Uznesenie – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200084
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317200084.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: G. G., U.. XX.X.XXXX, R.
R. XXA, R., právne zastúpený NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Cintorínska 3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465 proti žalovanému: D. O. K. Y., E..A..O.., E. E. M. XXX, B.:
XX XXX XXX, právne zastúpený PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo

náměstí 671/24, Praha 1, Česká republika, IČO: 26169 720, konajúca prostredníctvom PETERKA &
PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Kapitulská 18/A, Bratislava,
IČO: 35 884 703 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 15. júna 2018, č. k. 24Cpr/1/2017-330, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania z r u
š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým
skončením zo dňa 2.11.2016 dané žalobcovi je neplatné; vo zvyšku žalobu zamietol a návrh žalovaného
na určenie, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej
zamestnával, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli
pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2017 s miestom výkonu práce - Hlohovec. V čl. 7 zmluvy
„Mzdové podmienky a benefity“ si zmluvné strany upravili práva a povinnosti ohľadne mzdy. Benefit
súvisiaci s vyslaním žalobcu na prácu na Slovensko bol upravený v podmienkach skupiny W.,
ako dokumentu podpísanom vedúcimi pracovníkmi skupiny a žalobcom. V bode „Cestovné výsady

(travel privilege)“ dokumentu bolo stanovené, že: „Zamestnanec a členovia jeho rodiny, presídlení z
domovského štátu, majú nárok na jednu spiatočnú cestu letecky ekonomickou triedou, na osobu a
rok, do miesta ich domova v domovskej krajine. Zamestnanec a jeho rodina môžu, pokiaľ chcú, svoje
právo na návrat využiť na cestu do inej destinácie za podmienky, že cesta nie je drahšia než návrat
do miesta ich domova. Takéto letenky musia byť zakúpené s dostatočným časovým predstihom, aby
bolo pre W. zabezpečená čo najvýhodnejšia cena, a schválené miestnym manažérom pre ľudské zdroje.

Pokiaľ je to možné, je potrebné využiť služby cestovnej agentúry“. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo
zistil, že e-mailom zo dňa 8.8.2016 žalobca informoval R.F. G. (miestnu personálnu manažérku) o
jeho nároku na cestu aj s rodinou s tým, že si preveril ceny a zistil, že je drahšie ísť do Bazileja než
do New Yorku. K tomu uviedol ceny leteniek podľa webovej stránky E.. Cena letenky spoločnosťou
Swiss z Viedne do Bazileja predstavovala 734 eur, cena letenky spoločnosti Delta z Viedne do New
Yorku sumu 449 eur. Na záver e-mailu uviedol, že potvrdí deň cesty a požiada ju o zabezpečenie

rezervácie pre neho a jeho rodinu. E-mailom zo dňa 26.9.2016 informoval R. W. žalobcu, s nasledovným
znením: „ohľadne overovacieho procesu výdavkov, nielen že je bežné, ale aj povinné, že kontrolórischvaľujú platbu. Postup je nasledovný: Vy mi dáte svoje výdavky na schválenie a potom nasleduje
druhé kolo schvaľovania s finančníkom (tu Andrea alebo niekto z jej tímu, ak tam vôbec je). Pošlite
mi rozpracované Vaše výdavky. Očividne sa vyskytli otázky od W., týkajúce sa zdieľaných služieb

ohľadom letov, čo sa musí rýchlo vyriešiť. Viac Vám neviem povedať“. Súd prvej inštancie ďalej zistil,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 2.11.2016 žalovaný ako jeho dôvod uviedol,
že žalobca v dňoch od 16.8.2016 do 26.8.2016 spolu so svojou rodinou absolvoval letecky cestu do
Spojených štátov (New York), napriek jeho tvrdeniu, že cesta bola do Francúzska. Cesta do Spojených
štátov stála 4.423,96 eur, t.j. približne dvojnásobne viac, ako by bola cena predpokladanej cesty do

