Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113225171
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113225171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: D.. Q. X., F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B. A., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Margita Medveczká, so
sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava, IČO: 36 068 110, proti žalovaným: 1. Základná organizácia
Odborového zväzu KOVO Kongsberg Automotive Vráble, so sídlom O. 48, Vráble, IČO: 308 040 78 069,
zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty, Bratislava, IČO:
36 740 951, 2. F.. K. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z., zastúpenom: Advokátska kancelária
Humenská & Panasiuková, so sídlom Damborského 3, Nitra, IČO: 42 332 711, o ochranu osobnosti, o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. apríla 2019 pod č.k. 9C/230/2013-
603 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalovanej v prvom rade p
o t v r d z u j e .

Žalovaná v prvom rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobkyni písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku v tomto

znení: „ZO OZ KOVO - KONGSBERG Automotive Vráble sa týmto oficiálne ospravedlňuje pani Q.
X. za nepravdivé tvrdenia obsiahnuté v emailoch zo dňa 21.03.3012 a 26.03.2012 a sťažnosti zo
dňa 09.05.2012. Týmito vyjadreniami bolo poškodené jej dobré meno, česť a ľudská dôstojnosť, lebo
obsahovali tvrdenia, že sa dopúšťala voči svojím podriadeným primitívnej šikany, vyhrážok a verbálneho
zastrašovania, hrubého a hanebného konania.
Ospravedlňujeme sa taktiež za obvinenia, že je tiež zodpovedná za dôsledky súčasného charakteru
personálne - mzdovej politiky a presadzovania pracovných podmienok, v podobe hlbokej frustrácie,

demoralizácie a straty lojality u časti zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré vedú k
oslabovaniu a postupnej likvidácii ľudského kapitálu závodu, k znižovaniu úrovne kvality práce a k
hrozivej miere nespokojnosti zaznamenanej u niektorých zákazníkov, bezprostredne poškodzujúcej
dobré meno spoločnosti.
Ďalšie ospravedlnenie je tiež za obvinenia, že presadzovala a uplatňovala neprijateľné a nejednoznačné
pravidlá v rámci personálno - mzdovej politiky, že škandalóznym spôsobom ju realizovala, že bola
nezlučiteľnou s funkciou manažéra v kontexte modernej doby, že zneužívala svoje postavenie vo

vzťahu ku svojim podriadeným, že povaha štýlu jej riadenia svedčí o absencii najzákladnejších ľudsko
- morálnych vlastností, a že sa diskvalifikovala z ďalšieho pôsobenia vo svojich funkciách.
Všetky vyššie uvedené tvrdenia boli nepravdivé, a týmto sa ZO OZ KOVO - KONGSBERG Automotive
Vráble pani Ing. Q. X. za všetky ospravedlňujeme.“a v anglickom jazyku v tomto znení: „ZO OZ KOVO - KONGSBERG Automotive Vráble hereby give a
formal apology to F.. Q. X. for falseness of a statements that werw written in a emails sent on 21.03.2012,
26.03.2012 and in a complaint lette sent on 09.05.2012. By these claims was demaged her reputation

honor and human dignity, because the claims content was her behaviour towards the staff was primitive
bullying, threats and verbal intimidation, gross and abusive actions.
We apology also for the accusations that she is also responsiblefor the consequences of the present
nature of the personnel and payroll policies and enforcement of labour conditions reflected in deep
frustration,demoralization and the loss of loyalty of a part employees towards their employer, leading to

weakening and a gradual liquidation of human capital of the plant, to reducing the levl of work guality and
to threatening level of dissatisfaction expressed by some customers, directly demaging the reputation
of the company.
Further apology is also for the accusation that she used enforcement and application of unfair and
ambiguous rules in personnel and payroll policy, that she used a scandalous way of its implementation,
incompatible with the office of the manager in the context of contemporary modern times, that she

abuse her position in relation to her subordinates and the nature of her management style, indicating
the absence of fundamantal human-moral qualities and that she disqualified herself from futher holding
in her working positions.
All the above accusations were false and hereby ZO OZ KOVO - KONGSBERG Automotive Vráble
gives a formal apology to F.. Q. X. for all of them.“ Žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej v prvom rade

povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku
zaslať emailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti Kongsberg na
konkrétne adresy uvedené v žalobe a uznesení o pripustení zmeny žaloby.
Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku toto písomné ospravedlnenie v anglickom jazyku zaslať písomne na adresu materskej

spoločnosti KONGSBERG AUTOMOTIVE HOLDING 2 AS so sídlom Dyrmyrgata 45. Kongsberg 3601,
Nórsko k rukám generálneho riaditeľa pána O. P. O. a riaditeľa správnej rady R.-B. F. O. a v tej istej
lehote zaslať kópiu tohto ospravedlnenia spolu s potvrdením o jeho zaslaní na uvedenú adresu k rukám
žalobkyne.
Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti

rozsudku uverejniť písomné ospravedlnenie vo vyššie uvedenom znení v slovenskom a v anglickom
jazyku na informačných nástenkách žalovaného v 1. rade v priestoroch spoločnosti Kongsberg
Automotive, s.r.o., Hlavná 48, Vráble.
Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaslať žalobkyni písomné ospravedlnenie v slovenskom a anglickom jazyku v tomto znení:

