Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Midová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613213356
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7613213356.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Ľ. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad
so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2391/2013, o vymoženie 119,03
EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 09.09.2019, č.k. 2Er/451/2013-78
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu
zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 17.06.2013
poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor preložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie
z obsahu spisu a exekútorského spisu zistil, že nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní
nesporne preukázaná najmä lustráciami vykonanými súdnym exekútorom, ktorými bolo zistené, že
povinný nemá evidované žiadne účty v peňažných ústavoch, nie je vlastníkom žiadneho motorového
vozidla, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností a Sociálnou poisťovňou mu nie sú vyplácané žiadne
dávky (dôchodková, úrazová, dávka v nezamestnanosti). Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že ďalšie
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti, účelnosti a znamenalo
by iba neúčelné navyšovanie trov exekúcie. Z uvedených dôvodov v zmysle § 57 ods.1 písm. h)
Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným
uznesením.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, resp. aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že u
tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. Pre zastavenie exekúcie
je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý,
prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je fyzická
osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný
v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcieby mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého
súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne
ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť,
že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Taktiež bol názoru, že
exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo
oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie
predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné.
Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej
republike. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa
hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného
poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí
pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia alebo samoplatitelia.
Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne
postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem
iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže
nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018,
podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov
a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať a na ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov.
Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový
úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb,
po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie uvedený
časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do
31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný prizastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.
11. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.
12. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2Er/451/2013-78 zo dňa 09.09.2019 je zrejmé, že
súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nemá evidované žiadne účty
v peňažných ústavoch, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností a Sociálnou poisťovňou mu nie sú vyplácané žiadne dávky.
13. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
14. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny podklad
z hľadiska majetkových pomerov povinného, sú preto bezvýznamné. Rozhodujúca je skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú
skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2013, teda zistené majetkové pomery povinného
až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný
stav.
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.