Francúzska, čím zamestnávateľovi spôsobil škodu v uvedenej výške. Dňa 11.8.2016 žalobca svojej
podriadenej zamestnankyni R. G. dal priamy pokyn, aby jeho cestu a cestu jeho rodiny evidovala ako
cestu do Francúzska a nie ako do Spojených štátov. Dňa 12.10.2016 v snahe zakryť svoje konanie
žalobca tvrdil, že v uvedenom čase cestoval do Francúzska, aj keď jeho tvrdenie bolo v rozpore so
zisteniami zamestnávateľa. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia poukázal
na svedeckú výpoveď R. G., ktorá uviedla, že si pamätá, ako prišiel za ňou žalobca s tým, že chce ísť na

dovolenku do Spojených štátov, že si pozeral letenky na webe do New Yorku a Bazileja, pričom zistil, že
sú v rovnakých cenách. Požiadal ju, aby od partnerskej cestovnej kancelárie vyžiadala cenovú ponuku
leteniek do Bazileja a neskôr do New Yorku. Potom ju žalobca požiadal rezervovať konkrétny let do
New Yorku, keďže cena bola podľa jeho posúdenia podobná a dal jej mená manželky a detí. Potom
prišlo k fakturácii a žalobca ju požiadal, či by mohla cestovná kancelária dať do faktúry Bazilej. S touto

požiadavkou zavolala do cestovnej kancelárie, povedali jej, že tak urobia. Samotná faktúra následne
išla cez finančné oddelenie a nie personálne oddelenie. Uviedla, že o podmienkach poskytovania
benefituvedela,nemyslelasivšak,žepodmienkouboloajschváleniezjejstrany,schvaľovalotofinančné
oddelenie. Keďže prebehlo objednanie leteniek a ich nákup, nákup bol schválený. Svedkyňa uviedla, že
pokyn od žalobcu, aby cestu do NY evidovala ako cestu do Francúzska dostala ústne, na presný dátum

pokynu si už nepamätala. Z písomného svedectva D.. G. súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.10.2016
bola svojim nadriadenými z „Human resources“ žiadaná, aby vysvetlila vysoké náklady na cestu žalobcu
vo faktúre od cestovnej kancelárie. V e-maily zo dňa 13.10.2016 informovala nadriadených o tom, že na
základepokynužalobcuobjednalaletdoNewYorkuapožiadalacestovnúagentúru,abyfaktúruvystavila
s destináciou na Bazilej namiesto New York. Svedkyňa podpisom potvrdila iba anglickú a slovenskú časť

tohto dokumentu, ktorému rozumie. Zároveň potvrdila, že si je vedomá, že svedectvo je vypracované pre
jeho použitie na účely súdneho konania a akékoľvek nepresné alebo nepravdivé vyhlásenie môže mať
trestnoprávnenásledkyaleboobčianskoprávnenásledky.Súdprvejinštancieďalejpoukázalnapísomnú
svedeckúvýpoveďG.E.,personálnejriaditeľkyprestrednúEurópu,podľaktorej saprivyšetrovaníspolu
s R. W. žalobcu niekoľkokrát pýtala, či letel do Francúzska, pričom žalobca povedal, že áno, nezmienil

sa o tom, že by v čase od 16.8.2016 do 26.8.2016 cestoval do USA. Z výpovede svedka R. W. podľa
súdu prvej inštancie vyplynulo, že v tom čase mal na starosti päť závodov, dva na Slovensku a tri v
Poľsku. Počas spoločného stretnutia žalobca opakovane potvrdil, že v auguste s rodinou cestoval do
Francúzska. Svedok tiež uviedol, že spolu E. G. E. o tom podali správu do Francúzska, pričom dostali
inštrukciu,abyžalobcaopustilkanceláriuaišieldomov.Nebolvšakešteprepustený,lensamalzdržiavať

doma.

