Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206411
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113206411.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX,
K. XX, 2/ W. Y., nar. XX.X.XXXX, K. 49, zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom v Nitre
Školská 3, proti žalovaným: 1/ A. I., nar. X.XX.XXXX, K. XX, 2/ Z. I., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, zastúpení:
Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, v konaní o určenie priebehu
hraníc pozemkov a vypratanie časti pozemkov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 25C/141/2013-469 zo dňa 6. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov. Žalobcov
v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume 478,02 eura Okresnému súdu Nitra, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade priznal plnú
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 119 ods. 1, 2, § 126 ods. 1, 2, § 132 ods. 1,
§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 259, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia
domáhali určenia, že hranica medzi parc. č. XX a XX/X, XX/X na LV č. XX a medzi parc. č. XX/X a XX/X
na LV č. XXX, resp. LV č. XX kat. úz. K. prechádza podľa grafického znázornenia geometrického plánu
č. XX1-123/2011. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným vypratať parc. č.XX/X. Žiadali
tiež určiť, že žalobcovia sú výluční vlastníci parc. č. XX/X, 17/1 a v podiele 3 vlastníkmi parc. č. XX/
X. Žalovaní sú vlastníkmi parc. 10/2 ( žalovaná v 1. rade), XX/X a spolu v podiele 1/4 parc. č. XX/X
kat. úz. K.. Poukázal na to , že žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaná si dala zapísať

hranice medzi parc. č. 17/1, XX/X a 12 na základe geometrického plánu č. XX1- 7/2010, pričom tento
plán podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR nevychádzal v plnom rozsahu z geodetických
informácií. Napriek tomu, že katastrálna inšpekcia nariadila vyhotovenie nového plánu č. XX1-123/2011,
tento žalovaná odmietla dať zapísať do katastra. Zo žaloby tiež vyplýva, že žalovaní v teréne uskutočnili
posun hraníc medzi parc. č. XX/X a XX/X a vlastnícka hranica zasahuje do parc. č. XX/X, kde žalovaní
vybudovali oplotenie.

2. Po opätovnom prejedaní veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Podľa názoru súdu prvej inštancie podstata sporu bola v tom, či hranicu
tvoril pôvodný dom na parc. č.12 alebo odkvap. Žalobcovia tvrdili, že hranicou bol múr domu, betónový
odvodňovací kanál robili strany, resp. ich právni predchodcovia spolu, ako aj most. Pri výstavbe novéhodomu žalovaných Ing. D. určil za hranicu múr starého domu (č.l. XXX), čo uvádzal aj svedok X. Y..
Žalovaní tvrdili, že hranicou je odkvap. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní prijal záver,
že po technickej stránke sa hranica pozemkov parc. č. XX/X, 17/1 a 12 jednoznačne určiť nedá.

Pochybnostisúosprávnostigeometrickéhoplánužalovanýchč.7/2010,vzhľadomnaprotokolokontrole
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý však záver o tom, kadiaľ má viesť hranica nevyriekol.
Geometrický plán žalobcov č. XXX/XXXX nebol zavkladovaný do katastra. U.. D. overil geometrický plán
z roku 19XX, kde medzi hranicou a parc. č. XX je medzera a v roku 1978 konštatoval, že vlastnícku
hranicu tvoril múr domu na parc. č.XX. Svedok R. Y. poukazoval na situáciu so zameriavaním U.. D.a

pri výstavbe dobu právnych predchodcov žalovaných, pričom vtedy mal XX rokov. Uvádzal tiež, že
do roku 2009 nebol so susedmi žiaden problém, problém bol potom ako žalovaní v nehnuteľnosti na
parc. č. 18 ubytovali bezdomovcov. Ďalej uviedol, že v okolí žijúce osoby M. Z., A. I. a svedkyňa A.
C. konštatovali, že zaužívanou hranicou v danej lokalite je odkvap a bolo tomu tak už od kedy cca v
roku 1941 kúpil dom na parc. č. XX otec A. C.. Z posudku znalca považoval za preukázané, že právny
stav je totožný s technickým stavom, podľa ktorého je hranicou odkvap. Podľa súdu bola urobená aj

