Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304124344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:1304124344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: C.. Y. D., Q. XX, XXX XX R.,
zastúpený Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava,
proti odporcovi: PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, 831 04 Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom Tehelná 25, 831 03 Bratislava, o ochranu

osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2. októbra
2008, č.k. 11C/116/2004-600, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.965,79 eur na
účet LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., vedenom v E. Slovensko, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do
troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal určiť, že
zverejnením článku „D. rozhodoval aj v konkurze na V.“ dňa 26.10.2004 a článku „D. sa podpísal aj pod
Y.“ dňa 29.10.2004 v denníku Pravda, sa zasiahlo neoprávnene do jeho práva na ochranu osobnosti,
keď v súvislosti s týmto zásahom súčasne uplatňoval aj náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 000,- Sk -
331.939,19 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovými závermi, ktoré zistil z výsledkov dokazovania.
Navrhovateľ označil tvrdenia v článku zo dňa 26.10.2004, že navrhovateľ je disciplinárne potrestaný za

pochybné konkurzy a rozhodoval aj v prípade podniku Nový Calex so sídlom v Zlatých Moravciach za
zásah do ochrany osobnosti, hoci nebol právoplatne disciplinárne potrestaný za pochybné konkurzy -
rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho súdu nenadobudlo právoplatnosť, a aj v tomto konaní treba
uplatňovať prezumpciu neviny, táto informácia nebola nepravdivá. V čase, keď bol článok uverejnený,
prvostupňový disciplinárny senát rozhodnutím zo dňa 24.09.2004 uznal navrhovateľa za vinného, že
v konkurznej veci sp. zn. 3K 69/00 vydal opatrenie, ktorým ustanovil do konkurzného konania za
osobitného správcu konkurznej podstaty pre správu majetku úpadcu v rozpore so zákonom, ako aj bez

žiadosti v zmysle opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, teda zavinene nesplnil a porušil
povinnosť sudcu, zároveň svojím správaním vzbudil oprávnenú pochybnosť o jeho svedomitosti, za čo
mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. Z výpovede svedka JUDr. Daniela M., ktorý v tom čase zastával
funkciu ministra spravodlivosti, vyplynulo, že konanie, pri ktorom bol ustanovený správca konkurznej
podstaty mimo poradia, považoval za podozrivé. Navrhovateľ bol disciplinárne potrestaný, rozhodoval
aj v prípade podniku Nový Calex, minister ho navrhol potrestať a ako disciplinárne potrestanie navrhol

preradenie na súd nižšieho stupňa. Informácie, ktoré sa v označenom článku dotýkali navrhovateľa
neboli nepravdivé. Aj keď rozhodnutie disciplinárneho súdu v čase zverejnenia informácie nebolo
právoplatné, treba zohľadniť, že išlo o zjednodušenú formuláciu prispôsobenú bežnému čitateľovi. Vzávere článku je navyše informácia, že minister požiadal Najvyšší súd, aby bol navrhovateľ preradený z
krajskéhosúdunaokresnýsúd,zčohogramaticko-logickýmvýkladommožnovyvodiť,ženavrhovateľovi
uložený trest nie je ešte právoplatný. Nemožno tiež súhlasiť s navrhovateľom, že je v článku vykreslený

ako podplatený konkurzný sudca, ktorý napomáha finančným skupinám v získaní majetku konkurzných
podstát. Súd preto dospel k záveru, že v tomto článku neboli zverejnené informácie, ktoré by boli
spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.

