Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207742
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:2119207742.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: AUTO
PEPO, s.r.o., Pekárska 157/11, 917 01 Trnava, IČO: 50 732 765, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka: HV - Centrum, s.r.o., Bajkalská 29/E, 821 01 Bratislava, IČO: 36 792 284 (predtým
so sídlom Hlavná 2, 917 01 Trnava), na odvolanie navrhovateľa - veriteľa proti uzneseniu Okresného

súdu Trnava o zastavení konkurzného konania v konaní vedenom pod č.k. 36K/12/2019-69 zo dňa
15.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2020, vydané
v konaní pod č. k. 36K/12/2019-69, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36K/12/2019-69 zo dňa 15.01.2020 v I. výroku zastavil konkurzné
konanie proti dlžníkovi: HV - Centrum, s.r.o., IČO: 36 792 284, so sídlom Hlavná 2, 917 01 Trnava,
zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 20219/T a v II. výroku
zaviazal navrhovateľa - veriteľa zaplatiť dlžníkovi náhradu trov konania v celom rozsahu odvolávajúc
sa na ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 11 ods. 1, ods. 3, §
12 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5, § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3
a § 196 ZKR. Pri trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že dlžníkovi, ktorý mal plný úspech v konaní,
priznal náhradu trov konania v plnej výške. Po právoplatnosti uznesenia rozhodne súd prvej inštancie o
výške trov konania samostatným uznesením, vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolaním, súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - veriteľ
návrhom doručeným súdu dňa 19.20.2019 (správne malo byť uvedené 12.09.2019) a doplneným dňa
07.10.2019, sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. K návrhu pripojil faktúru č. XXXXXXX
zo dňa 14.11.2012, uznanie záväzku a splátkový kalendár zo dňa 20.11.2015, potvrdenie audítora k
neuhradenej pohľadávke zo dňa 12.09.2019, výpis zo zoznamu dlžníkov na daniach a uhradil preddavok

na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36K/12/2019-48 zo dňa 14.10.2019, zverejneným v Obchodnom
vestníku dňa 21.10.2019, rozhodol tak, že začína konkurzné konanie na majetok dlžníka. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019.

Uznesením č.k. 36K/12/2019-55 zo dňa 28.10.2019, konkurzný súd vyzval dlžníka na vyjadrenie
k návrhu, osvedčenie platobnej schopnosti, na predloženie zoznamu všetkých svojich peňažnýchzáväzkov, z ktorých plnením bol deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, na predloženie
zoznamu všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
o predloženie informácie o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto

informácie súdu, na predloženie zoznamu pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Zároveň dlžníka
poučil, že pokiaľ v lehote 20 dní od doručenia uznesenia neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd
vyhlási na majetok konkurz a ak sa dlžník v uvedenej lehote nevyjadrí, má sa za to, že svoju platobnú
schopnosť neosvedčil. Uznesenie dlžníkovi doručil dňa 31.10.2019.

Dňa 11.12.2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil iba dlžník (konateľ dlžníka). Dlžník
uviedol, že žiada návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť, a to z dôvodu, že dlh voči Daňovému úradu
Trnava v sume 3.361,72 eur uhradil, o čom predložil aj dôkaz - poštové poukážky, a preto neexistuje
druhý veriteľ, ktorého navrhovateľ označil v návrhu. Zároveň spochybnil a poprel existenciu pohľadávky
navrhovateľa, ktorá mala vzniknúť titulom poskytnutia služieb a prác vyúčtovaním pôvodným veriteľom

spoločnosťou PD Siladice, ktoré však poskytnuté neboli. Dlžník nemá vedomosť o tom, že by o tejto
pohľadávke prebiehal nejaký súdny spor alebo, že by dlžník pohľadávku uznal dňa 20.11.2015. V čase
uznania záväzku bol jediným štatutárnym orgánom dlžníka a predmetné uznanie záväzku za dlžníka
nespísal. Pohľadávku veriteľa čo do dôvodu jej vzniku a ani výšky neuznáva.

3. V prejednávanej veci ide o konkurzné konanie začaté na základe veriteľského návrhu. Aby bol
veriteľskýnávrhperfektný,musiabyťokremvšeobecnýchnáležitostísplnenéadoloženédvepodmienky,
a to oprávnenie veriteľa na podanie návrhu a dôvodnosť platobnej neschopnosti označeného dlžníka.
Zároveň majetok dlžníka musí postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.

4. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má pohľadávku
voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2ZKR). Na prípadné
sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu
legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 19 ods. 1 písm. c/ ZKR). Osvedčenie spornosti
pohľadávky nevyhnutne musí zodpovedať atribútu pravdepodobnosti, teda faktickému stavu, kedy

podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka
veriteľa je skutočná.

Súd prvej inštancie mal za to, že pohľadávku navrhovateľa - veriteľa nie je možné považovať za
nespornú, nakoľko navrhovateľ svoju pohľadávku odvodzuje z titulu uznania dlhu. Dlžník však namietol

uznanie dlhu a uviedol, že predmetné uznanie pohľadávky urobila osoba, ktorá prekročila svoje
oprávnenie. Vzhľadom na uvedené nemal súd prvej inštancie za preukázané nespornosť pohľadávky
veriteľa a zároveň nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka
veriteľa skutočne existuje, takéto dokazovanie odporuje účelu konkurzného konania. Nemožno totiž
pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľ - veriteľ nie je aktívne
legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to vzhľadom na to, že na
spornú pohľadávku veriteľa sa neprihliada. Zároveň mal súd preukázané, že neexistuje druhý veriteľ,
a to daňový úrad, nakoľko tento záväzok bol uhradený. Preto súd prvej inštancie konkurzné konanie

proti dlžníkovi zastavil a navrhovateľa - veriteľa zaviazal zaplatiť dlžníkovi náhradu trov konania v celom
rozsahu.

5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ
- veriteľ AUTO PEPO, s.r.o., so sídlom Pekárenská 157/11, 917 01 Trnava, IČO: 50 732 765, dňa

07.02.2020 osobne na súde (pod č. l. 81 až 95 spolu s deviatimi prílohami), v celom rozsahu čo
do výroku I., ako aj výroku II., a to z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP); súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP);
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
Okresného súdu Trnava zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP s
poukazom na ust. § 19 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR.Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že navrhovateľ - veriteľ nie je
aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vzhľadom na to,

že na spornú pohľadávku navrhovateľa - veriteľa sa neprihliada (ods. 25 odôvodnenia uznesenia). Súd
nemal za preukázané nespornosť pohľadávky navrhovateľa - veriteľa, pričom svoje skutkové zistenie
oprel iba o námietku konateľa dlžníka vo vzťahu k uznaniu pohľadávky navrhovateľa - veriteľa zo dňa
20.11.2015, a to z dôvodu, že uznanie pohľadávky mala urobiť osoba, ktorá prekročila svoje oprávnenie
(ods. 24 odôvodnenia). Konateľ dlžníka na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o existencii uznania

pohľadávky navrhovateľa - veriteľa zo dňa 20.11.2015, pretože v čase uznania záväzku bol jediným
štatutárnym orgánom dlžníka a predmetné uznanie záväzku nespísal (ods. 4 odôvodnenia uznesenia).

Navrhovateľ - veriteľ poukazuje na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keďže navrhovateľ
- veriteľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojil listinné dôkazy preukazujúce oprávnenie osoby
F.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, V..Č.. XXXXXX/XXX, G. I. XXXX/X, XXX XX Y., konať v mene dlžníka

vo všetkých právnych úkonoch, na základe čoho menovaná osoba, ako splnomocnenec, oprávnene
podpísala uznanie záväzku a splátkový kalendár zo dňa 20.11.2015. Posúdenie oprávnenosti osoby
konajúcej v mene dlžníka pri podpisovaní uznania záväzku a splátkového kalendára zo dňa 20.11.2015
- súd prvej inštancie opomenul vykonať navrhnuté listinné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a bezpodmienečne a bez overenia tvrdení konateľa dlžníka a bez konfrontovania týchto

tvrdení a listinných dôkazov, týmto uveril a mal za preukázané spornosť pohľadávky navrhovateľa
- veriteľa. Avšak ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) ZKR vyžaduje osvedčenie spornosti pohľadávky
dlžníkom a nie iba obyčajné tvrdenie dlžníka o spochybnení a popieraní existencie pohľadávky. Výpisy
z Knihy prijatých faktúr dlžníka preukazujú, že dlžník o pohľadávke navrhovateľa - veriteľa účtuje aj
v účtovníctve. Navrhovateľ - veriteľ mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie mal preukázané, že neexistuje druhý
veriteľ označený v návrhu - Daňový úrad Trnava, ktorého pohľadávku už dlžník uhradil, navrhovateľ
zistil ďalších dvoch veriteľov s pohľadávkami voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti ku dňu začatia
konkurzného konania. Jedná sa o veriteľa: S. I., Y. G. O. J. I.E. XXX, XXX XX Š., J.. XX.XX.XXXX, ktorý

má pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 145.000,- eur, z ktorej časť vo výške 70.000,- eur bola 30 dní
po lehote splatnosti v čase začatia konkurzného konania. Ďalším veriteľom dlžníka je aj D. N., G. W.. N.
X, XXX XX O. X.F., ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 110.000,- eur, z ktorej časť vo výške
90.000,- eur bola 30 dní po lehote splatnosti v čase začatia konkurzného konania. Navrhovateľ - veriteľ
má za to, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, a preto súd prvej inštancie mal rozhodnúť o

vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v zmysle § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, alebo navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania
dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

7. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
36K/12/2019, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 15.01.2020 zistil, že súd
prvej inštancie podľa ust. § 3 ods. 1 až ods. 4, ust. § 11 ods. 1, ods. 3, ust. § 12 ods. 1, ods. 2 ,
ust. § 13 ods. 1, ust. § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ust. § 14 ods. 5, ust. § 19 ods. 1, ods. 2,

ods. 3 ZKR pohľadávku navrhovateľa - veriteľa nie je možné považovať za nespornú. Dlžník namietol
uznanie dlhu a uviedol, že predmetné uznanie urobila osoba, ktorá prekročila svoje oprávnenie. Súd
prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak konštatoval, že navrhovateľ - veriteľ nepreukázal
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Osvedčenie spornosti pohľadávky
zakladá preto dôvodný postup súdu prvej inštancie o zastavení konkurzu. Nie je úlohou súdu pri návrhu

o vyhlásení konkurzu viesť dokazovanie o spornosti pohľadávky, toto dokazovanie sa vykonáva v
potrebnom rozsahu v samostatnom prípadnom súdnom spore. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa
- veriteľa musí byť v konaní preukázaná natoľko, aby jeho pohľadávka nebola spornou a nakoľko dlžník
účinne namietol spornosť, záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľ - veriteľ nie je aktívne vecne
legitimovaný, zakladá zastavenie konkurzného konania. Odvolací súd nemôže prihliadnuť k dôvodom

odvolania tak, ako je založené na č.l. 81-94 spisu. Odvolateľ síce uvádza, že má za to, že dlžník má
aj ďalších dvoch veriteľov s pohľadávkami voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti ku dňu začatia
konkurzného konania, a to veriteľa - S. I.G., Š., ktorý má pohľadávku vo výške 145.000,- eur, z ktorej
časť vo výške 70.000,- eur je 30 dní po lehote splatnosti v čase začatia konkurzného konania. K tejtopohľadávke doložil aj listiny tak, ako sú založené na č.l. 87-90, ako prílohu č. 4 k jeho odvolaniu.
Ďalej uvádza, že má za to, že ďalším veriteľom dlžníka je D. N., O. X., ktorý má pohľadávku vo výške
110.000,- eur, z ktorej časť vo výške 90.000,- eur bola 30 dní po lehote splatnosti v čase začatia

konkurzného konania. Má za to, že navrhovateľ - veriteľ preukázal splnenie podmienok existencie
ďalších veriteľov dlžníka, dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, a preto má súd rozhodnúť o
vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Odvolací súd nemôže prihliadnuť k takto uvedeným dôvodom
odvolania, nakoľko preukázanie aktívnej - vecnej legitimácie je na strane navrhovateľa - veriteľa, ktorý
podal návrh. Existencia či neexistencia ďalších veriteľov dlžníka, na ktorých poukazuje odvolateľ, nemá

pre posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie žiaden právny význam a naviac pri uznaní záväzku a
splátkovom kalendári zo dňa 20.11.2015, ktorý bol uzatvorený s pôvodným veriteľom PD Siladice, 920
52 Siladice (viď č.l. 10 a 13) a tiež pri ďalších veriteľoch, ktorých uviedol odvolateľ v odvolaní pri uznaní
záväzku a splátkovom kalendári v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) ZKR, chýbajú úradne overené podpisy
dlžníka, poprípade kto konal za dlžníka a podpisoval uznanie záväzku a zmluvy o pôžičke (viď č.l. 85,
86, 89, 90, 92). Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe preto odvolací súd, v zhode so

závermi, ktoré zistil súd prvej inštancie vo svojom uznesení zo dňa 15.01.2020, potvrdil uznesenie v
celom rozsahu ako vecne správne.

8. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal
rozhodnutie - uznesenie zo dňa 15.01.2020 v konaní pod č.k. 36K/12/2019-69, ktorým konanie zastavil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný dlžník. Nakoľko si náhradu trov

konania v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d), e) CSP).