matematická kontrola tohto stavu, podľa ktorej výmery jednotlivých parciel zodpovedali hranici parc. č.
XX/X, XX/X a XX prebiehajúcej odkvapom. Ohľadne užívania parc. č. XX/X žalovanými mal súd prvej
inštancie znaleckým posudkom preukázané, že žalovaní túto parcelu žalobcov neužívajú, teda neprišlo
k posunu oplotenia na pozemok žalobcov. Zdôraznil, že podstatným dôvodom pre zamietnutie nebolo,
len to že zaužívanou hranicou bol okap, ale aj že rozlohy nehnuteľnosti strán po matematickej stránke

sedia v tom, že nikto neužíva viac ako ma evidované na listoch vlastníctva, čo by v prípade vyhovenia
žalobe nastalo. Žalobcovia nemali ani žiaden právny titul na zvyšné metre štvorcové, znalcom určené
v rozsahu 11 m2. Podľa doplňujúcich výpočtov prezentovaných aj právnym zástupcom žalovaných,
je aktuálny stav totožný s pôvodným pozemnoknižným. Uviedol tiež, že návrh žalobcov na ďalší
výsluch znalca ako nadbytočný a nehospodárny zamietol. V tejto súvislosti konštatoval, že znalec bol

v konaní vypočutý pričom pre pochybenie právneho zástupcu sa tento na daný termín pojednávania
nedostavil. Na termín 06.11.2018 prevzal právny zástupca predvolanie dňa 10.09.2018 mal dostatok
času navrhnúť predmetné doplnenie dokazovania. Navyše výsluch znalca by nepriniesol žiadne nové
skutočnosti. Žalobcovia nespochybňovali jeho zameranie ani výpočty, iné otázky na znalca by boli mimo
kontext prejednávanej veci. Ohľadne užívania parc. č. XX/X žalovanými súd znaleckým posudkom

považoval za preukázané, že žalovaní túto parcelu žalobcov neužívajú, teda neprišlo k posunu oplotenia
na pozemok žalobcov, pričom strany sporu vo vzťahu k parc. XX/X v rámci doplneného dokazovania
žiadne nové skutočnosti neuviedli . Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie prijal záver, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam, naopak ich závery boli vyvrátené znaleckým posudkom
a zaužívaným spôsobom hranice v danej lokalite, čo potvrdil aj právny stav pozemkov. O trovách štátu

súd prvej inštancie rozhodol podľa § 259 CSP a zaviazal žalobcov zaplatiť trovy štátu v sume 478,02
eura Okresnému súdu Nitra. Uviedol, že súd uhradil znalcovi náklady za znalecký posudok v sume
1.078,02 eura, z toho strany zaplatili zálohy v celkovej sume 600,- eur. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP CSP tak, že žalovaným,
ktorí boli v konaní plne úspešní priznal nárok na to aby im žalovaní zaplatili náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
dokazovanie a rozhodnutie. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že podstatou sporu - žaloby, ktorú
žalobcovia podali bolo určenie hranice medzi parcelami č. XX, XX/X, XX/X na LV č. XX a medzi parc. č.

XX/X, XX/X na LV č. XXX resp. LV č. XX. kat.úz. K., s tým, že hranicou medzi uvedenými parcelami tvoril
múr - pomúrnica susedného domu a tak tomu bolo odjakživa medzi uvedenými pozemkami. Uviedli, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spornou hranicou je pomúrnica domu, čo vyplýva aj z
vyjadrenia katastrálnej inšpekcie, o ktorú sa žalobcovia opierajú a taktiež úradný záznam U.. W. D.a zo
dňa 03.08. 1978. Poukázal na vyjadrenie znalca U.. A., ktorý sa nevedel jednoznačne uviesť, či hranicu