V článku uverejnenom dňa 29.10.2004 navrhovateľ považoval za zásah do jeho osobnostných práv

skutočnosť, že bol v ňom vykreslený ako sudca, ktorý v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi
Elektrosvit, a.s., Nové Zámky, ustanovil správcov konkurznej podstaty, z ktorých jeden mal byť
zbavený funkcie pre odbornú nespôsobilosť a druhý pokračuje v podozrivých aktivitách a ktorí umožnili
vytunelovať Elektrosvit niektorým jeho privatizérom, ďalej že článok vykreslil navrhovateľa ako sudcu,
ktorý sa podieľal v konkurznom konaní na lacnom výpredaji spriazneným osobám, rozhodoval v
konkurznom konaní, ktorý sprevádzajú podvody a podozrenia z tunelovania, na základe čoho mal

krajský vyšetrovateľ začať trestné stíhanie a že navrhovateľ je účastný na korupcii v rámci konkurzných
konaní, čo vyplýva najmä z účelovej citácie analytika D. U.. V tomto článku jeho autor uvádza, že
navrhovateľ je sudca, ktorého minister žiada zbaviť rozhodovania v konkurzoch. Táto informácia nie
je nepravdivá, aj keď je zjednodušená. Informácia, že navrhovateľ rozhodoval v konkurznom konaní
v prípade Elektrosvitu Nové Zámky tiež nie je nepravdivá. Ďalšie tvrdenia uvádzané v článku, sa

netýkajú navrhovateľa, ale správcov konkurzných podstát. V závere článku citovaný analytik D. U.
nehovorí o navrhovateľovi, ale ide o všeobecné konštatovania v súvislosti s problematikou podozrenia
zo zneužívaných konkurzov. Súd nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že bežný čitateľ si vytvoril po
prečítaní článku dojem, že navrhovateľ je zapojený do série podozrivých aktivít v súvislosti s tzv.
konkurznou mafiou. Pojem „konkurzná mafia“ nepoužil po prvýkrát odporca, ale vtedajší minister

spravodlivosti. Téma konkurzu konkurzných sudcov, bola v čase zverejnenia predmetných článkov
výsostne aktuálna. Po tlačovej konferencii na Ministerstve spravodlivosti SR (04.06.2004), a vydanej
informácii, v ktorej sa opisoval spôsob fungovania a postupov v konkurzoch, ktoré boli označené ako
pochybné a po podaní návrhov na disciplinárne potrestania viacerých sudcov - aj navrhovateľa, sa touto
problematikou zaoberali viaceré printové médiá. Išlo o tému týkajúcu sa vecí verejných, vychádzajúcej

z informácie ministerstva, ktorá mala oficiálny charakter a neexistoval dôvod spochybňovať pravdivosť
a hodnovernosť materiálu. Navrhovateľ nepreukázal, že išlo o cielenú diskreditáciu jeho osoby a
uvedenýmiinformáciamiodporcaovplyvňovalprácunavrhovateľa. Odporcaibainformovalovýsledkoch
jeho činnosti, pričom denník sa problematike venoval dlhodobo a následne boli publikované aj ďalšie
články. Pri posudzovaní otázky, či treba dokázať pravdivosť tvrdení vo všetkých jednotlivostiach alebo

stačí preukázať pravdivosť podstatnej časti tvrdení, súd dospel k záveru prezentovanému aj judikatúrou,
že stačí aby boli pravdivé podstatné časti tvrdení, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo
vždy pravde. S prihliadnutím na texty celých článkov, na ich kontext a okolnosti, za ktorých boli
zverejnené, s prihliadnutím na všetky súvislosti, formu a účel článkov, nemožno vyvodiť jednoznačný
záver o neoprávnenom zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Prvostupňový súd sa

nestotožnil s vyslovenou domnienkou navrhovateľa, že motívom na uverejnenie článkov bolo ovplyvniť
konkurzné konanie vedené proti dlžníkovi Plastika, a.s. Nitra, ktoré navrhovateľ ako sudca prejednával
a v čase zverejnenia článkov mal rozhodnúť o tom, či konkurz bude vyhlásený alebo návrh bude
zamietnutý. V konkurznom konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11.03.2005, pričom články
boli publikované v mesiacoch október a november 2004. Prepojenie medzi spoločnosťou odporcu a

