Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405213707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4405213707.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1. I.
J., nar. XX.XX.XXXX, J. Š., T. Č.. X , X. I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Š., T. X a 3. O. J., L.. XX.XX.XXXX,
J. Š.O., T. 9, všetci zastúpení Advokátska kancelária LawComp s.r.o., Štúrovo, Jesenského 49/23, IČO:
46 934 341, o zaplatenie 11.393,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 11.393,07 eura s 6 % ročným úrokom z
omeškania počínajúc dňom 10.08.2005 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

V. Žalobca a žalovaná v 1. rade a to každý z nich sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky
trovy štátu v sume 2,60 eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.08.2005 doručenou súdu dňa 10.8.2005 domáhal zaplatenia sumy
686.455,-Sk(22.786,13eur)so6%ročnýmúrokomzomeškaniapočínajúcdňompodaniažalobypričom
zároveň sa domáhal zaplatenia trov konania od žalovaných v 1.,2. a 3. rade .

2. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č. 6C 264/2005-377
zo dňa 20.11.2007 tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a

nerozdielne sumu 343.227,50 Sk so 6% ročným úrokom z omeškania počínajúc dňom 10.8.2005 do
zaplatenia, pričom žalobu v časti o zaplatenie 343.227,50 Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania
počínajúc dňom 10.8.2005 zamietol. Zároveň žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

3. Žalovaní proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Nové Zámky podali odvolanie, pričom odvolací
súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 7Co/76/2008-407 zo dňa 18.9.2008 uvedený rozsudok súdu
1. stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia odvolací súd uviedol, že súd 1. stupňa mal
vykonať dokazovanie na posúdenie spoluzodpovednosti žalovaných v 2. a 3. rade, pričom sa zameria
na zistenie výšky škody poistených klientov žalobcu a výšku vyplatených súm každému z poškodených,
pričom súd zdôvodní základ nároku žalobcu voči žalovaným z hľadiska vyššie citovaných ustanoveníObčianskeho zákonníka o náhrade škody a zdôvodní aj zistenú výšku súm vyplatených poškodeným
osobám. Zároveň v uvedenom uznesení uviedol ,že úlohou súdu 1. stupňa bude zistiť výšku škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v zamietajúcej časti o zaplatenie

343.227,50 Sk s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť, predmetom ďalšieho konania bolo len
zaplatenie sumy 343.227,50 Sk ( 11.393,07 eura ) s príslušenstvom.

4. Konajúci súd na základe ďalšieho dokazovania vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.
6C/264/2005-599, ktorým žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.393,07 eura

so 6 % ročným úrokom z omeškania počínajúc dňom 10.8.2005 do zaplatenia. Zároveň súd žalobu
žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol. Uvedeným rozsudkom zároveň rozhodol o povinnosti
žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 569,61 eur a zároveň žalovaným v 2. a 3.
rade náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

5.Uvedenýrozsudoksúduprvéhostupňaodvolanímnapadližalovanív1.až3.radeatoprostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadali aby odvolací súd žalobu proti žalovanej v 1 rade zamietol a aby
žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania ako i trov
odvolacieho konania. Odvolací súd - Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 7Co/181/2010-631 zo dňa
06.10.2011 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej

v 1. rade zmenil tak, že žalobu zamietol, pričom v časti týkajúcej sa trov konania a trov odvolacieho
konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

6. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu dovolaním zo dňa 10.01.2017 napadol žalobca, ktorý žiadal aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
potvrdí, resp. aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému, resp. okresnému
súdu na ďalšie konanie.

7. Dovolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením č. 2Cdo/256/2012 zo dňa

26.06.2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 7Co/181/2010 vo výroku, ktorým zmenil výrok
rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a vec mu
v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 7Co/233/2013-699 zo dňa 31.03.2014 rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci bolo jednoznačne
preukázané, že hlavnou príčinou škody bolo konanie v tom čase maloletej žalovanej v 1. rade, ktorá
požiar spôsobila vedomou nedbanlivosťou a to neopatrnou manipuláciou s otvoreným ohňom pričom
išlo o jej výlučnú zodpovednosť za vzniknutú škodu spôsobenú požiarom bez spoluzodpovednosti

iných subjektov na vzniku tejto škody. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne pri určení
rozsahu škody, ktorá mala vzniknúť požiarom, vychádzal iba z výšky škody uvádzanej žalobcom a
nevykonal v tomto smere potrebné dokazovanie, pričom uviedol, že uplatnenie náhrady za 28 poistných
plnení nezbavuje žalobcu dôkaznej povinnosti preukázať hodnotu vecí, ktoré boli požiarom zničené
alebo poškodené a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie za účelom

zistenia skutočnej škody, pričom podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení jej výšky bolo potrebné
vychádzať z ceny v čase poškodenia a teda súd prvého stupňa nevykonal riadne dokazovanie za účelom
ustálenia výšky skutočnej škody. Uviedol, že súd prvého stupňa musí mať preukázané, že žalobca
poskytol plnenie v rozsahu zodpovedajúcom uzavretým poistným zmluvám a preto by mal žalobca
predložiť poistné zmluvy uzavreté s poškodenými, ktoré doposiaľ nepredložil. Tým že je potrebné

vyzvať žalobcu na doloženie všeobecných poistných podmienok platných v čase uzavretia platných
poistných zmlúv, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou poistných zmlúv s tým, že súd prvého stupňa sa
bude zaoberať námietkami žalovanej v 1. rade ohľadne výšky škody s tým aby okrem iného vykonal
dokazovanie vypočutím likvidátorov poistných udalostí ako svedkov a tiež poškodených, ktorým mala
vzniknúť najväčšia škoda za účelom preverenia hodnoty poškodených a zničených vecí zapísaných v

hláseniach škodových udalostí a to najmä žalovanou v 1. rade namietaných veciach. Uviedol, že súd
prvého stupňa vypočuje žalovanú v 1. rade, ktorá sa musí vyjadriť a uviesť ktoré veci a z akého dôvodu
neboli podľa jej názoru požiarom zničené (poškodené) a aké má námietky voči výške škody vyčíslenej
a uhradenej žalobcom za jednotlivé zničené, poškodené veci pri poistnej udalosti, ktoré sú uvedené vzoznamoch poškodených a zničených vecí s tým, že súd prvého stupňa sa bude zaoberať dôvodnosťou
poistného plnenia žalobcom u každého poškodeného osobitne a to s ohľadom na obsah poistných zmlúv
a platných všeobecných poistných podmienok. Zároveň uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa

bude zistiť skutočný rozsah škody, ktorá poistnou udalosťou vznikla a uviedol, že v prípade vyhovenia
žaloby musí mať súd prvého stupňa preukázané, že škodnou udalosťou došlo ku škode najmenej v
rozsahu 22.786,13 eur.

9. Na základe žaloby ako i dokladov založených v spise a výpovedí účastníkov a svedkov

súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v
1. rade dňa 12.08.2003 spôsobila požiar v obytnom dome na ulici I. Č.. XX E. Š., pričom
prišlo k poškodeniu zariadenia viacerých bytov klientov žalobcu, s tým ,že išlo o poistné
udalosti: 03/221/51610, 03/221/51565, 03/221/51346, 03/221/51353, 03/221/51349, 03/221/51360,
03/221/51375, 03/221/51332, 03/221/52197, 03/221/51336, 03/221/52015, 03/221/51852,
03/221/51848, 03/221/51831, 03/221/51827, 03/221/51868, 03/222/12492, 03/222/12482,

03/221/51575, 03/221/51581, 03/221/51587, 03/221/51589, 03/221/51594, 03/221/51598,
03/221/51600, 03/221/51606, 03/221/51611, 03/221/51568, za ktoré žalobca celkovo vyplatil na
poistných plneniach sumu 769.772,- Sk. K žalobe žalobca pripojil kópie spisov uvedených poistných
udalostí. V žalobe žalobca ďalej uviedol , že vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu v súlade
s ustanovením § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody voči žalovaným a toto

svoje právo žalobca písomne uplatnil v sume 686.455,- Sk , pričom k žalobe pripojil uvedenú písomnú
výzvu. Zároveň v žalobe žalobca ,že uplatnený nárok si voči žalovaným uplatňuje podľa § 422 odsek 1
a 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná v 1. rade zodpovedá za vznik škody a voči žalovaným v
2. a 3. rade si uplatňuje žalobca nárok z dôvodu zanedbania povinného dohľadu nad vtedy maloletou
žalovanouv1.rade.Žalobcatiežvžalobeuviedol,žežalovanísvojuzodpovednosťneuznávajú,inapriek

tomu, že podľa uznesenia Okresného úradu Justičnej polície PZ Nové Zámky, ČVS: OÚJP-368/20-2003
Mg zo dňa 27.10.2003 príčina požiaru bola expertízou stanovená na neopatrnú manipuláciu s otvoreným
ohňom fyzickou osobou v priestore detskej izby v byte č. 47 na 8. poschodí obytného domu č. 68 v
Štúrove . K žalobe žalobca pripojil uvedené uznesenie policajného zboru a tiež predžalobnú upomienku.
Keďže žalovaní žalobcom požadovanú sumu neuhradili, domáhajú sa svojho práva súdnou cestou.

Žalobca k žalobe ďalej pripojil aj doklady o poukaze plnenia pre poškodených na základe uvedenej
poistnej udalosti.

10. Konajúci súd vydal dňa 28.9.2005 platobný rozkaz č. 4Ro 100/05-226, proti ktorému podal včas
žalovaný v 3.rade odpor dňa 27.10.2005, ktorý bol súdu doručený dňa 31.10.2005 v ktorom uviedol, že

žalobca v žalobe neuviedol subjekty, ktorým uhradil škodu ani výšku škody, ktorú jednotlivým subjektom
uhradil,anijejzdôvodnenieaneuvádzažiadneskutočnosti,ktorébyozrejmovalipríčinnúsúvislosťmedzi
konaním žalovaných a vznikom škody a abstrahuje od podrobného popisu škodovej udalosti a súboru
zákonom daných práv a povinností iným subjektom rozdielnym od žalovaných pre prípad prevencie pred
požiarmi a záchrannom protipožiarnom zásahu. Vzhľadom na uvedené nedostatky v žalobe sa nemôže

k žalobe s plnou vážnosťou kvalifikovane vyjadriť. Súčasne uviedol, že niet žiadnej príčinnej súvislosti
medzi akýmkoľvek konaním žalovanej v 1. rade a v žalobe tvrdeným vznikom škody a že nedošlo k
žiadnemu zanedbaniu povinného dohľadu zo strany žalovaných v 2. a 3. rade a nie je teda na strane
žalovaných ani zodpovednosť za vzniknutú škodu.

11. Žalobca na základe uvedeného podania žalovaného v 3. rade sa vo veci vyjadril podaním zo dňa
30.1.2006, v ktorom uviedol mená, priezviská poškodených uvedenou poistnou udalosťou, rozsah im
poskytnutého poistného plnenia a tiež výšku uplatneného regresu voči žalovaným v 1. až 3. rade, pričom
zároveň uviedol, že poškodeným klientom žalobcu žalobca poskytol celkom sumu 769.772,- Sk avšak
voči žalovaným v 1. až 3. rade si uplatnil len sumu 686.455,- Sk. Ďalej žalobca v uvedenom podaní

bližšie upresnil dôvody svojej žaloby pričom uviedol, že dňa 12.8.2003 v čase okolo 10.00 hodiny v
meste Štúrovo na A.. I. Č.. XX v detskej izbe bytového domu na 8. poschodí v byte patriaceho O. J.
vznikol požiar a to neopatrnou manipuláciu s otvoreným ohňom, pričom v čase požiaru sa v uvedenom
byte zdržiavala len I. J., pričom podľa šetrenia Okresného úradu justičnej polície PZ Nové Zámky, č.
ČVS: OÚJP 368/20-2003 a podľa svedeckých výpovedí , ktoré sú zaprotokolované a nachádzajú sa vo

vyšetrovacom spise mala I. J.Á. potom čo sa mal kocúr vyšpiniť v detskej izbe zapáliť vonnú sviečku
a odísť do kuchyne, kde sa mala zdržiavať až do zistenia požiaru, pričom následne mala vybehnúť z
bytu, s tým, že požiar sa z detskej izby bytu rozšíril na ďalšie izby bytu a následne aj na ďalšie byty v
obytnom dome. V uvedenom podaní navrhovateľ uviedol, že na ohliadku požiaru boli privolaní experti zKriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v Bratislave, ktorý na základe skutočností zistených pri ohliadke
miesta požiaru spísali predbežné vyjadrenie, podľa ktorého ohnisko požiaru bolo stanovené do priestoru
detskej izby a predbežných skúmaním elektroinštalácie bol skrat na elektroinštalácii detskej izby ako

príčina požiaru vylúčený a nebola zistená prítomnosť stôp ktoré by poukazovali na úmyselné konanie
iných osôb a preto príčina vzniku požiaru bola stanovená na neopatrnú manipuláciu s otvoreným ohňom
fyzickou osobou v kriminalistickom ohnisku požiaru. Žalobca ďalej uviedol, že následne bol vypracovaný
znalecký posudok KU-7483-EXP-2003 ktorý potvrdil predbežnú správu, podľa ktorej požiar vznikol v
predmetnom byte v detskej izbe, pretože termické poškodenie a smer šírenia požiaru sa nachádza

v nej pričom preskúmaním elektrických zásuviek bolo zistené že termické účinky požiaru smerujú do
vnútorných priestorov zvonka a preto stenové elektrické zásuvky boli v príčinnej súvislosti so vznikom
požiaru vylúčené a tiež laboratórnych skúmaním požiarnych zvyškov elektroinštalácie elektronických
zariadení neboli zistené skratové stopy resp. technická porucha a preto príčina vzniku požiaru od skratu
na elektroinštalácii alebo elektrického zariadenia bola vylúčená s tým, že po odstránení sutín podlahy
bolo na podlahe vedľa váľandy a poličky so stolíkom zistené lokálne termické poškodenie parkiet a toto

miesto bolo označené ako ohnisko požiaru.

12. Na pojednávaní dňa 28.02.2006 právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu sa
pridržiava podanej žaloby vrátane jej upresnenia zo dňa 30.1.2006 pričom uviedol, že vzhľadom na
skutočnosti uvedené v žalobe ako i špecifikáciu žaloby škoda bola zapríčinená neopatrnou manipuláciou

s otvoreným ohňom maloletou I. J., pričom uvedený oheň sa rozšíril na izbu a byt ako i na ďalšie byty
v obytnom dome. Zároveň uviedol, že žalobca sa domáha úhrady sumy 686.455,- Sk, ktorá pozostáva
zo súčtu uplatnených regresov t.j. skutočnej škody, ktorú žalobca vyčíslil, pričom uvedená škoda sa
v niektorých prípadoch nekryje s poistným plnením ktoré žalobca poskytol poškodeným v dôsledku
požiaru , keďže celkove poistné plnenie, ktoré žalobca poskytol poškodeným predstavovalo sumu

769.772,-- Sk. Súčasne uviedol, že upresňuje petit žaloby tak, že žiada aby súd pripustil zmenu petitu
žaloby tak, že žalobca žiada, aby súd určil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi sumu 686.455,-- Sk s príslušenstvom tak ako je to uvedené v návrhu na začatie
konania, s tým, aby žalovaným v 1. až 3. rade bola spoločne uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania.

13. Na uvedenom pojednávaní žalovaná v 2. rade uviedla, že necíti žiadnu zodpovednosť za vzniknutú
škodu, i napriek tomu, že požiar vznikol v ich byte a ak by požiarnici postupovali tak ako mali postupovať
nevznikli by také škody, ktoré vznikli pričom zároveň uviedla, že v čase keď horelo len v jednej izbe
dvaja požiarnici vybehli na 8. poschodie, kde bol požiar avšak bez hasiacich prístrojov a neuskutočnili

adekvátny zásah na zahasenie požiaru. Zároveň žalovaná v 2. rade poukázala na to, že hydranty na
chodbe neboli prevádzky schopné, tieto nefungovali a za tento stav nesie zodpovednosť správca domu
Bytový podnik Štúrovo. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla , že výšku škody ovplyvnila aj ľahostajnosť ľudí,
ktorí i keď vedeli čo sa deje, postávali na chodbách, žiadne opatrenie na zahasenie požiaru nerobili ,
požiar nehasili a ani elektrinu nevypli. Zároveň tiež uviedla, že keď prišla do bytu v čase požiaru,

keď horelo v detskej izbe mohli sa už v tom čase prijať opatrenia na zahasenie požiaru alebo aby sa
tento požiar nerozširoval, avšak nikto vrátane požiarnikov tak neurobil. Súčasne poukázala na to, že vo
februári alebo marci toho istého roku taktiež horelo v kuchyni v byte, ktorý sa nachádza o dve poschodia
nižšie, vtedy požiarnici riadne zasiahli a požiar včas uhasili a k žiadnym veľkým škodám nedošlo.
Súčasne uviedla, že expertíza resp. znalecký posudok nezohľadňoval tieto skutočnosti a poukázala na

to, že v uvedenom obytnom dome veľa ľudí fajčí, odhadzujú ohorky od cigariet cez okno dole a teda
sa mohlo stať aj to, že nejaký ohorok mohol padnúť z vyššieho poschodia do izby, keďže obytný dom
má 12 poschodí. Ďalej poukázala aj na to, že sused, ktorý nad nimi býva keď vedel, že u nich horí,
neurobil žiadne opatrenia, nezišiel ani dolu, pasívne a nevšimne sa prizeral, pričom ho požiarnici museli
potom neskôr evakuovať plošinou z bytu, keď sa požiar rozšíril. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že o

požiari sa dozvedela s telefonického rozhovoru so svojou dcérou a tiež následne od susedy J., ktorá
býva nad nimi na 9. poschodí a hneď na to išla do svojho bytu, čo predstavovalo zhruba 10 až 15
minúť odkedy sa o požiari dozvedela. V čase keď prišla k svojmu bytu cez vchodové dvere z chodby
videla, že z detskej izby šľahajú plamene avšak ostatné miestnosti nehoreli. Súčasne založila do spisu
výpis volaní Slovenských telekomunikácií za obdobie mesiac august 2003, z ktorého vyplýva že dňa

12.8.2003 o 10.27.02 hodine a o 10.27.25 hod. bolo volané z bytu žalovaných matke maloletej I. J. a
jednak bolo volané na tiesňové volanie. Súčasne uviedla, že príslušníci hasičského zboru sa dostavili
na miesto požiaru 5 minút po tom, ako ona prišla k svojmu bytu. Ďalej uviedla, že spomínaní dvaja
hasiči po tom ,čo zistili že hydrant nefunguje následne obyvateľov vykázali z domu. Súčasne uviedla,že uvedené skutočnosti vedia potvrdiť obyvatelia obytného domu. Uviedla tiež , že požiar bol hasený z
vysokozdvižnej plošiny, čo sa však nedarilo, keďže táto nemala dostatočnú výšku a taktiež uviedla, že
príslušníci hasičského zboru boli zo Štúrova a neskôr tam boli aj ďalší hasiči z Maďarskej republiky.

14. Žalovaný v 3. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že v čase požiaru nebol doma, bol na
služobnej ceste v Spišskej Novej Vsi a o požiari sa dozvedel telefonicky od manželky, pričom zároveň
telefonickypožiadalsvojhobrataO.J.,ktorýbývavŠtúrove,naul.Petofiho25,abypomoholvtejtovecia
urobil čo sa dá, pričom uviedol, že aj jeho brat mu potvrdil, že dvaja požiarnici bez príslušného vybavenia

sa išli pozrieť na miesto požiaru. Žalovaný v 3. rade namietal svoju zodpovednosť za dcéru I. J., keďže
táto bola rozumovo natoľko vyspelá, že by určite nezapríčinila požiar manipuláciou s otvoreným ohňom a
uviedol, že nikto neskúmal či požiar vznikol skratom zásuvky alebo iným skratom na elektrickom vedení
a zároveň uviedol, že Bytovému podniku v Štúrove ako správcovi hlásil, že zásuvky v byte iskria, pričom
podľa jeho vedomostí aj ďalší obyvatelia domu oznamovali správcovi že zásuvky v bytoch iskria, avšak
žiadne opatrenia zo strany správcu neboli vykonané. Ďalej uviedol že sa mohlo stať, že požiar vznikol

od ohorku z cigarety, keďže spolubývajúci ktorí nad nimi bývajú fajčili a ohorky z cigariet vyhadzovali von
oknom a stávalo sa, že sa ohorky nachádzali niekedy na ich parapete a teda sa mohlo stať, že požiar
vnikol v dôsledku neuhaseného ohorku cigarety. Súčasne uviedol, že pri výsluchu, ktorý absolvoval na
polícii bol výsluch vedený tak, ako keby jedinou príčinou požiaru bola jeho dcéra a nikto neskúmal či
mohlo dôjsť k vzniku požiaru z ohorku cigarety alebo s elektrickej zásuvky. Súčasne poukazoval aj na

nedostatočnú činnosť požiarnikov a uviedol, že súhlasí s tým, čo predtým povedala jeho manželka.

15. Právny zástupca žalovaných uviedol, že namieta zodpovednosť žalovaných v 1. až 3. rade za
požiar a poukázal na to, že žalovaná v 1. rade nezapríčinila vznik škody a uviedol, že žalovaní v 2.
a 3. rade nezanedbali dohľad nad maloletou dcérou a teda nemôže byť daná ich zodpovednosť za

vzniknutú škodu. Súčasne uviedol, že jedinými dôkazmi ktoré hovoria o zodpovednosti žalovanej v 1.
rade resp. žalovného v 2. a 3. rade sú uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ a tiež znalecký
posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu . Zároveň tiež uviedol, že uvedené dôkazy nezohľadňujú
skutočnosť, či zásah hasičského zboru Štúrovo bol adekvátny a primeraný tak, aby nedošlo k vzniku
škody takého rozsahu aká vznikla. Pričom uviedol ,že pri včasnom a správnom zásahu a pri správnom

vybavení hasičského zboru by škoda predstavovala sumu maximálne 80.000,- Sk avšak zásluhou
hasičského zboru ktorý prišiel až z Tatabáne a ktorý mal výsuvnú plošinu, ktorú bolo možné vysunúť až
na 8. poschodie, došlo k likvidácii požiaru. Zároveň poukázal na to, že hasičský zbor zo Štúrova nemal
dostatočne natlakované nádrže na vozidlách , hydranty ani hlavný hydrant v obytnom dome nefungovali
tak ako sa žiadalo, a vozidlá hasičského zboru mali len hasiaci plošiny do výške šiesteho poschodia.

Tieto skutočnosti vôbec zohľadňované nie sú a nezohľadňuje ich ani žalobca. Súčasne uviedol, že
žalobca nezdôvodnil či plnil jednotlivým poškodeným na základe zmlúv alebo mimo zmluvne, ako dospel
k vyššie uvedenej škode, kto a ako uvedené poistné plnenie vypočítal, pričom nie je zrejmé akú škodu
si poškodení žiadali a či veci, ktoré boli poškodené patrili do vlastníctva poškodených a nie je zrejmé,
prečo si žalobca ako regres uplatňuje voči žalovaným v plnej výške a u niektorých si uplatňuje regres

len vo výške 27%.

16. Vo veci sa podaním zo dňa 20.3.2006 vyjadril právny zástupca žalovaných, ktorý v uvedenom
podaní spochybnil dôkazy, na ktoré sa odvoláva žalobca a taktiež spochybnil, že by rozsah a výšku
vzniknutých škôd spôsobilo konanie maloletej Janette Bognárovej, keďže požiar likvidovali príslušníci

hasičského zboru v teniskách a montérkach bez hasiacich prístrojov, s požiarnymi autami nenaplnenými
vodou bez dostatočného tlaku neschopnými spustiť jediný hydrant v objekte a pozastavil sa nad tým,
kedy boli v meste Štúrovo postavené 12-poschodové domy, kedy bol podľa príslušných zákonných
ustanovení vypracovaný požiarny plán mesta a či na základe tohto plánu bola nakúpená, zabezpečená
a udržiavaná zodpovedajúca technika a spolupráca. Pričom spochybnil rýchlosť a adekvátnosť zásahu

požiarnej jednotky, najmä či tento bol v súlade s platnými smernicami a v prípade včasného príchodu
a adekvátneho zákroku hasičskej jednotky by v rámci bytu škoda nepresiahla sumu 80.000,- Sk.
Súčasne uviedol, že za škodu, ktorá pri uvedenom požiari vznikla nesie zodpovednosť hasičský a
záchranný zbor SR a osoby ktoré boli v súlade so zákonom o požiarnej ochrane povinné určitými
povinnosťami, ktoré či už úmyselne alebo z nedbanlivosti nesplnili. Súčasne navrhol vykonať viacero

dôkazov najmä žiadať zoznam osôb, ktoré sa podieľali na protipožiarnom zásahu, zoznam techniky
zapojenej do uvedeného zásahu, vypočuť štatutárneho zástupcu správcu budovy, vypočuť primátora
Mesta Štúrovo, vypočuť náčelníka Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Nové
Zámky, vypočuť veliteľa hasičskej jednotky a žiadať od STV a TV Markíza všetky reportážne šotytýkajúce sa predmetného požiaru. Súčasne spochybnil zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade a
súčasne poukázal na ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka.

17. Súd v rámci dokazovania požiadal Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nových
Zámkoch o zaslanie správy o zásahu a správu o výsledku požiarno-technickej expertízy ohľadne
predmetného požiaru, pričom z tejto správy ktorá bola vyhotovená dňa 17.12.2003 požiarno-technickým
a expertíznym ústavom Ministerstva vnútra SR č. ČP PEÚ-371/A-2003 vyplýva, že ohnisko požiaru
bolo lokalizované na podlahe pri stolíku v detskej izbe, kde bola v parketovej podlahe pod vyhoretým

kobercom nájdená vyhoretá plocha s priemerom asi 15 cm, pričom ako príčina požiaru bola uvedená
neopatrná manipulácia s otvoreným ohňom. Súčasne uvedená správa obsahuje v bode 6. faktory
ovplyvňujúce šírenie požiaru a to zariadenie detskej izby, nedostatočné odvetranie schodiskového
priestoru,čomalozanásledoknahromadeniesplodínhoreniaazvýšenieteplotyvovnútrischodiskového
priestoru, čo spôsobilo obmedzenie možnosti zásahu z vnútorného priestoru budovy, pričom požiar sa
vo vertikálnom smere šíril obvodovým plášťom ( oknami ) a inštalačnou šachtou, pričom utesnenie okolo

šachtyvprestupochmedzipodlažiamibolonedostatočné,čímsaumožnilošírenieohňapopriinštalačnej
šachte. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim šírenia požiaru bola nefunkčnosť vnútorného hydrantu a
suchovodu a tým nutnosť vytvorenia vedenia po schodisku, čo bolo náročné na čas a sťažené značným
zadymením schodiska s vysokou teplotou, pričom sa ďalej konštatuje, že na začiatku zásahu chýbajúca
výšková technika zapríčinila že nemohlo byť začaté hasenie z vonkajších priestorov okolo budovy.

Súčasne v uvedenej správe sa konštatuje, že neboli zistené nedostatky vo funkcii dymových klapiek.
K uvedenej správe bol pripojený náčrt situácie, činnosť pred príchodom jednotky, zoznam príslušníkov
ktorí zasahovali ako i časový priebeh činnosti jednotiek.

18.NazákladepožiadavkysúdubolsúduzaslanýznaleckýposudokKriminalisticko-expertíznehoústavu

PZ v Bratislave č. KEÚ-7483/BA-EXP-2003 zo dňa 12.9.2003, z ktorého z časti IV. vyplýva, že príčina
požiaru v obytnom dome č. 68 v Štúrove bola stanovená na zapálenie predmetov nachádzajúcich sa v
kriminalistickom ohnisku pri neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom ( horiaca zápalka, zapaľovač a
pod. ) fyzickou osobou, pričom kriminalistické ohnisko požiaru bolo určené v miestnosti detskej izby do
priestoru pod oknom, kde bola umiestnená drevená skrinka a stolík v dvojizbovom byte patriacemu O.

J. na 8. poschodí obytného domu č. 68 na ul. Jesenského v Štúrove .
19. Na pojednávaní dňa 20.4.2006 žalovaná v 1. rade uviedla, že nevie ako došlo k požiaru , v čase keď
požiar vznikol bola v kuchyni a zistila že požiar vznikol v detskej izbe a upozornila ju na to mačka, ktorá
pri dverách mňaučala a ona sa išla pozrieť čo sa deje a videla, keď otvorila dvere na detskej izbe, že jej
posteľ horí, pričom videla že polovica izby horí, horela aj podlaha a záclona. Zároveň uviedla že nevie

uviesť čo bolo príčinou požiaru a uviedla , že ona s otvoreným ohňom, ani so zapaľovačom, zápalkou
ani sviečkou nemanipulovala a zároveň uviedla, že ona nefajčí, s tým ,že požiar spozorovala okolo 10.00
hodiny a hneď volala svojej matke, keďže otec bol služobne odcestovaný. Žalovaná v 1. rade zároveň
uviedla, že si pamätá že do bytu prišla suseda p. D., ktorá ju potom odtiahla z predmetného bytu do
jej bytu, ktorý sa nachádza o poschodie nižšie pod ich bytom, pričom predtým zavrela dvere v detskej

izbe v ktorej horelo. Súčasne uviedla že hasiči sa dostavili na miesto požiaru asi o pol hodinu alebo o
hodinu avšak prišli bez hasiacich prístrojov, keďže ich videla na schodišti. Súčasne uviedla, že ona sa
rozprávala len s p. Slovákovou a že jej strýko O. J. prišiel do domu predtým ako prišli požiarnici a v
tom čase bola pred bytom susedy Slovákovej.

20. Na uvedenom pojednávaní svedok Ing. K. J. uviedol, že žalobca pristúpil k náhrade škody na základe
poistných zmlúv, ktoré mala uzavreté s jednotlivými fyzickými osobami ako užívateľmi, resp. vlastníkmi
bytov, ktoré boli poškodené predmetným požiarom a pri plnení žalobca vychádzal z poistných zmlúv ako
i poistných podmienok, pričom predmetom poistenia bolo zariadenie domácností a v zmysle poistných
zmlúv a poistných podmienok bola poisťovňa zaviazaná hradiť skutočnú škodu na zariadení bytu, pričom

sa vychádzalo z hodnoty vecí s výnimkou nábytku, u ktorého bolo dohodnuté že poistné plnenie bude
poskytnuté nie do výšky skutočnej škody ale do výšky novej ceny, resp. ceny nového nábytku a preto sa
stalo, že v niektorých prípadoch skutočná škoda bola vyčíslená vyššou sumou ako bolo poistné plnenie,
pričom však z uvedených poistných zmlúv a poistných podmienok vyplývalo, že poisťovňa bude plniť
maximálne v rozsahu 300.000,- Sk a to i v

prípade ak by skutočná škoda presiahla sumu 300.000,- Sk a mohlo sa stať, že škoda na bytovom
zariadení presahoval uvedenú hodnotu avšak poistné plnenie sa uskutočnilo len v sume 300.000,- Sk.
A ak sa pri likvidácii škody zistilo, že škoda by mala presiahnuť uvedený limit 300.000,- Sk pri výpočte
ďalšej škody sa už nepokračovalo. Uvedený svedok ďalej uviedol, že pri výpočte skutočnej škodyvychádzal z vlastných metodických pokynov, ktorými je žalobca viazaný a uviedol spôsob, na základe
ktorého sa stanovuje skutočná škoda v prípade poistnej udalosti. Súčasne uviedol, že pri určovaní výšky
skutočnej škody sa vychádzalo jednak z údajov, ktoré žalobcovi oznámili poistení poškodení a jednak z

údajov, ktoré predkladal likvidátor žalobcu. Súčasne uviedol, že v niektorých poškodených bytoch asi
v 4- 5 prípadoch sa robila ohliadka a spisoval sa aj záznam.

21.NauvedenompojednávanísúdvypočulakosvedkaIng.Š.V.,ktorývtomčasepracovalakolikvidátor
žalobcu, pričom uviedol, že na likvidáciu poistných udalostí spôsobených predmetným požiarom

prichádzali aj likvidátori z iných poisťovní, prípadoch keďže niektorí občania mali byt poistený u inej
poisťovne a on v danom prípade robil likvidátora asi v 7 až 8 prípadoch a likvidoval škody spôsobené
dymom a vodou z hasenia pričom robil z ohliadky fotodokumentáciu, ktorá sa nachádza v spisoch
žalobcu a poistné udalosti likvidoval na základe poistných zmlúv , ktoré mali občania uzavreté so
žalobcom pričom išlo spravidla o združené poistenie domácnosti , pričom v týchto zmluvách bol limit na
jeden byt v sume 300.000,- Sk , pričom poisťovňa plnila do výšky 4000,- Sk na jeden byt ak došlo k

poškodeniu a zničeniu stavebných súčastí bytu napr. dvere, okná , parkety a maľovky. A uviedol že za
nábytok sa poistné plnenie poskytovalo v nových cenách a nevychádzalo sa zo skutočnej ceny nábytku.
Zároveň tiež uviedol, že príčina škody bola definovaná ako požiar a tiež následné škody spôsobené
dymom, vodou zo zásahu, ktoré vznikli v priamej súvislosti s požiarom. Pričom poukázal na to, že k
plneniu poisťovňa pristúpila po tom, čo bolo políciou aj hasičmi zistené, že príčinou škôd bol požiar.

22. Zo správy Bytového podniku Štúrovo zo dňa 16.05.2006 vyplýva, že pôvodná projektová
dokumentácia domu neobsahuje dymové klapky a teda dymové klapky v dome neboli namontované
pričomzároveňzosprávykontrolysuchovodovzodňa18.10.2001vyplýva,že nebolizistenénedostatky.

23. Žalobca podaním zo dňa 26.5.2006 v rámci dokazovania navrhol vypočuť ako svedkov C. G., I. G.,
P. D. a C. D. a tiež Mjr. RNDr. G. C. a Pplk. Ing. Š. Y., ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckého
posudku KEÚ.

24. Na pojednávaní dňa 30.5.2006 súd vypočul ako svedka Dr. V. I., ktorý uviedol, že predmetný požiar,

ktorý sa stal dňa 12.8.2003 bol pomerne rozsiahly, neobvyklý, bol predmetom analýzy rozborov zo strany
hasičského a záchranného zboru a zároveň uviedol, že v tom čase pôsobil ako riaditeľ hasičského
zboru v Nových Zámkoch a on sám sa tohto zásahu zúčastnil, pričom uvedený zásah proti požiaru
vykonával najmä vysunutá jednotka v Štúrove, ktorá mala k dispozícii dve cisternové automobilové
striekačky, na podvozku Tatra a jedno vozidlo hasičskej záchrannej služby značky Mercedes Vario.

Ďalej uviedol, že uvedený zásah proti požiaru bol podmienený skutočnosťou, že sa bojovalo proti
požiaru, pričom sa musela zabezpečiť evakuácia osôb, ktoré by mohli utrpieť ujmu na zdraví a preto
vykonávanie evakuácie bolo prvoradé. Zároveň uviedol, že uvedeného zásahu sa zúčastnili okrem
jednotky zo Štúrova Nové Zámky aj posilové jednotky firmy Kappa Štúrovo a Železníc SR, pričom
obe zásahové jednotky mali k dispozícii požiarnu plošinu 27 metrovú. Konštatoval, že suchovody

v uvedenom obytnom dome boli nefunkčné a konštatoval, že schodište v uvedenom objekte bolo
zadymené, keďže nebolo možné odvádzať dym zo schodiskového priestoru z dôvodu, že zo štyroch
dymových klapiek fungovala len čiastočne jedna a dala sa otvoriť len zhora a ostatné tri boli zaizolované
v čase, keď sa izolovala strecha a teda v plnom rozsahu boli nefunkčné a v dôsledku toho nemal dym
kade unikať, zhromažďoval sa na chodbe čo znemožnilo záchranné práce, keďže v takomto prostredí

je veľmi ťažká orientácia. Ďalej uviedol, že zásah sťažovala aj skutočnosť, že na chodbách bytového
domu sa nachádzali bicykle a iné veci, ktoré sťažovali vykonanie zásahu. Zároveň tiež uviedol, že ľudia,
ktorí sa nachádzali v mieste vzniku požiaru a v jeho tesnej blízkosti, mu nevenovali vážnejšiu pozornosť,
postávali na balkónoch a neverili, že aj oni môžu byť v požiarnom ohrození, pričom zásah hasičského
zboru smeroval najmä na tieto osoby, aby sa predišlo stratím na životoch prípadne ohrozeniu alebo

poškodeniu zdravia evakuovaných osôb. Taktiež uviedol, že hasičský zbor bol pri zásahu obmedzený
technickými prostriedkami , ktoré mohol použiť len s dosahom 30 metrov . Ďalej uviedol, že je ťažko
povedať, či bol možný skorší a efektívnejší zásah a uviedol, že uvedený zásah za daných podmienok v
danom čase a s danými ľudskými zdrojmi a technikou bol primeraný, čo konštatovala aj komisia zriadená
prezidentom hasičského záchranného zboru. Ďalej uviedol, že tento zásah hasičského zboru nebol

oneskorený. Ďalej uviedol, že zo strany uvedenej komisie, ktorú riadil prezident hasičského zboru neboli
vytknutéžiadnenedostatky,anivyvodenážiadnazodpovednosť,pričomdvajačlenovianovozámockého
hasičského zboru boli za uvedený zásah ocenený prezidentom SR a taktiež boli ocenení aj ostatní
príslušníci hasičského zboru, ktorí sa zúčastnili zásahu. Súčasne konštatoval, že ak by boli vetracieotvory na streche a hydranty funkčné, mohlo to mať vplyv na priebeh zásahu ako i na jeho včasnosť.
Ďalej tiež uviedol, že ak by fungovali suchovody prípadne hydranty a ak by fungovali vetracie otvory
na streche nemuselo byť v dome toľko dymu a hasiči by nemuseli pri zásahu prekonávať dymovú

prekážku a taktiež sa mohli napojiť na suchovody a nemuseli by ťahať hadice zdola. Taktiež uviedol, že
existencia vysokozdvižnej plošiny by mohla prispieť k tomu, aby bol požiar rýchlejšie uhasený a uviedol,
že predmetný byt ako požiarny úsek bol konštruovaný tak, aby
nedochádzalo k požiaru vertikálnym alebo horizontálnym spôsobom a uviedol, že predmetný byt bol
postavený v 70-tych rokoch, kedy neboli také prísne požiarne predpisy pričom predmetný byt by

nezodpovedal kritériám, ktoré sú vyžadované v súčasnosti, zároveň uviedol, že nové protipožiarne
predpisy sa nevzťahujú na objekty, ktoré boli postavené pred účinnosťou týchto predpisov. Súčasne
uviedol, že inžinierske siete medzi bytmi mali byť riadne zabetónované alebo oddelené nehorľavou
konštrukciou a mali zamedziť vertikálne šírenie požiaru. Zároveň uviedol, že v čase požiaru sa výšková
technika, ktorá by umožnila efektívny zásah na 8. poschodí bytového domu v Nitrianskom kraji
nenachádzala.

25. Na pojednávaní dňa 27.06.2006 súd vypočul znalca Mjr. RNDr. Petra Mlkvíka, ktorý spracoval
vyššie uvedený znalecký posudok a potvrdil záver uvedený v znaleckom posudku, že vznik požiaru bol
spôsobený manipuláciou s otvoreným ohňom a vylúčil možnosť, že by požiar vznikol zlyhaním elektrickej
zásuvky alebo spotrebiča.

26. Na uvedenom pojednávaní ďalší znalec Ing. Štefan Hanečák uviedol, že on sa pridržiava záveru
uvedeného v znaleckom posudku, podľa ktorého bola vylúčená technická príčina vzniku požiaru.

27. Na pojednávaní dňa 07.09.2006 svedkyňa C. D. uviedla, že asi 10 minút pred požiarom jej volala

matka maloletej I. J. s tým, že v ich byte horí a zároveň ju poprosila, aby sa išla pozrieť do bytu čo sa
deje, preto sa išla pozrieť do bytu, vchodové dvere do bytu boli otvorené a boli otvorené tiež všetky
dvere v byte, pričom kričala na maloletú Janette kde je, pričom v byte už bol hustý šedý dym, nedalo sa
tam dýchať a maloletú Janette zobrala k sebe do bytu, keďže býva pod bytom, kde vznikol požiar na 7.
poschodí. Zároveň uviedla, že maloletá JS. v čase, keď pre ňu prišla do bytu chcela ísť späť do detskej

izby pre mačku, avšak ona jej to zakázala, maloletá I. bola vystrašená, triasla sa a nič jej nepovedala.
Neskôr prišiel brat p. J., ktorý maloletú Janette zobral dole pred dom, keďže všetci museli opustiť byty.
Svedkyňa ďalej uviedla, že maloletá Janette jej povedala, že sa hrala v detskej izbe, medzitým sa išla
najesť a keď sa vrátila bol tam veľký dym, pričom sa nevyjadrila prečo vznikol požiar. Ďalej uviedla, že
maloletá Janette bola rozumné dieťa, ale bola rozmaznaná.

28. Na uvedenom pojednávaní svedkyňa P. D. uviedla, že v čase vzniku požiaru bola u p. G. na káve
a po 10-15 minútach kávu ani nedopili, keďže zhora počuli nejaký hukot , hrmot, niečo padalo , asi sklo
a preto chcela ísť hore pozrieť čo sa deje, avšak medzi vchodovými dverami p. G. stretla maloletú I.
v spodnom prádle vystrašenú, ktorá povedala p. G., že horí, aby volala požiarnikov a následne potom

išla domov výťahom a videla že z bytu J. šľahali plamene, pričom požiarnici ju vyzvali, aby z výťahu
vystúpila. Medzičasom vyšla hore aj maloletá I. ktorej sa pýtala, čo sa stalo a maloletá I. jej povedala, že
si zapálila sviečku. Súčasne uviedla, že maloletá I. povedala svojej matke, ktorá medzitým prišla domov,
že „ mamička zapálila som si sviečku v izbe a keď som sa vrátila už horelo„. Súčasne uviedla, že to isté
počula ja dcéra p. G.. Uvedená svedkyňa uviedla, že hasiči hasili, voda tiekla z ôsmeho poschodia na

siedme poschodie po schodoch, taktiež uviedla, že ona nevie zhodnotiť aká bola činnosť požiarnikov,
keďže sa bála najmä o svojho manžela.

29. Súd vypočul dňa 16.10.2006 svedkyňu I. G. za prítomnosti svojej matky C. G. , ktorá potvrdila, že
maloletá JR. v čase vzniku požiaru prišla k nim domov a na zvonenie jej otvorila dvere, pričom maloletá

JR. bola v spodnom prádle, bola vystrašená a povedala , že u nich horí, pričom uviedla, že na otázku
čo sa stalo maloletá Janette povedala, že si zapálila v izbe sviečku a išla raňajkovať.

30. Svedkyňa C. G. uviedla, že v uvedený deň sedela s p. D. v kuchyni pri káve a u nej doma bola dcéra
Jana a vnuk Martin, uviedla, že sa pamätá že počuli rozbité sklo a uviedla, že dcéra Jana na zvonenie

otvorila vchodové dvere, pričom ju volala, aby prišla a ona sa na vozíčku, ku ktorému je pripútaná
dostavila ku vchodovým dverám, kde videla mal. I. ktorá mal oblečenú spodnú bielizeň, bola rozrušená
a na otázku, čo sa stalo povedala, že u nich horí a povedala, že si zapálila sviečku a išla raňajkovať,
súčasne jej maloletá JR. povedala, aby zavolala požiarnikov, chcela ju zadržať ale ona odbehla. Ďalejuviedla, že po tom ako maloletá I. odbehla, išla hore p. D. spolu s dcérou, pričom p. D. išla hore pre
manžela, avšak požiarnici ju hore nepustili. Súčasne uviedla, že v byte ostala ešte dve hodiny a potom
prišli požiarnici a ju aj vnuka zobrali von.

31. Právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 27.01.2007 žiadal, aby súd vypočul štatutárneho
zástupcu správcu obytného domu k splneniu povinnosti podľa § 5 Zákona č. 314/2001, vypočuť
primátora Mesta Štúrovo k splneniu povinnosti podľa § 15 odsek 1 a § 24 odsek 1 Zákona č. 314/2001
Z.z. a oboznámiť príslušnú normu ČSN: 730760.

32. Žalobca sa podaním zo dňa 16.2.2007 vyjadril k navrhovaným dôkazom právneho zástupcu
žalovaných, pričom uviedol, že považuje vypočutie štatutárneho zástupcu vlastníka resp. správcu
budovy a tiež primátora Mesta Š. za nadbytočné s poukazom na vyššie uvedené znalecké posudky,
ktoré svojou váhou a rozsiahlosťou obsiahli všetky skutočnosti a okolnosti, o ktorých by mohol dôkaz
navrhovaný právnym zástupcom žalovaných priniesť nejaký prínos do tohto konania, pričom súhlasil s

oboznámením ČSN 730760.

33. Na pojednávaní dňa 15.11.2007 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom
rozsahu a poukázal na ustanovenie § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka na základe ktorého sa
domáha zaplatenia žalovanej sumy od žalovaných, keďže v priebehu dokazovania bola preukázaná

zodpovednosť žalovaných v 1., 2., 3. rade za vzniknutú škodu a voči žalovaným si uplatňuje žalovanú
sumu do výšky poskytnutého poistného plnenia, ktoré žalobca poisteným poškodeným vyplatil.

34. Právny zástupca žalovaných na uvedenom pojednávaní uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu
žalovaných v 2. a 3. rade pre rozumovú a psychickú vyspelosť maloletej I. J., pričom ponechanie 15-16

ročného dieťaťa doma je celkom bežnou a prirodzenou vecou, súčasne namietal, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne určenia výšky škody a že nepostačuje, ak žalobca tvrdí iba skutočnosť, že
poškodený určitú výšku škody uhradil, ale musí preukázať i skutočnú škodu ako i hodnotu jednotlivých
vecí ,ktoré boli poškodené. Poukázal tiež, že ak by konajúci súd považoval zodpovednosť žalovaných za
preukázanú, má za to, že zodpovednosť za prechádzanie a likvidáciu požiarov nesie i správca bytového

fondu, samotní vlastníci bytov, a tiež Mesto Štúrovo, z ktorých žiadny subjekt si neplnil svoje povinnosti
tak, ako to predpokladá zákon o požiarnej ochrane a navrhol súdu posúdiť percentuálnu mieru zavinenia
týchto subjektov a ich podiel na vzniknutej škode najmä s poukazom na výpoveď riaditeľa hasičského
záchranného zboru, ktorý uviedol, že pri plnej funkčnosti vetracích dymových klapiek ako i hydrantov by
sa požiar v čase reálneho zákroku nebol mal rozšíriť mimo bytovú jednotku, v ktorej vznikol a vzhľadom

narozsahpožiaruarozsahškôdakoispoluzavineniavyššieuvedenýchsubjektovjezavineniežalovanej
v 1. rade tak malé, že by na žiadnu náhradu zaviazaná byť nemala. Súčasne uviedol, že podiel žalovanej
v 1. rade na predmetnej škode by nemal byť vyšší ako 10 %.

35.Konajúcisúdpo nadobudnutíprávoplatnostiuzneseniaodvolaciehosúduč.7Co/76/2008-407vyzval

žalobcu, UNION poisťovňu, a.s. Bratislava, KOOPERATIVU poisťovňu, a.s. Bratislava, Komunálnu
poisťovňu, a.s. Bratislava, poisťovňu GENERALI Slovensko, a.s. Bratislava a ČSOB Poisťovňu, a.s.
Bratislava, aby súdu oznámili, či v súvislosti s požiarom dňa 12.8.2003 na ul. Jesenského 68 v Štúrove
v bytovom dome poskytli poistné plnenia jednotlivým klientom a ak sa tak stalo, v akom rozsahu s
tým ,aby súdu oznámili aj výšku škody spôsobenej jednotlivým klientom, pričom okrem žalobcu žiadna z

dožiadanýchpoisťovnísúduneoznámila,žebyichklientomvsúvislostispredmetnýmpožiaromposkytla
poistné plnenie.

36. Žalobca podaním zo dňa 01.11.2008 (čl. 419 spisu) oznámil súdu, že jednotlivým poškodeným V.
V., B. C., D. D., O. K., S. J., E. J., O. J., S. J., P. D., T. C., V. E., P. T., P.X. J., P. G., B. T., B. T., C. Q.,

C. C., I. L., T. N., B. P., I.L. Y., S. B., C. D., G. T., P. D. a Ľ. T. bola spôsobená celkom škoda v sume
1.245.656,34 Sk, pričom žalobca uvedeným poškodeným vyplatil poistné plnenie v sume 769.772,- Sk,
pričom voči žalovaným žalobca požadoval sumu 686.455,- Sk, ktorá je predmetom sporu. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca voči žalovaným nepožadoval celé poistné plnenie ale len sumu 686.455 ,- Sk t.j.
menej o 83.317,-- Sk, pričom v uvedenom podaní navrhovateľ u každého z poškodených rozpísal výšku

spôsobenej škody, výšku poistného plnenia, ako i výšku požadovaného regresu t.j. sumy, ktorú si voči
žalovaným uplatnil v tomto konaní.37. Na pojednávaní dňa 08.12.2009 žalovaný v 3. rade ohľadne správania sa a povahových vlastností
dcéry I. J. uviedol, že popiera zodpovednosť za taký rozsah škôd ako to žalobca v žalobe uviedol, keďže
príslušníci hasičského zboru zanedbali povinnosti, prišli do bytu bez príslušného náradia pozrieť sa čo

sa deje, ak by boli riadne pripravení a vystrojení mohlo sa predísť spôsobenému rozsahu škody. Zároveň
uviedol ,že žalovaná v 3. rade bola a je absolútne samostatná a ako samostatné dieťa navštevovala
záujmové krúžky tenis, karate a uviedol ,že v učení od rodičov nevyžadovala žiadnu pomoc, bola
samostatná a plne zodpovedná, pričom bežnou praxou bol, že ostávala sama doma, keďže on ako i
žalovaná v 2. rade pracovali avšak s dcérou boli v neustálom telefonickom kontakte, či už cez mobil

alebo cez pevnú linku, pričom dcéra keď bola sama doma, bola vždy samostatná, vedela si pripraviť
raňajky, uvariť čaj, uvariť si špagety a nikdy sa nestalo že by spôsobila nejakú udalosť v domácnosti,
vždy sa ako rodičia vedeli na ňu vo všetkom spoľahnúť a uviedol, že vzhľadom na uvedené žiadny
dohľad nad ňou nezanedbali.

38. Žalovaná v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedol jej manžel a

uviedla, že dohľad nad dcérou ona ale ani žalovaný v 3. rade nezanedbali, keďže dcéra bola samostatná,
dalo sa na ňu spoľahnúť, pričom nikdy sa nestalo že by zanedbala nejaké povinnosti či už s manipuláciou
plynom alebo otvoreným ohňom.

39.Právnyzástupcaodporcovnauvedenompojednávanínavrhol,abyvrámcidokazovaniabolivypočutí

svedkovia, ktorí v tom čase poznali žalovanú a ktorí by vedeli uviesť jej povahové vlastnosti a celkové
správanie. Zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní navrhol, aby v konaní bol vypočutý triedny učiteľ
žalovanej v 1. rade, ktorý bol jej triednym učiteľom v r. 2003.

40. Na pojednávaní dňa 22.01.2010 žalovaná v 1. rade uviedla, že v r. 2003 ale aj predtým bola

samostatná v tom zmysle, že jej rodičia, ktorí pracovali ju nechávali samu doma, bolo bežné že bývala
sama doma, keďže sa o seba vedela postarať, sama si vedela jedlo prichystať a prípadne aj jednoduché
jedlo si vedela navariť. Zároveň uviedla, že vedela obsluhovať domáce spotrebiče a v prípade potreby
vedela zavolať telefónom svojim rodičom. Uviedla, že v tom čase v r. 2002 a 2003 navštevovala
záujmové krúžky, chodila na karate a výtvarnú výchovu a zároveň poprela, že by v čase vzniku požiaru

v byte pálila sviečky, keďže nič nezapaľovala ani nemanipulovala s ohňom.
41. Na uvedenom pojednávaní svedok N. V., ktorý bol v r. 2003 triednym učiteľom žalovanej v 1. rade
uviedol, že išlo o šikovné, inteligentné a bezproblémové dievča s dobrým správaním a prospechom,
ktoré nemalo problémy so vzťahmi k spolužiakom a dalo sa na ňu spoľahnúť. Uviedol ,že navštevovala
výtvarný krúžok a uviedol, že jej správanie a vlastnosti boli primerané v tom čase jej veku.

42. Svedkyňa Ing. Jana Birčáková na uvedenom pojednávaní uviedla, že žalovanú v 1. rade pozná už
9 rokov, keďže dcéra svedkyne Michaela bola priateľkou žalovanej v 1. rade, keďže obe spolu chodili
na 8-ročné gymnázium v Štúrove. Uviedla, že žalovanú v 1. rade pozná ako samostatné, rozumné,
inteligentné a zodpovedné dieťa, ktoré v tom čase nejavilo žiadne chyby v správaní a s jej dcérou sa

spoludoučovali,pričomvzťahymedzižalovanouv1.radeajejrodičmiboliveľmidobré,keďže svedkyňa
spolu so žalovanými chodili na dovolenky a celkovo žalovanú v 1. rade hodnotila ako bezproblémové
dieťa.

43. Svedok S. Q. na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalovanú v 1. rade pozná od malička, keďže

je veľmi dobrým priateľom jej otca, s ktorým sa spriatelil počas štúdia na Strednej priemyselnej škole v
Komárne a uviedol, že žalovaná aj v r. 2003 bola poslušné, citlivé, šikovné a inteligentné dievča, ktoré
malo dobré vzťahy so svojimi rodičmi a žalovanú v 1. rade vždy dával za vzor svojej dcére a nikdy v
minulosti nepostrehol nevhodné ale zlé správanie žalovanej v 1. rade.

44. Na pojednávaní dňa 16.03.2010 žalovaný v 3. rade uviedol, že požiadal písomne žalobcu o
možnosťodpusteniaalebozníženiapožadovanejnáhradyškody,pričomnapojednávanídňa27.04.2010
právny zástupca žalobcu predložil konajúcemu súdu žiadosť žalovaného v 3. rade zo dňa 17.12.2009 o
prehodnotenie výšky uplatnenej náhrady ako i odpoveď žalobcu zo dňa 31.03.2010, v ktorej sa uvádza,
že vec ponecháva na rozhodnutie súdu.

45. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 08.06.2010 zaslal súdu kópie poistných zmlúv a dokladov
o úhrade poistných plnení v počte 28 kusov, s podrobným rozpisom výšky poistného plnenia ako výšky
a dátumu poistného plnenia pre jednotlivých poškodených s uvedením ich mien a priezvisk.46. Na pojednávaní dňa 28.09.2010 zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a
výsledky dokazovania má za to, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné a žiadal, aby súd návrhu vyhovel,

pričom trovy konania si uplatnil vo výške zaplateného súdneho poplatku.

47. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaných v 1., 2., a 3. rade uviedol ,že jediným
argumentom ,na ktorý žalobca postavil uplatnenie náhrady škody bolo vyjadrenie svedkyne p.
Slovákovej , ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že podľa nej žalovaná v 1. rade bola trochu rozmaznaná,

pričom svedkyňa bola sama obeťou predmetnej udalosti. Zároveň uviedol ,že žaloba žalobcu voči
žalovaným v 2. a 3. rade nemá žiadny právny základ a žiada žalobu vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.
rade zamietnuť a žalobcu zaviazať k zaplateniu trov konania. Zároveň uviedol ,že žalovaná v 1. rade
dnes je plnoletou osobou, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie vysokoškolským štúdium,
nemá žiadny vlastný príjem a nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku , pričom
žiadal, aby súd využil v tomto prípade moderačné právo pre prípad, ak by návrh voči žalovanej v 1.

rade nezamietol z iných dôvodov. Zároveň uviedol ,že poisťovňa ako subjekt uplatňujúci regresnú teda
podpornú náhradu sa môže tomto práva domáhať iba v rozsahu a spôsobom akým by sa mohli domáhať
samotní poškodení, to znamená popri splnení iných atribútov zakladajúcich návrh na náhradu škody
a uviedol ,že žalobca nepreukázal akú sumu poškodeným poistencom vyplatil. Súčasne poukázal na
nezrovnalosti v spisoch o poistnom plnení a spochybnil, že nie je zrejmé, ktoré predmety a v akom

rozsahubolivjednotlivýchprípadochpoškodenéatiežspochybnilhodnotuvecí,zaktoréboloposkytnuté
poistné plnenie v prípade p. Terézie Skladanovej a teda na tomto prípade uviedol, že náhrada škody
sa poskytovala za predmety, o ktorých neboli dôkazy o ich existencii a chýbali údaje o ich identifikácii ,
nadobúdacej alebo zostatkovej cene. Zároveň poukázal v danom prípade na mieru spoluzodpovednosti
za vzniknutú škodu u iných subjektov a to Mesta Štúrovo, Bytového podniku Štúrovo, firmy Sentforia

Štúrovo ako i primátora Mesta Štúrovo, ako i Hasičského zboru Mesta Štúrovo a poukázal na to, že
v prípade dodržania platných stavebno-technických noriem by sa požiar v priebehu 30 minút nemal
rozšíriť mimo byt, ktorý obývali žalovaní a to ani horizontálnym ani vertikálnym smerom, pričom jednotka
požiarnej ochrany mohla požiar do 8 minút od jeho ohlásenia eliminovať ešte v rámci bytu žalovaných.
Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy konania, ktoré vyčísli v lehote 3 dní.

48. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ponecháva na zváženie súdu či súd vypočuje ako svedkov
poškodených , keďže p. Skladanová na predchádzajúcom pojednávaní uviedla rozsah škody aj veci,
ktoré boli požiarom zničené.

49. Žalobca sa vo veci vyjadril písomný podaním zo dňa 18.09.2014, ktorým súdu oznámil mená a
adresy likvidátorov, ktorí likvidovali uvedenú poistnú udalosť. Išlo o tieto osoby: Ing. K. J., L., G. XX,
ktorý bol vypočutý, Ing. Š.P. V., L., D. X, ktorý bol vypočutý, R. D., Komárno, J. L. XX, Š. G., L. X., L. XX,
Ing. N. G., L. X., O. X, zároveň k uvedenému podaniu pripojil zoznam poistných udalostí zoradených v
tabuľke, v ktorej je uvedené číslo poistnej udalosti, číslo poistnej zmluvy, meno klienta - poškodeného,

zoznam poškodených vecí a vykonaných prác v súvislosti s poistnou udalosťou, ich hodnota a hodnota
započítaná ako skutočná škoda do regresu, celková suma poistného plnenia a celková suma regresu
pri každej poistnej udalosti zvlášť. Zároveň je v tabuľke údaj, ktoré všeobecné poistné podmienky sa
na ktorú poistnú zmluvu vzťahujú pričom pripojil kópie týchto všeobecných poistných podmienok a
tiež pripojil kópiu poistných podmienok pre združené domácnosti, ktoré sa vzťahujú na všetky poistné

zmluvy okrem zmluvy č. 838/863019-C. Q. a č. 838/855880 B. T. pričom v týchto podmienkach sú
uvedené poistné limity pre poistenie domácnosti. Zároveň súdu zaslal kópiu zmlúv č. 838/8664488
O. J. a č. 838/846907 P. D. a k ostatným žiadaným zmluvám zaslal len výpisy z poistno-technického
systému keďže sa už v archívoch žalobcu nenachádzajú. Z uvedených výpisov je zrejmé číslo poistnej
zmluvy, meno klienta, prehľad platieb poistného, pričom zmluvy 838/847178-D. D., 838/847146-E. J.,

838/856099-Rita Borbélyová a 838/835773-Ladislav Barak boli na základe rozhodnutia Ministerstva
vnútra SR, štátneho archívu v Bratislave č. A/II/2012/837-XP3 vyradené a skartované. Uviedol, že
zmluva č. 838/817742- O. K., bola v čase zlúčenia Slovenskej poisťovne a.s. s Allianz poisťovňou, a.s.
odovzdaná do Českej poisťovne - Slovensko a.s. a v dôsledku rozhodnutia o znížení poistného kmeňa
a všetky uvedené zmluvy boli v čase vzniku poistnej udalosti platné a zaplatené. Zároveň ohľadne výšky

škody u jednotlivých poškodených uviedol, že vo väčšine prípadov išlo o opravy maľoviek stien, podláh,
čistenie alebo sušenie bytov pričom len vo dvoch prípadoch išlo o úplne zničené byty, kde bolo poistné
plnenie obmedzené maximálnou sumou 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 eur čo určite ani zďaleka nepokrývavšetku škodu, ktorá vznikla. Uviedol, že vo väčšine poistných udalostí sú doložené fotografie, z ktorých
je možné urobiť si obraz o vzniknutej škode a o nutnosti vykonať uvedené práce.

50. Na pojednávaní dňa 09.02.2015 zástupkyňa žalobcu uviedla, že v odôvodnení uznesenia KS v Nitre
č. 7Co 223/2013-699 sa podľa jej názoru nesprávne vychádza z toho, že náhrada škody bola znížená
na polovicu podľa § 420 Občianskeho zákonníka s tým, že je daná zodpovednosť žalovanej v 1. rade
na 50 % ale s týmto záverom žalobca nesúhlasí pričom uviedla, že žalovaná v 1. rade zodpovedá za
celú škodu, avšak 1.stupňový súd už prihliadal na okolnosti vzniku škody a preto túto povinnosť náhrady

škody znížil o polovicu, t.j. o 50 %. Ak by teda žalovaná v 1. rade zodpovedala za nižší rozsah škody, ako
bola škoda spôsobená, malo by byť určené, v akom rozsahu percentuálne žalovaná v 1. rade zodpovedá
za spôsobenú škodu.

51. Na uvedenom pojednávaní svedok Ing. N. G. ako likvidátor uvedenej poistnej udalosti uviedol, že
sa pamätá na uvedený požiar v Štúrove a prišiel na miesto zisťovať rozsah škôd z pobočky Nové

Zámky. Spolu s kolegami zisťovali rozsah škôd v bytoch, ktoré boli vytopené v dôsledku hasenia hasičmi,
ktorí zasahovali pri hasení požiaru. Uviedol, že v bytoch, ktoré boli vyhorené, rozsah škôd týchto bytov
zisťovali kolegovia z Nitry. Uviedol, že z obhliadky poškodených bytov sa vyhotovoval zápis a robila
sa aj zoznam poškodených vecí. V bytoch zisťovali rozsah škôd a to jednak poškodenie stien bytu
alebo podláh ale aj bytového zariadenia a veci, ktoré sa nachádzali v byte ohodnocovali všetky, vrátane

nábytku a ostatných vecí, ktoré sa v byte nachádzali, teda aj bielu a čiernu techniku. Pri určovaní výšky
škody vychádzali z údajov, ktoré uviedli užívatelia, resp. vlastníci bytov. Išlo o rok nadobudnutia týchto
veci a ich cenu nadobudnutia, za ktorú ich kúpili alebo nadobudli. Nevedel uviesť či výpočet hodnoty
škody alebo výšky škody robili buď na mieste alebo v kanceláriách. Uviedol, že spravidla v každom byte
boli len raz a pokiaľ ľudia nenamietali zistený rozsah škody, tak do poškodených bytov opätovne nešli.

Uviedol, že ako podklad pre
poskytovanie poistného plnenia v prípade maľoviek, resp. opravy podláh a stropov sa brali do úvahy
faktúry za vykonané práce súvisiace s opravou a v prípade, že išlo o čistenie kobercov alebo iných
vecí, taktiež sa brali do úvahy faktúry alebo sa to riešilo rozpočtom, ktorý robila poisťovňa. Uviedol, že
regres v danom prípade predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s uvedeným požiarom.

Uviedol, že pri likvidácii škôd sa zisťoval pôvod vecí, ich vek, doklady o ich nadobudnutí udáva, že
vždy sa vychádzalo z reálnych cien a nikdy sa nepristúpilo k nadhodnocovaniu vecí. V prípade, že bol
poškodený televízor sa podľa štítka na televízore zisťoval rok výroby a typ televízora. Vychádzalo sa aj z
tvrdení ľudí, avšak my sme tieto tvrdenia preverovali a dávali sme také ceny, ktoré boli reálne. Čo sa týka
nábytku, ak tento bol napučaný, tak sa dával tento nábytok na výmenu, lebo tieto nebolo možné opraviť

ani dať do pôvodného stavu. Uviedol, že dokumentácia o škode sa viedla tak, že sa robil zápis z ohliadky
a robila sa fotodokumentácia, ktorá bola pripojená ku každému protokolu o likvidácii škody. Uviedol,
že sa vychádzalo z údajov, ktoré uvádzali občania, vychádzalo sa z reálnych cien a všetky skutočnosti
boli zrejmé z protokolu o likvidácii škodovej udalosti a fotodokumentácie, ktorá bola k tomu pripojená.
Uviedol,žeajonvdanomprípadevykonávalfotodokumentáciuvsúvislostislikvidácioupoistnejudalosti.

52. Na uvedenom pojednávaní svedok Š. G. ako likvidátor uvedenej poistnej udalosti uviedol, že sa
pamätá na uvedený prípad, pričom aj on obhliadal poškodené byty, ktoré boli poškodené v dôsledku
zaliatia vodou, ktorá bola použitá pri hasení horiacich bytov. Horiace byty ohliadali kolegovia z Nitry,
on ohliadal len vytopené byty, pričom z ohliadky sa vykonal zápis, v ktorom sa uvádzalo o aký byt išlo,

rozmery bytu, ktoré veci boli poškodené, či už stavebné časti - steny, stropy, podlahy ale uvádzali sa tam
aj hnuteľné veci, ktoré sa v byte nachádzali a ktoré boli poškodené ako napríklad nábytok ale aj biela
alebočiernatechnika.Uviedol,žezohliadkysarobilaajfotodokumentácia,ktoráobsahovalapoškodenie
bytu ako takého, teda stien, stropov, podláh aj poškodených hnuteľných vecí. uviedol, že predmetné
byty sa obhliadali len raz a v zápise o obhliadke sa neuvádzali hodnoty vecí. Uvádzal sa aj vek vecí,

ak ho poistený vedel uviesť. Uviedol, že výpočet výšky škody sa robil až po uzavretí veci, keď sa
ohliadli všetky byty a hodnota škody sa určovala s prihliadnutím na vek, amortizáciu týchto vecí, či už
išlo o hnuteľné veci alebo stavebné prvky ako steny a stropy. Uviedol, že v izbách bytov sa nachádzali
aj parkety. Uviedol, že sa vychádzalo z tvrdení poškodených o tom, že im veci vlastnícky patria a ak
vedeli, tak predložili doklad o ich nadobudnutí ako i ich hodnote. Uviedol, že poškodené veci ktoré neboli

fotoaparátom a odfotené by nemali byť ani v zápise o obhliadke poškodenej veci. Uviedol, že v bytoch,
ktoré boli priamo poškodené ohňom nebol.53. Na uvedenom pojednávaní svedkyňa R. D. ako likvidátorka uvedenej poistnej udalosti uviedla, že
sa pamätá, že ako zamestnankyňa žalobcu bola pri obhliadke poškodených bytov, ktoré boli poškodené
z dôvodu zatečenia pri hasení vodou, išlo asi o 5-6 bytov. Uviedla, že byty, ktoré vyhoreli neohliadala,

avšak zo zaujímavosti sa bola pozrieť do jedného z nich a v tomto byte bolo všetko vyhorené a čierne, v
byte bol popol, všetko bolo kompletne zničené. Uviedla, že ak došlo k zničeniu veci, určovala sa výška
ceny s prihliadnutím na reálne ceny a v prípade, že došlo len k poškodeniu, tak sa bralo do úvahy, že
bolo treba vec buď očistiť alebo opätovne vykonať maľovku a keď išlo k veci, ktoré bolo treba vyčistiť,
alebo obnoviť, napr. maľovka tak sa vychádzalo z cenníka, ktorý mala k dispozícii poisťovňa Allianz a

ak aj boli faktúry za čistenie, maľovky, tak sa porovnávali s cenníkom žalobcu, ktorý v tom čase bol k
dispozícii a podľa toho sa stanovila výška plnenia. Náhrada sa poskytovala aj za hnuteľné veci, ktoré
boli zničené. V prípade, že došlo k poškodeniu hnuteľnej veci, napr. televízora alebo iného prístroja
vodou, tak výška škody sa určovala tak, že sa vychádzalo z odborného vyjadrenia servisnej organizácie,
resp. opravára, ktorý sa vyjadril, či vec je opraviteľná alebo neopraviteľná. Uviedla tiež, že skoda bola
spôsobená špinavou čiernou vodou, ktorá v dôsledku hasenia bytov, ktoré horeli, pretiekla do bytov ktoré

ohliadala a táto byty poškodila.

54. Na pojednávaní dňa 29.09.2017 poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že celková výška poistného
plnenia predstavuje sumu 778.252.000,- Sk a škoda, ktorá vznikla bola určite vyššia ako sa plnilo pričom
pani Skladanová ako najviac poškodená uviedla, že jej vznikla škoda najmenej v sume 500.000,- Sk , u

nej sa však plnilo len do limitu 300.000,- Sk keďže na túto sumu bol poistený byt. U pána V. V. vznikla
škoda 1.200.000,- Sk keďže v jeho byte sa rok pred požiarom vykonala rekonštrukcia predmetného bytu.

55. Na uvedenom pojednávaní žalovaná v 1. rade na otázku súdu, ktoré veci a z akého dôvodu neboli
podľa jej názoru požiarom zničené alebo poškodené a aké námietky má voči výške škody vyčíslenej a

uhradenej žalobcom za zničené a poškodené veci pri poistnej udalosti, ktoré sú uvedené v zozname
poškodených a zničených vecí žalovaná v 1. rade vzhľadom na odstup času keďže k poistnej udalosti
došlo pred 13 rokmi t.j. pred viac ako polovicou jej života uviedla, že sa k uvedenej otázke súdu nevie
vyjadriť.

56.Nauvedenompojednávanízástupcaprávnehozástupcužalovanejv1.radeuviedol,žesaoboznámil
sozoznamomakoisozoznamomosôbktorýmboloposkytnutéplnenieakoisozoznamompoškodených
vecí a hodnotami poškodených vecí a taktiež s rozsahom poistného plnenia, ktoré je uvedené na čl.
718 až 728 spisu keďže sa s týmto prehľadom oboznámil nahliadnutím do spisu a uviedol, že nežiada
aby neboli prečítané ďalšie písomnosti, ktoré uviedol v uznesení Krajský súd v Nitre a to výpis poistnej

zmluvy na čl. 729, 730 ako i výpisy z interného systému žalobcu na čl. 731 až 735 spisu. Zároveň
uviedol, že poistné zmluvy na čl. 729 a 730 sa týkajú len tam uvedeného obdobia čiže nespadajú do
obdobia poistnej udalosti, pričom prvá bola uzavretá na obdobie od 23.08.1995 do 23.08.1996 a druhá
od 24.11.1994 do 24.11.2000. Čo sa týka výpisov z interného systému na čl. 731 až 735 spisu, nie je
zrejmé čo majú uvedené výpisy dokladovať.

57. Na pojednávaní dňa 27.10.2017 poverená zástupkyňa žalobcu k prednesu právneho zástupcu
žalovaných na minulom pojednávaní ohľadne toho že dve poistné zmluvy sa netýkali obdobia, v ktorom
došlo k poistnej udalosti uviedla, že tieto zmluvy boli účinné v čase poistnej udalosti a namietané obdobie
sa týkalo len toho, že splátka poistného bola zaplatená za uvedené poistné obdobie.

58. Na uvedenom pojednávaní svedkyňa a zároveň poškodená P. D. uviedla, že v súvislosti s požiarom,
ktorý sa stal v roku 2003 bola spôsobená totálna škoda, všetko čo mali v byte, ktorý pozostával z
kuchyne, dvoch izieb s balkónom, bolo zničené všetko, buď to bolo zničené alebo zatečené, nič sa
nedalo použiť ani opraviť, všetko sa muselo vyhodiť, jej byt bol na 10 poschodí, byt žalovaných na 8

poschodí, pričom bývali priamo nad manželmi J.. Poisťovňa jej poskytla len plnenie v sume 300.000,-
Sk. Nevedela uviesť, aká bola celková škoda v byte, boli tam maľované obrazy, porcelán, kryštál,
keďže jej manžel bol jedináčik tak bol zabezpečený po rodičoch, okrem hnuteľných vecí zhorela aj
suma 150.000,- Sk, ktorú mala doma, keďže dcére bol poskytnutý so spätnou platnosťou invalidný
dôchodok v sume 165.000,- Sk, z ktorých sumu 15.000,- Sk vyplatila v Domove Sociálnych služieb v

Mani, kde jej dcéra W. D.Á. pobývala keďže bola mentálne postihnutá. Chcela uvedenú sumu dať do
banky ale stala sa uvedená poistná udalosť, takže to nestihla. Mala aj doklady o poskytnutí uvedenej
sumy 165.000,- Sk pričom žiadala aj ombudsmana o pomoc, avšak márne, jemu tiež predložila doklad
o tom, že dcére prišli peniaze z invalidného dôchodku v sume 165.000,- Sk. Uviedla, že boli zničenév súvislosti s požiarom nasledovné veci: koberec, sedacia súprava v obývačke, skrine v obývačke,
kryštálový luster v obývačke, vo vitrínach skríň uložené kryštály, porcelány, veľký maľovaný obraz, na
ktorom boli zobrazené kvety a misa ovocia, starodávne vyše 100 ročné hodiny, čiernobiely televízor

Orava, záclony, závesy, garniža, perinák, v ktorom bolo posteľné prádlo, vankúše a paplóny, oblečenie
môjho manžela, v spálni dve francúzske postele, dva nočné stolíky, koberec, garniža, záclony, závesy,
obraz ženy s dieťaťom, dve spálňové skrine, kryštálový luster a dve kryštálové lampičky nad nočnými
stolíkmi, čiernobiely televízor Tesla, tiež válenda, na ktorej dcéra spávala, jej oblečenie, posteľné prádlo,
vankúše a paplón. V kuchyni zhorelo úplne všetko, t.j. kuchynská linka, elektrický sporák, mikrovlnka,

veľká chladnička Whirlpool s mrazničkou, ktorá bola vysoká asi 180 cm, rohová lavica so stoličkami,
hrnce, taniere, garniža, záclony, závesy, stôl, mixér, kávovar, kuchynský robot, skriňa pri dverách na
potraviny, kuchynský luster, 12 malých obrázkov, ktoré nemali veľkú hodnotu. V kúpeľni zhorelo všetko,
keďže išlo o kúpeľňu z umakartu a to práčka, vaňa, umývadlo, zrkadlo, ohrievač, poličky, na ktorých
boli veci osobnej hygieny, záchod. Uviedla, že keď sa vrátili do zhoreného bytu, bolo to na nepoznanie,
pričom má aj fotografie z uvedeného bytu po požiari, ale tie nedoniesla. Uviedla, že zhoreli aj doklady,

osobné dokumenty, fotografie, zlaté predmety, t.j. retiazky jej a jej manžela a dcéry, prsteň dcéry, pečatný
prsteň manžela so zlata s monogramom, manželova obrúčka, jej obrúčka, jej tri retiazky, veľký zlatý
prsteň s ornamentom, väčšie zlaté náušnice, pričom nič z týchto vecí sa nenašlo. Na chodbe zhoreli
kabáty, skrinka na kabáty, topánky, skrinka na topánky, vysávač, zopár obrázkov, pevná linka telefónu,
manželov mobil Nokia, dáždniky. V špajzy zhoreli zaváraniny, hrnce na zaváranie, potraviny. Zhoreli aj

dva radiátory v kuchyni a spálni pričom po požiari bolo nutné predmetný byt so zvyškami po požiari
vypratať, dať zrekonštruovať steny, museli sa dať nahodiť omietky, muselo sa zaviesť nové elektrické
vedenie, stúpačky, prípojka na vodu a preto pol roka bývali v ubytovni. Uviedla, že strašne ju a jej rodinu
bolelo, že rodina J. sa po požiari ani neskôr vôbec neospravedlnila a navyše sa jej prestala zdraviť a z
ich strany nebola voči nej prejavená žiadna ľútosť. Svedkyňa ďalej uviedla, že do uvedeného bytu sa

nasťahovala v roku 1974, pričom išlo o úplne nový byt, na ktorý čakali dva roky a išlo o podnikový byt.
Uvedený byt bol v správe Bytového podniku v Štúrove, nepamätá sa či predmetný byt odkúpili alebo bol
len v nájme. Uviedla, že poskytnutá suma poistného plnenia 300.000,- Sk nepostačovala na to aby bol
byt aspoň v takom stave v akom bol pred požiarom. Uviedla, že po požiari sa išla pozrieť do uvedeného
bytu hneď na druhý deň a videla, že v byte boli haldy zhorených vecí, všetko bolo čierne alebo šedé,

steny boli šedé. Tak isto aj chodba bola celá čierna, v byte zhoreli aj parkety, dve rádiá. Uviedla, že
nevedela identifikovať veci, ktoré boli zhorené, vedela identifikovať len technické veci, napr. sporák,
chladničku, práčku. V uvedenom byte sa nachádzalo aj oblečenie a osobné veci dcéry, keďže časť vecí
bola v Domove sociálnych služieb v Kováčovej, kde dcéra bývala. Uviedla, že najviac ju mrzí to, že jej
zhoreli osobné veci - fotografie, darčeky a tým pádom spomienky na rodinu.

59. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 svedok V. V. uviedol, že jeho otec zomrel pred troma rokmi. Uviedol,
že v byte na 11 poschodí v dvojizbovom byte sa v čase požiaru nachádzala jeho mama, on, jeho syn a
tiež sestra s dcérou, ktorá prišla na návštevu z Bratislavy, uviedol, že v byte zhorelo všetko a že hodnota
všetkých vecí, ktoré zhoreli predstavovala hodnotu asi 1.000.000,- Sk avšak od poisťovne dostali len

poistné plnenie v rozsahu 300.000,- Sk keďže len jeho otec a pani D. mali uzavreté poistky na byty. V
kuchyni zhorelo všetko, všetko sa vyhodilo, pričom každá izba aj chodba boli riadne vybavenú, zhoreli
dva televízory, jeden v obývačke, jeden v spálni, telefóny, pevná linka, DVD prehrávač, vyhoreli aj okná,
zhoreli obrazy, šijací stroj a rodičia po požiari spávali týždeň u neho a potom boli ubytovaní na učilišti,
potom na kúpalisku Vadaš v provizórnych priestoroch a asi po roku sa vrátili späť do bytu. Uviedol, že

rodičia sa do bytu nasťahovali asi v roku 1973.

60. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že žiada žalobe vyhovieť s tým,
aby súd zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 11.393,07 eur s príslušenstvom. Uviedla,
že celkovú výšku škody nevie uviesť avšak táto ako už predtým uviedla na minulom pojednávaní,

presahovala výšku poistného plnenia a preto potom ani žalobca nezisťoval celkovú výšku škody. Žiadala
priznať náhradu trov konania v prípade úspechu. Uviedla, že uznesením Krajského súdu v Nitre bolo
uložené Okresnému súdu okrem iného aby podrobne vypočul žalovanú v 1. rade ktorá sa musí vyjadriť a
uviesť ktoré veci a z akého dôvodu neboli podľa jej názoru požiarom zničené alebo poškodené, prípadne
aké námietky má voči výške škody vyplatenej žalobcom za jednotlivé veci. Túto možnosť žalovaná

nevyužila, resp. túto svoju povinnosť si nesplnila keď len uviedla, že sa vyjadriť nevie a neuznáva svoju
zodpovednosť. Uviedla, že v konaní žalobca jednoznačne preukázal, že výška škody bola vyššia ako
výška poistného plnenia a uniesol tak dôkazné bremeno.61. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaných uviedol, že Krajský súd vo svojom uznesení
z 31.03.2014 na strane 10 vymedzil rozsah konania pred Okresným súdom, ktorým má byť suma
11.393,07 eur s prísl. a trovy konania vo vzťahu k všetkým účastníkom konania. Čo sa týka žalobného

nároku, v tomto smere nie je sa možné kvalifikovane vyjadriť a zrejme v tejto podobe o ňom nemôže
rozhodnúť ani súd lebo nebol presne stanovený dátum, ku ktorému tento nárok na žalobcu prešiel a tak
isto nie je možné z neho dedukovať od ktorého dátumu je potrebné uvažovať so sumou príslušenstva.
Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania navrhol aby vo vzťahu k doterajším žalovaným v 2. a 3.
rade, ktorý boli žalovaní neodôvodnene a konanie voči nim už v minulosti bolo ukončené žiadal aby

boli priznané trovy konania vo výške 100 %. Uviedol, že odvolací súd nariadil súdu vyzvať žalobcu
na predloženie poistných zmlúv na strane 9 a táto povinnosť zo strany žalobcu splnená nebola a v
rozsahu, v ktorom nejakú dokumentáciu predložil sa nejednalo o originály zmlúv a naviac tie, ktoré
boli predložené v kópiách, boli uzavreté na dobu určitú od 23.08.1995 do 23.08.1996 v prípade
pani Szabovej a od 24.11.1999 do 24.11.2000 v prípade pani Bircsákovej. Uviedol, že krajský súd
nariadil vyzvať žalobcu na doloženie všeobecných poistných podmienok platných v čase uzavretia

zmluvy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca túto podmienku nesplnil keď nepreukázal žiadnu
spojitosť medzi existenciou zmluvy a všeobecnými poistnými podmienkami ako ich neoddeliteľnou
súčasťou. Žalobca sa žalobou z 10.08.2005 domáhal náhrady škody na tom skutkovom základe, že
žalovaná spôsobila požiar, ktorým boli poškodené zariadenia v bytoch klientov žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že podľa žalobcu bezprostrednou príčinou škody vzniknutej ako kauzálny následok závadového

konania bol deštrukčný vplyv otvoreného ohňa, pričom žalovaná z vodným živlom nemanipulovala,
žiadne také konanie jej preukázané nebolo a nebolo žalobcom ani tvrdené a vyplýva to z vykonaného
dokazovania, kde bezprostrednou príčinou vzniku škody bol zásah požiarnej jednotky. Poukázal na
moment prechodu práv zo zodpovednosti za škodu z poškodených na žalobcu. Tento prechod práv
je postúpením pohľadávky pričom ide o zákonný prechod práva, pre ktorý má podstatný význam to

aby pohľadávka bola vôbec postupiteľná z poškodeného na žalobcu pritom touto cesiou by sa nemalo
zmeniť postavenie dlžníka, teda žalovanej v 1. rade, najmä by sa jej postavenie nemalo zhoršiť. Podľa
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ktorou by sa mal meniť jej
obsah, v tom i postavenie dlžníkov. Ponechal na zvážení súdu či prechodom práva v tomto prípade
nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovanej v 1. rade. Odvolací súd sa zaoberal otázkou zodpovednosti za

škodu avšak podrobne sa súd ani prvostupňový ani druhostupňový nezaoberal otázkou zavinenia ako
psychického stavu zahŕňajúceho všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávneho úkonu,
škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Zavinenie je na rozdiel od protiprávnosti subjektívnou kategóriu
a je založené na prvku vedomia predvídateľnosť vzniku škody a prvku vôle teda chcenia niečoho
alebo uzrozumenia sa s určitým následkom určitého konania. Všeobecná zodpovednosť podľa § 420

ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá nedbanlivostné zavinenie. V týchto intenciách je potrebné
zohľadniť aj skutočnosť či u žalovanej v 1. rade vo veku v ktorom bola v čase vzniku škody, medzi
skutočnosťou že došlo k zapáleniu sviečky a následného jej „nekonania“ (kedy podľa zistených výpovedí
svedkovsavbytežalovanejv1.radepohybovalamačkaktorápravdepodobnezhodilauvedenúsviečku)
možno vôbec uvažovať o nedbanlivosti pri ktorej si žalovaná v 1. rade mala a mohla predstaviť že

sa príčinný vzťah medzi jej konaní môže vyvinúť do vzniknutých následkov. Mal za to, že v danom
prípade išlo o náhodu, ktorá nie je postihnuteľná ust. § 420 Občianskeho zákonníka. K výške náhrady
škody podľa zaužívanej súdnej praxe poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.12.2001
sp. zn. 25Cdo2885/1999, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v dobe kedy škoda
vznikla, nie v dobe kedy bol uplatnený alebo kedy rozhoduje súd. To platí ako v prípade náhrady za

poškodenie veci tak aj v prípade náhrady za stratu alebo zničenie veci. Pri určení ceny veci sa má
vychádzať buď z jej ceny podľa cenového predpisu platného v dobe poškodenia alebo z nadobúdacej
ceny s prihliadnutím na opotrebenie veci, jej vek, vady a prípadné znehodnotenie. V prípade škody
vzniknutej zničením použitej a čiastočne i opotrebovanej veci sa musí zásadne vychádzať z obvyklej
ceny veci a to v čase jej zničenia k tomu podporne Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.04.2007

sp.zn. 25Cdo/601/2007. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neoznačil deň, ku
ktorému prešlo na neho právo zo zodpovednosti za škody a nepreukázal existenciu právneho vzťahu
medzi žalobcom a poškodenými, pričom zároveň nepreukázal deň kedy došlo k zaplateniu ním tvrdenej
sumy poškodeným, nepreukázal presnú výšku vzniknutej škody a presné vymedzenie jednotlivých
poškodenýchresp.zničenýchpredmetov,zaktorénáhraduškodypožaduje.Žalobcataktiežnepreukázal

akú metodiku určenia výšky škody použil pri jej stanovení, žiadnym spôsobom nepreukázal súvislosť
medzi konkrétnymi zničenými predmetmi a výškou škody za tieto predmety uplatňovanej. Vzhľadom na
uvedené mal za to, že v dôsledku neunesenia dôkazného bremena ako i ďalších skutočností je potrebné
žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania.62.Podľa§806Občianskehozákonníkazpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci , na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktorému
poistiteľ poskytol.

Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 422 odsek 1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou
zodpovedá za škodu ním spôsobenú ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky ;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

Podľa § 438 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov zodpovedajú za škodu
spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí ktorí škodu spôsobili
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobenej škode.

Podľa § 442 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému
ušlo ( ušlý zisk ). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pri tom aj na pomery fyzickej osoby , ktorá bola

poškodená. Zníženie nemožno vykonať ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej
osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

63. Súd po oboznámení sa s dokladmi založenými v spise, na základe výpovedí svedkov ako i záverov
obsiahnutých v predchádzajúcich rozsudkoch súdu prvého stupňa ako i rozsudku odvolacieho súdu a
uznesení odvolacieho súdu a tiež na základe uznesenia dovolacieho súdu a tiež na záver obsiahnutý
v rozsudku súdu prvého stupňa č. 6C/264/2005-599 o výlučnej zodpovednosti žalovanej v 1. rade za

škodu mal za to, že žaloba je voči žalovanej v 1. rade o zaplatenie sumy 11.393,07 eur dôvodná. Súd
mal z dokladov, ktoré predložil žalobca preukázané, že v dôsledku uvedeného požiaru vznikla škoda
minimálne v rozsahu 1.245.656,34 Sk, t.j. 41.348,22 eur, pričom žalobca poskytol osobám poškodeným
v dôsledku uvedeného požiaru poistné plnenie v sume 769.772,-- Sk avšak žalobca žalobou požadoval
len regresné plnenie v sume 686.455,- Sk (22.786,13 eura ). Súd mal z dokladov, ktoré žalobca pripojil

k žalobe a z dokladov o poistnom plnení preukázané, že škoda v rozsahu ako to uviedol žalobca naozaj
vznikla, pričom súd zohľadnil skutočnosť, že škoda u poškodených subjektov najmä u P. D. S. V. V. bola
vyššia ako bolo poistné plnenie, ktoré u každého z nich bolo poskytnuté maximálne v sume 300.000,-
Sk, a to podľa poistných zmlúv uzavretých so žalobcom, pričom syn V. V. na pojednávaní dňa 28.11.2017uviedol, že hodnota vecí, ktoré zhoreli v byte jeho otca, predstavovala hodnotu asi 1.000.000,- Sk,
pričom poškodená P. D. uviedla, že okrem vecí, ktoré zhoreli v jej byte, jej zhorela aj suma 150.000,-
Sk, ktorá predstavovala invalidný dôchodok jej dcéry W. D., ktorá bola mentálne postihnutá. P. D. na

pojednávaní dňa 27.10.2017 uviedla, že v dvojizbovom byte okrem vecí, za ktoré jej bolo poskytnuté
poistné plnenie zo strany žalobcu, zhoreli aj osobné veci, fotografie, darčeky a všetky spomienky na
rodinu, pričom škodu v týchto prípadoch možno len ťažko vyčísliť. Vzhľadom na to, že skutočnú škodu
na veciach, ktoré sa nachádzali v bytoch P. D. S. V. V., ktoré úplne v dôsledku zavinenia žalovanou
v 1 rade zhoreli, je nemožné vyčísliť presnú výšku škody v uvedených bytoch. Je však zrejmé, že

celková škoda, ktorá vznikla v dôsledku požiaru, presahuje žalobcom žalovanú sumu 686.455,- Sk.
Okrem uvedených poistných prípadov týkajúcich sa bytov P.É. D. a V. V. žalobca plnil ešte v ďalších
v 26 prípadoch. Konajúci súd mal za to, že z obsahu spisu je zrejmá, najmä z podania žalobcu zo
dňa 01.11.2008 (čl. 419 spisu) výška škody ako i výška vyplatených poistných plnení u jednotlivých
poistencov, pričom žalobca ďalším podaním zo dňa 08.06.2010 (čl. 470 až 581 spisu) predložil súdu
kópie poistných zmlúv ako i doklad o úhrade poistných plnení, ktoré sú predmetom regresného nároku.

V spise na čl. 29 až 221 sa nachádzajú listinné dôkazy ohľadne výpočtu poistného plnenia a likvidácie
škody, hlásenia o poistnej udalosti, poukazy plnenia, záznamy z ohliadok, na ktorých sú zaznamenané
poškodené, zničené veci jednotlivých poškodených a kde je vyčíslená aj výška škody. Taktiež boli
vypočutí likvidátori poistných udalostí, ktorí súdu ozrejmili spôsob výpočtu jednotlivých poistných plnení
a predložili súdu aj originály spisov poistných udalostí. Uvedené konštatovanie obsahuje aj uznesenie

dovolacieho súdu - Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/256/2012 zo dňa 26.06.2013. Konajúci súd mal
preto za to, že uvedené dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že škoda spôsobená požiarom predstavovala
minimálne takú výšku ako to uviedol žalobca a že žalobca od žalovanej v 1. rade požadoval regres,
ktorý predstavoval len časť spôsobenej škody. V danom prípade zo strany súdu ale ani zo strany
žalobcu nebolo možné určiť presnú výšku škody v dôsledku požiaru spôsobenou žalovanou v 1. rade,

keďže kompletne zhoreli dva byty vrátane ich zariadenia a všetkého čo v nich bolo, či sa jednalo o
nábytok, bielu, čiernu techniku, odevy, obuv, potraviny, knihy, doklady, vrátane dokladov o nadobudnutí
hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v byte, predmety osobnej potreby, hygienické potreby ako i šperky
a v prípade P.X. D. bola preukázaná aj skutočnosť, že v byte P. D. zhorela aj hotovosť 150.000,- Sk
(4979,09 eura). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebolo možné a ani nie je možné v budúcnosti určiť

presnú výšku škody, ktorá vznikla v uvedených dvoch bytoch, ktoré boli úplne zničené a to P. D. S. V. V.. Z
výpovedíP.D.akoiV.V.mladšiehoakoizvyššieuvedenýchdokladovovýškeškodyvyplynulo,žeškoda
v byte P. D. predstavovala minimálne sumu 513.315,- Sk (17.038,94 eura) a u V. V. predstavovala škoda
495.818,50 Sk (16458,16 eura), pričom V. V. mladší na pojednávaní dňa 28.11.2017 uviedol, že škoda
v byte jeho otca Františka V. predstavovala aspoň sumu 1.000.000,- Sk (33193,92 eura). Vzhľadom na

vyššie uvedené mal preto súd za to, že škoda len v týchto dvoch úplne zničených bytoch predstavovala
sumu 1.009.133,50 Sk (513.315,- Sk + 495.818,50 Sk), t.j. 33.497,10 eur. V danom prípade však bola
spôsobená škoda ešte v ďalších 26 bytoch a teda škoda, ktorá bola spôsobená požiarom je ešte vyššia.
Uvedené skutočnosti postačovali konajúcemu súdu na to, aby mal za to, že žaloba je v plnom rozsahu
dôvodná a že výška škody bola nepochybne preukázaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 2

odsek 1 základných princípov CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak aby bol naplnený princíp právnej istoty. Konajúci
súd preto s poukazom na ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel, keďže
bola preukázaná výlučná zodpovednosť žalovanej v 1. rade za škodu spôsobenú poistnou udalosťou,
keďže žalobca poskytol poistné plnenie poškodeným celkom v rozsahu 769.772-Sk (25.551,75 eura)

a žalobca má teda právo na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou. Z uvedených dôvodov
súd na námietku právneho zástupcu žalovaných o nepreukázaní výšky škody neprihliadal, keďže ju
vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy a skutočnosti považoval za nedôvodnú. Žalobkyňa na pojednávaní
dňa 29.9.2017 neuviedla, aká škoda bola uvedeným požiarom spôsobená a ani neuviedla, ktoré veci a
z akého dôvodu neboli požiarom zničené alebo poškodené a tiež neuviedla žiadne konkrétne námietky,

ktoré má voči výške škody, ktorá vznikla požiarom a ako ju žalobca uviedol v žalobe.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na ustanovenie § 813 odsek
1 Občianskeho zákonníka súd žalobe, voči žalovanej v 1. rade vyhovel, pričom vo svojom
predchádzajúcom rozsudku č. 6C 264/2005-377 využil svoje právo podľa § 450 Občianskeho zákonníka

a rozsah náhrady škody uplatnenej žalobcom v sume 686.455,- Sk ( 22786,13 eura) v žalobe znížil
o polovicu na sumu 343.227,50 Sk ( 11393,07 eura) , keďže zohľadnil okolnosti uvedeného prípadu,
najmä skutočnosť, že aj žalovaným vznikla škoda zničením ich bytu a bytového zariadenia a tiež s
prihliadnutím na skutočnosť, že k rozsahu škody, ktorá vznikla prispeli i skutočnosti, ktoré žalovanínemohli ovplyvniť, najmä nedostatočné protipožiarne opatrenia v bytovom dome, v ktorom sa nachádzal
byt žalovaných, napr. nefunkčnosť suchovodov, nefunkčnosť vetracích klapiek na streche, nedostatočné
utesnenie priestorov medzi bytmi v priestore šachty, v ktorej vedú vodovodné, kanalizačné a plynové

potrubia a tiež skutočnosť, že protipožiarny zásah sa uskutočnil bez dostatočného vybavenia, t.j. bez
vysokozdvižnej plošiny, ktorá by bola schopná dosiahnuť k bytu, v ktorom požiar vznikol. Zároveň pri
znížení náhrady škody súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade nemá žiadny majetok a
bola študentkou vysokej školy.

65. Súd okrem žalovanej istiny zároveň priznal žalobcovi podľa § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka príslušenstvo pohľadávky t.j. úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 11.393,07 eura
počínajúc dňom 10.08.2003 do zaplatenia a to podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorého
výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom diskontná sadzba predstavovala ku
dňu 10.8.2003, odkedy žalobca žiadal priznať úrok z omeškania, výšku 3% ročne.

66. Čo sa týka trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Vzhľadom na skutočnosť, že konajúci súd vyhovel žalobe voči žalovanej

v 1. rade len v polovici, súd vzhľadom na rovnakú úspešnosť, resp. neúspešnosť žalovanej v 1. rade a
žalobcu, žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

67. Súd taktiež nepriznal žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na
ustanovenie§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody

hodné osobitného zreteľa pričom zohľadnil skutočnosť, že žalobca žalobu podal voči žalovaným v 1. až
3. rade, keďže v čase podania žaloby nemohol vedieť či zodpovednosť žalovanej za škodu nesú všetci
žalovaní alebo len niektorý z nich, pričom zodpovednosť žalovanej v 1. rade za škodu bolo možné zistiť
až v priebehu súdneho konania.

68. Čo sa týka trov odvolacieho konania, súd podľa § 396 CSP o trovách odvolacieho konania rozhodol
v súlade s ustanovením § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom
na skutočnosť, že konajúci súd vyhovel žalobe voči žalovanej v 1. rade len v polovici, súd vzhľadom

na rovnakú úspešnosť, resp. neúspešnosť žalovanej v 1. rade a žalobcu, žiadnej zo strán náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

69. Súd taktiež podľa § 396 CSP nepriznal žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov odvolacieho
konania s prihliadnutím na ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v tomto prípade súd zohľadnil skutočnosť, že
žalobca žalobu podal voči žalovaným v 1. až 3. rade, keďže v čase podania žaloby nemohol vedieť či
zodpovednosť za škodu nesú všetci žalovaní alebo len niektorý z nich, pričom zodpovednosť žalovanej
v 1. rade za škodu bolo možné zistiť až v priebehu súdneho konania. Súd preto žalovaným v 2. a 3. rade
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

70. Súd zároveň rozhodol podľa § 453 CSP o trovách dovolacieho konania tak, že náhradu trov
dovolacieho konania žiadnemu z účastníkov nepriznal s prihliadnutím na ustanovenie § 255 odsek 2
CSP, keďže úspech žalobcu a žalovanej v 1. rade v konaní bola rovnaká a preto súd žalovanej v 1. rade
a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal keďže títo neboli účastníkmi dovolacieho konania.

71. Súd zároveň s poukazom na ust. § 259 CSP uložil žalobcovi ako i žalovanej v 1. rade povinnosť
zaplatiťOkresnémusúduNovéZámkytrovyštátuvsume2,60eur,ktorépredstavujúsvedočnéP.X.D.za
účasť na pojednávaní dňa 27.10.2017. Vzhľadom na rovnakú úspešnosť, resp. neúspešnosť žalovanej

v 1 rade a žalobcu, súd náhradu trov štátu pomerne rozdelil (5,20 eura : 2 = 2,60 eura).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.