pozemkov tvoril múr alebo odkvap. Poukázali na vytyčovací náčrt v znaleckom pozemku U.. A. zo dňa
16.07.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že hranica medzi pozemkami sú múry domov. Zdôraznili,
že dôvodnosť ich návrhu vyplýva aj zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na parc. č.
XX, z ktorých vyplýva, že dom na parc. č. XX je v zmysle stavebného zákona 2 m od hranice vedľajšieho
domu, teda od hranice pomúrnice starého domu. Podľa názoru žalobcov bola preukázaná dôvodnosť

návrhu a uniesli dôkazné bremeno, pretože skutočnosť ako sa hranice nachádzajú je nemenná a o tom
svedčí i múr v prednej časti - z ulice, ktorý svedčí presne o hranici pozemkov a je predsa nelogické
a aj právne zmätočné, aby hranica medzi pozemkami išla šikmo od ulice a za nelogické a aj právne
zmätočné považovali, aby hranica medzi pozemkami išla šikmo od ulice a za domom na šírku odkvapu.Za nevyhnutnú pre spravodlivé ukončenie veci je vykonanie tvaromiestnej ohliadky, ktorej sa žalobcovia
domáhali, avšak súd tento dôkaz nevykonal s tým, že sa nedá po technickej stránke jednoznačne určiť
hranica pozemkov.

4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorý navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%. Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že hranica pozemkov vedie po okape, a nie po
múre. Poukázali na svedecké výpovede, ako aj čestné vyhlásenie svedkov, znalecký posudok, ako aj

geometrické plány - najmä GP č. XXX-XXXX-XXX-XX, ktorý bol vyhotovený po výstavbe „nového“ domu
žalovaných. V tomto geometrickom pláne je takisto zrejmá hranica po okape. Dôkazy, ktoré žalobcovia
spomínajú v odvolaní nepreukazujú to najdôležitejšie - titul nadobudnutia vlastníctva žalobcov - teda na
základečohobymaližalobcovianadobudnúť„novovytvorenúparcelu“ovýmere11m2,keďknejnemajú
žiadny titul nadobudnutia. Naopak, podľa presných prepočtov a výpočtov, súčasné výmery pozemkov
jednotlivých vlastníkov, a to tak na spoločnom dvore (dvor žalobcov), ako aj na dvore žalovaných podľa

listov vlastníctva sú totožné s pôvodnými výmerami podľa pozemnoknižných vložiek a sú zhodné s
hranicou po okape (k tejto najzákladnejšej podmienke úspešnosti resp. neúspešnosti žaloby o určenie
hranice pozemkov sa žalobcovia počas celého konania ani v odvolaní nevyjadrili). Čo sa týka druhej
časti navrhovaného petitu žaloby - určenie hranice pozemkov v záhrade uviedli, že žalobcovia v
tomto smere neuviedli žiadny dôvod odvolania, a je teda podľa názoru žalovaných nesporná a nesporné

sú závery súdneho konania, že žalobca je v tejto časti úplne nedôvodná. Okrem toho poukázali na
tú skutočnosť, že petit žaloby je neurčitý a preto nie je možné žalobe vyhovieť na základe takto
navrhovaného petitu. K námietke žalobcov k nevykonaniu ohliadky, ktorú žalobcovia žiadali vykonať
uviedli, že je na rozhodnutí súdu , ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nevykoná, pričom aj podľa ich názoru
by bolo vykonanie ohliadky neúčelné. Súd mal na rozhodnutie dostatok informácii, pretože vo veci bol

ustanovený znalec, ktorý vo veci aj vypovedal.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba podľa §387 ods. 1, 2 ako
vecne správny potvrdiť.

6. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.

7. V tejto veci ide už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože v poradí prvý rozsudok súdu
prvej inštancie č.k. 25C/141/2013-388 zo dňa 09. februára 2017 odvolací súd uznesením zo dňa 31.
mája 2018 č.k. 7Co/178/2017-419 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť , že
žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia priebehu hranice medzi parc. č. XX a XX/X, XX/X na
LV č. XX a medzi parc. č. XX/X a XX/X na LV č. XXX, resp. LV č. XX kat. úz. K. tak ,že táto prechádza
podľa grafického znázornenia geometrického plánu č. XX1-XXX/XXXX. Zároveň sa domáhali uloženia
povinnosti žalovaným vypratať parc. č.XX/X. Žiadali tiež určiť, že žalobcovia sú výluční vlastníci parc. č.

