Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2203899694
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2203899694.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej
splnomocnenkyňami: 1/ TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 a
2/ Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: A. R., nar. XX.

C. XXXX, bytom U. H. XXXX/XX, N. E., o 332,27 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora:
JUDr. Ľubomír Pekár, Šaľa, P. Pázmáňa 49/3, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda z 1. decembra 2011 č. k. 8Er/524/2003-19, EX 2137/2003 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie z a m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú r u š í a
v časti zastavenia exekúcie ho p o t v r d z u j e .

III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie m e n í tak, že oprávnená je povinná
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 88,82 eur do troch dní od právoplatnosti

tohto uznesenia.

IV. Povinnej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

V.Súduprvejinštanciesanariaďujevúvodnejčastinapadnutéhouzneseniavykonaťopravuspočívajúcu
v označení zástupkyne oprávnenej osoby.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom
Pekárom pod spis. zn. EX 2137/03 vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Oprávnenej uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 96,80 eur. Rozhodnutie v
časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia odôvodnil ustanovením § 41 ods. 2 písm.
c/, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 a § 238 ods. 1 a 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného

poriadku) a § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 O. z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom nespôsobilosťou exekučného titulu
- notárskej zápisnice sp. zn. N 1745/2003, Nz 35485/2003 spísanej notárom 12. mája 2003, keďže v
danom prípade za povinnú osobu uznala záväzok a súhlasila s vykonateľnosťou osoba, ktorej záujmy
sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinnej). Rozpor so záujmami zastupovaného
vyplýva z toho, že oprávnená v zmluve o úvere č. 2270092 z 13. novembra 2002 predformulovala

ako zástupcu povinnej obchodnú spoločnosť PDSS, s.r.o. (reprezentovanú pri spisovaní notárskej
zápisnice ňou splnomocneným advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, resp. jeho splnomocnencomMgr. Brunom Žlnayom), povinná nemala možnosť výberu a spolu s podpisom zmluvy splnomocnila
aj uvedenú zástupkyňu. Súhlas s vykonateľnosťou nemožno považovať za platný právny úkon pre
rozpor so zákonom. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením § 200 ods. 1 a 2, § 203

ods. 1 E. p. a § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1 a 2 a § 25 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), vecne potom zavinením zastavenia exekúcie oprávnenou a priznaním súdnemu exekútorovi
sumy 96,80 eur. Súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie priznal odmenu za 5 úkonov exekučnej
činnosti vo výške 16,60 eur, a to za úkony získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí

exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, ďalšie zisťovanie majetku
povinného, keďže ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v spise súdneho exekútora preukázané. Súd
prvej inštancie priznal exekútorovi odmenu za 210 minút exekučnej činnosti, čo zodpovedá 4 začatým
hodinám účelne vynaloženým na exekúciu vo výške 31,88 eur (4 x 6,64 eur = 26,56 eur + 5,32 eur DPH).
Súdnemuexekútorovivšaknepriznalodmenuzačaspotrebnýnaspracovanievzniknutýchtrovexekúcie
v dĺžke 30 min, pretože tento úkon je úkonom administratívnej činnosti, ktorý nesmeruje bezprostredne

k vymáhaniu nároku z exekučného titulu, a preto ho nemožno osobitne odmeňovať. Exekútorovi priznal
podľa § 23 vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 3,30 eur, no nepriznal mu DPH z tejto sumy,
z dôvodu, že v zmysle § 196 E. p. náhrada za stratu času sa o DPH nezvyšuje. Ak by zákonodarca
vychádzal z toho, že DPH patrí exekútorovi aj z náhrady za stratu času, bol by použil inú formuláciu
ustanovenia § 196 E. p. Exekútorovi bola preto priznaná suma 96,80 eur, ktorá pozostáva z odmeny vo

výške 31,88 eur, z paušálnej odmeny vo výške 19,90 eur, z náhrady hotových výdavkov 41,72 eur a z
náhrady za stratu času vo výške vo výške 3,30 eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietala, že rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci

mu zverenej a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Notárska zápisnica bola predmetom
preskúmania zo strany súdu, ktorý pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia nezistil jej rozpor so
zákonom a poveril exekútora vykonávaním exekúcie, pričom plnomocenstvo ešte predtým posudzoval
notár. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorý by
spôsobovala neplatnosť celého právneho úkonu. V čase spísania notárskej zápisnice zákon umožňoval

notársku zápisnicu vzniknutú z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov, ako i jej exekúciu, pričom udelením plnomocenstva povinná dobrovoľne preniesla na tretiu
osobu oprávnenie uznať svoj dlh (vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu) a takouto treťou
osobouniejeoprávnená.Navyševprípade,akbypovinnázmenilanázorachcelabyzamedziťtomu,aby
zástupca v jej mene spísal notársku zápisnicu podľa udeleného plnomocenstva, mohla plnomocenstvo

podľa§33bO.z.kedykoľvekodvolať,čovšakneurobila.Exekúciatakbolazačatázákonnýmspôsobom,
na základe exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a vykonateľným.
Notárska zápisnica spĺňa podmienky formálnej i materiálnej vykonateľnosti. Splnomocnenie vytvára
široký priestor pre konanie aj právne úkony splnomocnenca a preto ho nemožno považovať za neplatné.
Oprávnená spochybnila i výrok o trovách exekúcie, kde za duplicitné označila odmeňovanie za niektoré

úkony exekučnej činnosti, a to konkrétne vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a jeho získanie
a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a jeho doručenie. Spochybnila aj priznanie náhrady
hotových výdavkov s odkazom na § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (pričom pod
tento pojem nepochybne patria aj položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky,

kolky, archivácia a pod.).

3. Oprávnená v priebehu odvolacieho konania podala návrh na prerušenie konania, podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. účinného do 30. júna 2016) a čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“, ktorej ostatné konsolidované znenie bolo

publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie) a na predloženie Súdnemu dvoru
Európskej únie (ďalej tiež len „SD EÚ“) predbežných (prejudiciálnych) otázok v nasledovnom znení :

(I) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?(II) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv a EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS (ďalej len „Smernica“) zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

4. Návrh odôvodnila oprávnená poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS
120/2012IV.ÚS20/06,IV.ÚS206/08aIV.ÚS95/2010),podľaktorejpodstatoupreskúmavanianotárskej
zápisnice súdom je len preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti tohto exekučného titulu
(kde formálna stránka spočíva v dodržaní zákonom predpísanej formy zápisnice podľa § 47 notárskeho

poriadku, čiže zákona SNR č. 323/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a stránka materiálna
v existencii náležitostí podľa § 41 ods. 2 E. p.), žiadne iné podmienky z E. p. nemožno vyvodiť a ani
ústavný súd preto nepreskúmava právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva. Keďže podoba a
legislatívne zakotvenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a spôsob posudzovania
ich uplatnenia podľa § 53 ods. 1 O. z. pramení z právnej úpravy, ktorá nemá svoj pôvod v slovenskom
právnom poriadku, ale v práve Európskej únie, podľa oprávnenej sa súd nevysporiadal s výkladovými

pravidlami uvedenými v Smernici a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku
v úverovej zmluve práve splnomocnenie (ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu). Je toho názoru, že v
danom prípade a kontexte tohto sporu je nutné požiadať SD EÚ o výklad pojmu „neprijateľná zmluvná
podmienka“ i o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, pričom s prejudiciálnou otázkou

môže prísť ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu EÚ v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním
prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a SD EÚ by mala byť
daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských
zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho
výkladu úniového práva a jeho následnej aplikácie všeobecnými súdmi Slovenskej republiky.

5. Povinná ani súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E.

p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 4 E. p.
v relevantnom znení), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že návrhu oprávnenej na prerušenie konania a na predloženie predbežných otázok SD EÚ nie je dôvod

vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie je vecne správne.

7. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

9. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, pričom

tomuto ustanoveniu v CSP s formulačnými korektúrami zodpovedá ustanovenie § 162 ods. 1 písm. c/
CSP.

10. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie
konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

11. Podľa čl. 267 prvých troch viet ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný
nález o otázkach, ktoré sa týkajú a/ výkladu zmlúv a b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo
úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom
a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže saobrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol; pričom ak sa takáto otázka položí v konaní
pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok
podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

12. Podľa čl. 169 ods. 1 ZFEÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku

114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa odseku
3 tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné

so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je súd (ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné

právne veci) povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku
267 ZFEÚ SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázke tu má povahu osobitného konania, v ktorom má SD EÚ právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej
únie, ako aj o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke

pred SD EÚ je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva,
keď v takomto konaní SD EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré sú potrebnými pre jednotné rozhodovanie vnútroštátnych súdov členských
štátov Európskej únie vo veciach spadajúcich pod úpravu normami prijímanými na úrovni takéhoto
spoločenstva štátov.

15. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu členského štátu Európskej únie požiadať SD EÚ o
vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny
orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia. Zo žiadneho
ustanovenia právneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie

a predložiť SD EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej
únie a predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej
veci aplikuje ustanovenie vnútroštátneho zákona, do ktorého boli implementované úniové právne normy,
alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd, pokiaľ nie je vnútroštátnym
súdom tzv. poslednej inštancie, má iba možnosť položiť SD EÚ otázku týkajúcu sa výkladu normy práva

Únie, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva (a má rozhodnúť) a to
bez ohľadu na to, či to účastníci konania navrhli alebo nie. Naopak súd, proti rozhodnutiu ktorého už
nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade vždy povinný položiť
takúto otázku SD EÚ a výnimkou sú tu prípady, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné
nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé),

alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Aj súd,
proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny), môže sám rozhodnúť o
správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra
SD EÚ mu poskytuje dostatok informácií; pričom ak ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd
vždy musí položiť prejudiciálnu otázku SD EÚ, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne

konanie o predbežnej otázke).

16. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho
práva je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členského štátu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinujepo stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka predložená SD EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny význam v spore prejednávanom vnútroštátnym súdom.

17. Prvá vyššie reprodukovaná otázka, majúca byť podľa oprávnenej predložená SD EÚ, teda otázka
o možnosti kvalifikácie plnomocenstva (udeleného dlžníkom a oprávňujúceho splnomocnenca v mene
dlžníka spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul) za neprijateľnú zmluvnú podmienku a o možnosti

tým zabrániť v exekúcii, má podľa odvolacieho súdu charakter otázky akademickej, nemajúcej základ v
prejednávanej veci a takto i nespôsobilej ovplyvniť jeho výsledok. Je zrejmé, že v danom prípade súd
prvej inštancie neoprel svoj záver o neplatnosti plnomocenstva o názor, podľa ktorého by takýto úkon
(zakomponovaný do úverovej zmluvy) mal byť neprijateľnou podmienkou a ani odvolací súd nemal prečo
takto na vec nazerať, pretože súdom prvej inštancie zistený dôvod neplatnosti mal pôvod v ustanovení
vnútroštátneho práva, nachádzajúcom sa v O. z., pred pristúpením Slovenskej republiky do Európskej

únie (najmä v ustanovení § 22 ods. 2 zákona), a ústavne konformným i eurokonformným výkladom už
takejto právnej úpravy bez možnosti jej spochybnenia na úrovni orgánov EÚ (vrátane SD EÚ) mohol byť
len ten prijatý súdom prvej inštancie.

18. Ani druhá oprávnenou položená otázka (o súlade rozhodnutia vnútroštátneho súdu členského štátu

EÚ zabraňujúceho vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s dvoma z článkov Charty
základných práv EÚ) nebola dôvodom, aby ju odvolací súd predložili SD EÚ.

