Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214577
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712214577.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcov I.) P. N.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M., H.. Z. XX, občana SR a II.) X. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX M., H.. Z. XX, občana SR, obaja zas. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen,
so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenská republika Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojim žalobným návrhom domáhali náhrady škody vo výške 44.859,36 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21. 01. 2010 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní
si uplatnili náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, výsluchom
účastníkov konania, výsluchom znalcov, listinnými dôkazmi a to výňatkami znaleckého posudku a

likvidačnej správy poisťovne, žiadosti žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 19. 11. 2009 a 14. 04. 2012, oznámenia žalovaného zo dňa 21. 01. 2010 a 08. 06. 2012,
obrazovou fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. 4/2010, odborným stanoviskom 1/2013 P.. Z. Z.
S.., výsluchom znalca S.. P.. B. X., L.., písomných vyjadrení zástupcov sporových strán, ako aj ostatných
listinných a ďalších dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia žalobcov dňa XX. XX. XXXX v čase o 23:30 hod. do dňa XX. XX. XXXX v čase do

00:05 hod. v katastri obce E., okres M. vznikol požiar novostavby rodinného domu s príslušenstvom
nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX zapísanej na Okresnom úrade - katastrálnom odbore
Detva na LV č. XXXX, ktorá novostavba patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov,
včítane hnuteľných vecí - vnútorného vybavenia a zariadenia nachádzajúceho sa v objekte.

Požiar bol náhodne spozorovaný susedmi, z ktorých A. N., bytom E. XX prostredníctvom mobilného
telefónu nahlásil túto udalosť na operačné stredisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného

zboru Zvolen. Operačný dôstojník, napriek opakovanému ohláseniu, nevyhodnotil toto ohlásenie
správnym a náležitým spôsobom, nevyhlásil poplach a nevyslal zásahovú jednotku na miesto požiaru.
Ráno dňa XX. XX. XXXX bol požiar žalobkyňou II.) nahlásený na OO PZ Detva, odkiaľ bolo vyrozumené
OR HaZZ Zvolen. V danej veci bolo vyšetrovateľom OR PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-917/OVK-ZV-2009 začaté trestné stíhanie pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zákona, pričom konanie bolo prerušené postupom podľa § 228 Tr. poriadku uznesením vyšetrovateľa
zo dňa 28. 02. 2012.

Proti postupu príslušného pracovníka operačného strediska OR HaZZ Zvolen podali žalobcovia dňa 29.
09. 2009 sťažnosť, v ktorej poukázali na nesprávny postup pracovníka pri vyhodnocovaní oznámenia o
vzniku požiaru, ktorý mal za následok nevyslanie zásahovej jednotky a nevykonanie hasičského zásahu,
čo v konečnom dôsledku znamenalo narastanie požiaru, zhorenie objektu a vznik vecnej škody na

nehnuteľnom a hnuteľnom majetku žalobcov.

Reakciou na sťažnosť žalobcov bolo vyjadrenie KR HaZZ SR Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 2009,
v ktorom riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica skonštatoval, že sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia
povinností pracovníka - operačného dôstojníka OR HaZZ Zvolen je opodstatnená, pretože príslušník
vykonávajúci službu na operačnom stredisku po prijatí hovoru na tiesňovú linku dôsledne nevyťažil

ohlasovateľa predmetnej činnosti, následne neoveril pravdivosť hlásenia o požiari a nevyslal hasičskú
jednotku na zásah.

V rámci trestného konania bol Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vypracovaný znalecký posudok č.
5/2012, pričom v závere posudku bol okrem iného ustálený čas vzniku požiaru, príčina a zdroj požiaru,

ako aj samotný priebeh, postup požiaru a jeho lokalizácia. Podobne bola znaleckým dokazovaním v
rámci trestného konania ustálená aj výška škody na nehnuteľných a hnuteľných veciach žalobcov.

