Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/417/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200361
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815200361.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

SlávkyZborovjanovejaJUDr.LadislavaCakociho,vsporežalobkyneG.Y.,L..XX.X.XXXX,O.,Č.XXXX/
XX,zast.JUDr.PavlomKontrom,advokátomsosídlomČučmianskadlhá21,Rožňava,protižalovanému
Tatra credit, a.s. Piešťany, Námestie Slobody 10/1718, IČO: 44 975 775, o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 19.6.2018 sp. zn.
9C/13/2015-145

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že úverová zmluva č. 201/12 zo dňa

26.09.2012 v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa 10.09.2013 a dodatkom č. 3 zo dňa 26.03.2014 je neplatná
(výrok I.) a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok II.).

2. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodov existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve aj jej dodatkov. V priebehu konania uviedla,

že eventuálne sa domáha učenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou spoločnosťou dňa 06. 09. 2012 úverovú zmluvu
č. 201/12, ktorou si požičala sumu 7.500,- eur. Dodatkami č. 2 a 3 došlo k navýšeniu celkového úveru
na sumu 11.000,- eur. Celková suma, ktorú má žalobkyňa v zmysle úverovej zmluvy a jej dodatkov vrátiť
žalovanej činí až 16.242,98 eur pri 34,25 % RPMN a ročnej úrokovej sadzbe 22,80 %. Na zabezpečenie
predmetného úveru bolo zriadené záložné právo k bytu, ktorý predstavuje jediný majetok žalobkyne a v
ktorom má trvalé bydlisko. Na LV č. XXXX T.. Ú.. O., na ktorom je zapísaný byt vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel na pozemku na ktorom sa bytový dom nachádza vo veľkosti 400/10000 je uvedená poznámka
„Oznámenie o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnosť byt č. 12/1, vchod 19 v bytovom dome so
súp. č. 1686 na parcele č. 875/286, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 480/10000, parcela reg. „C“, parcela č. 875/286
- zastavané plochy a nádvorie o výmere 502 m2 v celosti v prospech Tatra credit, a.s. Piešťany, IČO:
44 975 775 - č. P 401/14-1311/14“ - žalovaného. Výkon záložného práva v danom prípade nepochybne

odporujedobrýmmravom,žalovanáprisprávezáložnéhoprávanepostupujevsúladesozákonomatitul,
nazákladektoréhosamádobrovoľnádražbavykonať-zmluvaoúvereasňousúvisiace dodatkyanaňu
saviažuceobchodnépodmienky obsahujúbližšieneurčenýpočetneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,
ktoré sú v zmluve neprípustné a neplatné, čo môže mať za následok právnu neudržateľnosť zmluvyako celku. Naliehavý právny záujem žalobkyne spočíva v porušení princípu právnej istoty žalobkyne o
reálnej výške dlžnej sumy u žalovanej spolu so započítaním plnenia, ktoré už bolo na daný dlh uhradené.

3. Žalovaný vzniesol námietku miestnej a vecnej nepríslušnosti súdu. Uviedol, že dňa 26.09.2012 bola
medzi stranami sporu uzatvorená rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej zmluvné strany sa dohodli,
že spory, ktoré vzniknú z predmetnej úverovej zmluvy bude riešiť Stály rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici. Je zrejmé, že bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, preto v zmysle § 106 ods. 1
O.s.p. namietal vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Rožňava v prejednávanej veci a navrhoval

konaniezastaviť.Súdtejtonámietkenevyhovel,pretožeideokonaniaurčenieneplatnostispotrebiteľskej
zmluvy , na základe žaloby podanej spotrebiteľom, preto Okresný súd Rožňava je miestne a vecne
príslušným na konanie v zmysle § 12 a § 19 písm. d) CSP.

4. Z článku X. zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ oprávnený
odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy

za každý deň omeškania, ďalej v zmysle ods. 2 článku X. ak dlžník bude v omeškaní so zaplatením
niektorej splátky, veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku vo
výške 4 % z poskytnutej istiny a opakovane, v zmysle ods. 3 článku X. zmluvy ak veriteľ pristúpi k
vymáhaniu pohľadávky, je oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z poskytnutej
istiny, minimálne však 1.660,- eur. Z článku XI. zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka so

splatením úveru je veriteľ oprávnený odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi okrem
zmluvnej pokuty podľa článku X. zmluvy aj úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej sumy. Týmito
ustanoveniami zmluvy nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu škody v plnej výške. Z článku I. ods. 2
dodatku č. 2 k úverovej zmluve č. 201/12 zo dňa 26.09.2012 vyplýva, že veriteľ po dohode s dlžníkom
dňa 26.03.2013 formou písomného dodatku predĺžil dobu splatnosti úveru opísaného v článku I. zmluvy

o úvere o 6 mesiacov, tým sa úver zmenil zo sumy 8.850,- eur na sumu 10.200,- eur. Splatnosť úveru
s príslušenstvom bola stanovená do 26.09.2013.

