Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010516
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010516.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.mája 2020
prejednal odvolanie prokurátorky v trestnej veci obžalovaného

C. Q.,

nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P. F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v
ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/100/2019 zo dňa 27.11.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/100/2019, zo dňa 27.11.2019 bol obžalovaný C. Q.
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že hoci je ako otec mal. Y. Q., nar. X.X.XXXX, a mal. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ako aj na základe rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 5P/30/2017-81 zo dňa 25.9.2017, právoplatným dňa 2.10.2017 prispievať na výživu
dcéry Y. Q. sumou 100 eur mesačne a syna Y. Q. sumou 80 eur mesačne k rukám ich matky P. Q.,
vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca s účinnosťou od 15.6.2017, pričom zameškané
výživné od 15.6.2017 do 25.9.2017 vo výške 328,28 eur voči dcére Y. a vo výške 257,72 eur voči synovi

Y. mal splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa, plneniu tejto
povinnosti sa vyhýbal od 17.10.2018 do 18.1.2019 v Prievidzi a v Novákoch tým, že bol nezamestnaný,
nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako uchádzač o zamestnanie, čím
mu za dané obdobie od 17.10.2018 do 18.1.2019 vznikol dlh na nezaplatenom výživnom najmenej
vo výške 540 eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu že bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/76/2018-89 zo

dňa 2.7.2018, právoplatným dňa 26.10.2018, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 2 Trestného zákona.

Bol za to odsúdený podľa 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, §
41 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného
zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov

nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákonasúd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Skalica - sp. zn. 6T/89/2018
zo dňa 25.3.2019, právoplatného 3.4.2019, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného
napadla prokurátorka. V písomných dôvodoch uviedla, že považuje za nesprávnu aplikáciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., na ktorej použitie neboli splnené zákonné podmienky v dôsledku
čoho došlo k nesprávnej aplikácií ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. namiesto správneho použitia § 38

ods. 4 Tr. zák., hoci je pravdou, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a jej spáchanie oľutoval,
zopakoval len tvrdenia zistené z iných dôkazov. Za nesplnenie vyživovacej povinnosti bol obžalovaný
už dvakrát súdne trestaný. Naposledy bol zamestnaný do 21.05.2018, pričom pracovný pomer bol s ním
skončený z dôvodu neospravedlnenej absencie. Nespolupracoval s úradom práce, sú voči nemu vedené
exekučné konania. Žiadne z tvrdení obžalovaného nepomohlo objasniť trestnú činnosť. Poukázala na
stanovisko Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017. Má za to, že samotné priznanie

obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., nakoľko priznanie je
teda poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.. Navrhla preto rozsudok zrušiť výrok o treste
a nahradiť ho rozhodnutím, kde sa obžalovanému uloží podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 41
ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4, 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody na
spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Zároveň ho navrhla zaradiť do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia a zrušiť výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Skalica
6T/89/2018 zo dňa 25.03.2019, právoplatného dňa 03.04.2019.

K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že
odvolanie prokurátorky považuje za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a

spoľahlivo odôvodnené. Rovnako správne sú obžalovanému priznané dve poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. l/ a n/ Tr. zák. Je potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní k
trestnej činnosti priznal, a túto oľutoval. Mal záujem napomôcť pri objasňovaní trestnej činnosti, takže
inicioval konanie o dohode o vine a treste, čím by na súde neprebehlo hlavné pojednávanie. Je
potrebné podotknúť, že prokurátora nemala záujem o takúto dohodu a to napriek tomu, že trestná

činnosť obžalovaného bola ohraničená. Nemožno opomenúť ani fakt, že obžalovaný sa aktívne zaujímal
o možnosť riešenia svojej nepriaznivej ekonomickej situácie aj formou osobného bankrotu. Vo výkone
trestu odňatia slobody je obžalovaný zamestnaný, má nahlásené pohľadávky, a teda si aspoň čiastočne
plní svoju vyživovaciu povinnosť. Dáva do pozornosti, že ide o neplnenie si vyživovacej povinnosti za
obdobie tri mesiace a jeden deň, pričom s prihliadnutím na ustálenú judikatúru SR mohlo byť aj u

obžalovaného použité ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.. Žiada preto odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné zamietnuť.

Naverejnomzasadnutíobžalovanýuviedol,ževsúčasnejdobejevovýkonetrestuodňatiaslobodyvinej
trestnej veci. Vo výkone trestu pracuje a vyživovaciu povinnosť si plní. Navrhol odvolanie prokurátorky

zamietnuť. Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí na dôvodoch odvolania
zotrvala.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia obžalovaného o vine správne v rozsudku

uznal vinu obžalovaného. V tomto rozsahu nebolo možné s poukazom na vyhlásenie obžalovaného
odvolaním napadnúť výrok o vine.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Možno len prisvedčiť názoru prokurátorky, že s poukazom na osobu obžalovaného

a jeho predchádzajúci život, je u neho potrebný výkon trestu odňatia slobody. Odvolací súd však na
rozdiel od prokurátorky dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného je možné pôsobiť
aj trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici správne vymeranej trestnej sadzby.Po uskutočnenej rekodifikácií Trestného zákona došlo s účinnosťou od 01.01.2006 k významnej
kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v tom, že
zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zo zákona priamy vplyv na zvýšenie dolnej