3/ Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že pracovný pomer
žalobcu so žalovaným bol skončený neplatne. Na základe vykonaných dôkazov nemal za dostatočne
preukázané tvrdenia žalovaného, že žalobca ako nadriadený dal ústny pokyn personálnej manažérke,

aby jeho leteckú cestu evidovala ako cestu do domovskej krajiny, a aby tak bola vystavená aj faktúra
za letenky. Žalovaný svoje tvrdenie preukazoval len svedeckou výpoveďou R. G., proti ktorej stálo
tvrdenie žalobcu. Túto svedeckú výpoveď súd prvej inštancie nepovažoval za presvedčivú, preto ju
nevyhodnotil ako silnejší dôkaz než výsluch žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že svedkyňa p.
G. nebola nezaujatá, podobne ako žalobca mala záujem na výsledku vyšetrovania a preto ju nebolo

možné považovať za nestranného svedka. Z jej výpovede bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že si
je vedomá svojho predchádzajúceho svedectva, ktoré poskytla svojmu zamestnávateľovi v čase, kedy
bola ešte u neho zamestnaná, jej výpoveď pred súdom vyhodnotil ako uhýbavú a neistú. Personálna
manažérka G. E. vo výpovedi uviedla, že pri vyšetrovaní sa p. G. snažila zakryť tému nákladov cesty
a jej fakturácie, hoci vedela, že žalobca letel do Spojených štátov a so slzami v očiach priznala, že

im klamala z obavy o stratu zamestnania. Z toho vyvodil, že svedkyňa bola pod tlakom. Z uvedeného
dôvodu tvrdenia žalobcu, že svojej podriadenej nedal žiadny pokyn a ani nikdy nezatajoval cieľ svojej
cesty vyhodnotil ako viac presvedčivé ako svedeckú výpoveď p. G., keď zo žiadneho iného listinného
dôkazu nevyplývalo, že by personálna manažérka konala na základe pokynu žalobcu. Ako osobazodpovedná za schválenie leteniek neuviedla, že by sa akokoľvek ohradila proti neprípustnému pokynu
žalobcu a nikoho o tom neinformovala. Z týchto dôvodov súd nepovažoval svedeckú výpoveď p. G. za
dostatočný dôkaz na preukázanie snahy žalobcu zakryť skutočný cieľ cesty tým, že jej dal neoprávnený

pokyn. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že Oznámenie o okamžitom skončení pracovného
pomeru bolo žalobcovi doručené v súlade s § 38 Zák. práce. Žalovaný nariadil žalovanému opustiť
pracovisko, preto sa najskôr pokúsil doručiť oznámenie žalobcovi tým, že ho požiadal o osobné prevzatie
na pracovisku, keďže týmto spôsobom sa oznámenie nepodarilo osobne doručiť, žalovaný doručoval
okamžité skončenie doporučenou poštou, do vlastných rúk, čím nastali účinky doručenia. Okrem toho

bolo okamžité skončenie doručené žalobcovi aj e-mailom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že interný
predpis žalovaného stanovoval pre objednanie leteniek do inej destinácie než do domovskej krajiny tri
podmienky: (i) cena letenky nesmie prevyšovať cenu letenky do domovskej krajiny, (iii) nákup má byť
uskutočnený včas, aby bola cena čo najnižšia a (iii) letenka musí byť schválená miestnym personálnym
manažérom.Dôkazocenáchleteniek,ktorýpredložilžalobca,nebolzostranyžalovanéhospochybnený,
ani vyvrátený. Ustálil, že žalobca konal dobromyseľne a v súlade s interným predpisom, keď požiadal

personálnu manažérku o preverenie cien leteniek a o objednanie letu do Spojených štátov. Porušenia
interného predpisu sa žalobca dopustil len vtedy, keď si objednal letenku na konkrétnu cestu, pri ktorej
bola uvedená cena 1.106 eur. Táto cena bola vyššia, než cena letu podľa jeho prieskumu do Bazileja.
Ani vtedy mu však personálna manažérka neoznámila, že cena je vyššia, neurobila porovnanie cien na
konkrétnydeň,vktoromžalobcacestovalnadovolenkuaspäť.R.G.akomiestnapersonálnamanažérka

mala schvaľovať cestu žalobcu, preto najmä ona bola zodpovedná za to, aby boli stanovené podmienky
dodržané.Žalobcasinemoholletenkyschvaľovaťsám,aniprípadnéprekročenielimitucesty.Nazáklade
uvedeného možno pričítať žalobcovi len nedbanlivosť pri porušení pracovnej disciplíny spočívajúcu v
tom, že si žiadal objednať let, pri ktorom bola cena zrejme, resp. pravdepodobne vyššia, než na akú mal
nárok. Žalobca pri objednávaní leteniek nekonal s úmyslom zatajiť skutočný cieľ cesty a tým poškodiť