spoločnosťou Plastika Nitra, ktorú spomínal navrhovateľ, súd neskúmal, pretože pre posúdenie, či
došlo k zásahu do práv navrhovateľa, bola táto skutočnosť irelevantná. Podobne bola irelevantná aj
informácia o tom, či právny zástupca navrhovateľa vypracovával v máji 2005 právnu analýzu pre B..
D. ako správcu konkurznej podstaty spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a aká odmena mu bola za to
vyplatená. Odporca v konaní preukázal, že kauze konkurzov sa venoval dlhodobo, a to zverejnením

viacerýchčlánkov.TémesavenovalajdenníkSMEviacerýmičlánkami,Hospodárskenovinyatýždenník
Profit. Okresný súd v závere svojho rozhodnutia citoval z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (rozsudok zo dňa 26. apríla 2007 k sťažnosti č. 11152/03 a 11319/03 pre porušenie
článku 10 Dohovoru, rozsudok zo dňa 20. apríla 2006 k sťažnosti č. 47579/99 pre porušenie čl. 10
Dohovoru, týkajúci sa zástupcu generálneho prokurátora, v ktorom uviedol, že ak bol terčom kritiky

vysokopostavenýverejnýčiniteľ,súhraniceprijateľnejkritikyvočinemuširšie,nežvovzťahuksúkromnej
osobe, v rozsudku zo dňa 02.11.2006 k sťažnosti 60899/00, ktorý sa týkal sudcu, Európsky súd pre
ľudsképrávakonštatuje,žeúlohatlačeakostrážnehopsa,sanepochybnevzťahujeajnaotázkyspojené
s fungovaním justície). Téma sporných článkov nesporne patrila do oblasti verejného záujmu a médií.S prihliadnutím na úlohu súdnej moci v spoločnosti, ktorá ako ochrankyňa spravodlivosti, ako základnej
hodnoty právneho štátu, musí používať dôveru verejnosti, pokiaľ má byť pri plnení svojich úloh úspešná,
súd dospel k záveru, že v tomto prípade nešlo o útok, ktorý by bol zjavne neopodstatnený. Predmetné

články nepredstavovali neospravedlniteľný útok voči dotknutému sudcovi, či súdnej moci ako takej. V
dôsledku záveru o tom, že nešlo o také konanie odporcu, ktoré by bolo objektívne spôsobilé spôsobiť
ujmu na občianskej cti a ľudskej dôstojnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, okresný súd zamietol
aj návrh na primerané zadosťučinenie formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10
miliónov Sk, ktoré navrhovateľ žiadal (§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). O náhrade trov konania

navrhol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 538.964,- Sk, ktorá spočívala v odmene za právnu službu zástupcu odporcu, určenú podľa ust.
§ 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu
navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že uplatňuje
všetky odvolacie dôvody taxatívne stanovené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Vytýkal okresnému súdu,
že neumožnil výsluch navrhovateľa, a tým nielenže nenáležite zistil skutkový stav, ale zaťažil svoje
konanie podstatnou radou, odňatím účastníkovi možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že právny
zástupca navrhovateľa sa riadne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní, a

v tomto smere aj informoval svojho klienta, ktorý si uspôsobil svoj pracovný program, avšak súd napriek
tomu pojednával bez toho, aby sa touto skutočnosťou náležite vyporiadal vo svojom rozsudku. Vytýkal
ďalej okresnému súdu, že v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol ani rozdelenie sporných článkov
na fakty a na hodnotiace úsudky a nevyporiadal sa ani s tým, či fakty boli pravdivé alebo nepravdivé,
a či hodnotiace úvahy (s ohľadom na kritériá vecnosti a pravdivosti) boli primerané alebo neprimerané.