Žalobcovia poukázali na znalecké dokazovanie vykonané v rámci trestného konania (znalecký posudok
P.. M.. C. č. 95/2010), kde bola škoda žalobcov na nehnuteľnosti - novostavbe rodinného domu ustálená

na sumu 61.544,- Eur, škoda na strojových zariadeniach umiestnených v nehnuteľnosti bola ustálená
na sumu 2.819,- Eur v zmysle posudku č. 73/2010 vypracovanou znaleckou organizáciou ZNALEX spol.
s r. o. Zvolen, škoda na elektrotechnických zariadeniach nachádzajúcich sa v objekte bola ustálená na
sumu 3.841,- Eur v zmysle posudku č. 15/2010 vypracovanom znalcom P.. A.. Š., škoda na bytovom
zariadení nachádzajúcom sa v objekte bola ustálená na sumu 15.210,- Eur v zmysle posudku č. 14/2010

vypracovanom znalkyňou M.. X.. E. L.. a škoda na okrasných porastoch bola ustálená na sumu 73,50
Eur.

S poukazom na uvedené vznikol žalobcom voči Slovenskej republike (podľa ich tvrdenia) nárok na
náhradu škody v celkovej výške 44.859,36 Eur, čo predstavuje rozdiel celkovej škody na predmetnej

nehnuteľnosti s príslušenstvom a hnuteľných veciach ustálenej súhrnne v znaleckom posudku
vypracovanom znaleckou organizáciou ZNALEX spol. s r. o. vo výške 83.397,50 Eur a poistného plnenia
uhradeného žalobcom spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vo výške 38.538,14 Eur.

Žalobcovia si svoj nárok na náhradu škody titulom majetkovej ujmy uplatnili u žalovaného formou

písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19. 11. 2009 a následne
podaním zo dňa 14. 04. 2012. Žalovaný zaujal k obom žiadostiam opakovane odmietavé stanovisko v
písomných podaniach zo dňa 21. 01. 2010 a 08. 06. 2012.

Žalovaný poukázal na stanovisko OR PZ SR Zvolen zo dňa 12. 10. 2009 v ktorom okrem iného uvádza,

že doposiaľnezistenýpáchateľvpresnenezistenejdobeod21:00hod.do22:00hod.dňaXX.XX.XXXX
v katastri obce E., okres M. v priestoroch novostavby rodinného domu bez popisného čísla, nezisteným
spôsobom úmyselne spôsobil požiar, v dôsledku čoho došlo k úplnému zničeniu novostavby rodinného
domu, čím páchateľ poškodenému majiteľovi uvedenej novostavby spôsobil predbežnú škodu vo
výške 82.985,- Eur. Požiar bol lokalizovaný dňa XX. XX. XXXX zásahovým družstvom Hasičského a

záchranného zboru Detva, ktorý sa na miesto dostavil v čase o 09:11 hod. V priebehu vyšetrovania bol
do spisového materiálu zabezpečený výsluch poškodeného P. N. poškodenej X. N., JUDr. Radovana
Nárožného-splnomocnenéhokonaťzaspoločnosťAllianz-SlovenskáPoisťovňa,a.s.,výsluchsvedkov
Z. S. - špecialistu z Hasičského a záchranného zboru Zvolen, P. N., nar. XX. XX. XXXX, Š. N., Z. N.,
R. E., Z.Q. F., Š. F., S. Ď., Z. Z., A. S., G. F., Z. S., Z.. F. L., S. L., Ľ. E., A. E., A. C., B.F. F., P.. A.

S., Ľ. Z., A. Z., U. K., Q. K.; ďalej bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom poškodeným P. N. a
svedkom Ľ. Z., konfrontácia medzi svedkyňou poškodenou X. N. a svedkom Ľ. Z., bol zadovážený výpis
z listu vlastníctva, ohliadka miesta činu, bol vypracovaný odborný posudok k požiaru vypracovaný OR
HaZZ Zvolen č. j. ORHZ - 1286-2/2009 zo dňa 02. 10. 2009, bol vypracovaný znalecký posudok č.4/2010 z odboru požiarna ochrana znalcom P.. Z. Z. S.., znalecký posudok č. 5/2012 k príčine vzniku a
k čase vzniku požiaru vypracovaný Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva Žilina,
bol zabezpečený znalecký posudok z odvetvia chémia vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym

ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča, znalecký posudok k hodnote nehnuteľnosti, prepis
zvukového záznamu z ohlásenia požiaru a ostatný listinný materiál.