19. SD EÚ už vo veciach Mostaza Claro (C-168/05) a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores
(C-240/98 až C-244/98) konštatoval, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, ktorý má vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy charakter zásahu vonkajšieho. Možnosť súdu skúmať aj ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v
článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou
a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol (SD EÚ), že povaha a význam

verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Vo
veci Pohotovosť proti Korčkovská (C-76/10), SD EÚ v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia (exekúcie)

povinnosť (i bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej
poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade
kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ustálená

judikatúra SD EÚ tak nepochybne posudzovanie nekalosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách
pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia (exekúcie) s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje
k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné
dôsledky, vyplývajúce z vnútroštátneho práva, pričom takýmto následkom v zmysle procesného práva
Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 E. p. alebo

zastavenie exekúcie podľa §§ 57 a 58 E. p., obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť.

20. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že
vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa

voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných
práv EÚ (o ochrane vlastníckeho práva), ako ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty (o práve na
spravodlivý proces). Takéto posúdenie bol odvolací súd oprávnený uskutočniť a to na základe už
existujúcej konštantnej judikatúry SD EÚ, teda bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku, keď toto jehoposúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby začať prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínami
acte éclaire a acte clairé, vymedzujúcimi výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok.

21. Systematickým výkladom rozhodnej právnej úpravy totiž treba dospieť k tomu, že už v tejto veci do
úvahy neprichádzajúce ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 E. p. zakotvujú nielen možnosť, ale tiež povinnosť
exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade
nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.
Odvolací súd už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej

preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to
práveona,ktorejúčelomjezabrániťvdonúteníniekohoksplneniunímdobrovoľnenesplnenejpovinnosti
tam, kde by práve opak, čiže odobrenie exekúcie bolo možným len za cenu porušenia práva. V uvedenej
súvislosti samozrejme stále platí i to, udelenie poverenia exekútorovi je možné len v prípade nezistenia
(exekučným súdom) rozporu so zákonom u žiadnej z troch listín (písomností), v súhrne predstavujúcich
podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a

3. exekučný titul), pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (zamietnutie žiadosti o poverenie)
postačujezisteniepríslušnéhonesúladuužilenujednejznich(kdejepritomzpohľaduvýsledkukonania
pred exekučným súdom nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh alebo titul).

22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že návrh oprávnenej na prerušenie konania a predloženie

predbežných otázok SD EÚ (podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako ani podľa § 162 ods. 1 písm. c/
CSP) nebol dôvodným a preto tento návrh zamietol.

23. Vo vzťahu k vecným výhradám proti napadnutému uzneseniu (týkajúce sa notárskej zápisnice ako
exekučného titulu), odvolací súd závery súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie považuje za dôvodné.

Vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s tvrdeniami oprávnenej uvedenými v odvolaní odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné :

24. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávnenou ako veriteľkou a povinnou ako dlžníčkou bola
uzavretá úverová zmluva, ktorej súčasťou je aj splnomocnenie, ktorým dlžníčka splnomocnila obchodnú

spoločnosť PDSS, s.r.o. (reprezentovanú pri spisovaní notárskej zápisnice ňou splnomocneným
advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, resp. jeho splnomocnencom) na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníčky uznala záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom buď pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.
e/ O. s. p., alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 E. p. na celý majetok dlžníčky do výšky vzniknutej

pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom pod
sp. zn. N 1745/2003, Nz 35485/2003 dňa 12. mája 2003 vyplýva, že obchodnou spoločnosťou PDSS,
s.r.o. splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír (resp. jeho splnomocnenec Mgr. Bruno Žlnay konajúci
na základe notárovi predloženého plnomocenstva advokáta) v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva
dlh voči oprávnenej osobe a zaviazal sa takýto dlh zaplatiť v lehote určenej v notárskej zápisnici k rukám

oprávnenej osoby a vyhlásil tiež, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 E. p. alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 O. s. p. s tým, aby
notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 E. p. alebo podľa § 274 písm. e/ O.
s. p. Z úverovej zmluvy (na ktorú sa odvoláva i notárska zápisnica) je zrejmé, že splnomocnenie, ktorým
dlžníčka splnomocňuje obchodnú spoločnosť PDSS, s.r.o. na už vyššie uvedené, bolo obsiahnuté v

zmluve, majúcej charakter zmluvy formulárovej.

