Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010170
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418010170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členiek

senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. v trestnej veci proti
obžalovanému G. R., pre zločin úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného
zákona k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného G. R., proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. 5. 2018, sp. zn. 2T/33/2018, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 22. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa výrok
o treste napadnutého rozsudku súdu I. stupňa.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému G. R., narodenému XX.XX.XXXX v H.,
bytom U., prechodne bytom U., G.. X,
t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra

u k l a d á:

podľa§222odsek3Trestnéhozákonazistiacpoľahčujúceokolnostiuvedenév§36písmenol/,písmeno
n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného G. R.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že:
dňa 02.05.2017, v U. Q., na Z. Ľ. H. č. 1, po tom ako si zabezpečil potvrdenie nepravdivých

údajov o svojom zamestnávateľovi, a mesačnom príjme, predložil sfalšované správy, a to zo Sociálnej
poisťovne, akciová spoločnosť, Bratislava, pobočka Nitra, od zamestnávateľa o výške pracovného
príjmu zamestnanca ako i výplatné lístky za mesiace január, február a marec 2017, podpísal návrh
zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 163278848 so spoločnosťou Silverside, akciová spoločnosť,IČO: 50 052 560, so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/B s uvedením výšky požadovaného úveru
vo výške 3.500,00 Eur hoci vedel, že zmluvne dohodnuté podmienky nevie dodržať, pretože už pri
uzatváraní uvedeného návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa

jeho zamestnávateľa, a príjmu, a vedomý si týchto skutočností sa takto pokúsil uviesť do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie spotrebiteľského úveru spoločnosť Silverside, a.s. IČO: 50 052 560,
so sídlom Bratislava Plynárenská 7/B a v prípade poskytnutia spotrebného úveru jej spôsobiť škodu vo
výške najmenej vo výške 3.500,00 eur.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 psím.
l/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V
písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že žiada znížiť výmeru trestu s
použitím zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Tr. zák. s poukazom na Stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44 uverejnené v Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2017. Uložený trest považuje za

neprimerane prísny, ktorý nezohľadňuje všetky okolnosti prípadu a namietol tiež, že mu nebola priznaná
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., hoci urobil vyhlásenie o vine. Aplikáciu § 39 Tr.
zák. zdôvodnil jeho vyhlásením o vine, ďalej skutočnosťou, že skutok bol len vo fáze pokusu, výškou
spôsobenej škody, ku ktorej skutok smeroval, a ktorá bola iba mierne vyššia ako zákonné minimum
2660,- eur a čistým registrom priestupkov.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. mu uložil podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák.
primeraný trest odňatia slobody.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie je
zákonné a dôvodné aj čo do výroku o treste a dôvody odvolania obžalovaného nepovažuje za podstatné.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní pred krajským súdom zotrval na
písomných dôvodoch odvolania a zdôraznil, že existujú dôvody na použitie zmierňujúceho ustanovenia

§ 39 Tr. zák., ktorými sú vyhlásenie o vine, skutočnosť, že ide o trestný čin v štádiu pokusu, že nebol
doposiaľvovýkonetrestu,predchádzajúceodsúdeniamá20rokovstaréanejednalosaonásilnútrestnú
činnosť a ani prejednávaná vec nebola spáchaná sofistikovaným spôsobom. Zdôraznil výchovný účel
trestu a navrhol uložiť obžalovanému s použitím § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody
na spodnej hranici zmierneného režimu v trvaní 6 mesiacov. V konečnom návrhu žiadal vzhľadom na

vyriešenie predbežnej otázky krajským súdom uložiť obžalovanému prísny podmienečný trest odňatia
slobody.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania podaného
prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že skutok spáchal z dôvodu, že stratil bývanie a prácu a

nemal peniaze. Spáchanie skutku oľutoval.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí o odvolaní uviedla, že odvolanie obžalovaného
nepovažuje za dôvodné, pretože trest mu uložený pri nepoužití § 39 Tr. zák. považuje za správny s
poukazom na to, že sa jedná o špeciálneho recidivistu, opakovane odsúdeného za podvody a skutok

spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a to iba 1 mesiac po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Olomouc. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., ktorej sa
obžalovaný domáhal, mala za to, že táto nemá vplyv na zníženie dolnej hranice trestnej sadzby a preto
považovala odvolanie za nedôvodné. V konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvNitre,akoodvolacísúd,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou,
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako napádaných dôvodov a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že
sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho je uložený
trest neprimeraný.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor
odvolanie nepodali. Obžalovaný podal odvolanie iba voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, z tohto dôvodu krajský súd preskúmal iba tento
výrok.

Obžalovaný v odvolaní uvádzal, že žiada s poukazom na jeho priznanie sa ku skutku, jeho oľutovanie,
urobenie vyhlásenia o vine a s ohľadom na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia slovenských
súdov sú staršieho dáta, o uloženie trestu odňatia slobody s použitím zmierňujúceho ustanovenia § 39
Tr. zák.

Ako bolo zistené, obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný slovenskými súdmi, na ktoré
odsúdenia sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Následne bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu
Olomouc sp. zn. 9T/6/2017, právoplatným dňa 3. 4. 2017, pre trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1
Tr. zákonníku Českej republiky č.40/2009 Sb., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 1
a ods. 4 Tr. zák. zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Následne uložil obžalovanému s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

odôvodnil tým, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným
súdom Olomouc, na ktoré rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 7b ods. 2 Tr. zák. prihliadol.

Zhodne ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák., že sa k spáchanému skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Súčasne však na rozdiel od súdu

I.stupňa,keďžeobžalovanýaktívnenapomáhalsúduvyhlásenímovinevzmysleustanovenia§257ods.
1 písm. b/ Tr. por., ktoré súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, odvolací súd k tejto skutočnosti
konštatuje, že páchateľ nemusí bezpodmienečne napomáhať od začiatku všetkým orgánom činným v
trestnom konaní, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného konania, keďže počnúc
dňom 1. 1. 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo k významnému posilneniu

kontradiktórnosti trestného konania, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom,
preto má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. S poukazom na to priznal krajský
súd obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. môžu byť priznané a zohľadnené kumulatívne.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák., je pravdou, že v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku (dňa 23. 5. 2018) správne konštatoval súd I. stupňa, že obžalovanému je nutné pričítať
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. s poukazom na odsúdenie Okresným súdom Olomouc.
Vzhľadom ku skutočnosti, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku uplynula dlhšia doba, krajský súd sa
na verejnom zasadnutí o odvolaní musel najskôr vysporiadať s predbežnou otázkou postupom podľa

§ 7 ods. 1 Tr. por., či sa obžalovaný v trestnej veci vedenej Okresným súdom Olomouc pod sp. zn.
9T/6/2017, právoplatnej dňa 3. 4. 2017, v ktorej mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
so skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov, ktorá mu uplynula dňa 3. 10. 2018, neosvedčil.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na znenie § 83 ods. 3 Tr. zákonníku Českej republiky č. 40/2009

Sb., podľa ktorého ak neurobí súd do jedného roku od uplynutia skúšobnej doby rozhodnutie či sa
osvedčil alebo nie, bez toho, že by mal na tom podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
Podľa ods. 4 tohto paragrafu, ak bolo rozhodnuté, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo sa má
za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. S ohľadom na uvedené ustanovenienadriadený súd obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., že už
bol v minulosti odsúdený, keďže na jeho odsúdenie pre páchanie rovnakej trestnej činnosti slovenskými
súdmi a ani Okresným súdom Olomouc sp. zn. 9T/6/2017 nie je možné prihliadať ako na priťažujúcu

okolnosť. Z posledného odsúdenia Okresným súdom Olomouc sa obžalovaný osvedčil zo zákona dňa
3. 10. 2019.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a aby trest zároveň vyjadril
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací
súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia odvolací súd pri zistení dvoch
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a nezistení priťažujúcich okolností podľa §
37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby vo
výmere 3 až 10 rokov a jej následnej úprave o zníženie hornej hranice o jednu tretinu, t.j. z rozpätia 3
roky až 7 rokov a 8 mesiacov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Takto uložený trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby považoval vzhľadom na osobné pomery
obžalovaného, na ktorého sa hľadí, s poukazom na vyššie uvedené, vo všetkých prípadoch akoby
nebol odsúdený, ako i na okolnosti spáchania skutku a skutočnosť, že nedošlo k jeho dokonaniu a na
kritický postoj obžalovaného k páchanej trestnej činnosti, za dostatočný tak z hľadiska individuálnej ako

i všeobecnej prevencie.

Krajský súd považoval s ohľadom na skutočnosť, že všetky predchádzajúce odsúdenia obžalovaného
sú zahladené, trest uložený obžalovanému súdom I. stupňa vo výmere 3 roky nepodmienečne za
neprimeraný, preto toto pochybenie napravil tým, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa

§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. a sám vo veci rozhodol.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výšky krajský súd teda prihliadol na skutočnosť, že na obžalovaného sa
hľadí, akoby nebol v minulosti odsúdený, na jeho osobný život a skutočnosť, že skutku sa dopustil pod
vplyvom zlej finančnej situácie ako i na to, že priznal spáchanie skutku, tento úprimne oľutoval, skutok

nemal žiadne negatívne následky, keďže nedošlo k jeho dokonaniu, urobil na hlavnom pojednávaní
pred súdom I. stupňa vyhlásenie o vine a v posledných troch rokoch od spáchania prejednávaného
skutku sa žiadnej protiprávnej činnosti ani menšej nebezpečnosti v podobe priestupku nedopustil. Na
základe vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému postačí na jeho nápravu,
aj vzhľadom na všeobecnú a individuálnu prevenciu, uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a uložením probačného
dohľadu nad jeho spávaním počas skúšobnej doby, za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v
príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, keďže skutok
spáchal pre nedostatok financií z dôvodu, že nebol zamestnaný.

Za daných okolností takto vymeraný trest zodpovedá požiadavke primeranosti aj proporcionálnosti
trestu. Krajský súd teda zohľadniac všetky vyššie uvedené okolnosti spočívajúce v osobných pomeroch
obžalovaného, ako i ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, nepovažoval uloženie
nepodmienečného trestu obžalovanému za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu.

Súčasne z dôvodu, že bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody ako podmienečný trest, nezistil
krajský súd žiadne dôvody na aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák., spočívajúce v tom,
že by trest uložený obžalovanému v rámci zákonnej trestnej sadzby bol pre neho neprimerane prísny a
že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania.

Odvolací súd teda podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a následne sám rozhodol vo veci, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle §
322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému, na rozdiel od súdu I. stupňa, uložil trest odňatia slobody vtrvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a s probačným dohľadom nad
jeho správaním počas skúšobnej doby spolu s uložením vyššie citovanej povinnosti, ktorý považoval
vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti za dostatočný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej

prevencie, čím čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku súdu I. stupňa zostali nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.