Nepravdivé fakty v tom zmysle, že navrhovateľ bol disciplinárne potrestaný za pochybné prejednávanie
konkurzných vecí, že ustanovoval do konkurzných konaní správcov, ktorí vyvíjali pochybné aktivity, že
v súvislosti s konkurzom na spoločnosť Elektrosvit, a.s., Nové Zámky sa viedlo trestné konanie na
KrajskejprokuratúrevNitre,boli,podľajehonázoru,objektívnespôsobilézasiahnuťdoprávanaochranu
osobnosti navrhovateľa. V tomto kontexte je potrebné hodnotiť aj mnohé dehonestujúce a neprimerané

úsudky týkajúce sa navrhovateľa, a to najmä výroky rôznych analytikov, v zmysle ktorých pri konkurze na
úpadcuCalex,a.s.ZlatéMoravcemôžeísťokonkurznépodvody,ktoréorganizujúsilnéfinančnéskupiny
„s pomocou podplatných sudcov a správcov konkurzných podstát sa majetok dlžníkov dostáva do rúk
spriaznených spoločností“. Vo svojom odvolaní zároveň poukázal na odborný posudok Dr. K. H., ktorý
jednoznačne konštatoval porušenie novinárskej etiky zo strany autora týchto článkov. Navrhovateľ bol

v prípade disciplinárnych konaní uznaný vinným len z prieťahov v konaní, nie z disciplinárnych konaní,
ktoré boli súčasťou tzv. konkurznej mafie. Denník Pravda nevyhovel navrhovateľovej požiadavke, aby
bol uverejnený údaj o jeho oslobodení. Naďalej trval na svojom názore, že motívom týchto článkov
bola diskreditácia navrhovateľa v súvislosti s konkurzným konaním dlžníka Plastika Nitra, a.s. Nitra,
ktorý preukázal, keďže odporca bol s dlžníkom personálne a majetkovo prepojený. Podľa jeho názoru

predmetnými článkami došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa a nešlo o
oprávnený výkon práva slobody prejavu.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považoval odvolanie navrhovateľa za
nedôvodné a neopodstatnené. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Ak navrhovateľ vytýka

okresnému súdu, že nevyhovel výsluchu navrhovateľa, poukázal na to, že v prejednávanej veci sa
uskutočnilo niekoľko pojednávaní, ktoré boli vždy vytýčené s dostatočným predstihom a podľa potrieb
a časových možností navrhovateľa, avšak na pojednávaniach sa na základe vlastného slobodného
rozhodnutia nezúčastňoval. Práve z dôvodov na strane navrhovateľa išlo o neúmerné „naťahovanie“
konania. Navrhovateľ mal dostatok času na to, aby skutočnosti, ktoré neuviedol v návrhu, uviedol

písomne,prípadnenavrholdôkazy,onvšakzostalnečinný.Vedomeskreslenýjevodvolanínavrhovateľa
obsah hodnotiacich úsudkov v článku a obsah výpovedí svedkov. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní
opakovane poukazoval na odborný posudok Dr. K. H., v danom prípade nešlo ani o odborný, ani
o znalecký posudok, a preto je irelevantný. Navrhovateľ zavádza v odvolaní aj tvrdením, že v
denníku Pravda neboli uverejnené výsledky disciplinárnych konaní voči navrhovateľovi. Z dokazovania

jasne a nespochybniteľne vyplynulo, že denník Pravda sa problematike konkurzných konaní venoval
dlhodobo dávno predtým, ako boli uverejnené predmetné články. Verejnosť informoval pravidelne o
výsledku týchto konaní, výsledkoch disciplinárnych konaní, vrátane neúspešnosti ministra spravodlivosti
v disciplinárnom konaní vedenom proti navrhovateľovi.Podľa názoru odporcu, okresný súd rozhodol v prejednávanej veci správne aj z hľadiska právneho
posúdenia veci. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil.

Krajský súd svojím rozsudkom zo dňa 22. júna 2010, č. k. 17Co/283/2009 - 682 potvrdil rozsudok
okresného súdu.