25. Podľa § 22 ods. 2 O. z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

26. Notárska zápisnica predstavuje v sústave exekučných titulov osobitný typ, vyznačujúci sa jeho
vydávaním bez ingerencie súdu či iného orgánu, ktorému by zákonodarca zveril rozhodovacie
kompetencie a práve preto v procese tvorby takéhoto titulu musia byť prísne dodržané všetky formálne
náležitosti, aby zápisnica mohla spĺňať aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica
má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby

s oprávneným o splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto zápisnice viesť exekúciu i bez
predchádzajúceho súdneho konania.27. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby,
právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na
základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet a

čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.
Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník prejavil súhlas s vykonateľnosťou určitého
záväzku, pričom notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice skúmať, či právny
dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice je
súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keď práve tento prejav vôle povinného robí z

notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

28. Obchodná spoločnosť PDSS, s.r.o. bola vopred zvolená oprávnenou, ako zástupkyňa povinnej (bez
ohľadu na to, kto povinnou osobou v konkrétnej veci bude), pri spísaní notárskej zápisnice, s cieľom
získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Následne uvedená spoločnosť splnomocnila
advokátaMgr.TomášaKušníra,ktorýajvprejednávanejvecinazákladeplnomocenstvas.r.o.zastupoval

povinnú (dlžníčku) pri spísaní notárskej zápisnice (prostredníctvom svojho substitúta), pričom prepojenie
medzi označeným advokátom a oprávnenou (veriteľkou z hmotnoprávneho úverového vzťahu) je
skutočnosťou známou tunajšiemu súdu z jeho činnosti bez potreby dokazovania (§ 121 O. s. p., § 186
CSP), keďže rovnaký advokát bránil záujmy oprávnenej v množstve exekučných konaní, sledujúcich
vymoženie pohľadávok od úverových dlžníkov.

29. Povinná ako spotrebiteľka, ktorá mala záujem získať úver, sa nachádzala v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred oprávnenou, bez toho, aby mohla vplývať na ich obsah,
vrátane včlenenej dohody o plnomocenstve s vopred vybraným splnomocnencom, podpísaným na

predtlačenom formulári (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98, Oceano
Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro).

30. Účelom občianskoprávneho inštitútu zastúpenia je, aby za určitú osobu, ktorá z rôznych dôvodov
nechce, či nemôže sama činiť právny úkon, urobil právny úkon jej zástupca. Zastúpenie vzniká na

základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o
plnomocenstve (§ 23 O. z.). Zastupovať iného však nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ako ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

31. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, konštatovaním existencie rozporu záujmov povinnej

a zástupcu konajúceho v jej mene (bez ohľadu na to, či ide o obchodnú spoločnosť PDSS, s.r.o.
alebo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra) a v dôsledku toho neprípustnosti zastupovania jeho osoby.
Oprávnená vybrala povinnej splnomocnenca, ktorý chránil jej záujmy ako veriteľky. Uvedené postavenie
takéhoto splnomocnenca reálne predurčuje prioritu ochrany záujmov a s tým súvisiacich úkonov v
prospech oprávnenej a nie povinnej. Protichodné postavenie veriteľa a dlžníka je úplne prirodzené. V

dôsledku toho je potom delegovanie vôle dlžníka (spotrebiteľa) na „zástupcu“ veriteľa (s možnosťou
vytvorenia exekučného titulu) vylúčené. Prehliadanie tohto rozporu by fakticky znamenalo akceptovanie
jednostranného prejavu vôle veriteľa (oprávnenej) pre spísanie notárskej zápisnice ako vykonateľného
exekučného titulu zaväzujúceho povinného, realizovaného výlučne podľa vôle veriteľa (oprávnenej), bez
ohľadu na vôľu povinnej ako spotrebiteľa. Záujmy oprávnenej a splnomocnenca tak sledovali rovnaký

cieľ a to ochranu veriteľa (oprávnenej).

