Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715213294
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715213294.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu v 1. rade L. U., O.. XX.X.XXXX, V. Z. Č..
XXX a žalobcu v 2. rade E. U., O.. X.X.XXXX, V. Z. O. D. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Jánom Kizivatom,
advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku č. 8 proti žalovanému L.O. X., O.. XX.X.XXXX, V.
Z. Č.. XXX, o určenie, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. novembra 2018 č.k. 7C/337/2015 - 117 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením vyslovil,

že žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade priznáva voči žalovanému v celom rozsahu náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania s tým, že výšku náhrady určí samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak potom, ako vo veci samej rozsudkom zo dňa 15.3.2015 č.k. 7C/337/2015 - 90 určil, že:
1/ žalobca v 1. rade je podielovými spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX, D.

F., D. Z., M.. Ú.. Z. R. Z. P. E. N. Č.. XXX - D. P. D. X. XXXX U. F. X. P. P. V. XX/XX K. N., 2/ žalobca v 2.
rade je podielovými spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX, D. F., D. Z., M.. Ú..
Z. R. Z. P. E. N. Č.. XXX/X - Z. Z. P. D. X. XXXX U. R. P. E. N. Č.. XXX/X D. X. XX U. F. X. P. P. V. XX/
XX K. N. a 3/ žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade priznal náhradu trov konania voči žalovanému,
ktorý rozsudok Krajský súd v Košiciach zrušil vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na posúdenie možnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 a 2, § 257, § 396 CSP súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v danom prípade podmienky pre aplikáciu § 257 CSP splnené neboli.
Dôvodil, že žalovaný napriek tomu, že mal dostatok objektívnych informácii o reálnom skutkovom stave,
odmietol sa so žalobcami vyporiadať mimosúdne a z dôvodu konania žalovaného, žalobcovia sa museli
domáhať svojich práv podaním žaloby na súde a so svojou žalobou uspeli, preto súd priznal žalobcovi

v 1. rade a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalovanému v celom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie
Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.11.2018 pod sp. zn. 7C/337/2015 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo uznesenie zmeniť a trovy konania stranám sporu nepriznať. Namietol,

že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že súd nesprávoplatnil rozsudok v roku 2011,
čím bol vinou súdu uvedený do omylu a z napadnutého uznesenia mu nie je jasné, na základe akýchskutočností súd neaplikoval ustanovenie § 257 CSP. Tvrdil, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces z dôvodu, že súd nevyvrátil ním tvrdené skutočnosti, na základe ktorých by mohlo byť použité §
257 CSP. Dodal, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je osobitným druhom konania, v ktorom

súd nie je viazaný návrhmi strán o spôsobe jeho vyporiadania, a preto zásadu úspechu alebo neúspechu
v ňom nemožno aplikovať.

5. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sa vyjadrili k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 16.01.2019. Vo vyjadrení navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a

žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na ustálenú judikatúru,
podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky strany sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam. Zdôraznili, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej
inštanciesazaoberalmožnosťouaplikácieustanovenia§257CSP,avšaknajehopoužitienebolisplnené
kumulatívne podmienky, majúc za preukázané, že žalovaný nemal záujem vyriešiť vec mimosúdne, v
súlade s právoplatnými rozhodnutiami o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko chcel

tieto vzťahy vyriešiť vyporiadaním podielového spoluvlastníctva na základe nesprávneho zápisu v
príslušnej evidencii katastra nehnuteľností, o ktorom mal žalovaný vedomosť. Podľa názoru žalobcov
súd prvej inštancie preto rozhodol správne o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP, K tvrdeniu
žalovaného, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je osobitným druhom konania,
žalobcovia podčiarkli, že predmetom tohto sporu bolo určenie, že nehnuteľnosti sú v podielovom

spoluvlastníctve.

6. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcov uviedol, že v konaní a tiež vo vyjadrení žalobcov zo dňa
16.01.02019 bolo mylne interpretované, že o nesprávnom zápise na liste vlastníctva vedel. Zdôraznil, že
jeho predchodkyne prehlásili, že súdny spor mali ukončený v roku 2011a žalovaný o nesprávnom zápise

podielov jeho predchodkýň nevedel. Upozornil, že žalobcom navrhol dohodu, ktorú oni neakceptovali.

7. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného nie je možné vyhovieť.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a uznesenia o trovách konania odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných
dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by

opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver a vecne správne rozhodol, ak
vyslovil, že žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade priznáva voči žalovanému v celom rozsahu náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania, vychádzajúc zo záveru, že v danom prípade neboli splnené

podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

9. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia o trovách konania dodáva:

10. Pokiaľ žalovaný spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia tvrdením o existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré navrhoval nepriznať žalobcom nárok na
náhradu trov konania, je nutné konštatovať, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne také
relevantné skutočnosti a okolnosti posudzovaného sporu, ktoré by mohli založiť záver o existencii

dôvodov hodných osobitného a ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcom.

11. S prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávaného sporu je odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie v jeho závere, že dôvody, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 257 CSP odôvodňovali, nie
sú naplnené. Samotná skutočnosť, že súd nesprávoplatnil rozsudok v roku 2011, čím bol vinou súdu

uvedený do omylu, nemôže byť bez ďalšieho takou okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorá by
mohla zakladať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalobcom. Za dôvod hodný osobitného
zreteľa odvolací súd nepovažuje ani tú skutočnosť, že žalobcovia pred začatím sporu nepristúpili na
dohodu, ktorú im navrhol žalovaný. Na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nemôže nič zmeniťani odvolacia námietka žalovaného založená na tvrdení, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je osobitným druhom konania, v ktorom súd nie je viazaný návrhmi strán o spôsobe jeho vyporiadania, a
preto zásadu úspechu alebo neúspechu v ňom nemožno aplikovať, nakoľko vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva predmetom sporu nebolo.

12.Akoneopodstatnenúodvolacísúdvyhodnotilinámietkužalovanéhotýkajúcusanepreskúmateľnosti,
resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, lebo
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho

rozhodnutia. Uznesenie je dostatočne zrozumiteľné a určité. Súd prvej inštancie v ňom totiž
uviedol úvahy, pre ktoré dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o trovách konania. Preskúmavané rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd pri svojom
rozhodovaní rešpektoval kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a
právnej argumentácie, pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Nepochybne súd je povinný uviesť dôvody pre svoje
rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz predložiť detailnú odpoveď na každý
argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie (por. m.m. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30), a iba skutočnosť, že žalobca sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 188/06).

13. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

15. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Žalobcovia úspech v odvolacom konaní mali, avšak ich náhradu výslovne nežiadali, preto súd stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).