Zo stanoviska OR HaZZ vo Zvolene zo dňa 07. 12. 2009 vyplýva, že v čase ohlásenia požiaru na
operačné stredisko OR HaZZ vo Zvolene dňa XX. XX. XXXX o 00:11 hod. bol požiar nehnuteľnosti

už v štádiu dohorievania a zásahom jednotky v predpokladanom čase dojazdu na miesto požiaru o
00:27 hod. by hasičská jednotka vykonávala len dohášacie práce - žiadne hodnoty by už nebolo možné
zachrániť. Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda na majetku žalobcov tak v čase ohlásenia požiaru o
00:11 hod. už preukázateľne existovala, pričom jej vznik a rozsah neovplyvnil nesprávny úradný postup
službukonajúceho operačného dôstojníka, ktorý bol za porušenie služobných povinností disciplinárne
riešený. Zo znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 04. 10. 2010 znalca P.. Z. Z. S.., z odboru Požiarna

ochrana vyplýva, že príčina vzniku požiaru bolo podpálenie - úmysel. Ako zdroj zapálenia uviedol s
najväčšou pravdepodobnosťou metlu namočenú alebo postriekanú horľavou látkou, ktorá sa mohla
použiť ako fakľa a ňou sa dali zapáliť ostatné horľavé materiály nachádzajúce sa na terase. Miesto
vzniku požiaru aj pri úplnom vyhorení objektu bolo služobným psom určené v mieste vstupných dverí do
objektu zo strany prístrešku (terasy), kde sa našli stopy po vyšších uhľovodíkoch. Čas vzniku požiaru

určil znalec v čase medzi 22:00 až 22:30 hod. dňa XX. XX. XXXX, pričom znalec vychádzal zo svedeckej
výpovede P. N., ktorý videl vylietať iskry z miesta, kde stojí novostavba. Podľa znalca sa tento jav deje už
v posledných fázach horenia, kedy dochádza k zrúteniu sa konštrukcie, alebo iného horiaceho materiálu,
ktorý obhorel do takej fázy, že sa vytvárajú aj tuhé splodiny horenia ako sú žeravé čiastočky, uhlie a
sadza.

V znaleckom posudku č. 5/2012 zo dňa 10. 02. 2012 vypracovanom Žilinskou univerzitou v Žiline -
Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, k príčine vzniku a k času vzniku predmetného požiaru sa okrem
iného konštatuje, že čas vzniku požiaru je okolo 23:30 hod., pričom požiar bol spôsobený úmyselne
pod prístreškom novostavby, ku ktorému došlo tak, že horľavá kvapalina bola aplikovaná na uskladnené

palivové drevo a okolie, od ktorého sa požiar rozšíril do interiéru.

Žalovaný na základe stanoviska OR HaZZ Zvolen zo dňa 14. 05. 2012 nesúhlasil so spracovateľom
znaleckého posudku č. 5/2012 zo dňa 10. 02 201, ktorý určil čas vzniku požiaru okolo 23:30 hod., pričom
sa spracovateľ opiera o tvrdenie svedkov, nakoľko podľa OR HaZZ vo Zvolene toto svedectvo nebolo

jednoznačné. Svedkovia videli okolo polnoci osvetlenie náprotivného kopca a mysleli si, že si miestna
mládež robí vatru, pričom spracovateľ nezohľadnil skutočnosti uvedené vo výpovediach P. N. a A. N..
Žalovaný nesúhlasil ani s ohniskom vzniku požiaru tak, ako sa to uvádza v znaleckom posudku, pretože
služobný pes pri vyhľadávaní a označovaní použitých akcelerátorov pri inkriminovanej kope palivového
dreva stopu nenašiel, znamená to že nemohlo dôjsť k horeniu uskladneného palivového drevo po obliatí

akcelerátorom horenia s následným rozšírením sa požiaru do vstupnej časti rodinného domu a interiéru.