hranice trestnej sadzby, resp. zníženie hornej hranice trestnej sadzby tak, ako to vyplýva z ustanovenia §
38Tr.zák.Najvýznamnejšiazmenaspočívavtom,ževustanoveniach§§36a37Tr.zák.súpoľahčujúce
a priťažujúce okolnosti uvedené taxatívne. Je tomu tak preto, aby pri rozhodovaní o zvyšovaní, resp.
znižovaní trestných sadzieb podľa § 38 Tr. zák. bola z hľadiska pomeru týchto okolností jednotná
súdna prax. Súčasne to ale znamená povinnosť súdu priznať poľahčujúcu okolnosť alebo prihliadnuť na

priťažujúcu okolnosť, ak sú splnené v zákone uvedené podmienky. Výnimkou je len ustanovenie § 37
písm. m/ Tr. zák. veta za bodkočiarkou.

Vo vzťahu k priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam platí zásada v pochybnostiach v prospech
obvineného. To znamená, že v prípade pochybností ohľadne priťažujúcej okolnosti súd na túto
neprihliadne. V prípade pochybností ohľadne poľahčujúcej okolnosti, súd túto obžalovanému prizná.

Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce
dokonca uskutočniť odklon v trestnom konaní. V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším
napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto vyhlásenia súdu spravidla odpadá
povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť,
hospodárnosť konania).

Ak teda obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou

súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť, ktorú však nemožno zamieňať
s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej
ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že samotné priznanie a oľutovanie skutku v prípravnom konaní, či

v konaní pred súdom ešte nie je splnenie podmienok na priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej
v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. Priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti za vyhlásenie o vine
urobené pred súdom sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného vyrovnal tak, že
prvostupňový súd správne vymeral trest za použitia ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. por., teda v základnej
trestnej sadzbe, ktorá je pri trestnom čine podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. na jeden rok až päť rokov.

Je možné prisvedčiť námietkam prokurátorky uvedeným v odvolaní, podľa ktorých sa trest odňatia
slobody uložený obžalovanému môže javiť ako mierny. Potrebné je však tiež uviesť, že po spáchaní
aktuálne mu za vinu kladenej trestnej činnosti sa obžalovaný nachádza už 16 mesiacov vo výkone
trestu odňatia slobody, kde pracuje a plní si vyživovaciu povinnosť, na čo krajský súd prihliadol. Hoci

mu tresty odňatia slobody boli uložené jednak za majetkový, ale aj za rovnaký trestný čin, nemožno
prehliadnuť prevýchovný efekt aj týchto trestov odňatia slobody a ich vplyvu na zabezpečenie nápravy
obžalovaného aj z hľadiska trestnej činnosti aktuálne mu kladenej za vinu. V konečnom dôsledku je mu
síce trest ukladaný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, teda ako súhrnný. Nie je možné však prehliadnuť
okolnosti spáchania skutku, kedy kvalifikačne je síce obžalovaný súhrnným trestom odňatia slobody

postihovaný za prísnejší trestný čin /kvalifikácia je podľa § 207 ods. 3 Tr.zák./, z hľadiska následkov jeho
trestného činu sú tieto v aktuálne mu za vinu kladenom skutku oveľa miernejšie. Obžalovaný páchal
trestný čin len 3 mesiace, a suma neuhradeného výživného bola vo výške 540,- Eur, pričom v trestnej
veci vyššie uvedenej na Okresnom súde v Skalici neplatil výživné viac ako dva roky a dlžná suma bola
vyše päťtisíc Eur, napriek tomu mu súd uložil len 2 mesačný trest odňatia slobody so zaradením do

minimálneho stupňa stráženia.

Odvolací súd nebol takého názoru, že by osoba obžalovaného, či jeho predchádzajúci život vrátane
potriebjehoprevýchovybolidôvodomkuloženiu prísnejšiehonepodmienečného trestuodňatiaslobody.
Obžalovaný je síce osobou 4 krát súdne trestanou, avšak jedno odsúdenie má zahladené, jedno

odsúdenie je súčasťou právnej kvalifikácie trestného činu aktuálne mu kladeného za vinu a voči jednému
odsúdeniu je mu ukladaný súhrnný trest. Ani záujem všeobecnej (generálnej) prevencie nemôže viesť k
uloženiu „represívneho“ trestu (ak takýto trest nevyplýva priamo zo zákona) tak, že sa uprednostní táto
zložka trestu pred výchovnou zložkou trestu.Vzhľadom k vyššie uvedenému berúc do úvahy základnú zákonnú trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák. a § 207 ods. 3 Tr.zák. ukladal správne súd prvého stupňa obžalovanému súhrnný trest na dolnej

hranici trestnej sadzby dospejúc po vykonaní dokazovania ohľadom trestu k záveru, že s poukazom
na osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, či následky jeho trestnej činnosti bude postačujúci.
Takýto trest plne zodpovedá charakteru trestnej činnosti obžalovaného / spáchal prečin , teda najmenej
nebezpečný trestný čin/, jeho predchádzajúcemu životu, ale aj postoju, ktorý po jeho spáchaní zaujal.
Tento trest /spolu s trestami, ktoré už doposiaľ obžalovaný vykonal/ spĺňa aj všetky zákonné kritériá

na ukladanie trestov uvedené v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a je plne spôsobilý v dostatočnej miere
zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.