V dôsledku mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutím zo dňa 28. júna 2012, č. kj. 4MCdo 21/2010 zrušil vyššie označený rozsudok tunajšieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní veci konštatoval existenciu procesných
vád vo veci, ktoré podľa § 237 písm. f) a g) O.s.p. zakladajú prípustnosť dovolania a boli zároveň
dôvodom, pre ktorý bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konania. Najvyšší
súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v prípade predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, ktorá
rozhodovala o odvolaní navrhovateľa, táto rozhodovala ako predsedníčka senátu disciplinárneho súdu

aj v disciplinárnom konaní vedenom proti navrhovateľovi (rozhodnutie z 24. septembra 2004, sp. zn. 1
Ds 15/2004). V preskúmavanej veci bola JUDr. Emília Zimová oboznámená s disciplinárnym konaním,
vedeným proti navrhovateľovi a rozhodnutím, ktoré vzišlo z tohto konania, ešte pred odvolacím
konaním, v ktorom rozhodovala o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku prvostupňového súdu. Mohla
tak vnímať a hodnotiť v preskúmavanom konaní vykonaný dôkaz (disciplinárne rozhodnutie vydané

senátom disciplinárneho súdu, ktorému predsedala), inak, celkovejšie, než má možnosť sudca, ktorý sa
s dôkazom zoznamuje prvýkrát v konaní o určitom návrhu priamo alebo zo zápisnice.

Podľa názoru dovolacieho súdu, skutočnosť, že JUDr. Emília Zimová rozhodovala ako predsedníčka
senátu v oboch konaniach (disciplinárnom a odvolacom) a tieto konania spolu súviseli, pričom konanie

o disciplinárnom previnení navrhovateľa predchádzalo konaniu o ochranu osobnosti, odôvodňuje záver,
že u konajúcej sudkyne možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Predsedníčka odvolacieho senátu
nepostupovala v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p., ukladajúcom jej povinnosť oznámiť predsedovi súdu,
že ako predsedníčka senátu rozhodovala o disciplinárnom previnení navrhovateľa, keď rozhodnutie
v disciplinárnom konaní proti navrhovateľovi bolo podkladom článkov a predmetom dokazovania v

predmetnej veci a vo veci rozhodla. Dovolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že v danej veci
ide o taký pomer sudkyne k veci, ktorý vyvoláva pochybnosti o jej nezaujatosti a konanie odvolacieho
súdu je potom zaťažené procesnou vadou podľa § 237 písm. g) O.s.p. Dovolací súd vytýkal postupu
odvolacieho súdu aj ďalšiu vadu, ktorá podľa § 23 písm. f) O.s.p. spočívala v odňatí možnosti konať
pred súdom. Konštatoval, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o

odvolaní, o ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol
odvolateľovi možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu žalovanej (vyjadreniu k odvolaniu), keď tak
neurobil súd prvého stupňa v rámci prípravy predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Na
základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva žalobcu na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I
ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Krajský súd po odstránení vád, ktoré zaťažili opravné konanie, preskúmal vec v zmysle ust. § 212
ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je

vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. O odvolaní navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu je odôvodnený v súlade s kritériami v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je presvedčivý
a správny, preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku

okresného súdu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné uviesť tieto ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany svojho práva na ochranu osobnosti, a
to určením, že vyššie označené články v denníku Pravda zo dňa 26.10.2004 a zo dňa 29.10.2004
neoprávnene zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti. Súčasne žiadal, aby následky zásahu do

jeho osobnostných práv boli odstránené finančným zadosťučinením vo výške 10 miliónov korún.Právo na ochranu osobnosti upravené v Občianskom zákonníku v jeho ust. § 11, má za cieľ zabezpečiť
v občianskoprávnej oblasti dôslednú ochranu osobnosti fyzickej osobe a jej individuálnej integrity a je
konkretizáciou Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd a Charty základných ľudských práv EÚ.

V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú
ochranu hodnôt osobnosti fyzickej osoby, najmä právo na ochranu zdravia a tela, právo na občiansku
česť a ľudskú dôstojnosť, právo na meno, právo na súkromie a pod.

V prejednávanej veci z obsahu návrhu navrhovateľa je zrejmé, že tento sa domáha ochrany svojho
práva na občiansku česť, dobrú povesť a porušenie zásady prezumpcie neviny, do ktorých odporca
neoprávnene zasiahol označenými článkami.