Žalovaný poukázal na § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 9 ods. 1 citovaného zákona a konštatoval, že
neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá bola žalobcom

na majetku spôsobená. Na vznik práva na náhradu škody musia byť spojené podmienky vyplývajúce z
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené konštatoval aj Ústavný
súd SR v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 01. 03. 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou
vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou
škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou je daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, t. j.
ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva
na náhradu škody je nevyhnutná a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na
princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť
(nesprávny úradný postup) musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou

príčinou. Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda ani porušenie právnej povinnosti (nesprávny úradný
postup) ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpochyby preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Ďalej žalovanýzdôraznil, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda nie je
prípustné z časovej následnosti udalostí usudzovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Časová
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla sama o

sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. z. R 21/1992).

Podľa žalovaného sú z hľadiska určenia existencie príčinnej súvislosti medzi škodou žalobcov a
nesprávnym úradným postupom žalovaného relevantné závery znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa

04. 10. 2010, kde znalec na základe predloženého spisového materiálu, podkladov od žalobcov a
miestneho šetrenia uviedol, že neskoré spozorovanie požiaru viedlo k jeho plnému rozvinutiu a úplnému
vyhoreniuvšetkýchhorľavýchmateriálovvobjekte.Akbyajdošlokvyslaniuhasičskejjednotkynamiesto
požiaru, určite by to vo veľkej miere prispelo k objasneniu a vzniku ako časovému, tak miestnemu, no
nemalo by podstatný vplyv na vývoj požiaru objektu a vzniku škody žalobcov. Na základe uvedeného
jednoznačne vyplýva, že neexistuje vzťah bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou

na majetku žalobcov a nesprávnym úradným postupom operačného dôstojníka OR HaZZ Zvolen.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa ods. 3 citovaného

ustanovenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom orgánom verejnej moci sú:
a) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
b) škoda,
c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou (kauzálny nexus).

Z obsahu znaleckého posudku č. 4/2010 P.. Z. Z., S.. strany 22 súd zistil, že znalec ustálil vznik požiaru
v čase medzi 22:00 až 22:30 hod. dňa XX. XX. XXXX, pričom vychádzal zo zadovážených informácií,
kde okrem iného bol požiar spozorovaný v čase okolo polnoci dňa XX. XX. XXXX občanom obce a toP. N., ktorý udalosť nahlásil na operačné pracovisko OR HaZZ vo Zvolene M. XX. XX. XXXX v čase o
00:11 hod. a v čase 0:34 hod.

Svedok Z. S. potvrdil že v minulosti vypracoval odborný znalecký posudok (v roku 2012) a to pre potreby
trestného konania vo veci, ktorá je predmetom daného občianskoprávneho sporu. Uviedol, že požiar
bol značný a rozsiahly, takmer všetko bolo do tla zhorené. Potvrdil, že v rámci zásahu a služobného
postupu polície bol zavolaný na miesto požiaru psovod so služobným psom, ktorý má špeciálny výcvik
a tento bol použitý na vyhľadanie prípadného akcelerátora vzniku požiaru. Pes stopovaním označil

štyri možné miesta, kde mohol byť použitý, alebo bol použitý akcelerant; v dôsledku čoho bolo potom
zrejmé, že požiar bol založený treťou osobou úmyselne. Pravdepodobné miesto vzniku požiaru bolo v
časti prístrešku žalobcov a požiar sa šíril na tri smery. Jeden smer bol orientovaný ku garáži, druhý k
obývacej časti domu na dvere a tretí smerom na uskladnenie palivového dreva. Svedok - ako znalec - pri
výpočte predpokladaného času požiaru vychádzal z výpovedi P. N. (menovec žalobcu), ktorý podľa jeho
informácií ako prvý spozoroval požiar rodinného domu žalobcov, pričom bol od neho vzdialený cca 400