XX/X, XX/X a v podiele 3 vlastníkmi parc. č. XX/X. Žalovaní sú vlastníkmi parc. 10/2 ( žalovaná v 1. rade),
XX/X a spolu v podiele 1/4 parc. č. XX/X kat. úz. K.. V priebehu konania Žalobcovia dňa 08.07.2013
doručili súdu prvej inštancie písomnosť označenú ako vyjadrenie, v ktorej spresnili a zmenili žalobný
petit (č.l. 36-42). O tomto návrhu žalobcov na zmenu žalobného petitu rozhodol súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 04. 09. 2018 č.k. 25C/141/2013-433 tak, že návrh zamietol V konaní potom konal

a rozhodol o žalobnom petite uvedenom v žalobe.

9. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v priebehu konania riadne vyporiadal s
námietkami žalovaných, ktoré uvideli aj v podanom odvolaní. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštanciezrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol a jeho závery majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Na argumenty žalobcov, ktoré uviedli v podanom odvolaní ohľadne priebehu podľa nich
spornej hranice medzi parc. XX,XX/X,XX/X na LV č. XX a medzi pare. Č. XX/X,XX/X na LV č. XXX resp.

LV č. XX k. ú. K. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na vyriešenie tejto
otázky ustanovil do konania znalca. Súd prvej inštancie znalca aj na pojednávaní vypočul, pričom pri
rozhodovaní zohľadnil závery znaleckého posudku najmä v tom, že znalec podľa technického zamerania
hraníc pozemkov parcela č. XX/X a XX/X a vyšetrenia ich priebehu na zemskom povrchu nezistil, že
by odporcovia užívali (držali) časť záhrady parc. č. XX/X. Znalec tiež konštatoval, že vlastnícka (právna)

hranica skutočnosti prebieha po odkvape 0.40 m od stavby s. č.XX je geometrický a polohové určená v
dovolenýchodchýlkachlegalizovanýVGPm,(Vektorovýgeometrickýplánmeraný)č.XX1/7/2010 ZPMZ
č. 176 a evidovaný na VKMn v SGI KN, SPI KN a v zbierke listín bez zmeny. Uviedol, že hranica medzi
pozemkomparc.č.XX/X,XX/Xjevymedzenánovýmplotompodľastarýchkovovýchstĺpikov vmedziach
dovolených odchýlok. Navyše, v konaní nebolo preukázané, že žalovaní by bez právneho dôvodu
užívali časť parc. XX/X. Uvedené závery znaleckého dokazovania žalobcovia v priebehu konania

hodnoverným spôsobom nespochybnili. Ani dôkazy, na ktoré sa žalobcovia v konaní odvolávali neboli
spôsobilé tieto závery spochybniť. Znalec sa na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa
09.02.2017, na ktorom sa za žalobcov zúčastnil iba žalobca v 1. rade sa vyjadril tak, že „inšpekcia
zrušila rozhodnutie, podľa ktorého by mala ísť hranica okapom a bolo následne určené, že to má ísť
múrom. Listina však nebola opravená, a teda nebola ani v katastri urobená zmena, keďže ide o dovolenú

odchýlku. Z technického hľadiska sa preto nedá jednoznačne určiť čo je hranicou“. Keďže znalec po
vykonaní znaleckého posudku dospel k záveru, že hranica medzi spornými parcelami prebieha v rámci
dovolených odchýlok je správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia neuniesli v konaní
dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo. Na tomto závere by nezmenilo nič ani vykonanie žalobcami
navrhovaného dôkazu - ohliadky na mieste samom, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď

vykonanie tohto dôkazu z dôvodu nehospodárnosti a nadbytočnosti v danom štádiu konania nevykonal.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

11. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396
ods.1vspojenís§255ods.1CSPtak,ževkonaníúspešnýmžalovanýmpriznal vcelomrozsahu nárok
na ich náhradu voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

XX. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).