žalovaného. Preto súd neprisvedčil žalovanému, že cestu evidoval ako cestu do domovskej krajiny na
základe informácie žalobcu. Zodpovední zamestnanci poznali cieľ cesty aj to, že ide o využitie benefitu.
Súd prvej inštancie neuznal ani argument žalovaného, že žalobca cieľ svojej cesty nekonzultoval so
svojim nadriadeným, pretože z interného predpisu mu taká povinnosť nevyplývala. S prihliadnutím na
všetky okolnosti považoval porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu za menej závažné, za ktoré

prichádzalo do úvahy písomné upozornenie na možnosť výpovede. Súd prvej inštancie zohľadnil, že
žalobca rešpektujúc pokyn nadriadeného, čerpal dovolenku až po predaji závodu, z ktorého dôvodu
nemohol dodržať jednu z troch podmienok interného predpisu a to, aby nákup leteniek bol uskutočnený
včas a aby boli čo najlacnejšie. Išlo o prvé objednávanie leteniek v rámci benefitu, nakoľko v roku 2015
si ho žalobca nečerpal. Žalobca sa predtým nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, závod pod jeho

vedením dosahoval dobré výsledky a získal ocenenia. I keď jeho nový nadriadený R. W. spochybnil,
že to nebola žalobcova zásluha, podľa súdu prvej inštancie bolo dôležité, že zamestnávateľ dovtedy
nemal výhrady k jeho práci. Čo sa týka dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny, teda vzniku škody, túto
nemožno pričítať žalovanému, keďže za nákup zodpovedala a schvaľovala ho vedúca personálneho
oddelenia. Medzi konaním žalobcu a vznikom škody súd nevidel príčinnú súvislosť, pretože chýbal

bezprostredný vzťah príčiny a následku. Nakoľko žalovaný náhradu škody nežiadal súd uzavrel, že pre
neho nebola dôležitá, keďže žalovaný vyplatil žalobcovi mzdové nároky bez krátenia o vzniknutú škodu.
Svedectvá R. W. K. G. E. preukazovali, že žalobca im tvrdil, že cestoval do Francúzska, avšak žalobca
opisoval priebeh vyšetrovania/stretnutia inak ako svedkovia. V čase, keď sa pýtali žalobcu na skutočný
cieľ jeho cesty bolo zrejmé, že žalobca bude prepustený. Žalobca nebol konfrontovaný s dokladmi, ani

s vyjadrením jeho podriadenej a hneď mu bolo nariadené opustiť pracovisko a nemal možnosť sa k
porušeniu pracovnej disciplíny vyjadriť. R. W. síce uviedol, že žalobcovi bolo povolené vyjadriť sa, ale
k tomu došlo až neskôr v Mníchove, kde sa žalobca stretol s nadriadeným pracovníkom vysielajúceho
zamestnávateľa. Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že strata dôvery súvisiaca
s uvedeným správaním žalobcu nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nakoľko

okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s § 68 ods. 1 Zák. práce a žaloba bola podaná
v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd prvej inštancie jej v časti určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru vyhovel. Dôsledkom toho rozhodnutia je, že pracovný pomer žalobcu
dňa 15.11.2016 neskončil a žalovaný je povinný podľa § 79 Zák. práce poskytnúť mu náhradu mzdy do
času, kedy mu umožní pokračovať v práci. Keďže pracovný pomer bol medzi stranami dohodnutý na

dobu určitú a skončil jej uplynutím 30.11.2017, zohľadniac, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 C.s.p.), súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal určiť, že
pracovný pomer naďalej trvá, zamietol. Z rovnakého dôvodu zamietol aj návrh žalovaného na určenie,
že nemožno od neho požadovať ďalšie zamestnávanie žalovaného.4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a hoci bola žaloba čiastočne
zamietnutá. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca ma úspech v podstate celého sporu, v

dôsledku čoho sa jeho čiastočný neúspech nedá pomerne vyjadriť.