metrov. Pri osobnom jednaní mu svedok povedal, že sa zobudil na nejaký buchot, na nejaký výstrel, ale
aj preto že sa mu pes hodil do dverí z vonkajšej strany, pretože jeho pes má takú povahu, že má strach
z výbuchov, zo svetlíc, rakiet a keď takéto situácie pes zažíval, bol v strese a takto reagoval. Svedok
potom vyšiel von poobzerať sa okolo domu, či je všetko v poriadku a zisťovať situáciu a dôvod neobvyklej
reakcie psa. Keď sa pozrel smerom k domu žalobcov, tento sa nachádzal v horizonte za stromovým

porastom, čiže dom vidieť nebolo, no uviedol, že niečo buchlo a „za sotor iskier vyletelo smerom hore“.
Podľa informácií P. N. sa to zopakovalo niekoľkokrát. Na otázku svedka Z. S. P. N. uviedol, že čudné
správanie psa a iskrenie na horizonte zaregistroval po polnoci okolo 00:10 hod. - 00:15 hod. Svedok
potvrdil, že keď vypracoval znalecký posudok a vychádzal z tých údajov a z toho postupu ktoré mal k
dispozícii, pre vlastné uspokojenie a aj pre vlastné odobrenie správnosti jeho odborného postupu, išiel

uvedenú vec odkonzultovať na Technickú univerzitu vo Zvolene za S.. B. X. L.., kde si touto osobou dal
skontrolovať „odobriť“ postup pri vypracovaní znaleckého posudku. S.. B. X. L.. nemal k jeho postupu
a záverom zásadné pripomienky a potvrdil, že to mohlo byť tak ako to vypočítal a uviedol v posudku.
Svedok sa vyjadril aj k skutočnostiam uvádzaným znalcom v znaleckom posudku č. 5/2012, pričom
odmietol tvrdenie a ustálenie znalca, že požiar bol založený pri palivovom dreve, pretože podľa jeho

názoru, ak by sa to stalo, a požiar by bol akcelerátorom založený pri palivovom dreve zospodu, určite pri
odhorievaní zospodu by došlo k rozkotúľaniu driev, ktoré sa nachádzali naukladané na sebe. K takejto
situácii však nedochádza v tom prípade, ak drevo odhorieva zvrchu. Takisto zdôraznil, že služobný pes
neoznačil miesto uloženého palivového dreva ako miesto použitia akcelerátora.

Vzhľadom na rozdielnosť názoru na čas vzniku požiaru v znaleckých posudkoch 4/2010 a 5/2012 súd
predvolal a vypočul svedka P.. Z. Z., S.., ktorý zotrval na ním ustálenom čase vzniku požiaru v čase od
22:00 hod. do 22:30 hod., pričom tento čas považoval za približný, pretože sa mohol pohybovať plus-
mínus 15 minút. Pri stanovení času vzniku požiaru vychádzal z vyjadrenia P. N., ktorý uviedol, že požiar
bol spozorovaný asi o 23:50 hod. dňa XX. XX. XXXX. Uviedol ako v diaľke, kde sa nachádzal horiaci

objekt, vyletovali iskry. Podľa znalca, ak z nejakého miesta kde sa nachádza požiar vyletúvajú iskry, je to
fáza, keď sa rúca nosná konštrukcia. Prepočítaval až tri varianty možného vzniku požiaru a to: variant, že
1) požiar bol založený zvonka, ďalším variantom bolo že 2) k horeniu došlo z vnútornej strany a variant
3) požiar sa začal šíriť z kuchyne. Tretí variant nakoniec vylúčil. Za štandardných podmienok pri tom
stavebnom materiáli ktorý bol pri stavbe použitý, bola rýchlosť horenia 0,7 - 0,8 m/min. Pri streche a jej

sklone zhruba 35° - 40° mohlo dôjsť k rýchlosti šírenia požiaru až do 2,5 m/min. Podľa jeho výpočtov,
keď svedok P. N. zbadal iskrenie v čase pred polnocou dňa XX. XX. XXXX, určite sa už musela rúcať
časť konštrukcie. Za danej situácie potom odhadoval, že oheň na požiarisku horel minimálne 1,5 hodiny.