V prejednávanej veci okresný súd správne konštatoval, že k porušeniu zásady prezumpcie neviny,
t.j zásahu do osobnostných práv navrhovateľa informáciami v článku z 26.10.2004 nedošlo. V čase

publikovania tohto článku bol už navrhovateľ disciplinárne potrestaný (rozhodnutie disciplinárneho súdu
z 24.09.2004, v ktorom bol uznaný o.i. za vinného, že v konkurznej veci č.k. 3K/69/00 ustanovil do
konkurzného konania za osobitného správcu konkurznej podstaty pre správu majetku úpadcu v rozpore
so zákonom, ako aj bez žiadosti v zmysle opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. Práve
ustanovenia správcov mimo poradia sa považovalo za podozrivé v súvislosti so zisteniami Ministerstva

spravodlivosti SR, ktoré boli medializované na tlačovej konferencii v júni 2004, na ktorej boli poskytnuté
verejnosti informácie o postupoch, ako sa môžu zdravé firmy dostať do konkurzu. Z obsahu článku je
tiež zrejmé to, že minister požiadal Najvyšší súd, aby bol navrhovateľ preradený z krajského na okresný
súd, kde už nebude môcť rozhodovať o konkurzoch.

Odporca v denníku Pravda informoval o disciplinárnom potrestaní navrhovateľa po rozhodnutí
disciplinárneho senátu o jeho potrestaní, súčasne uviedol, že aký postih navrhovateľa navrhol minister
spravodlivosti Najvyššiemu súdu (ako odvolaciemu disciplinárnemu súdu). To znamená, že uvedená
informácia bola uverejnená prijateľne, za situácie, keď vo verejnosti rezonovala otázka konkurzov,
v ktorých boli podozrenia z nezákonných praktík a prepojení záujmových subjektov. V dôsledku

uvedeného aj za situácie, že disciplinárne konanie proti navrhovateľovi nebolo skončené, nedošlo k
porušeniu zásady prezumpcie neviny (k tomu rozh. ÚS SR č. 9/2002 III. ÚS 83/01), pretože informácia
bola uverejnená prijateľne vzhľadom na zistenia MS SR v konkurzných konaniach.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal skutkový záver okresného súdu o tom, že nedošlo k

neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv (odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p.).

Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prichádza na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd pristupuje k hodnoteniu dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie.

Okresný súd postupoval v konaní v súlade s cit. ust. § 132 O.s.p. a zisťoval právne významné
skutočnosti, či v uverejnených článkoch odporca zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti,
teda či informácie v článkoch sú nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce.

Z dôkazov, ktoré vo veci okresný súd vykonal vyvodil správny skutkový záver, že informácie, ktoré

odporca vo svojich článkoch uverejnil a ktoré sa dotýkali navrhovateľa nie sú nepravdivé v údajoch, v
ktorých by mohli zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Okresný súd správne nepovažoval za právne
významný pre posúdenie predpokladov, či došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa posudok
experta na žurnalistickú etiku Dr. K. H., keďže sú v ňom posudzované otázky profesionality a etiky
novinárskej práce v článkoch Pravdy v období od 22.10.2004 do 05.11.2004 týkajúcej sa navrhovateľa.

Posudzovanie obsahu týchto článkov po potrebnom dokazovaní z hľadiska občianskoprávnej ochrany
osobnostných práv podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka totiž prináleží súdu.Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. preto nie je uplatnený opodstatnene.

Navrhovateľ v odôvodnení svojho odvolania vytýkal okresnému súdu, že mu neumožnil vypovedať pred

súdom ako účastníkovi konania, preto nemohol uviesť potrebné skutočnosti a navrhnúť dôkazy (§ 205
ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p.).

