upravujú náhradu trov konania. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby
išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia

o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu
môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania
je potrebné v predmetnej veci hľadieť ako na výnimočnú a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo

žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Teda aj v tomto
smere je potrebné vziať do úvahy korektív dobrých mravov a náhradu trov konania inak úspešnému
žalobcovi nepriznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí hlavne v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch žalovaného, ktorý je nezamestnaný, nemajetný a je bez príjmu. Nepriaznivá
finančná situácia u žalovaného pretrváva, je poberateľom sociálnych dávok a má naviac aj vyživovaciu

povinnosť voči dvom maloletým deťom. Predmetnú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného zohľadnil
súd už v pôvodnom rozsudku, keď mu umožnil splácať žalovanú sumu v mesačných splátkach po 10,-
Eur. Súd má za to, že žalovaného by zaťažilo znášať trovy tohto konania hlavne pre jeho nepriaznivé
sociálne pomery, čo je hlavným dôvodom, prečo súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Súd hlavne
v jeho sociálnych pomeroch vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach na

strane žalovaného a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď žiadnej
zo strán nepriznal náhradu trov konania. Súd je tiež toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude
úspešný žalobca výrazne škodný, kým žalovanému, pokiaľ by bol zaviazaný zaplatením trov konania,
by sa výrazne zasiahlo do jeho majetkovej sféry.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).