5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Napadol ním jeho vyhovujúci výrok a výrok o
trovách konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal správnosť skutkových záverov

súdu prvej inštancie, že sa žalobca dopustil porušenia interného predpisu len tým, že objednal letenku
na konkrétnu cestu, pri ktorej bola uvedená cena 1.106 eur, ktorá bola vyššia ako cena letu podľa
jeho prieskumu do Bazileja, že personálna manažérka žalobcovi neoznámila, že cena je vyššia, ani
neurobila porovnanie cien na konkrétny deň, v ktorom žalobca cestoval na dovolenku a späť, R. G.
ako miestna personálna manažérka mala schvaľovať cestu žalobcu, preto najmä ona bola zodpovedná
za to, aby boli stanovené podmienky dodržané, žalobca si nemohol letenky schvaľovať sám, ani

prípadné prekročenie limitu, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobcovi možno pričítať len
nedbanlivosť pri porušení pracovnej disciplíny spočívajúcu v tom, že si objednal let, pri ktorom bola
cena zrejme, resp. pravdepodobne vyššia, než na akú mal nárok. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval
v bode 44, 45 rozsudku, že žalobca pri objednávaní leteniek nekonal s úmyslom zatajiť skutočný cieľ
cesty a tým poškodiť svojich zamestnávateľov, a že nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že žalobca cestu

evidoval ako cenu do domovskej krajiny, keďže zodpovední zamestnanci poznali cieľ cesty. Na základe
uvedených skutkových záverov považoval súd prvej inštancie porušenie pracovnej disciplíny zo strany
žalobcu za nedbanlivosť a menej závažné. Žalovaný s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie
nesúhlasildôvodiac,žežalobcasibolplnevedomýexistencieinternéhopredpisustanovujúcehopravidlá
na čerpanie bonusu, o čom svedčí jeho e-mailová komunikácia s R. G. ohľadom cien letu zo dňa

8.8.2016, žalobca si sám vybral letenky do New Yorku s vedomým, že ich cena je vyššia ako cena do
Bazileja, pričom musel tiež vedieť, že porušuje interný predpis, o čom svedčí skutočnosť, že bol riadne
informovaný, že ceny všetkých cestovnou kanceláriou ponúkaných letov je vyššia ako ním uvádzaná
cena drahšieho letu do Bazileja, čo vyplýva z emailu p. G. zo dňa 10.8.2016 žalobcovi a emailu žalobcu
zo dňa 11.8.2016. Napriek skutočnosti, že žalobca vedel, že cena letenky do New Yorku je drahšia ako

cena letenky do Bazilej, dal pokyn svojim podriadeným (čo nebolo sporné) na zakúpenie letenky a cestu
zrealizoval, čo je zrejmé a úmyselné porušenie interných predpisov a pracovnej disciplíny. Za nesprávny
považuje žalovaný aj záver súdu prvej inštancie, že vznik škody nemožno pričítať žalobcovi, keďže
za nákup a schvaľovanie zodpovedala vedúca personálneho oddelenia. Zodpovednosť schvaľujúcej
osoby nevylučuje zodpovednosť žalobcu za škodu, jednak škoda žalovanému preukázateľne vznikla

a je pričítateľná žalobcovi, keď existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu (pokyn žalobcu
podriadeným na nákup letenky) a škodou (ako rozdiel medzi cenou letenky do new Yorku a cenou
letenky do Bazileju). Uvedené konanie žalobcu predstavuje vedomé a úmyselné porušenie pracovnej
disciplíny a zneužitie prostriedkov zamestnávateľa žalobcom vo svoj prospech o to viac, že manažérska
pozícia žalobcu, ktorú vykonával si vyžaduje vysoko morálny prístup k vykonávanej práci, majetku