„Mgr. K. F. sa týmto oficiálne ospravedlňuje pani Q. X. za nepravdivé tvrdenia obsiahnuté v emailoch
zo dňa 21.03.3012 a 26.03.2012 a sťažnosti zo dňa 09.05.2012. Týmito vyjadreniami bolo poškodené
jej dobré meno, česť a ľudská dôstojnosť, lebo obsahovali tvrdenia, že sa dopúšťala voči svojím
podriadeným primitívnej šikany, vyhrážok a verbálneho zastrašovania, hrubého a hanebného konania.
Ospravedlňujem sa taktiež za obvinenia, že je tiež zodpovedná za dôsledky súčasného charakteru

personálne - mzdovej politiky a presadzovania pracovných podmienok, v podobe hlbokej frustrácie,
demoralizácie a straty lojality u časti zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré vedú k
oslabovaniu a postupnej likvidácii ľudského kapitálu závodu, k znižovaniu úrovne kvality práce a k
hrozivej miere nespokojnosti zaznamenanej u niektorých zákazníkov, bezprostredne poškodzujúcej
dobré meno spoločnosti.

Ďalšie moje ospravedlnenie je taktiež za obvinenia, že presadzovala a uplatňovala neprijateľné
a nejednoznačné pravidlá v rámci personálno - mzdovej politiky, že škandalóznym spôsobom ju
realizovala, že bola nezlučiteľnou s funkciou manažéra v kontexte modernej doby, že zneužívala
svoje postavenie vo vzťahu k svojim podriadeným, že povaha štýlu jej riadenia svedčí o absencii
najzákladnejších ľudsko-morálnych vlastností a že sa diskvalifikovala z ďalšieho pôsobenia vo svojich

funkciách. Všetky vyššie uvedené tvrdenia boli nepravdivé a týmto sa Mgr. K. F. pani D.. Q. X. za všetky
ospravedlňujem.“ a v anglickom jazyku v tomto znení: „Mgr. K. F. hereby give a formal apology to F.. Q.
X. for falseness of a statements that werw written in a emails sent on 21.03.2012, 26.03.2012 and in
a complaint lette sent on 09.05.2012. By these claims was demaged her reputation honor and human
dignity, because the claims content was her behaviour towards the staff was primitive bullying, threats

and verbal intimidation, gross and abusive actions.
I apology also for the accusations that she is also responsiblefor the consequences of the present
nature of the personnel and payroll policies and enforcement of labour conditions reflected in deep
frustration,demoralization and the loss of loyalty of a part employees towards their employer, leading toweakening and a gradual liquidation of human capital of the plant, to reducing the levl of work guality and
to threatening level of dissatisfaction expressed by some customers, directly demaging the reputation
of the company.

Further my apology is also for the accusation that she used enforcement and application of unfair and
ambiguous rules in personnel and payroll policy, that she used a scandalous way of its implementation,
incompatible with the office of the manager in the context of contemporary modern times, that she
abuse her position in relation to her subordinates and the nature of her management style, indicating
the absence of fundamantal human-moral qualities and that she disqualified herself from futher holding

in her working positions.
All the above accusations were false and hereby Mgr. K. F. gives a formal apology to F.. Q. X.
for all of them.“ Žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému v druhom rade povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku zaslať emailovou poštou
všetkýmzamestnancomavedúcimpredstaviteľomspoločnostiKongsbergnakonkrétneadresyuvedené
v žalobe a uznesení o pripustení zmeny žaloby.

Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku toto písomné ospravedlnenie v anglickom jazyku zaslať písomne na adresu materskej
spoločnosti KONGSBERG AUTOMOTIVE HOLDING 2 AS so sídlom Dyrmyrgata 45. Kongsberg 3601,
Nórsko k rukám generálneho riaditeľa pána O. P. O. a riaditeľa správnej rady R.-B. F. O. a v tej istej

lehote zaslať kópiu tohto ospravedlnenia spolu s potvrdením o jeho zaslaní na uvedenú adresu k rukám
žalobkyne.
Súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 7 000 eur a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 1 500 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Zároveň si uplatnila voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.

1.2 Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, 2,
3 , § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 4 Zákonníka práce, na základe ktorých dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vyhodnotil vecnú pasívnu legitimáciu strán sporu a dospel k záveru,

že žalovaný v druhom rade nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný. Nemal preukázané, že žalovaný
v druhom rade v rámci výkonu svojej činnosti pre žalovanú v prvom rade vystupoval samostatne a vo
vlastnom mene. Ako člen výboru ZO bol v právnom vzťahu k žalovanej v prvom rade, vykonával pre ňu
činnosti, ktoré spadali do jej pôsobnosti a týkali sa riadenia a realizácie odborovej politiky vo vzťahu k
príslušnému zamestnávateľovi. Ak by aj v danom prípade došlo k prekročeniu oprávnenia žalovaného

v druhom rade, žalovaná v prvom rade je za jeho konanie zodpovedná. V konaní nemal preukázané
upozornenie žalovaného v druhom rade žalovanou v prvom rade na prekračovanie jeho právomoci ako
člena výboru ZO, nekonanie v záujme žalovanej v prvom rade a dištancovanie žalovanej v prvom rade
od jeho konania. V závere dodal, že v danom prípade v súvislosti s konaním žalovaného v druhom rade
bol bezprostredný miestny, časový a vecný vzťah k plneniu danej činnosti pre žalovanú v prvom rade.