32. K neprijateľnosti udelenia plnej moci tomu, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
vyslovil právny názor aj ústavný súd (sp. zn. I. ÚS 5/2000) i Najvyšší súd Českej republiky (sp. zn. 21
Cdo 267/2000).

33. Z dôvodu nedostatku oprávnenia osoby konajúcej v mene povinnej tohto zastupovať ako pri
spisovaní zápisnice, tak aj pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou, nebola splnená zákonná
požiadavka vykonateľnosti exekučného titulu.

34. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 183/2011 boli ako zjavne neopodstatnené odmietnuté
sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch (oprávnená namietala porušenie svojho práva na
spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli exekúcie zastavené, pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýtoúkon priamo vo formulárovej úverovej zmluve). Ústavný súd konštatoval, že jedným z predpokladov
vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver

krajského súdu vychádzajúci zo skutočnosti, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne
zastavíexekúciu(§57ods.1E.p.),alebonazákladektorýchfakultatívnepristúpiktakémutorozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 E. p.), upravuje zákon podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom

ustanovený explicitne. Z toho možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky a je tak aj povinný v priebehu exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenietakéhotokonania(jednýmzobligatórnychdôvodovzastaveniaexekúciejevzmysleustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. a/ E. p. aj prípad začatia exekúcie, hoci rozhodnutie majúce sa vykonať sa nestalo
vykonateľným a práve o takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci).

35. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, ak aj došlo k udeleniu poverenia (hoci sa tak stať nemalo). Musí aj tu byť
daný právny prostriedok spôsobilý eliminovať nežiadúce dôsledky takéhoto prípadu, ktorým je práve
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ E. p..

36. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezdieľal názor, že situáciu riešenú v prejednávanej
veci možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ E. p.. Iným dôvodom, pre ktorý exekúciu
nemožnovykonať,možnorozumieťlentakýdôvodnemožnostiďalšiehopriebehuexekúcie,ktorýpriamo
neupravuje E. p. ani žiaden iný zákon umožňujúci zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 2 E. p.; o taký prípad

ale u zastavenia exekúcie pre vady titulu reprezentovaného notárskou zápisnicou z dôvodu nedostatku
jej vykonateľnosti (teda pre prípad predpokladaný priamo § 57 ods. 1 písm. a/ E. p.) nejde.

37. To bol dôvod, pre ktorý mohlo byť (podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdené len zastavenie exekúcie a
k zrušeniu napadnutého uznesenia (v tomto prípade postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP) muselo

dôjsť u čiastkového výroku napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

38. V časti odvolania týkajúcej sa trov exekúcie oprávnená za duplicitné označila odmeňovanie za dva
úkony exekučnej činnosti, a to konkrétne 1/ vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a jeho získanie
a 2/ vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a jeho doručenie .

39. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (v znení do 30.4.2008) ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

40. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (v znení do 30.4.2008) základná hodinová sadzba podľa
odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť
časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

41. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (v znení do 30.4.2008) paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).

42. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (v znení do 30.4.2008) paušálnou sumou sa odmeňujú

tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

43.Súdnyexekútorvpredloženomvyčíslenípožadovalnáhradutrovexekúciepodľa§14ods.2vyhlášky
za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 30 minút a vypracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie v trvaní 40 minút. Súčasne požadoval odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie
poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 eur a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo
výške 3,32 eur (ktoré bolo doručované prostredníctvom pošty).

44. Požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou je v rozpore s citovanou
vyhláškou a vedie k duplicitnému priznaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. V zmysle § 14
ods. 3 vyhlášky sú úkony špecifikované v § 15 ods. 1 vyhlášky odmeňované paušálnou sumou
(pripadajúcej na jeden úkon exekučnej činnosti). To vylučuje súčasné odmeňovanie podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a/. Ustanovenie § 14 ods. 1 rozlišuje

medzi odmeňovaním časovým a odmeňovaním paušálnym, keď úkon exekučnej činnosti odmeňovaný
paušálnou sumou zahŕňa aj prípadný čas potrebný na jeho uskutočnenie. Odvolací súd sa stotožnil
s právnym názorom, týkajúcim sa aplikácie § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky a § 14 ods. 1
písm. b/ a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky podľa ktorého nie je prípustné priznať súdnemu
exekútorovi odmenu za obsahovo rovnaký úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a aj podľa § 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky zahŕňajú ich
vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.

45. Pri viazanosti rozsahom odvolania bolo preto nutné konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávne
priznal odmenu súdnemu exekútorovi v prípade časovej špecifikácie za úkony vypracovania žiadosti o

udelenie poverenia v trvaní 30 minút a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 40 minút,
z dôvodu, že tieto úkony exekučnej činnosti boli odmeňované paušálnou odmenou.

46. Ak súd prvej inštancie priznal časovú odmenu za 210 minút exekučnej činnosti, čo predstavovalo
odmenu 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu (t. j. 4x 6,64 eur) a odvolacím súdom bola

konštatovaná nedôvodnosť priznania odmeny za 70 minút, bolo nutné krátiť výšku časovej odmeny,
keďže (pri viazanosti rozsahom odvolania) dôvodne priznaných 140 minút predstavuje odmenu za 3
začaté hodiny exekučnej činnosti (t. j. 3x 6,64 eur = 19,92 eur).

47. Oprávnená odvolaním spochybnila aj priznanie náhrady hotových výdavkov s odkazom na § 25

vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom podľa jej názoru pod tento pojem
nepochybne patria aj položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky,
archivácia a pod..

48. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej E. p. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

49.Podľa§196E.p.zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútoroviodmena,náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

50. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

51. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

52. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou odvolateľky,
keďže z nich vyplýva možnosť priznania súdnemu exekútorovi okrem odmeny a náhrady za stratu času

aj náhrady hotových výdavkov, pričom všetky tieto položky v súhrne predstavujú pojem trovy exekúcie.
Ustanovenie § 22 ods. 1 vyhlášky demonštratívnym spôsobom (príkladmo) uvádza ako hotové výdavky
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Súdny exekútor
si uplatnil náhradu za poštovné vo výške 16,99 eur, spisový materiál vo výške 2,65 eur a cestovnévo výške 22,08 eur. Vyhláška z týchto položiek výslovne neuvádza len náhradu za spisový materiál.
Príkladmý výpočet položiek, ktoré možno považovať za náhradu hotových výdavkov, však nevylučuje
priznanie i náhrady hotových výdavkov, vynaložených na spisový materiál, keďže ustanovenie § 25

vyhlášky hovorí o administratívnych prácach (teda o činnosti) a nie o hotových výdavkoch (teda sumách
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním týchto prác), náhradu ktorých upravuje práve § 22 ods.
1 vyhlášky.

53. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov

exekúcie podľa § 388 CSP zmenil tak, že oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 88,82 eur, pozostávajúce z časovej odmeny vo výške 23,90 eur (19,92
+ 3,98 eur DPH), z paušálnej odmeny vo výške 19,90 eur, z náhrady hotových výdavkov 41,72 eur a z
náhrady za stratu času vo výške vo výške 3,30 eur.

54. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania (ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti

zastavenia exekúcie, pričom výrok o trovách exekúcie mal povahu výroku závislého a aj jeho posúdenie
bolo vzhľadom na predmet odvolacieho konania sekundárne), v ktorom bola úspešná povinná osoba,
vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnej v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady), odvolací
súd rozhodol tak, že povinnej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 E. p., § 396

ods. 1 CSP, § 262 a § 255 CSP).

55. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolací súd nariadil vykonanie opravy úvodnej časti napadnutého rozhodnutia označením zástupkyne
oprávnenej osoby (TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843), ktorá ju zastupuje

v konaní.

56. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.