Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612205721
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7612205721.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: O. C., L..
XX.XX.XXXX, J. M. XXXX/X, D. L. E., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrei Ondrejkovej, so sídlom
vBratislave,Nakrižovatkáchč.47,podsp.zn.EX1712/2012,ovymoženie109,58eurspríslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.09.2019, č. k.
10Er/264/2012-19, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomexekúciuzastaviladruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,34 eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora
vydal dňa 02.04.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 109,58

eur s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň
uplatnil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku a uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná
preskúmaním podnetu súdneho exekútora, majetkových pomerov povinného, kde súdny exekútor
skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného. Povinný nevlastní motorové

vozidlo, je dlhodobo nezamestnaný, v súčasnosti vedený ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov,
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani bankové účty. Doposiaľ sa nepodarilo vymôcť sumu ani na úhradu
pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by
mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Ďalšie pokračovanie v exekučnom
konaníbybolopretovrozporesozásadamihospodárnostiaúčelnosti.Nazákladetýchtoskutočnostímal
súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom,

z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, a tak sú splnené podmienky predpokladané v § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 45,34 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo
alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený mal za to, že o tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je v produktívnom veku. Zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je predčasné. Oprávnený mal za to, že právo posúdiť, či
je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Povinný je fyzická osoba v

produktívnom veku, a tak je reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok. Oprávnený
vyslovil názor, že súd prvej inštancie a ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé či povinný nie je vlastníkom
hnuteľných vecí, majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený ďalej
namietal nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani žiadne šetrenia

vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore so zásadou
danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie
o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V prípade zastavenia
exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na

zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené
zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.
Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne
postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými

ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne
nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby
sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo
na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

11. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal
za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.12. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

13. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom
odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie

riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom
prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy
o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že povinný
nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani

čiastočne, nakoľko povinný nemá exekučne postihnuteľný majetkom.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného

konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd

zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

16. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym
exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z obsahu exekútorského
spisu, ktorý mu bol na jeho výzvu predložený súdnym exekútorom. Súd prvej inštancie následne dňa
22.08.2019eštepožiadalsúdnehoexekútora,abypredložilsúduaktuálnemajetkovépomerypovinného,

na základe čoho súdny exekútor zaslal súdu výpis elektronickej lustrácie bánk (bankový register CRIF -
Slovak Credit Bureau, s.r.o.), lustráciu z katastra nehnuteľností, lustráciu sociálnej poisťovne a lustráciu
z informačného systému exekučných blokácii, pričom všetky lustrácie boli s negatívnym výsledkom. V
predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie
by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadny nehnuteľný

majetok a ani hnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Majetkové
pomery sa po dobu vedenie exekúcie u povinného nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav.
Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom

prvej inštancie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec
alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).