Vo vzťahu k žalovanej v prvom rade k zásahu do osobnostných práv žalobkyne emailom zo dňa
21.03.2012 uviedol, že v danom emaily nie je žalobkyňa v celom kontexte menovite spomenutá. Autor
textu sa nezmieňoval o jej pracovnej pozícii v spoločnosti, jej pracovnej pozícii na oddelení na ktorom
pôsobila. Išlo len o všeobecné konštatovanie autora, ktoré pri jeho výklade možno aplikovať na všetkých
priamych nadriadených zamestnávateľa. Okrem oddelenia financií sa v texte spomínalo oddelenie

kvality a ďalšie oddelenie zamestnávateľa. V čase odoslania mailu malo finančné oddelenie okrem
žalobkyne ešte dvoch ďalších riadiacich pracovníkov. Preto dospel k záveru, že zaslanie emailu nemohlo
spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobkyne, pretože z jeho znenia nevyplýva jej jednoznačná
identifikácia ako osoby, ktorú by mal sporný text poškodzovať.

Z druhého emailu zo dňa 26.03.2012, ktorého autorkou bola predsedníčka výboru ZO pani L.,
označenému ako „ZO OZ KOVO - KONGSEBERG Vráble“ nevyplýva konanie spôsobujúce ujmu na
právach žalobkyne. Mailom boli zamestnanci vyzvaní k vyjadreniu ďalšej formálnej podpory žalovanej
pri riešení situácie u zamestnávateľa za účelom preukázania opodstatnenosti jej konania v mene
zamestnancovanemožnostispochybneniajejkonaniazostranyvedeniazamestnávateľa. Ďalejuviedol,

že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o skoršom distribuovaní dotazníkov na oddelení
financií a že uvedená distribúcia bola v rozpore s etickým kódexom. Mal za to, že odbory postupovali
v súčinnosti so zamestnávateľom. Zodpovednou osobou za vedenie výsluchov bola pani Q. P.. Odbory
sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, výsluchy boli vedené a zaznamenávané priamo zostrany zamestnávateľa, nebolo ich možné ovplyvňovať. K tvrdeniu žalobkyne, že obvinenia voči nej
namietané v emailoch a sťažnosti sú nepravdivé, poukázal na písomnosti O.a X. O. zo dňa 20.06.2012
obsahujúceho ospravedlnenie za reakciu manažmentu skupine Kongsberg. Z toho dôvodu nie je možné

vyvodiť záver o nepravdivosti a nepreukázateľnosti obvinení voči žalobkyni. V závere uviedol, že nemal
preukázané tvrdenie žalobkyne o účelovosti konania odborov. Problém porušovania práv na pracovisku
sa okrem oddelenia financií a kvality týkal aj ďalších oddelení zamestnávateľa. Nepovažoval za pravdivé
tvrdenie žalobkyne v žalobe o neuskutočnení stretnutia s pánom F., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil
stretnutie so žalobkyňou žiadajúcou, aby zastavil kroky odborov a stiahnutie sťažnosti. Preto dospel

k záveru, že rozposlaním emailov zo dňa 21.03.2012, 26.03.2012 nedošlo k protiprávnemu konaniu v
rozpore s dobrými mravmi spôsobujúce ujmu na právach žalobkyne. Konanie žalovaných vyhodnotil ako
legitímny spôsob upozorňovania na porušovanie pracovno-právnych predpisov a na vyhrotenú situáciu
u zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané konanie žalobkyne o vyzývaní žalovanej v prvom rade k
neplneniu pracovných úloh a k dosiahnutiu ukončenia pracovného pomeru žalobkyne. V závere uviedol,
že konanie žalovaných spočívalo v preukázaní pravdivosti alebo nepravdivosti skutkového tvrdenia o

porušovaní práv na pracovisku a nepravdivosť týchto tvrdení v konaní nebola preukázaná. Preto žalobu
zamietol aj vo vzťahu k žalovanej v prvom rade. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 ods.
1, ods. 2 CSP a žalovaným úspešným v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1.Žalobkyňapodalaodvolanievčastizamietnutiažalobyprotižalovanejvprvomradeavčastináhrady

trov konania vo vzťahu k žalovanej v prvom rade. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm.
b/, f/, h/ CSP. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP namietala nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v
nesplnenípovinnostisúduprvejinštancievsúladesust.§181ods.2CSP. Pretožesaneriadilcitovaným
ustanovením a neposudzoval ňou predložené dôkazy bolo pre ňu prekvapivým vyhodnotenie písomnej
svedeckej výpovede svedkyne G.. Pokiaľ by jej oznámil nedostatočnosť písomnej výpovede, navrhla by

výsluch na pojednávaní. Ďalej namietala vyhodnotenie výpovede svedkyne Q. K., ktorú súd vyhodnotil
ako dosvedčujúcu jej neprimerané správanie ako nadriadenej. Ďalej namietala nevyhodnotenie emailu
žalovaného v druhom rade zo dňa 26.03.2012, čím jej súd odňal možnosť konať pred súdom, a tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K namietanému porušeniu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
spočívajúcom v nesprávnych skutkových zisteniach uviedla, že sa nestotožnila s názorom súdu prvej

inštancie o nemožnosti zásahov do jej osobnostných práv a nestotožnila sa s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvej inštancie v bodoch 33, 45, 34, 37, 42, 44, 46, 47 rozsudku. Uviedla že v emaily zo dňa
21.03.2012 poukazoval žalovaný v 2. rade na oddelenie financií, o čom nasvedčuje ďalší mail z
26.03.2012. Žalovaný v druhom rade na pojednávaní potvrdil, že informácie získaval od zamestnancov
oddelenia financií. Ak email aj smeroval vo vzťahu k iným oddeleniam a manažéri iných oddelení

sa nedomáhali ochrany práv, neznamená to, že sa ich nemôže domáhať ona. K bodu 45 rozsudku
namietala, že súd vychádzal len z výpovedí žalovaných bez preukázania ich pravdivosti. Zamestnanci
neboli vypočutí. Ona však predložila výpoveď svedkyne G. popisujúcej celú situáciu na oddelení a nízku
pracovnú morálku. Predložila listy spoločnosti KONSBERG zo dňa 04.04.2012 adresované žalovaným
s upozornením na neakceptovateľný postup a neodôvodnenú nátlakovú akciu na zmenu manažmentu.

Žalovaní predložili 8 anonymných dotazníkov, čo znamená, že prípadná nepokojnosť nemohla byť z
nich vôbec identifikovaná ako nespokojnosť s jej osobou ako manažérky, preto vo vzťahu k nej mali byť
irelevantné. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani na výzvu žalovanej v prvom rade
neboli preukázané údajné podozrenia jej profesionálneho zlyhania. Ďalej uviedla, že k zásahu do jej
osobnostnýchprávdošlozaslanímmailužalovanýmvdruhomradez26.03.2012vktorombolamenovite

obvinenázozávažnýchľudskýchamanažérskychzlyhaní.Tietomailynadväzovalinamailz21.03.2012.
Ďalej namietala dôvodnosť a pravdivosť sťažností žalovanej v prvom rade z 08.05.2012 ,s ktorou sa
súd prvej inštancie nevysporiadal. Sťažnosť bola pripravená ešte pred zaslaním emailu žalovanými
26.03.2012.PísomnosťX.O.aO.z26.03.2012síceobsahovalakonštatovanie,ktoréjeveľmivšeobecné
a nie je možné ho považovať za dôkaz primitívnej šikany alebo likvidácie ľudského kapitálu závodu,

znižovanie úrovne kvality a hrozivú nepokojnosť zaznamenanú u zákazníkov. Zamestnávateľ voči nej
nepodnikol žiadne kroky. Napriek jej tvrdeniam súd pravdivosť tvrdení žalovaných v emailoch z
21.03.2012 z 26.03.2012 a sťažností z 08.05.2012 mal za preukázanú.

2.2. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľný v časti ukončenia jej pracovného

pomeru. K bodu 47 rozsudku o nepreukázaní zásahu do jej osobnostných práv spočívajúcimi sa vo
vyhýbaní kolegov s ňou, jej neúčasťou na pracovných poradách uviedla, že jej tvrdenia žalovanými
neboli ničím popreté, a súd nekriticky prevzal argumentáciu žalovaného v druhom rade. Nevzal do
úvahy príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných a jej zdravotným, psychickým a spoločenskýmstavom. Súd prvej inštancie spochybnil výpovede svedkov G. a F. A.. Obaja svedkovia však jednoznačne
preukázali negatívny vplyv namietaných emailov na jej psychický a zdravotný stav. Jej zdravotný stav
bol potvrdený zdravotnou dokumentáciou, ktorú súd z neznámych dôvodov ani nespomenul. Namietala,

že popretie vplyvu konania žalovaných na ňu nepredložili žalovaní pred vyhlásením dokazovania za
skončené na pojednávaní dňa 07.03.2019. Pokiaľ súd zohľadnil ich námietky prednesené v záverečnej
reči po skončení dokazovania, porušil ust. § 154 CSP, nemal na ne prihliadať, ale mal ich vyhodnotiť
ako preukázané. V ďalšej časti odvolania zhrnula časový sled udalostí, ktoré boli dôvodom podania jej
žaloby. Na základe nich preukázala pravdivosť svojich tvrdení.

2.3. K odvolaciemu dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP spočívajúcom v nesprávnom právnom
posúdení uviedla, že ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti vyžaduje existenciu zásahu a neoprávnenosť zásahu. Ňou predloženými dôkazmi
preukázala zásah a neoprávnenosť tohto zásahu. V závere namietala nesprávny právny záver súdu
prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena spočívajúceho v nepreukázaní nepravdivosti tvrdení

žalovaných. Procesnou povinnosťou žalovaných bolo preukázať, že obvinenia voči nej majú reálny
základ, sú pravdivé. To žalovaní nepreukázali. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v prvom rade a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo ho zmenil a žalobe voči žalovanej v prvom rade vyhovel v celom rozsahu a priznal jej voči nej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalovaná v prvom rade podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. K namietanému porušeniu
ust. § 181 ods. 2 CSP a odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 psím. b/ CSP uviedla, že popísaný
postup súdu nedosiahol tak závažný rozmer, aby bolo možné považovať celé súdne konanie za
nespravodlivé. Žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne spočívalo znemožnenie výkonu jej patriacim

procesným právam, že bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Vyhodnotenie výpovede
svedkyne G. v bode 45 rozsudku nemôže žalobkyňa posudzovať ako porušenie práva na spravodlivý
súdny proces. K odvolaciemu dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala nepravdivosť tvrdení a ujmu na osobnosti z hľadiska jej postavenia v spoločnosti ako
predpokladom naplnenia neoprávneného zásahu. V bodoch 33 a 44 rozsudku bolo odôvodnené, že

konaním žalovanej v prvom rade nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne.
Žalovaná vo vzťahu k žalobkyni nevyjadrila žiadne nepravdivé, urážlivé, hanlivé alebo neslušné
tvrdenia, majúce za následok zníženie dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti. Uviedla, že žalobkyňa v
odvolaní opakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala v priebehu konania. Nepreukázala, že súd na
základe vykonaného dokazovania zistil neúplne a nesprávne skutkový stav veci. V emailoch zo dňa

21.03.2012 a 26.03.2012 nebola priamo označená, nezmieňovali sa o konkrétnej pracovnej pozícii a
nesmeroval voči nej žiaden iný odkaz. Posudzovanie pravdivosti z emailu 21.03.2012 je neúčelné,
pretože sa priamo a nepriamo žalobkyne nedotýka a nemohlo jej spôsobiť zásah do osobnostných
práv. Emailom z 26.03.2012 sa malo dokázať alebo vyvrátiť odôvodnenie podozrenia svedčiace o
závažnom profesionálnom zlyhaní. Ani z neho nevyplýva porušenie osobnostných práv žalobkyne. V

priebehu konania nepredložila jeden relevantný dôkaz preukazujúci nepravdivosť tvrdenia žalovaných.
Výpoveď svedkyne G. bolo možné posudzovať ako neobjektívnu a netýkala sa vyvrátenia pravdivosti
tvrdenia žalovaných. Ku sťažnosti zo dňa 08.05.2012 uviedla, že bola podaná v súlade s etickým
kódexom spoločnosti. Na základe výsluchov realizovaných zamestnávateľom boli potvrdené podozrenia
o pochybení zo strany žalobkyne. Preto legitímnym spôsobom požiadala o ich prešetrenie. Uviedla,

že tvrdenie žalobkyne o zásahu do jej osobnostných práv prejavujúcich sa správaním kolegov vo
vzťahu k nej účinne poprela vo vyjadrení zo dňa 07.03.2019, ktoré predniesla na pojednávaní ešte pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 153 ods. 2
CSPprihliadolvbode47rozsudkunapopretieskutkovýchtvrdenížalobkyneobsiahnutýchvjejvyjadrení
zo dňa 07.03.2019. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nej ako

vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný v druhom rade sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobkyne. Odvolanie považoval za
nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie žiadal ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

5.Žalobkyňa podala vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v prvom rade. Opätovne sa vyjadrovala k ust.
§ 181 CSP, k vyhodnoteniu výpovede svedkyne G. a svedkyne K. a k porušeniu jej práva na
spravodlivé súdne konanie. K namietanému ust. § 11 Obč. zákonníka uviedla, že pre poskytnutieochrany sa nevyžaduje ani vyvolanie skutočných následkov ale postačujúcim je spôsobilosť konania
vyvolať následok. Samotné znenie emailov, ktorými bola identifikovaná priezviskom bolo spôsobilé
vyvolať ohrozenie a narušenie jej ľudskej dôstojnosti. Nepoprela, že úlohou žalovanej bola ochrana

zamestnancov pred nadriadeným, ale tieto kroky musia mať primeranú formu. Žiadny zo svedkov
nepotvrdil jej nevhodné správanie v čase zasielania emailov, nebola v bezprostrednom kontakte so
žalovanou. Trvala na tom, že zásah do jej osobnostných práv bol spôsobený emailom zo dňa 21.03.2012
a 26.03.2012 zaslaným všetkým zamestnancom spoločnosti. Nepovažovala za hodné ochrany práv,
keď zamestnancom spoločnosti bolo najprv oznámené jej šikanózne konanie a až následne bolo

vyšetrované. V závere uviedla, že rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne.

6. Žalovaná v prvom rade podala vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej obsahujúce v podstate dôvody
vyjadrenia k odvolaniu.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok

podľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.Vzhľadomkzáveruovecnejsprávnostinapadnutého
rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať zistený skutkový stav, tie
istépodstatnédôvody,ktorésúobsiahnutévnapadnutomrozsudku,vrátanecitácieustanoveníprávnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
8. Zákonom č. 160/2015Z.z. z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový

poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd skúmal námietku žalobkyne spočívajúcu v nedodržaní postupu podľa § 181 CSP.
Konania sa začalo 31.7.2013 za platnosti OSP, ktoré danú úpravu nepoznalo, preto sa súd prvej

inštancie nemohol dopustiť porušenia daného ustanovenia na prvom pojednávaní. Napriek tomu
dodáva, že absencia postupu podľa § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (konštatovanie spornosti
a nespornosti skutkových tvrdení strán, oznámenie ďalšieho postupu pri dokazovaní a predbežného
právneho posúdenia veci) súdom prvej inštancie, je otázka procesná, ktorá nemá vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia a eventuálne nedodržanie tohto postupu nepredstavuje takú vadu, ktorá by

mala charakter nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predbežný
charakter právneho posúdenia neznamená to, že sudca pri svojej úvahe a myšlienkovom postupe
nezohľadnil všetky dostupné informácie a jeho konklúzia je z daného hľadiska neúplná alebo nepresná.
Predbežnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne

nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel
síce vyčerpávajúcim argumentačným spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne
právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený
skutkový stav v procesnom zmysle. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto
formulovaným záverom striktne viazaný, pretože opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom aj

k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Tento postup je však limitovaný, pretože pokiaľ sudca sa chce
zásadným spôsobom odkloniť od tohto názoru, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby v odôvodnení
rozhodnutia sa s týmto odklonom vysporiadal. Žalobkyňa mala možnosť podať odvolanie proti rozsudku,
ktorú využila a odvolací súd preskúmava dôvody jej odvolania. Nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2CSPpretoniejeanipodľajednotnéhonázorudovolaciehosúduvadoukonania,prektorébybolpotrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalobkyňa namietala vyhodnotenie písomnej výpovede svedkyne G.. Súd
prvej inštancie k jej výpovede uviedol, že žalobkyňa nepodala návrh na jej výsluch a svoje rozhodnutie

nezaložil na tejto svedeckej výpovedi, pretože jej obsah nepovažoval za súvisiaci s predmetom konania.
Preto námietka žalobkyne v tejto časti nie je dôvodná.
Predmetom konania je žaloba žalobkyne na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka a odvolanie žalobkyne proti rozsudku vo vzťahu k žalovanej v prvom rade.
Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorých môžu byť dotknuté jej
osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať
za zásah do osobnosti a ktorými sú: 1) objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na
osobnosť fyzickej osoby, 2) neoprávnenosť zásahu a 3) príčinná súvislosť medzi určitým správaním
a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne

zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení, alebo v ohrození
osobnosti človeka zaťažuje dotknutého občana. Naproti tomu na pôvodcovi takto charakterizovaného
zásahu je, aby preukázal (v tomto smere spočíva na ňom dôkazné bremeno), že k zásahu došlo
v súlade s právom a že existovala niektorá z okolností, ktorá podľa právneho poriadku vylučuje
neoprávnenosť zásahu. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, Občiansky zákonník v ust.

§ 13 rozlišuje prostriedky ochrany osobnostných práv v troch smeroch: 1) návrh na upustenie od
neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2) návrh na odstránenie následkov už uskutočnených
zásahov (reštitučná žaloba) a 3) návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba).
Uvedenéprávneprostriedkyobčianskoprávnejochranyosobnostijemožnépodľaokolnostíkonkrétneho
prípadu a podľa splnenia stanovených podmienok buď použiť samostatne, alebo za účelom zvýšenia

ochrany a zabezpečenia efektívnosti aj kumulovať. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany
osobnosti je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne
spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Návrh na upustenie od
neoprávnených zásahov do osobnostného práva musí smerovať k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, že
sa žiada právne zistenie, že zasahujúci subjekt nie je oprávnený na také zásahy, ako aj tým, že sa usiluje

o vydanie zákazu ďalšieho rušenia. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Obč.zákonníkanajmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojejvážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Obč. zákonníka). Návrh
na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi,

ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť
obnovením pôvodného stavu. V zmysle ust. § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka je poskytovaná
občianskoprávna ochrana len proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
osobnosti subjektu práva.
Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd má každý právo, aby bola zachovaná jeho ľudská

dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno. Na toto ustanovenie v zákonnej rovine
nadväzuje úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 11 a nasl. Obč. zákonníka.
Žalobkyňa sa domáhala ochrany osobnosti za čiastkové zásahy žalovanej emailami zo dňa 21.3.2012,
26.3.2012, sťažnosťou z 08.05.2012. Tieto zásahy je potrebné skúmať jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Vlastný zásah je potom nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu

situáciu za ktorej v neoprávnenému zásahu došlo (tvz. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako
aj k osobe postihnutej fyzickej osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnením
konkrétnehoadiferencovanéhoobjektívnehohodnoteniaznamená,žeozníženiedôstojnostipostihnutej
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie,
z ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s prihliadnutím na dotknutú

fyzickú osobu, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k intenzite
a trvaniu nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti,
pociťovalaakovážnuzvyčajnekaždáfyzickáosobanachádzajúcasanamiesteavpostavenípostihnutej
osoby.
O neoprávnený zásah nejde vtedy, keď je zásah dovolený ( resp. jeho možnosť predpokladaná), ak

nie sú prekročené zákonom stanovené medze. Neoprávneným zásahom nie sú ani prejavy, ktoré podľa
obsahu,formyacielejemožnépovažovaťzaupozornenia,podnetyažiadosti oobjasnenieaprešetrenie
určitých okolností, ak boli urobené v prostredí oprávnenom vec riešiť. Kritériom je preto vždy posúdenie,
či tvrdený zásah je potrebné v konkrétnom prípade ešte podradiť pod kategóriu plnenia zákonomstanovených povinností, resp. výkonu zákonom predpokladaných oprávaní, alebo sa jedná o exces z
týchto možností.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v konaní postupoval v zmysle vyššie uvedených

kritérii a vyhodnotil namietané emaily v súlade s danou situáciu u zamestnávateľa žalobkyne posudzujúc
oprávnenia žalovanej zastupujúcej zamestnancov. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Súd prvej inštancie sa podrobne ku každému emailu podrobne vyjadril, odvolací súd
sa s jeho dôvodmi stotožnil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil email zo dňa 21.2.2012, v ktorom
žalobkyňa nie je spomenutá, je spomenuté iba oddelenie financií, personálne a ďalšie oddelenie. Preto

email nemohol zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne napriek označenie správania nadriadených
ako primitívnej šikany. Rovnako email zo dňa 26.3.2012 zaslaný predsedníčkou žalovanej bol zaslaný
za účelom prešetrenia pomerov na pracovisku. Vyplýva to z obsahu emalu, v ktorom pisateľka doslovne
uviedla, že na základe predbežných, nie celkom uspokojujúcich výsledkov z 1. stretnutia so zástupcami
vedenia ohľadne súčasnej situácie aj z dôvodu nevyhnutnosti jednoznačne dokázať alebo vyvrátiť
odôvodnené podozrenia svedčiace o závažnom profesionálnom zlyhaní niektorých manažérov firmy

a z dôvodu potreby preukázať neúnosnosť miery vyťaženia zamestnancov na viacerých pracoviskách
zasiela výzvu, aby sa zamestnanci vyjadrili, či uznávajú opodstatnenosť výzvy zo dňa 21.3.2012 a
zároveň vyjadrujú podporu reprezentantom miestnej organizácii odborového zväzu pri hľadaní riešení
adresovaných problémov. Z obsahu emailu vyplýva, že nadväzoval na email z 21.3.2012.Predsedníčka
žalovanej v ňom iba vyzývala zamestnancov k uznaniu výzvy zo dňa 21.3.2012. Opätovne v emaily

nie je žalobkyňa spomenutá a nie súd spomenuté žiadne oddelenia zamestnávateľa. Preto ani email
nemohol zasiahnuť do jej osobnostných práv. Žalobkyňa namietala nevyhodnotenie emailu žalovaného
v 2. rade zo dňa 26.3.2012.Tento bol predložený až v roku 2016. Žalovaný v 2. rade v ňom oznamoval
zamestnancom znenie sťažnosti, ktorú bude reprezentovať ostatným členom výboru ZO OZ KOVO.
Uviedol, že“ na základe vlastného poznania a na základe získaných informácií a podnetov od súčasných

a bývalých zamestnancov menovite obviňuje D.. X. za dôsledky súčasného charakteru personálno
- mzdovej politiky a presadzovaných podmienok, v podobe hlbokej frustrácie, demoralizácie a straty
lojality u časti zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi. Obe menované uvedené v sťažnosti za
presadzovanie a uplatňovanie neprijateľných a nejednoznačných pravidiel v rámci personálno mzdovej
politiky, za škandalózny spôsob jej realizácie nezlučiteľný s funkciou manažéra v kontexte súčasnej

modernej doby a za odôvodnené podozrenia zo zneužívania svojho postavenia vo vzťahu ku svojim
podriadeným a povahu štýlu ich riadenia, svedčiacu o absencii najzákladnejších ľudsko-morálych
vlastností.“ Email bol odoslaný o 10.12 hod. a po ňom o 10.26 bol odoslaný email predsedníčkou
žalovanej. Žalobkyňa trvala na tom, že tento email hlboko zasiahol do jej osobnostných práv, pretože
jeho pisateľ, ktorého podanie je potrebné považovať za konanie žalovanej hrubým spôsobom zasiahol

do jej osobnostných práv. Pisateľ v danom emaily píše o vlastných poznatkov a poznatkov získaných
od zamestnancov. To znamená, že vychádzal z odpovedí na jeho výzvu, ktoré boli predložené niektoré
ako anonymné, namietané žalobkyňou. V spise sú však vyjadrenia zamestnancov , ktorí sa rozhodli
nebyť anonymní (.) a ostatní, ktorí sa prihlásili k výzve zo dňa 21.3.2012. Z posudzovania situácie
u zamestnávateľa žalobkyne bola zrejmá nespokojnosť zamestnancov so správaním manažmentu,

medzi nimi aj žalobkyne . Email reagoval na správanie manažmentu, ktoré podľa zamestnancov
nebolo primerané, bolo zastrašujúce, majúce za následok nespokojnosť zamestnancov s danou
situáciou a odchodom niektorých pre neprimerané pracovné podmienky na pracovisku. Žalobkyňa sa v
priebehu konania bránila svojou odbornou spôsobilosťou a snahou o zmenu na pracovisku. Ani raz sa
nevyjadrila,akýmspôsobomsvojusnahupresadzovala,činepoužívalametódynamietanévdotazníkoch