Odňatiemožnostikonaťpredsúdomjetakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkoviboliodopretéjehoprocesné
práva zaručené Ústavou SR a zákonom (O.s.p.). Existencia takejto vady v postupe prvostupňového

súdu má za následok zrušenie rozhodnutia súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odvolací súd v postupe okresného súdu nezistil procesnú vadu, ktorou by bola navrhovateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na pojednávanie okresného súdu
dňa 02.10.2008, na ktorom okresný súd aj vyhlásil rozsudok, a z ktorého sa jeho zástupca ospravedlnil,
okresný súd svoj postup v odôvodnení svojho rozsudku (na str. 11) podrobne zdôvodnil, vyplýva aj z

obsahu spisu, že totiž termín pojednávania na deň 02.10.2008 bol známy navrhovateľovi už 1. 8. 2008
a svoje v poradí ďalšie ospravedlnenia zástupcu navrhovateľa o neúčasti na pojednávaní a žiadosť o
jeho odročenie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním ani nebolo preukázané a nebola preukázaná ani
navrhovateľova neodkladná pracovná zaneprázdnenosť.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p. preto tiež nie je uplatnený opodstatnene.

Nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom uplatneným odôvodnene vtedy, ak
prvostupňový súd na zistený skutkový stav mylne aplikuje (aj interpretuje) právny predpis, alebo na daný
skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis (§ 205 ods. 2 písm. g/ O.s.p.).

V prejednávanej veci okresný súd na svoje skutkové zistenia správne aplikoval a interpretoval ust. §
11 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že označenými článkami v denníku Pravda, ktorými
bola realizovaná sloboda prejavu a zároveň právo verejnosti za informácie o otázkach všeobecného
záujmu (v tom čase o prebiehajúcich konkurzoch, o ktorých informovalo Ministerstvo spravodlivosti v júni

2004),saobjektívnenezasiahlodoprávanaochranuosobnostinavrhovateľa.Trebasúhlasiťsozáverom
okresného súdu, že navrhovateľ je ústavným činiteľom, hranice prijateľnej kritiky sú preto nesporne
širšie, ako to napokon vyplýva aj z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej
vo svojom rozhodnutí citoval.

Z dôvodov uvedených vyššie bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Úspešnému odporcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania (§ 243d
odsek 1, § 224 odsek, § 142 odsek 1 O.s.p.). Náhrada trov konania odporcu predstavujú náklady za
právnu službu advokáta (advokátskej kancelárie), a to nasledovne:

Odmena za právne zastupovanie - 1 úkon právnej pomoci (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení účinnom do 01.06.2009), (vyjadrenie sa k podanému odvolaniu žalobcu zo dňa 29.01.2009) v
sume 1.083,78 eur a 1x režijný paušál v sume 6,95 eur + 20% DPH a 2 úkony (vyjadrenie žalovaného k
podanému mimoriadnemu dovolaniu zo dňa 21.02.2011 a vyjadrenie žalovaného k písomnému podaniu

žalobcu zo dňa 18.02.2014) v sume á 91,29 eur x 2 úkony a režijný paušál v sume 1 x 7,41 eur a 1
x 8,04 eur + 20% DPH a 1 úkon - účasť na pojednávaní na KS Trenčín dňa 25.02.2014 (§ 13a ods. 4
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) v sume 45,65 eur a režijný paušál v sume 1 x 8,04 eur + 20% DPH. Odmena
za právne zastupovanie celkovo spolu s DPH 1.610,94 eur.
Náhrada za stratu času - za rok 2014 - 13,40 eur/30 minút. Účasť na pojednávaní dňa 25.02.2014 -

BA - TN - BA - 3 + 3 - začatých polhodín = 6 x 13,40 = 80,40 eur. DPH 20% 16,08 eur (§ 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z.). Strata času za rok 2014 celkovo s DPH 96,48 eur.
Cestovné výdavky - v roku 2014 použité motorové vozidlo Volvo XC 60-D5, priemerná spotreba 8,3
l/100 km, cena PHM - 1,54 eur/liter nafty. Účasť na pojednávaní dňa 25.02.2014 - BA - TN - BA (110
+ 110 km pri priemernej spotrebe 8,3 l/100 km = amortizácia 40,26 eur + PHM 28,12 eur) = 68,38 eur.

Náhrada cestovného - pojednávanie na KS Trenčín spolu 68,38 eur. Spolu trovy 1.965,79 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .