Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318122
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6118318122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: W.. T.

Š., L..XX.XX.XXXX, J. I. XX, J., zastúpený: JUDr. Jitka Hasíková s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Jakubovo nám. 13, Bratislava, proti žalovanej: C. K., L.. XX.XX.XXXX, J. M.Á. X, P. zastúpená: JUDr.
Jaroslav Málek, so sídlom Okružná 2, Bratislava, o zaplatenie 22.960,-Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30. 07. 2018
domáhal voči žalovanej zaplatenia škody vo výške 22.960,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania zo

sumy 22.960,- Eur odo dňa 10.01.2018 do zaplatenia.

2. Žalobca v návrhu uvádza, že dňa 8.2.2012 sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v kat. území E., obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava
III, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: pozemok, parcela registra "Q., G.. Č.. XXXXX/X o
výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, pozemok, parcela registra "Q., G.. Č.. XXXXX/XX o výmere
XXX m2, druh pozemku: záhrady. Kúpa tejto nehnuteľnosti bola financovaná úverom, ktorý žalovanej

poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
dňa 09.01.2012. V tom čase udržiavala žalovaná blízky pomer so žalobcom. Zo strany žalobcu a
žalovanej došlo v čase kúpy uvedených nehnuteľností k dohode, že na predmetných nehnuteľnostiach
si v budúcnosti postavia spoločný rodinný dom. Za tým účelom žalobca poukazoval na osobný účet
žalovanej, v pravidelných intervaloch od 22.09.2014 finančné prostriedky, z ktorých v príslušnom mesiaci
na financovanie predmetného úveru bola použitá suma 560 Eur. Na preukázanie týchto tvrdení predložil
súdu zápisnicu z výsluchu žalovanej, ktorý sa uskutočnil dňa 13.02.2018 na Okresnom riaditeľstve

PZ Bratislava III, v konaní vedenom pod Č.:M.-XXX/X-E.-J.-XXXX. V uvedenej zápisnici žalovaná na
otázku vyšetrovateľa, či so žalobcom má nejaké finančné nezrovnalosti uviedla, že jej žalovaný od
začiatku vzťahu posielal peniaze, z ktorých platila úver za pozemok, na ktorom mali pôvodne stavať
spoločný dom. Výška úveru podľa jej vyjadrenia ako aj tvrdenia žalobcu bola 560 Eur. Žalobca predložil
súdu dokument - Pohyby na bežnom účte žalobcu za obdobie od 01.01.2014 do 06.04.2018, z ktorého
vyplýva, že od 22.09.2014 až do 09.01.2018 poukazoval žalobca žalovanej mesačne sumy v rozpätí
od 1.000 Eur do 2.000 Eur. Z výpisu vyplýva, že žalovaná za obdobie od 22.09.2014 do 09.01.2018

obdržala od žalobcu za 41 mesiacov peňažné prostriedky, ktorých výška sa v jednotlivých mesiacoch
pohybovala od 1.000 Eur do 2.000 Eur. Táto čiastka jej bola poukazovaná na úhradu úveru vo výške
560 Eur, ako aj na pokrytie jej ostatných životných nákladov. Žalovaná nadviazala vzťah so žalobcom v
júni 2014. Po uplynutí dvojmesačnej výpovednej lehoty ukončila svoj pracovný pomer a od septembra2014 nepracovala. Toto bol dôvod, prečo jej žalobca na účet poukazoval uvedené sumy od 22.09.2014.
Výška sumy, ktorú poukázal žalobca žalovanej za 41 mesiacov z titulu úhrady úveru tvorí sumu
22.960 Eur (41 x 560 Eur). V mesiaci február 2018 došlo medzi žalobcom a žalovanou k ukončeniu

vzťahu. Žalovaná odišla od žalobcu a presťahovala sa z Bratislavy do Trnavy. Následne žalovaná bez
vedomia žalobcu pristúpila k predaju predmetných nehnuteľností, ktorých bola výlučnou vlastníčkou.
Výťažok z predaja si ponechala v celej získanej výške, a to napriek tomu, že kúpa pozemkov bola
financovaná úverom, na splátky ktorého prispieval v zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca.
Dôvodom tejto skutočnosti bolo to, že na predmetných nehnuteľnostiach sa malo v budúcnosti pristúpiť k

výstavbe spoločného rodinného domu žalobcu a žalovanej, čo zakladalo jediný dôvod pre poskytovanie
daných finančných prostriedkov. Na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXXX/
XXXX zo dňa 17.04.2018, sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala p. I. Š., O.. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, J. D. XX, XXX XX J.. V dôsledku týchto skutočností došlo zo strany žalovanej k
prijatiu peňažných prostriedkov od žalobcu v celkovej výške 22.960 Eur na účely financovania úveru, z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Táto skutková okolnosť zakladá podľa žalobcu jeho právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré na druhej strane vzniklo žalovanej. Dlžná suma nebola zo strany
žalovanej napriek viacerým výzvam žalobcu do dnešného dňa uhradená, a to ani čiastočne.

3.VpredmetnejveciOkresnýsúdBanskáBystricavupomínacomkonanídňa05.09.2018vydalplatobný
rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.960,- Eur spolu s príslušenstvom.

Žalovaná voči platobnému rozkazu podala odpor, a to voči všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia,
čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Uvádza, že nie sú celkom pravdivé skutočnosti, ktoré uviedol
žalobca vo svojom návrhu, nakoľko finančné prostriedky, ktoré jej posielal na účet slúžili primárne
na zabezpečenie potrieb pre ich spoločnú domácnosť, pre obživu a ďalšie náklady na maloletého
syna, ktorý pochádza z ich vzťahu. Žalovaná taktiež disponovala vlastnými finančnými prostriedkami na

vlastných účtoch, z ktorých platila svoj úver, teda nebola odkázaná na finančnú pomoc zo strany žalobcu,
a taktiež disponovala finančnými prostriedkami, ktoré jej poskytli jej rodičia. Žalovaná odmieta, že by
sa so žalobcom niekedy bavili o tom, že poskytnuté peňažné prostriedky má čo i len sčasti použiť na
splácanie svojho úveru, ani sám žalobca jej nikdy neuviedol, že tieto má použiť na tento účel a vzhľadom
na to, že na účte mala aj dostatok vlastných finančných prostriedkov, nie je vôbec možné preukázať, z

ktorých konkrétnych finančných prostriedkov bol hradený jej úver. Žalovaná má za to, že nie je zrejmé,
akým spôsobom sa žalobca dopátral k ním uplatňovanej sume (platieb je spolu 29, t.j. 29 mesiacov, ale
uvádza, že žalovanej poskytol platby za 41 mesiacov), návrh je v tejto časti nepreskúmateľný. Taktiež
je pochybné tvrdenie žalobcu, že jediný dôvod, prečo jej posielal finančné prostriedky, sú splátky jej
úveru, pretože pokiaľ by tak tomu bolo, posielal by jej len sumu zodpovedajúcu mesačnej splátke úveru,

a nie vyššie sumy, ktoré vyplývajú z pohybov na účte, uvedené dosvedčuje tvrdenie žalovanej, že tieto
finančné prostriedky slúžili na zabezpečenie ich spoločného živobytia a potrieb pre maloletého. Namieta
aj termín, odkedy si žalobca uplatnil úroky z omeškania, nakoľko nepreukázal, kedy mal žalovanú vyzvať
na plnenie. Žalovaná taktiež vznáša námietku premlčania, nakoľko prvá platba bola uskutočnená dňa
22.09.2014 a návrh vo veci bol podaný až dňa 30.07.2018, teda uplynula objektívna premlčacia doba v

zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nárok v časovom intervale od 22.09.2014 do 30.07.2015
je premlčaný.

4. Žalobca vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení (č.l. 43) navrhuje vykonať výsluch viacerých svedkov
za účelom preukázania pravdivostí jeho tvrdení, ďalej navrhuje predloženie výpisov žalovanej z jej

účtov za účelom preukázania jej platobnej schopnosti a existencie vlastných finančných prostriedkov
a schopnosti splácať úver. Ďalej požaduje prostredníctvom súdu o vyžiadanie potvrdenia zo Sociálnej
poisťovne o trvaní pracovného pomeru žalovanej v rozhodnom období od 2014 do 2/2018. Žalobca
uvádza, že peniaze poukazované žalovanej nemali slúžiť len na splácanie úveru, boli určené na
splácanie úveru a pokrytie ostatných životných nákladov, ich výška sa pohybovala v sumách od 1.000

Eur do 4.500 Eur, jednoznačne v sebe zahŕňali splátku úveru vo výške 560 Eur. K premlčaniu žalobca
uvádza, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo ukončením spolužitia účastníkov konania, žalobca
sa o uvedenom dozvedel až z následného predaja pozemku, čo neprekračuje dobu 2 rokov, nakoľko k
predaju došlo 17.04.2018. Žalobca uvádza, že úver za kúpu pozemku bol platený z prostriedkov, ktoré
poukazoval žalovanej za účelom výstavby spoločnej nehnuteľnosti práve na uvedenom pozemku za

účelom zabezpečenia ich spoločného bývania. Odchodom žalovanej z domácnosti došlo k zrušeniu ich
dohody o stavbe spoločného domu, k ukončeniu ich spolužitia, a tým k zrušeniu pripravovanej zmluvy
o výstavbe spoločnej nehnuteľnosti. Predajom pozemku, na ktorom mala nehnuteľnosť stáť, a za ktorýžalovaná získala kúpnu cenu, došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko k nadobudnutiu
pozemku došlo pričinením sa žalobcu práve úhradou splátok úveru.

5. Žalovaná v rámci dupliky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2019 (č.l. 59) uviedla, že
tvrdenie žalobcu, že na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože sa mal domnievať, že
pozemok, na ktorý sa viaže úver, mal sa stať súčasťou budúcej spoločnej nehnuteľnosti, je len účelovým
tvrdením, s cieľom o pokus získať späť finančne prostriedky, ktoré počas spoločného žitia so žalovanou
posielal na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni. Finančné prostriedky boli zasielané zo strany žalobcu

na základe jeho slobodného rozhodnutia s tým, že tieto poskytuje na tzv. spotrebu na účet žalovanej.
Práve žalobca požadoval od žalovanej, aby sa starala o spoločnú domácnosť, varila, upratovala, starala
sa o domáce zvieratká, a v čase, keď sa im narodilo dieťa, tieto prostriedky slúžili aj na potreby dieťaťa.
Došlo k dohode účastníkov, že tieto prostriedky slúžia aj ako výživné na dieťa. Z týchto finančných
prostriedkov sa hradili tiež spoločne strávené chvíle- pobyty v reštauráciach, kaviarňach, na pohonné
hmoty, náklady na voľno-časové aktivity, na stravovanie žalobcu. Všetky uvádzané náklady hradila

žalovaná nielen z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, ale aj ako hotovostné platby. Tvrdenia žalobcu
o tom, že on platil úver sú zavadzajúce, pretože peniaze, ktoré on zasielal žalovanej na uvedené potreby
prišli na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, kde sa však nachádzali aj finančné prostriedky žalovanej,
ktoré si zasielala z účtu vedenom v Tatrabanke a to tak, aby vždy na účte v Slovenskej sporiteľni mala
dostatok finančných prostriedkov na splátku úveru. So svojím otcom mala žalovaná dohodu, že bude

platiť mesačne 300 Eur na tento úver. Čestné vyhlásenie otca I. K. potvrdzuje, že pravidelne mesačne
dával dcére 300 Eur mesačne, a to v hotovosti. Z úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že úverový
záväzok bol spoločným záväzkom p. I. K. a jeho dcéry C. K.. P. K. platil takýmto spôsobom na úver 300
Eur mesačne a žalovaná doplatila do celkovej výšky splátky (545, 96 Eur) sumu 245,96 EUR mesačne.
Úverová zmluva bola podpísaná dňa 8.12.2011, s dodatkom na výhodnejšie úroky dňa 05.12.2014.

Obaja účastníci úverovej zmluvy boli takto dohodnutí na platení úveru, platenie prebiehalo takto od
1.10. 2014 do 01.05. 2018. Manželia K. (rodičia žalovanej) založili v prospech Slovenskej sporiteľne v
Bratislave aj svoj vlastný dom so súpisným číslom XXX postavený na p.č. XXX/X a k nemu prislúchajúce
pozemky- záhradu p.č. XXX/X o výmere XXX m2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria - p.č. XXX/X
o výmere XXX m2 v k. ú. K., vedené na LV. č. XXX, obec K., okres Piešťany. Týmto spôsobom chceli ako

rodičia pomôcť dcére s kúpou pozemku (pozemok p. č. XXXXX/X- záhrada o výmere XXX m2 a k nemu
prislúchajúca cestná a miestna komunikácia- p. č. XXXX/X o výmere XXXmX- podiel XX/XXX, k. ú. E.,
vedené na LV. č. XXX) V čase, keď sa kupoval pozemok však p. C. K. ešte nebola v žiadnom vzťahu
so žalovaným. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podávaný dňa 20.12. 2011- E.- XXXXX/XXXX. So
žalobcom začala žalovaná bývať až od 08/2014, a to v byte na E. A. E. J., následne zistila v XX/XXXX,

že je tehotná, dovtedy pracovala pre firmu žalovaného, na jeho pokyn vykonávala grafické, kresliarske
práce, pôsobila ako organizátorka firemných akcií - vianočná akcia V. C., organizácia cyklistických
pretekov,vykonávalaadministratívneprácepodľapokynovžalobcujednakvofirmeajednakajakopráce
z domu. Uvedené sa týka aj roku 2014, za ktorý tiež žalobca uplatňuje svoj nárok. V tom čase žiadnu
výplatu od žalobcu nedostávala, s odôvodnením, že zasiela na účet v Slovenskej sporiteľni finančné

prostriedky a tie musia stačiť aj ako jej výplata. Žalobca by tak chcel naspäť peniaze od žalovanej, čo
v skutočnosti prekonzumoval, zaplatil jej za vykonané práce, za starostlivosť o domácnosti, a následne
aj pre potreby dieťa v súvislosti s jeho narodením (výbava, pomôcky, plienky a podobne) a následne na
bezprostrednú výživu dieťaťa. Od 02/2015 zostala žalovaná doma na výslovné želanie žalobcu, ktorý
sa chcel o ňu starať ako svoju budúcu matku dieťaťa, trval na perfektnej domácnosti, keď sa potvrdilo

rizikové tehotenstvo, nedovolil pracovať žalovanej. Po narodení dieťaťa poberala rodičovský príspevok,
finančne jej vypomáhali aj jej rodičia. Finančné prostriedky zasielané žalovaným na jej účet sa dňom
pripísania na účet žalovanej stali jej vlastníctvom. Len ona teda v skutočnosti mohla rozhodnúť ako s
nimi bude nakladať. Žalovaný nikdy od nej nežiadal, aby mu ich vrátila späť. Bezdôvodné obohatenie
nemôže vzniknúť na tom skutkovom základe ako to vyjadruje žalobca. Predmetný kúpený pozemok sa

stal jej vlastníctvom, a to povolením vkladu vlastníckeho práva v roku 2012. Len ona mohla rozhodnúť,
ako s nehnuteľnosťou naloží. Na nej a na jej otcovi bolo platenie úveru. Pozemok nebol spoločným
vlastníctvom účastníkov konania. Spoločným vlastníctvom by eventuálne mohol byť len postavený
rodinnýdom,zapredpokladu,žebysastavaloaúčastnícikonaniabybolisastalimanželmi.Napozemok
bysavzťahovalinýprávnyrežimanadominýprávnyrežim.Spoločnýdomsožalovanýmnikdyžalovaná

neplánovala. Svedkov, ktorých uvádza žalobca, namieta žalovaná, pretože sú to všetci zamestnanci
firmy, ktorú vlastní žalobca a teda títo sú od neho ekonomicky závislí. Nie sú to vierohodné osoby, ktoré
by mohli vypovedať pravdu a v konečnom dôsledku ani nevedia nič o osobných pomeroch účastníkov
konania. Ohľadne výpovede žalovanej z trestného konania uvádza, že túto dala v strese pod neustálympsychickým tlakom žalobcu, aj z tohto dôvodu je nepoužiteľná pre účely civilného konania. Aj keby tu
potvrdila, že mu chce nejaké peniaze vrátiť späť, v civilnom konaní to neznamená, že v skutočnosti
vzniká na peniaze žalobcovi nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, len preto že to žalovaná už niekde

malauviesť.Ďalšielistinnédôkazy,oktoréopierasvojnárokžalobca,predstavujúnejakúnezrozumiteľnú
komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, nič v tomto konaní nepreukazujúcu. Žalobca sa domnieva,
že právny dôvod na plnenie zo strany žalobcu tu bol, ale dodatočne odpadol. Žalobca však nemal žiadny
právny dôvod na plnenie Sám žalobca udáva vo svojich podaniach, že preto dával na úver, lebo sa
domnieval,žebudevbudúcnostimaťsožalovanouspoločnúnehnuteľnosťažeúverplatilztohodôvodu,

že ich vynakladá na získanie budúcej spoločnej nehnuteľnosti. V skutočnosti však na úver peniaze ani
nedával, ani ho on sám neplatil. Taktiež sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že na tento prípad sa
vzťahuje judikát č. R 36/1969 (keď sa pozemok kupoval, účastníci konania sa nepoznali, ani nikdy o
spoločnej nehnuteľnosti neuvažovali). Opätovne vznáša námietku premlčania, pričom nárok na vrátenie
peňazí za rok 2014, 2015 je premlčaný, tiež nárok za obdobie od 1.12. 2016 do 30.07. 2016. Teda za
rok 2016 sú už premlčané splátky 12.02.2016, 5.04.2016, 2.06.2016, 28.07. 2016.

6. V podaní doručenom súdu dňa 09.03.2019 (č.l. 122-124) opätovne žalobca uvádza, že žalobca
a žalovaná uzavreli preukázateľným spôsobom vzájomnú dohodu, že predmetné nehnuteľnosti budú
slúžiť na spoločné bývanie žalobcu a žalovanej. Práve pod podmienkou výstavby alebo kúpy
nehnuteľnosti na účely spoločného bývania žalobca pravidelne uhrádzal jednotlivé čiastkové plnenia

na účely financovania úveru za pozemok, na ktorom mala byť budúca nehnuteľnosť. Poukazuje tiež na
výpoveď žalovanej na OR PZ SR BA III, odbor kriminálnej polície, zo dňa 13.02.2018, v konaní vedenom
pod Č.: M.-XXX/l-E.-D.-XXXX, kde žalovaná vypovedala v procesnom postavení svedka, a to po
poučení podľa § 131 Trestného poriadku. Zľahčovať uvedený dôkaz ako výpoveď urobenú pod nátlakom
považuje za účelové zavádzanie súdu, za účelom vyhnúť sa povinnosti vydať neoprávnený prospech.

Žalobca poukazuje aj na uschované SMS správy, z ktorých vyplýva, že žalovaná ubezpečovala žalobcu
o tom, že pozemok je spoločný. Rovnako existujú zákonne vyhotovené zvukové nahrávky, z ktorých
je možné bezpečne ustáliť, že úver splácal žalobca. V uvedenej súvislosti navrhuje prehrať zvukové
nahrávky na pojednávaní, za účelom vykonania dôkazu zákonným spôsobom. Žalobca poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. marca 2003, sp. zn. 25 Cdo 355/2001. Vzhľadom k tomu,

že žalovaná neinvestovala svoje vlastné prostriedky do kúpy pozemky, ale použila na nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti peniaze banky, ktoré splácal žalobca, je nesporné, že predajom pozemku
získala žalovaná majetkový prospech vo výške prijatej kúpnej ceny. V dôsledku porušenia vyššie
uvedenej dohody a predajom pozemku došlo zo strany žalovanej k získaniu peňažných prostriedkov od
žalobcu v celkovej výške 22.960,- EUR z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to v zmysle § 451 ods.

2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Teda okamihom, keď žalovaná nehnuteľnosť predala, porušila dohodu so žalobcom, odpadol dôvod,
pre ktorý žalobca poukazoval jednotlivé splátky, a teda došlo k začatiu plynutia premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s argumentáciou žalovanej o platení úveru zo strany jej

otca sa podľa žalobcu objavila ďalšia, alebo iná možnosť bezdôvodného obohatenia, a tou je majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak otec žalovanej prispieval na úhradu úveru sumou 300,-
Eur mesačne v hotovosti k jej rukám, dopustila sa žalovaná voči žalobcovi trestného činu podvodu.
Podľa § 221 Trestného zákona, nakoľko ho uvádzala do omylu za účelom svojho obohatenia, žalovaná
žalobcu klamala nielen o výške sumy, ktorú potrebuje na úver, ale aj o samotnom zámere postaviť

si na pozemku spoločný dom so žalovaným. Ak by žalovaná dostávala od svojho otca na splatenie
úveru 300,- Eur mesačne v hotovosti, tak na účet, z ktorého platila úver, by prevádzala z účtu, na
ktorý jej poukazoval platby žalobca len zostatok splátky. Ten tvorí rozdiel medzi predpísanou výškou
splátky 545,96 € a prijatou sumou od otca 300,- Eur, čo predstavuje 245,96 Eur . Žalobca uvádza,
že za obdobie od septembra 2014 do 09.01.2018 vložil žalobca zo svojho účtu, ktorý je vedený v

Tatra banke číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na účet žalovanej vedený v Slovenskej
sporiteľni číslo D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, celkovú sumu 44.500,- Eur. Podľa tvrdenia
žalobcu na splatenie úveru bolo použitých 22.960,- Eur. Rozdiel vo výške 21.540,- Eur pokrýval ostatné
náklady spojené aj so starostlivosťou o spoločné dieťa. Skutočnosť, že úverový záväzok bol spoločným
záväzkom p. I. K. a jeho dcéry C. K., podľa názoru žalobcu, nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovanej

vydať bezdôvodné obohatenie. Zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti zo strany rodičov
žalovanej je k predmetu sporu bez právneho významu. Práve záložné právo bolo predmetom nátlaku
zo strany žalovanej na žalobcu, ktorým odôvodňovala nutnosť zaplatiť úverovú splátku riadne a včas.7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu, a to: LV č. XXX, pre kat.úz.: E., Zmluvu o splátkovom úvere
zo dňa 08.12.2011,výpisy z účtov strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom

spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalovaná spolu so svojím otcom I. K. (ako dlžníci) uzatvorili dňa 08.12.2011 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Bratislava, Zmluvu o splátkovom úver vo výške 95.000,- Eur, s výškou pravidelnej
mesačnej splátky 545,95 Eur, za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti- pozemku, zapísaný na LV. č. XXX,

správou katastra J., obec Ba- Nové Mesto, M. J. W., k. ú. E.. Dňa 05.12.2014 bol k uvedenej zmluve
uzatvorený Dodatok.

X. Z listu vlastníctva č. XXX, pre kat. úz.: E., parcela č. XXXXX/X, vo výmere XXX m2, záhrady, súd
zistil, že vlastníkom uvedeného pozemku je žalovaná, pričom v časti Q.- Ť. je uvedené záložné právo v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., a to v stave ku dňu 19.05.2016. Uvedenú nehnuteľnosť žalovaná

nadobudla na základe kúpnej zmluvy, na základe vkladu povoleného pod č. E.-XXXXX/XX zo dňa
08.02.2012. Z aktuálneho výpisu uvedeného LV č. XXX, pre kat. úz.: E., vyplýva, že vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti je aktuálne p. I. Š., a to na základe kúpnej zmluvy so žalovanou ako predávajúcou, vklad
bol povolený pod č. V-XXXX/XXXX zo dňa 17.04.2018.

10. Z návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08.12.2011 vypláva, že rodičia
žalovanej- I. K. S. S. K. na zabezpečenie záväzku žalovanej a jej otca (dlžníci) vyplývajúceho z
horeuvedenej úverovej zmluvy zo dňa 08.12.2011 uzatvorili v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. v
Bratislave zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a to rodinný dom so súpisným číslom
XXX postavený na p.č. XXX/X a pozemky- záhrada, p.č. XXX/X M. výmere XXX m 2, pozemok -

zastavané plochy a nádvoria - p.č. XXX/X o výmere XXX m2, k. ú. K., vedené na LV. č. XXX, obec K.,
okres Piešťany.

11. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že v období od 22.09.2014 do 09.01.2018 bolo z účtu žalobcu
vedeného v Tatra banke č. účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na účet žalovanej vedený v

Slovenskej sporiteľni číslo D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zasielaných 29 platieb v hodnotách od
1.000Eurdo4.500,-Eurbezbližšiehourčeniaašpecifikácie.Uvedenérovnakovyplývaajzvýpisuzúčtu
žalovanej vedenej v Slovenskej sporiteľni,a.s.. Uvedená skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná.

12. V čestnom prehlásení I. K.- otca žalovanej tento vyhlasuje, že od 1.10.2014 do 01.05.2018 dával

žalovanej pravidelne mesačne 300,- Eur v hotovosti na ruku.

13. Zo zápisnice o výsluchu žalovanej ako svedka na OR PZ SR BA III, odbor kriminálnej polície, zo
dňa 13.02.2018, v konaní vedenom pod Č.: M.-XXX/l-E.-D.-XXXX, vyplýva, že ako odpoveď na otázku
vyšetrovateľa, či má so žalobcom nejaké finančné nezrovnalosti z minulosti, uviedla: “Od začiatku nášho

vzťahu mi T. posielal peniaze na môj účet, ja som si z toho platila aj úver vo výške cca 560,- € a vlastne
teraz asi od minulého týždňa chce T. odo mňa približne 25.000,- €, vlastne chce odo mňa peniaze, ktoré
som zaplatila za úver na pozemok, kde sme mali pôvodne postaviť spoločný dom. Ja som mu povedala,
že ja mu ich vrátim, ale zatiaľ neviem koľko mi za ten pozemok po predaji zostane, bolo by férové, aby
to bolo fifty fifty a nie, aby som mu vrátila len toľko, čo budem môcť, s čím T. súhlasil“.

14. V komunikácii žalovanej adresovanej žalobcovi prostredníctvom SMS správ predložených žalobcom
sa nachádzajú správy znení : „Prišli peniažky. Ďakujem T.. Budem si ich točiť s druhým účtom. Na úver
nášho pozemku. Ja náš. Naše doma“, alebo “Y., pošleš mi peniaze na účet?“ ( ide o vzorku zo správ
predložených súdu) .

15.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žežalobcasapodanoužaloboudomáhanárokunazaplateniesumy
22.960,- Eur predstavujúcej majetkový prospech na strane žalovanej, vzniknutý titulom bezdôvodného
obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

16. Bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť tým, že strany sporu uzavreli podľa žalobcu preukázateľným
spôsobom vzájomnú dohodu, že na nehnuteľnosti-pozemku žalovanej má v budúcnosti dôjsť k výstavbe
rodinného domu, ktorý bude slúžiť na spoločné bývanie žalobcu a žalovanej. Práve pod podmienkou
výstavby alebo kúpy nehnuteľnosti na účely spoločného bývania, mal žalobca pravidelne uhrádzaťjednotlivé čiastkové plnenia na účely financovania úveru za pozemok, na ktorom mala byť budúca
nehnuteľnosť strán sporu. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaná neinvestovala svoje vlastné prostriedky do
kúpy pozemky, ale použila peniaze, ktoré jej na účet posielal žalobca na základe ich vzájomnej dohody,

následným predajom pozemku získala žalovaná majetkový prospech vo výške prijatej kúpnej ceny. V
dôsledku porušenia vyššie uvedenej dohody a následným predajom pozemku došlo zo strany žalovanej
k získaniu peňažných prostriedkov od žalobcu v celkovej výške 22.960,- Eur, a to z právneho dôvodu,
ktorý odpadol. Spornou otázkou v predmetnej veci je teda otázka posúdenia, či na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu došlo, ak áno, či jej následne vznikla povinnosť vrátenia plnenia vzniknutého

z bezdôvodného obohatenia. Podmienkou vzniku tohto druhu bezdôvodnému obohateniu podľa súdu
bolo nutné vysporiadať sa s otázkou, či medzi stranami existoval právny základ plnenia, tzn. či existoval
dôvod, na základe ktorého žalobca plnil, a ktorý následne odpadol.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo všeobecného právneho princípu, že sa nikto
nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Ak je tento princíp porušený a vzniknutý prospech
nemožno odčerpať v rámci pôvodného právneho vzťahu, prípadne cestou náhrady škody, je stanovená

povinnosť vydať takto neoprávnené obohatenie tomu, na koho úkor bolo získané. Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vrátiť. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez oprávneného dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorí odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Základným
predpokladom, na základe ktorého dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia, je vznik majetkového

prospechu na strane obohateného subjektu, pričom sa na vznik záväzkového právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu.
Vychádzajúc z takéhoto poňatia bezdôvodné obohatenie vznikne na základe objektívnej skutočnosti
uvedenej v zákone, ktorý k vzniku bezdôvodného obohatenia vyžaduje povinnosť, pri ktorej k vzniku
bezdôvodného obohatenia dôjde len v dôsledku právom uznaných dôvodov.

19. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol spočíva v tom, že
plnenie bolo poskytnuté na základe právneho dôvodu, ktorý v čase plnenia existoval, ale v dôsledku
neskoršej právnej skutočnosti dodatočne odpadol (t. j. stratil právne účinky). Významným prvkom
tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je naplnenie zániku právneho titulu pre poskytnuté
plnenie. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, je naplnenie nasledujúcich dvoch predpokladov: 1. došlo k plneniu, t. j. presunu
majetkových hodnôt z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu, 2.
existencia dôvodu plnenia, ktorým došlo k presunu majetkovej hodnoty, ktorý dodatočne odpadol.20. Nakoľko nárok uplatňovaný žalobcom uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, bolo nutné preukázať existenciu uvedeného právneho dôvodu, na
základe ktorého sa malo plniť, a ktorý následne odpadol. Právnym úkonom, resp. dôvodom, na základe

ktorého sa malo v danom prípade plniť, a ktorý právny úkon následne odpadol, mala byť „ akási
dohoda“ medzi stranami sporu, že na nehnuteľnosti-pozemku žalovanej má v budúcnosti dôjsť k
výstavbe rodinného domu, ktorý bude slúžiť na spoločné bývanie žalobcu a žalovanej. Práve pod
podmienkouvýstavbyalebokúpynehnuteľnostinaúčelyspoločnéhobývania,žalobcapodľajehotvrdení
pravidelne uhrádzal jednotlivé čiastkové plnenia na účely financovania úveru za pozemok, na ktorom

mala byť budúca nehnuteľnosť strán sporu. Čiže nárok uplatňovaný žalobou žalobca vyvodzoval zo
skutočnosti, že medzi stranami sporu existovala dohoda, že na nehnuteľnosti-pozemku žalovanej má
v budúcnosti dôjsť k výstavbe rodinného domu, a preto sa zaviazal uhrádzať žalovanej peniaze na
úhradu splátok jej úveru na pozemok, pričom v prípade neplnenie uvedenej dohody, táto skutočnosť
by zakladala na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, na ktoré plnenie by žalobcovi vznikol následne nárok na jeho vydanie. Existenciu takejto

dohody, resp. dôvodu plnenia, bolo nutné preukázať, nakoľko v uvedenej veci medzi stranami existoval
spor. Žalovaná existenciu akejkoľvek dohody o výstavbe spoločnej nehnuteľnosti popierala, tvrdila,
že žiadna takáto dohoda medzi nimi neexistovala, spoločný dom so žalovaným nikdy neplánovala,
a preto žalobca nemohol plniť na svoju budúcu nehnuteľnosť, a ani sa o tom domnievať. Zástupca
žalovanej na pojednávaní poukazoval na vážne rozpory v tvrdeniach žalobcu. Zo strany žalobcu a

žalovanej nemohlo dôjsť už v čase kúpy nehnuteľnosti k dohode, že na predmetných nehnuteľnostiach
si v budúcnosti postavia spoločný dom, nakoľko k nadobudnutiu dotknutého pozemku došlo v roku
2011, resp. vklad vlastníckeho práva bol povolený v roku 2012, pričom k nadviazaniu známosti so
žalovanou došlo až v mesiaci 7/2014. Žalobca podľa nej nemal právny dôvod na plnenie, peniaze jej
posielal dobrovoľne, peniaze zasielané žalovanej na účet žalobcom boli spotrebované na bežný chod

domácnosti,nastravu,starostlivosťoichspoločnéhosyna,navýlety,benzín,akoajzaodmenuzaprácu,
ktorú pre neho príležitostne vykonávala v jeho spoločnosti K. D..O..M.. Žalovaná uvádzala, že medzi
žalobcom a ňou nikdy nedošlo k priamej dohode, že na jej pozemku bude vybudovaná nehnuteľnosť,
resp. rodinný dom, ktorý by mal byť v ich podielovom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve pre
prípad uzavretia manželstva. Žalovaná uviedla, že žalobca vyvinul úsilie, ktoré smerovalo k vytvoreniu

projektovej dokumentácie na prípadný akýsi budúci rodinný dom, avšak žalovaná na tejto skutočnosti
neparticipovala. Skôr naopak, už v závere spoločného spolužitia sa žalobca pred žalovanou vyjadril k
možnostiam zadováženia si úveru v Tatra banke, ktorej časť úveru by jej vedel poskytnúť za účelom
výstavby jej domu, a ktoré mu mala splatiť.

21. Existenciu dohody o stavbe spoločného domu a pripravovanú zmluvu o výstavbe budúcej
nehnuteľnosti sa žalobca pokúsil preukázať vyhotovenou projektovou dokumentáciou na dom z roku
XXXX, až do štádia odovzdania projektov príslušným úradom za účelom vydania stavebného povolenia.
Tieto práce sa pozastavili a k samotnej výstavbe rodinného domu nedošlo z dôvodov problémov
vo vzťahu. Žalobca argumentoval tiež tým, že pri komunikácii o prípadnom rozchode bolo vždy

deklarované, že peniaze investované žalobcom do pozemku mu budú vrátené. Rozprávali sa v tom
zmysle, že z výťažku z predaja pozemku sa uhradí zvyšok úveru a zostatok sa rozdelí na polovicu, čo
pri trhovej hodnote pozemku cca 120.000,- Eur, zostatku úveru cca 70,000,- Eur, predstavovalo zostatok
kúpnej ceny 50.000,- Eur, na každého z nich potom 25.000,- Eur. K dohode nakoniec nedošlo, žalovaná
prestala so žalobcom komunikovať a odmietala sa vyporiadať.

22. Súd má za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať tvrdenia o tom, že medzi ním a žalovanou
existovala dohoda, na základe ktorej posielal peniaze žalovanej za účelom úhrady splátok jej úveru
s cieľom následnej výstavby, resp. kúpy spoločného domu. Ak teda nebola preukázaná existencia
takejto dohody, resp. právneho dôvodu plnenia, logicky nemohlo dôjsť k jeho odpadnutiu, resp. strate

účinkov takejto dohody, a teda následne k vzniku bezdôvodného obohatenia. Každý právny úkon, a teda
eventuálne aj takáto dohoda, ktorej sa žalobca domáha, musí spĺňať základné znaky právneho úkonu
v zmysle § 37 ods.1 OZ, a to predovšetkým požiadavku určitosti práv a povinností v nej stanovených,
v opačnom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Žiadna takáto dohoda medzi stranami sporu
preukázaná nebola, peniaze, ktoré žalobca zasielal žalovanej, boli zasielané na jej účet bez bližšieho

určenia, a bez ďalšej špecifikácie. Nič nenasvedčuje tomu, že by úmyslom žalobcu bolo uhrádzať úver
žalovanej, navyše keď sumy zasielané žalobcom žalovanej boli v inej výške, ako samotná suma splátky
úveru, pričom sám žalobca nepopieral, že z uvedených súm sa uhrádzali aj iné náklady spojené so
spoločným hospodárením so žalovanou. Preukázanie existencie takejto nepomenovanej zmluvy medzistranami sporu prostredníctvom svedkov navrhnutých zo strany žalobcu súd nepovažoval za účelné a
tento dôkaz nepripustil, nakoľko, keďže išlo o ústnu dohodu, rovnako by svedkovia nemohli s určitosťou
formulovať práva a povinnosti vyplývajúce z takejto dohody. Súd má za to, že ani z predložených a pre

súd nezrozumiteľných SMS správ („Prišli peniažky. Ďakujem T.. Budem si ich točiť s druhým účtom. Na
úver nášho pozemku. Ja náš. Naše doma“) nevyplývala dostatočne určitá dohoda o spoločnej výstavbe
nehnuteľnosti, resp. skutočnosť, že v prípade nezrealizovania spoločného bývania by žalovaná bola
povinná vrátiť peniaze poskytnuté jej žalobcom.

23. Skutočnosť tvrdená žalobcom o existencii vzájomnej Dohody nevyplýva pre súd ani zo zápisnice o
výsluchu žalovanej ako svedka zo dňa 13.02.2018, v konaní vedenom pod Č.: M.-XXX/l-E.-D.-XXXX,
nakoľko jej priznanie, že jej žalobca posielal peniaze na účet, z ktorého platila aj úver vo výške cca 560,-
Eur nezakladá povinnosť na vrátenie titulom bezdôvodného obohatenia, aj keď v ďalšom uvádza, že na
pozemku mali pôvodne postaviť spoločný dom. Z uvedenej formulácie nevyplýva, že peniaze jej žalobca
zasielal na jej účet výlučne s prísľubom spoločnej stavby, resp. kúpy domu.

24. Nebolo potrebné sa v konaní zaoberať otázkou, či peniaze, ktorými uhrádzala žalovaná úver, boli
jej peniazmi (peniazmi z jej iného účtu vedeného v Tatra banke, resp. poskytnutými žalovanej rodičmi),
alebo peniazmi zasielanými žalobcom, ani to, akými vlastnými príjmami disponovala žalovaná, nakoľko
plnenímnasplátkyúveruhociajpeniazmiodžalobcukbezdôvodnémuobohateniunajejstranenedošlo.

Z rovnakého dôvodu bola relevantnou aj otázka premlčania uvedeného nároku, nakoľko súd ustálil, že k
bezdôvodnému obohateniu vôbec nedošlo, logicky otázka premlčania ostala bez právneho významu. Z
rovnakého dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími dôkazmi predloženými stranami sporu, nakoľko
nemali priamy vzťah k vyriešeniu spornej otázky, či existoval právny dôvod na plnenie na strane žalobcu
a následne dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (akými vlastnými príjmami

disponovala žalovaná, získanie zoznamu zamestnancov žalobcu).

25. Súd nepripustil dôkaz použitím nahrávok zo strany žalobcu, nakoľko zo strany žalovanej bol
spochybnený ich zákonný spôsob získania, resp. pre absenciu súhlasu žalovanej s ich vykonaním
(žalovaná počas výsluchu namietala, že žalobca ju nezákonne počas celého vzťahu bez jej súhlasu

nahrával).

26. K možnému bezdôvodnému obohateniu získanému z nepoctivých zdrojov, ktorého sa žalovaná mala
dopustiť voči žalobcovi trestným činom podvodu tým, že zatajila, že otec žalovanej prispieval na úhradu
úveru sumou 300,- Eur mesačne, súd uvádza, že uvedené tvrdenie žalobcu zostalo iba v rovine ničím

nepodloženého tvrdenia, navyše keď spáchanie trestného činu môže konštatovať iba trestný súd. Na
základe uvedeného sa týmto argumentom súd viac nezaoberal.

27. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter
kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť

uviesť súdu skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany,
uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna
teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť
unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné
skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné

bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. V prípade, že sporová strana (v
tomto prípade žalobca) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bez akýchkoľvek pochybností
vyvodiť ním tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú a teda nevytvárajú pravdivý a
nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná. Súd v zmysle princípov Civilného
sporového poriadku musí vziať na zreteľ všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom jeho rozhodnutie vo

veci musí byť výsledkom hodnotenia obsahu všetkých dôkazných prostriedkov. Ak teda rozhodujúce
skutočnosti nie sú zrejmé z vykonaného dokazovania, súd musí konštatovať záver o neexistencii nároku
uplatnenéhožalobcomvkonaní.Strana,ktorávkonaníneunesiedôkaznébremeno,nemôžebyvkonaní
úspešná. Je výlučne na strane konania, aké dôkazy súdu predkladá. Je povinnosťou sporovej strany
pred podaním žaloby zvážiť si obsah prostriedkov svojho procesného útoku.

28. Nakoľko žalobca existenciu nároku uplatneného žalobou odvodzoval na základe plnenia
vyplývajúceho zo vzájomnej dohody so žalovanou, ktorý dôvod následne mal odpadnúť, a teda tým
mu mal vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo jeho povinnosťou existenciu takejtodohody, resp. právneho dôvodu plnenia súdu preukázať, čo sa mu však v konaní nepodarilo. Na základe
uvedeného žalobca v otázke osvedčenia danosti a dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobou neuniesol
dôkazné bremeno a preto súd jeho žalobnému návrhu nevyhovel a žalobu zamietol.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (skutkové závery zistené vykonaným dokazovaním
a ich právne posúdenie) mal súd za to, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať existenciu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej. Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného

sporového poriadku).