zamestnávateľa a dodržiavanie zákonných a interných predpisov. Žalovaný ďalej argumentoval tým,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj zodpovednosť žalobcu za porušenie interného predpisu,
keď nesprávne uzavrel, že za porušenie pracovného predpisu je primárne zodpovedná personálna
manažérka, pričom zároveň úplne opomenul vzťah podriadenosti p. G.j voči žalobcovi, hoci aj táto
okolnosť má zásadný význam na posúdenie miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Pani G.,

hoci z pozície personálnej manažérky mala schvaľovať nákup leteniek žalobcu, žalobca bol voči nej v
pozícií nadriadeného, a to dokonca na pozícií Plant Manager, teda riaditeľ výrobného závodu. Žalobca
nežiadal o schválenie leteniek, ale dal p. G. pokyn na ich nákup, čo nie je medzi stranami sporné.
Za týchto okolností nemožno situáciu posúdiť spôsobom, že žalobcovo konanie je nedbanlivostné a
zodpovednosť za porušenie interného predpisu je prenesená na osobu, ktorej nadriadený vedome zadal

inštrukciu na nákup leteniek za cenu vyššiu ako je cena povolená interným predpisom. V tomto konaní
žalobca zneužil svoje postavenie, čo zvyšuje mieru závažnosti porušenia jeho pracovnej disciplíny.
V tomto kontexte je potrebnú vnímať aj pokyn p. G. zo strany žalobcu na zmenu destinácie v rámci
fakturácie. Súd prvej inštancie výpoveď p. G. poňal nesprávne, keď jej svedectvo nezohľadnil a tvrdenie
žalobcu považoval za presvedčivejšie. Skutočnosť, že p. G. v pozícii personálnej manažérky vykonala

pokyn žalobcu a tento nereportovala svojim nadriadeným, nemožno pričítať na ťarchu žalovanému. Súd
prvej inštancie pochybil aj v tom, že nezohľadnil svedectvá p. W. K. D.. E., ktorí vo svojich svedeckých
výpovediach zhodne uviedli, že žalobca im na spoločnom stretnutí dňa 12.10.2016 opakovane a
napriek ich konkrétnym otázkam tvrdil, že bol vo Francúzsku a nie v USA. Súd prvej inštancie sateda nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným, nesprávne posúdil dôveryhodnosť
svedkyne p. G. a opomenul svedecké výpovede p. W. a p. E., ich neakceptovanie nedostatočne
odôvodnil a bez akéhokoľvek odôvodnenia dospel k záveru, že žalobca konal len v nedbanlivosti. Z

uvedených dôvodov považuje žalovaný napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny.

6/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť. Odvolaciu argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú, má
za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil svedeckú výpoveď p. G. a jej dôkaznú silu správne a v súlade

s § 191 ods. 1, 2 C.s.p.; pokiaľ ide o svedecké výpovede p. W. K. D.. E. žalobca má za to, že súd
nie je povinný v konkrétnom rozsahu odôvodniť svoje závery, ku ktorým dospel na základe tvrdení strán
sporu. Žalovaný nemôže tvrdiť, že sa súd vykonanými dôkazmi nezaoberal len z dôvodu, že svedeckým
výpovediam p. W. K. D.. E. nevenoval v odôvodnení v rozsahu podľa predstáv žalovaného. Žalovaný
rovnako nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože žalobca v pozícií Plant Managera mal nárok na čerpanie benefitu podľa interného predpisu

žalovaného „Cestovné výsady“ v podobe jednej spiatočnej cesty ekonomickou triedou na osobu a rok
do miesta domova v domovskej krajine alebo inej destinácie za podmienky, že cesta nie je drahšia
než návrat do miesta ich domova, pričom využitie benefitu podlieha schváleniu zo strany miestneho
manažéra pre ľudské zdroje. V konaní nebolo sporné, že dôkaz o cenách leteniek žalobca pani G.
predložil a svoj nárok na benefit s ňou konzultoval, pričom žiadnym spôsobom nezatajil svoj úmysel