a vyjadreniach zamestnancov. V danom prípade treba vychádzať z princípu vzájomnosti. Brať do úvahy
správanie žalobkyne vo vzťahu k podriadeným zamestnancom a či práve toto nevhodné správanie
nebolo príčinou nevhodného správania druhej strany. Reakciu na jej správanie, hoci by bola nevhodná,
nemožno považovať za zásah do jej osobnostných práva. Preto pokiaľ tvrdo postupovala ona, nemôže
sa brániť neprimeraným spôsobom napísaným emailom, pretože treba posudzovať vzájomný vzťah

strán sporu. V priebehu konania neprodukovala okrem jednej svedkyne žiaden dôkaz o opaku tvrdenia
obsahujúceho emaily. Bola vypočutá prvý krát na pojednávaní konanom dňa 11.10.2018.Pobrobne sa
vyjadrovala k situácii na pracovisku, ktorú sa snažila zmeniť. K jednotlivým bodom sťažnosti sa vyjadrila
len k vyplateniu odmien, ktoré navrhla a celé to zmenil generálny riaditeľ A.. Svedkyňa G. vypočutá
nebola, súd prvej inštancie oboznámil jej písomnú výpoveď na pojednávaní dňa 23.7.2018 a následne

vyhodnotil v dôvodoch rozhodnutia. Vo veci bola vypočutá svedkyňa K. potvrdzujúca neúnosnú situáciu
na pracovisku a zosmiešňovací spôsob jednania žalobkyne.
Namietaná sťažnosť zo dňa 08.05.2013 je zhodná s emailom zo dňa 26.3.2012 zaslaným žalovaným v
2. rade s tým, že namiesto slova škandalózny je uvedené slovo hanebný. V sťažnosti sú uvedené zistenéskutočnosti a podozrenia z konania oboch manažérok pod bodmi I. až XXII. ku ktorým sa žalobkyňa
nevyjadrila v priebehu konania .
Žalovaná je odborovou organizáciou s cieľom presadzovať oprávnené požiadavky svojich členov,

obhajovať ich zamestnanecké, mzdové, pracovné, sociálne, kultúrne práva a záujmy ako aj základné
demokratické a občianske práva v súlade s programom odborového zväzu. Súd prvej inštancie
po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti správne
vyhodnotil skutkový stav nespokojnosti zamestnancov s manažmentom, ktorý sa snažila riešiť žalovaná
ako zástupkyňa zamestnancov. Plnila si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo stanov. Je zrejmé, že situácia

sivyžadovalazásahvedenia,pretožezamestnancikusťažnostibolivypočúvaníhlavnýmmanažmentom
z Z., najvyššou zástupkyňou high manažer pre M., výsluchov sa zúčastnil pán F. a prokurista. Potvrdili
pochybenia zo strany žalobkyne. Svedok F. dosvedčil, že bol zistený neprimeraný tlak na zamestnancov,
forma riadenia nie v rámci správaniakultúry v rámci spoločnosti alebo systému riadenia ako takého, napr.
práca nadčas, forma komunikácie ktorá nie je štandartná v rámci riadenia.
Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že skutočnosť, že ostatní dotknutí vedúci pracovníci nepodali

žalobu o ochranu osobnosti nie je dôvodom, aby sa ochrany nedomáhala ona. Odvolací súd sa s jej
názorom stotožnil. Iné je ale posúdenie zásahu, že o zníženie dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, z ktorej k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s prihliadnutím na dotknutú fyzickú
osobu, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k intenzite a trvaniu

nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, pociťovala
ako vážnu zvyčajne každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej osoby.
Žalobkyňa v priebehu konania v danom smere neuviedla žiadne skutočnosti a dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti. To, že ona považovala konanie žalovanej za neprimeraný zásah do jej osobnostných
práv nie je dôvodom na priznanie jej nároku . Skočila pracovný pomer a naďalej pracuje vo vedúcej

funkciiakovýkonnáriaditeľka,máďalšiepodnikateľskéaktivity,koučujemanažérovvoblastizvládavania
pracovných situácií. To znamená, že uvedený zásah jej nemohol spôsobiť zníženie dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti. K zásahu došlo len na pracovisku, na ktorom skončila pracovný pomer. Žalovaná
si plnila povinnosti vyplývajúce zo stanov . Súd prvej inštancie sa podrobne v dôvodoch rozhodnutia
vyporiadal s námietkami žalobkyne, preto odvolací súd stotožňujúc sa s jeho dôvodmi, nepovažuje za

potrebné ich opakovať.

V závere odvolania žalobkyňa namietala spochybnenie výpovedí svedkov osvedčujúcich jej zdravotný
stav a porušenie ustanovenie § 154 CSP, pretože žalovaná nepredložila popretie vplyvu konania
žalovaných na ňu pred vyhlásením dokazovania za skončené. Svedkovia X.. G., F. A. boli vypočutí na

pojednávaní dňa 11.10.2018.Súd prvej inštancie vyhodnotil ich výpovede ako výpovede osvedčujúce
následky zásahu do zdravotného, psychického stavu žalobkyne. Odvolací súd sa s jeho názorom
stotožnil. Pretože rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zásah žalovanej pri plnení svojich
povinností bol primeraný, je odvolacie námietka v tejto časti irelevantná.

Žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)