Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411217879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4411217879.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci
pobočky Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, nám. Gy. Szechényiho 10, proti povinnému: DANUBIA
& COMPANY, spol. s r. o., so sídlom Štúrovo, Hlavná 36, IČO: 36 558 923, o vymoženie 201 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.
decembra 2017 č. k. 7Er/99/2011-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Soni Stodolovej, so sídlom Exekútorského úradu Nitra,
Kmeťkova 25 trovy exekúcie vo výške 57,65 eura do 3 dní po právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) a uviedol, že dňa 03. 10. 2011 poveril súdnu
exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 23. 11. 2015 súdna exekútorka

doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad
uspokojeniapohľadávkyoprávneného,pohľadávkaoprávnenéhojenevymožiteľnou.Otrováchexekúcie
rozhodol podľa § 37 ods. 1 prvej vety, § 196 prvej vety, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 prvej a druhej vety, ods.
5, § 203 ods. 1, 2 prvej vety Exekučného poriadku a § 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky MS č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdnej exekútorke prináleží odmena

podľa § 14 cit. vyhlášky vo výške 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov- poštovné + poštovné ako
budúce hotové výdavky v sume 14,85 eura a DPH v sume 9,61 eura, t. j. v celkovej výške 57,65 eura,
na ktorých náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (správne malo byť uvedené podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku tak ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 12 odôvodnenia uznesenia)
zaviazal oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov preto predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia. S poukazom na ust. § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku uviedol, že použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy
iba vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje
zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením

exekúcie. Mal za to, že v danom prípade nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov,
nebolsplnenýanidôvodnapoužitievýnimky,kedybyboloprávnenýpovinnýuhradiťexekútorovinákladyexekúcie. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Uviedol, že ako
oprávnený uskutočnil všetky potrebné právny kroky smerujúce k vymoženiu svojej pohľadávky, pričom
podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16. 09. 2011, kedy jeho pohľadávka zo strany povinného nebola

uspokojená. Mal za to, že zastavenie exekúcie nezavinil, pretože nepodal návrh na zastavenie exekúcie,
a teda nejde o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať oprávneného a rovnako nie je možné
rozširovať zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného
konania zaťažiť oprávneného. Nesúhlasil, aby bol zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie. Poukázal, že
v bode 12 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nesprávne uviedol ust. § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, pričom správne malo byť uvedené ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže
súd ho zaviazal na zaplatenie trov exekúcie z dôvodu, že exekúcia sa zastavila zavinením oprávneného.
Tento názor bol potvrdený v bode 21 odôvodnenia predmetného uznesenia. Mal za to, že súd by mal pri
trovách exekúcie skúmať ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť, primeranosť a nevyhnutnosť.
Záverom poukázal, že súd prvej inštancie priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume
14,85 eura podľa § 22 vyhlášky, pričom bližšie nešpecifikoval, z čoho táto suma pozostáva. Vzhľadom

k tomu, že žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, pretože návrh na zastavenie exekúcie
podal súdny exekútor, žiadal, aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, resp. na
ich náhradu zaviazal povinného.

3. Súdna exekútorka JUDr. Soňa Stodolová vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že súdu prvej

inštancie predložila podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu exekúcie neboli zistené žiadne
finančné prostriedky, ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, z predaja
ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. V tomto smere poukázala na ust. § 57 ods. 4
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie

exekúcie. Mala za to, že nemajetnosť povinného vyplývajúca z dlhoročného preverovania majetkových
pomerov, spolu 19 exekučných konaní vedených v Centrálnom registri exekúcií voči povinnému bol
dostatočný dôvod na predloženie veci súdu na posúdenie, či sú tu, alebo nie sú dôvody na zastavenie
exekúcie. S poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uviedla, že exekučné konanie bolo
zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného a v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistení, že odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), odvolanie oprávneného podľa § 386

písm. c) CSP odmietol.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným súdnej exekútorke JUDr.
Soni Stodolovej dňa 16. 09. 2011 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 201 eur s príslušenstvom.
Za exekučný titul označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410263710-

GC04/10 zo dňa 08. 04. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 05. 2010. Súd
prvej inštancie poveril dňa 03. 10. 2011 súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú vykonaním exekúcie.
Dňa 23. 11. 2015 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdna exekútorka vyčíslila trovy exekúcie v celkovej výške
57,65 eura. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.

11. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

12. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej
inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje
nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie. Poučenie o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu,

protiktorémuvskutočnostizákonodvolanienepripúšťa,nezakladáprocesnéúčinkypodanéhoodvolania
a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné.

13. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho
zákon pripúšťa. Odvolací súd, posudzujúc odvolanie oprávneného podľa obsahu podľa § 124 ods. 1
CSP dospel k záveru, že i keď oprávnený uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie

a náhrade trov exekúcie v sume 57,65 eura, ide o odvolanie voči trovám exekúcie, keďže dôvody
odvolania sa týkajú práve tohto výroku. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a
nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie
nepripúšťa. Ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie výslovne neupravujú možnosť podať
odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, preto odvolací súd (a contrario), aplikujúc ustanovenie

§ 355 ods. 2 CSP posúdil podané odvolanie ako neprípustné a ako také ho podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol.

14. Vo všeobecnosti, ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade
neprípustného odvolania, pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo

zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k § 255 CSP. Nárok na náhradu trov konania v takomto
prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke
považované za neúspech v konaní. Odvolací súd, vzhľadom na to v súlade s ustanovením § 396 ods.
1 a § 255 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu
v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).