využiť tento benefit na cestu s rodinou do New Yorku, pričom ceny leteniek, ktoré žalobca vyhľadal
prostredníctvom webovej stránky E. predložil pani G. boli lacnejšie ako letenky do domovského štátu
žalobcu (Bazilej), čo vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a p. G. zo dňa 8.8.2016.
Žalobca predložil p. G. ponuku leteniek za účelom jej schválenia s vedomím, že spĺňa všetky požiadavky
interného predpisu a preto súd prvej inštancie konštatoval správne, že konal dobromyseľne. Pre

posúdenie veci nie je podstatný ani vzťah podriadenosti a nadriadenosti p. G. a žalobcu, nakoľko interný
predpis zveruje schvaľovanie benefitu miestnemu manažérovi ľudských zdrojov, ktorým bola v tom čase
p. G.. Žalobca dodal, že tvrdenie žalovaného, že dal p. G. pokyn na zmenu destinácie letu v rámci
fakturácie v celom rozsahu poprel, pričom žalovaný toto tvrdenie preukázal len svedectvom p. G., ktoré
však súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie nezaujaté.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

8/ Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi,
pracovným poriadkom a inými internými predpismi zamestnávateľa, pracovnou zmluvou alebo pokynmi
nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuté ako
dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných

povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej
disciplínynajvyššejintenzityjedôvodompreokamžitéskončeniepracovnéhopomerualeboprevýpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zák. práce. Hodnotenie

intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba
zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, príp. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (viď. napr.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 29. septembra 2009).

9/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, výsluchu žalobcu a svedkov, dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoj záver o dôvodnosť
žaloby v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru osvojac si výlučne
tvrdenie žalobcu ohľadom skutku, ktorý mu bol v okamžitom skončení kladený za vinu bez toho,

aby sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací súd sa nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi ako vedúcemu pracovníkovi (žalobca pracoval na pozícií
vedúceho závodu v Hlohovci na základe pracovnej zmluvy dojednanej na dobu určitú od 1.12.2015 do
30.11.2017, viď č.l. 11 a nasl.) možno pri posudzovaní miery intenzity porušenia pracovnej disciplínyv súvislosti s jeho cestou do NY pričítať len nedbanlivosť, a že prevažná miera zodpovednosti za
porušenie interného predpisu žalovaného upravujúceho podmienky poskytnutia cestovného benefitu
vyslanému zamestnancovi do domovskej krajiny pripadá na svedkyňu R.. G. (v rozhodnom čase na

pracovnej pozícií lokálnej personálnej manažérky u žalovaného, pracovne subordinačne zaradenej pod
žalobcom). Súd prvej inštancie bez opory vo vykonanom dokazovaní uveril žalobcovi, že sporný ústny
pokyn personálnej manažérke ohľadom spôsobu evidencie jeho cesty do NY nedal, na druhej strane
spochybnil svedeckú výpoveď bývalej zamestnankyne R.. G., podľa ktorej vo veci spôsobu nesprávneho
evidovania a fakturácie letu žalobcu konala na základe ústneho pokynu žalobcu. Súd prvej inštancie

pri hodnotení tohto dôkazu opomenul skutočnosť, že to bol žalobca, kto požiadal svedkyňu R. G. o
zabezpečenie rezervácie leteniek Viedeň - New York pre neho a jeho rodinu potom, čo jej potvrdí
deň cesty (viď e-mail žalobcu zo dňa 8.8.2016 na č.l.76). Svedkyňa G.Á. nemala akýkoľvek motív
žiadať z vlastnej iniciatívy cestovnú kanceláriu „dať do faktúry destináciu Vie - Basel a späť“ (viď e-
mail zo dňa 11.8.2016 na č.k. 90), pokiaľ by takýto pokyn neobdržala priamo od žalobcu; svedkyňa
by z takéhoto konania nemala žiaden prospech (na rozdiel od žalobcu) a je len ťažko uveriteľné,