Súd vypočul aj prof. P.. B. X., L.. ktorý uviedol, že danú problematiku mal naštudovanú vzhľadom k tomu,

že v uvedenej veci pripravoval a podával znalecký posudok pre Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Pri
príprave na podanie znaleckého posudku mal k dispozícii iné podklady alebo iné informácie, ako mal k
dispozícii znalec, ktorý bol priamo bezprostredne po požiari na mieste samom. Znalec mal podkladové
správy od polície, v dôsledku ktorých jednoznačne dospel k záveru, že požiar bol založený treťou osobou
úmyselne, pričom prvotné ohnisko požiaru sa nachádzalo v exteriéri a následne sa požiar presunul

do interiérovej časti domovej nehnuteľnosti. Vo svojom posudku vychádzal predovšetkým z výpovedi
svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní a z prejavu požiaru ktorý svedkovia mohli identifikovať.
Podľa jeho názoru keď svedkovia videli žiaru z diaľky, bol to požiar zhoreného dreva a garáže (palivové
drevo umiestnené vedľa prístrešku). Palivové drevo bolo buď agátové alebo smrekové. Obe dreviny salíšia svojimi vlastnosťami, ktoré majú vplyv aj na dĺžku horenia. Ak vychádzal z toho, že v čase zásahu
požiarnehozborutamdrevoeštedohorievalo,jeveľmiveľkýpredpoklad,žepalivovédrevoboloagátové,
ktoré má väčšiu výhrevnosť ako smrek. Zdôraznil, že v prípade ak by aj požiarnici prišli bezprostredne

po prvom telefonáte, ktorým bol oznamovaný požiar, stihli by možno z domu vyniesť mobilné zariadenia
(stoličku, televízor, nábytok, plynovú bombu...), ktoré boli neskôr tiež zdrojom požiaru. So závermi
znaleckého posudku znalca Z. sa stotožnil. V danom prípade išlo o atypickú situáciu, kedy z miesta kde
horelo palivové drevo a nachádzalo sa tam podstrešenie, sa vznietila aj strešná časť domu. Z uvedeného
je zrejmé, že aj v prípade ak by boli bývali požiarnici prišli ihneď po prvom telefonáte, zásah by bol býval

neefektívny/slabý. V danom prípade, keď bola použitá na rodinnom dome strešná krytina z plechu a
požiarnicibyhasilipožiarvodou,efektbyvovzťahukpožiaruastrecheoznačilako„chladivý“.Akniektorý
zo svedkov videl z miesta požiaru vyletovať iskry, došlo už k pádu tepelnej izolácie na palivové drevo za
domom, vplyvom prehorenia „štamplózni“, teda tej časti domu, ktorá drží izoláciu. Strešná konštrukcia
už v tom čase horela. Inými slovami, ak by požiarna jednotka prišla ihneď po nahlásení požiaru a chcela
by hasiť niečo v interiéri, je pravdepodobné, že by ešte nebolo čo hasiť, no paradoxne na druhej strane,

akbychceliuhasiťpožiarktorýsanachádzalvstrešnejkonštrukciidomu,muselibyodkryťnajprvstrešnú
konštrukciu -plech. Ak by tak urobili, sprístupnili by tak prívod vzduchu s kyslíkom do miesta požiaru, čím
by zintenzívnili samotný požiar a horenie strechy. V tomto prípade išlo o atypický druh požiaru, pretože
sa pri svojej činnosti štandardne stretáva s požiarmi, ktoré sú „založené“ v spodnej časti a to tým, že
niekto hodí do spodnej časti zápalnú fľašu, alebo iný iniciátor alebo klasicky úmyselne zapáli v spodnej

časti horľavú látku, ktorá sa neskôr rozšíri do okolia. Vtedy dochádza k postupu požiaru smerom zdola
nahor.Vtomtoprípadevšakdošlokzaloženiupožiarutak,žezpalivovéhodrevadošlokpresunupožiaru
do strešnej konštrukcie. Potvrdil, že najťažšie sa zachraňujú objekty, kde je požiarnisko v dutinách
konštrukčného systému ( o takýto druh požiaru išlo v hoteli Patria v Tatrách v roku 1987, pri požiari
Obchodného domu Prior v Leviciach a takto bol spôsobený požiar Windsorského paláca v Londýne). Na

základe zadovážených informácií a výpovedí svedkov, ako aj vyšetrovacích úkonov je zrejmé, že požiar
domu, ako takého, nevidel nikto. Ak aj niekto videl iskry alebo žiaru, bola to žiara z horenia palivového
dreva a súčasne garáže, ktorá sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti. V prípade okamžitého príchodu
hasičov, títo nedisponovali termovíznou kamerou, alebo plošinou a je pravdepodobné, že by hasili len
tú časť, kde sa nachádzalo palivové drevo, prípadne garáž. V danom prípade by ani nevedeli, že pod

plechovou krytinu tlie a prehára aj strešná konštrukcia domu. Svedok vyslovil presvedčenie o tom, že
požiar samotného domu nebol nikým spozorovaný a to vzhľadom na charakter strešnej konštrukcie,
prvkov strešnej konštrukcie, kedy strecha bola z plechu a ktorá ako samonosná po prehorení nosných
prvkov padla dole. Samotný požiar prebiehal pod strechou až do času kedy neprišli ráno požiarnici. Na
otázku sudcu znalec uviedol, že v prípade, ak by bol požiarny zásah vykonaný bezprostredne po prvom

ohlásení a požiarnici by sa v krátkom čase dostavili na miesto požiaru, strechu a ani strešnú konštrukciu
by určite nebolo možné zachrániť - možno by sa dala zachrániť časť interiéru, ale aj to nie celá. Podľa
jeho názoru bol požiar založený po 23:30 hod., pričom palivové (agátové) drevo, ktoré mali žalobcovia
uskladnené za domom, potrebovalo minimálne polhodinu na to, aby svetelný efekt horenia, zvukový
efekt bol tak intenzívny, že by to bolo možné z väčšej diaľky spozorovať. Znalec bol presvedčený o tom,

že akcelerátor bol použitý na palivové drevo, pričom toto ním muselo byť veľmi dobre poliate, pretože
inakbytakétoniečonebolomožnézdiaľkybadať.Potvrdil,žeúsudokpalivovéhodrevazagátusivytvoril
na základe písomnosti vo vyšetrovacích spisoch, kde sa uvádza, že drevo horelo až 9 hodín pokiaľ
ide o smrekové drevo, toto odhorieva asi 4 mm/min., agátové drevo ktoré má väčšiu výhrevnosť a inú
fyziológiu horenia odhorieva 4 mm/1,5 min. Ak by palivové drevo bolo bývalo priamo pod prístreškom,

garantoval, že policajný vyšetrovateľ by iniciátor na omietke určite nebol našiel, pretože pri tej teplote
by bol úplne zhorel a vyparil sa. Oheň sa z palivového dreva dostal prúdením vzduchu do garáže a
potom sa preniesol do strešnej konštrukcie. Odborne sa vyjadril k fázam horenia požiaru a definoval jeho
štyri etapy. Prvá etapa: vznietenie ohňa, druhá etapa: šírenie požiaru a následne priestorové splanutie,
tretia etapa: plne rozvinutý požiar a štvrtá etapa: fáza dohorievania. V danom prípade, keď tretia osoba

videla iskrenie na horizonte, je dôvodné sa domnievať, že palivové drevo bolo v tretej fáze, teda vo
fáze plne rozvinutého požiaru a nosná strešná konštrukcia rodinného domu bola v druhej fáze, teda vo
fáze šírenia. Ak by aj došlo k dokonalej súhre požiarnikov pri likvidácii požiaru a k „otvoreniu strechy“,
teda k odstráneniu plechovej strešnej krytiny, tak fáza horenia strechy by okamžite prešla do tretej fázy
tzv. flash over, teda do plne rozvinutého požiaru, kde by došlo pri momentálnom prístupe vzduchu a