že by si dobrovoľne na základe vlastnej iniciatívy svojim konaním privodzovala prípadnú sankciu za
závažné porušenie pracovnej disciplíny bez príslušného pokynu jej nadriadeného. V tejto súvislosti
je namieste dodať, že ak by si žalobca nebol vedomý skutočnosti, že cena letu z Viedne do NY v
termíne od 15.8 - 26.8.2016 prevyšuje cenu letu do domovskej krajiny, t. j. že poruší interný predpis
žalovaného ohľadom ceny letu, svedkyňa Machajdová by nemala dôvod žiadať cestovnú kanceláriu o

vystavenie faktúry s údajmi odporujúcimi skutočnosti. Žalobca totiž interný predpis žalovaného ohľadom
poskytovania cestovných benefitov poznal a bol s ním riadne oboznámený. Úmysel žalobcu oficiálne
neuviesť skutočný cieľ cesty svojim nadriadeným možno podporne vyvodiť aj zo svedeckých výpovedí
ďalších bývalých zamestnancov žalovaného - p. G. E. K. D.. R. W., ktorým mal žalobca 12.10.2016
cestu do NY poprieť, a s ktorých obsahom sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

relevantne nevysporiadal. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie ohľadom
zaujatosti svedkyne G.. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení strán sporu, svedkyňa v roku 2017 ukončila
pracovný pomer u žalovaného a v čase svedeckej výpovede k nemu nemala vzťah, ktorý by mohol
objektívne vzbudzovať pochybnosti o jej nestrannosti a pravdivosti svedeckej výpovede. Rovnako tak
ani ostatní svedkovia pre žalovaného nepracujú a preto nemajú dôvod byť zaujatí. Z uvedeného je

podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že skutkové závery súdu prvej inštancie na ktorých podklade
prijal právny záver o dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru výpovede nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Konanie vedúceho zamestnanca, ktorého
úmyslom bolo uviesť zamestnávateľa do omylu ohľadom využitia poskytovaného benefitu, iniciovať
vystavenie účtovného dokladu v rozpore so skutočnosťou s cieľom získať finančný prospech na úkor

zamestnávateľa je z hľadiska stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny závažným, ktoré zakladá
dôvod na okamžité skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

10/ Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že k posudzovaniu splnenia hmotnoprávnych
predpokladov platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa pristupuje až potom, keď

je vyriešená otázka splnenia jeho formálno-právnych predpokladov platnosti (žalobca doručenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca v konaní namieta). Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi
doručené v súlade s § 38 Zák. práce (viď odsek 35/ odôvodnenia), neustálil však, ktorým dňom nastali
účinky jeho doručenia. Pritom určenie toho momentu je rozhodujúce v súvislosti s posúdením otázky

plynutia prekluzívnych lehôt podľa § 77 Zák. práce a § 63 ods. 4 Zák. práce (v spojení s § 68 ods. 2
Zák. práce). Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobcovi okamžité skončenie pracovného
pomeru doručoval poštou, pričom žalobca si uvedenú zásielku neprevzal a zásielka sa žalovanému
vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote (viď č.l. 72). Preto bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť,
či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovaným doručované na poslednú známu adresu

žalobcu (§ 38 ods. 2 Zák. práce) a či nevyzdvihnutím zásielky na tejto adrese v úložnej lehote nastala
fikcia jej doručenia podľa § 38 ods. 4 Zák. práce, ak áno, kedy nastali účinky jej doručenia. Odvolací
súd dodáva, že jedným z dôvodov, pre ktorý zákon postihuje okamžité skončenie pracovného pomeru
sankciou neplatnosti je tiež skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo riadne
doručené druhému účastníkovi. V takom prípade môže žalobu na neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru zamestnávateľom zamestnanec podať kedykoľvek po tom, čo sa o existencii
tohto zrušovacieho prejavu dozvedel, bez ohľadu na skutočnosť, či mu okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo doručené do vlastných rúk; pred riadnym doručením okamžitého skončenia pracovného
pomeru sa však plynutie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zák. práce nezačne. V tomtokontexte je potrebné dodať, že doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi
bežnou e-mailovou komunikáciou nie je možné považovať za doručenie do vlastných rúk.

11/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. a vec mu
v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

12/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ani výrok rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo
žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával, neboli napadnuté odvolaním a preto nadobudli právoplatnosť.

13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).