kyslíka k vzbĺknutiu tejto strechy. Potom je otázne, či by požiarnici boli vôbec schopní nejakým spôsobom
koordinovať hasenie, pretože časť by musela zachraňovať interiér a časť by sa musela venovať streche.
Ak by k takejto situácii došlo, tak by sa určite nepodarilo zachrániť majetok žalobcov, pretože teplota
horenia dreva je v tejto fáze od 400 do 600° C. Pri hasení požiaru vodou sa v takýchto prípadochpoužije potrebné nadmerné množstvo na uhasenie požiaru. Ak sa drevo len poleje vodou, táto sa behom
krátkeho času vyparí a pri zafúkaní vetra a prístupu kyslíka opäť dôjde k vznieteniu. V závere znalec
vyjadril osobné presvedčenie, že za žiadnych okolností majetok žalobcov, nachádzajúci sa v interiéri,

už nebolo možné zachrániť. Ak by aj niečo zachránili žalobcovia, boli by to len mobilné veci, ktoré by
sa dali okamžite vyniesť z interiéru a ktoré neboli pripevnené. V tomto prípade čo nezničili plamene
požiaru, to zničila voda.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj vykonané dokazovanie, súd mal za

preukázané, že ku škode na majetku žalobcov došlo úmyselne spôsobeným požiarom treťou osobou.
Taktiež bolo v konaní preukázané, že príslušný pracovník na centrálnom príjme OR HaZZ zanedbal
svoje služobné povinnosti a nevyhodnotil vzniknutú situáciu náležite v zmysle služobných predpisov; a
nevyslal zásahovú požiarnu jednotku na miesto požiaru ihneď po oznámení požiaru oznamovateľom.
Žalobcovia tiež preukázali, že im vznikla škoda tak na nehnuteľnom, ako aj hnuteľnom majetku.

V tomto prípade je pravdou, že v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné sa
zodpovednosti podľa ods. 1 zbaviť, na druhej strane je potrebné zdôrazniť to, že medzi nesprávnym
úradným postupom pracovníka OR HaZZ a vzniknutou škodou nebola preukázaná príčinná súvislosť
(kauzálny nexus), pričom pri zodpovednosti za škodu musia byť „ex lege“ splnené všetky tri podmienky.
V danom prípade: nesprávny úradný postup (bol preukázaný), vzniknutá škoda (bola preukázaná),

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou (nebola preukázané).
Súd v konaní vykonal množstvo dôkazov, vypočul osoby ktoré sa priamo podieľali na príprave,
spracovaní a následnom podaní znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, pričom stanovisko a
odborný výklad svedka S.. P.. B. X. L.. sa súdu javil ako najlogickejší, presvedčivý a odborne vecne a
konštruktívne zdôvodnený. V prejednávanej veci nebolo ani tak podstatným zistiť čas vzniku požiaru,

ktorý podľa znalcov sa líšil v rozmedzí 1,5 hodiny (22:00 hod., 23:30 hod.), ale bolo potrebné sa zaoberať
zisťovaním, či v prípade ak by hneď po polnoci po nahlásení požiaru a predpokladanom technickom
príjazde zásahovej požiarnej jednotky o 00:27 hod. bolo možné zachrániť majetok žalobcov, alebo nie.
Svedok S.. P.. B. X. L.. jednoznačne potvrdil predchádzajúci prednes a zistenia znalcov, že v čase
zaregistrovaniažiarinahorizonteaiskreniabolpožiarvofázach,kedybyajvprípadeokamžitéhozásahu

požiarnej jednotky už nebolo možné zachrániť ani horiaci dom, ani veci nachádzajúce sa v ňom. V
tomto prípade sa požiar šíril smerom zhora nadol, nehnuteľnosť žalobcom mala strechu tzv. samonosnej
konštrukcie, s použitím kovovej strešnej krytiny. Ak by aj požiarna jednotka odkryla strešnú krytinu,
došlo by pod vplyvom prísunu kyslíka a vzduchu k efektu „flash over“, teda k okamžitému vznieteniu a
vzbĺknutiu nosnej časti konštrukcie strechy. Za takejto situácie nemal súd preukázanú príčinnú súvislosť

medzi protiprávnym konaním (zanedbaním služobných povinností) a vzniknutou škodou a preto žalobu
zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

Vzhľadom na charakter sporu súd o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).