5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva zo dňa 26.09.2012, v zmysle zmluvy ktorej úroková sadzba bola dohodnutá 3 % mesačne a 36

% ročne, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá na 6 mesiacov. Z dodatkov č. 2 a 3 vyššie uvedenej
zmluvy vyplýva, že úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá na 1,9 % p.m./22,80 % p.a. Napriek
tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť
úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byt v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O
takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

6. V danom prípade sa súd zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá v zmluve zo dňa 06.09.2012 bola
dohodnutá vo výške činí 36,00 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd preveril úrokové miery

podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roku mesiacov
priemerná úroková miera v septembri 2012 (v čase uzavretia zmluvy) predstavovala 7,38 % p.a. V
dodatkoch č. 2 a 3 k úverovej zmluve je uvedený ročný úrok 22,80%, ktorými dodatkami bola predlžená
splatnosťúveru,avšakajvzmysledodatkovkzmluveideoúversosplatnosťou od1do5rokov.Dodatok
č. 2 bol uzavretý dňa 10.09.2013 a dodatok č. 3 dňa 26.03.2014. Priemerná úroková miera podobných

úverov v bankách ku dňu uzavretia dodatku č. 2 predstavovala 12,99 % a ku dňu uzavretia dodatku
č. 3 predstavovala 12,70%. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom
prípade bol vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Súd po takto
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obsah predmetného právneho úkonu, v ktorom je výška
úrokov bola dohodnutá 36 % ročne a neskôr dodatkami upravená na 22,80 % ročne, odporuje dobrým

mravom, a to aj v prípade, keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

7. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§
39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právnehovzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou
z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porovnaj 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/). Okrem
vyššie uvedeného Zmluva zo dňa 26.09.2012 obsahuje aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky o

zmluvných pokutách v zmysle čl. X. zmluvy , nie jednoznačné vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa
uvedených v čl. IVa zmluvy a možnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v prípade nezabezpečenia
úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne - dlžníka v prospech veriteľa,
nakoľko v čl. V úverovej zmluvy je dohodnuté, že dlžník na zabezpečenie splatenia úveru, jeho
príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je povinný podľa úverovej zmluva znášať ,

sa zaväzuje v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu o záložnom práve pre veriteľa v zmysle §
151a a nasl. Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXXX T..Ú.. O., vo vlastníctve
dlžníka a z obsahu článku VI. ods. 3 zmluvy vyplýva, že ak dlžník nezabezpečí úver zriadením
záložného práva k predmetu zmluvy o úvere v prospech veriteľa, veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver
za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa
na zmluvnú pokutu. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v

rozsahu 100 %.

8. V podanom odvolaní v podstate (č. l. 156 - 161 žalovaný žiadal zmeniť rozsudok tak, že žaloba sa
zamietne a trovy priznajú žalovanému alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. Tak ako v priebehu celého konania vytýkal súdu, že sa nevyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami

tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, lebo úverová zmluva obsahuje podľa žalovaného všetky
podstatné náležitosti aké zákon požadoval pre jej platnosť (záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie
dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky). V prípade neplatnosti dohody o výške úrokov, je totižto
podľa žalovaného potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný (i), avšak toto zásadne nemožno
stotožňovať s absolútnou neplatnosťou celej úverovej zmluvy. Judikatúra súdov zdôrazňuje, že pri

posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihnutého dôvodom neplatnosti možno oddeliť od
ostatného obsahu tohto úkonu (§ 41 OZ), je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov
právneho úkonu s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého strany konajúce právny úkon sledovali, aby
bol aspoň čiastočne dosiahnutý účel, ktorý účastníci sledovali. Je preto podľa žalovaného nevyhnutné,
abysúdpriposudzovaníotázkyplatnosti/neplatnostiúverovejzmluvyakocelkuprihliadalnaskutočnosť,

že žalobkyňa ako spotrebiteľka v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy úver od žalovaného ako veriteľa
v plnom rozsahu čerpala a tento aj splácala (čo v konaní nerozporovala ani samotná žalobkyňa), a preto
vyslovenie absolútnej neplatnosti takejto zmluvy, ktorú obe zmluvné strany po dlhšiu dobu plnili a jej
platnosť vôbec nespochybňovali, nie je aj vzhľadom na prejavenú vôľu účastníkov tejto zmluvy dôvodné.
Podľa žalovaného je v posudzovanom prípade zrejmé, že strany sporu chceli uzatvoriť zmluvu o úvere,

v zmysle ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal žalobkyni poskytnúť peňažné prostriedky, ktoré sa ako
dlžníčka zaviazala vrátiť v dohodnutej dobe a súčasne zaplatiť žalovanému ako veriteľovi dohodnuté
úroky.

10. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje

ustanovenia úverovej zmluvy a rovnako rekapituluje a popisuje vykonané dokazovanie, avšak vlastná
právna argumentácia súdu k zásadným právnym otázkam, ktoré sa týkajú predmetu sporu je veľmi
stručná a nepresvedčivá. Ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Z ust. § 41 OZ
sa dá vyvodiť, že neplatnosť zmluvy by mala byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho
úkonu, teda prehlásenie zmluvy za neplatnú by malo byť poslednou možnosťou riešenia vadnosti

právneho úkonu a k danému tvrdeniu žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 3.7.2008, sp. zn. I./ÚS/242/07-29 (tu najvyššia súdna autorita SR zaujala stanovisko
k priorite výkladu, lebo výklad, ktorý nezakladá pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,
má prioritu, a to vtedy, ak sú možné obidva výklady.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu len v stručnosti poukázala žalobkyňa na návrh, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok ako vecne správny. Úverová zmluva zo dňa 26.9.2012 v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa
10.9.2013 a dodatkom č. 3 zo dňa 26.3.2014 je neplatná, a preto žiada aj trovy konania v rozsahu 100%.
S argumentáciou, ktorú uviedol žalovaný vo svojom odvolaní nemožno v žiadnom prípade súhlasiť a
žalobkyňa trvá na rozsudku a na skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojej podanej žalobe.

12.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vovýrokoch potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, na čom nič
nemení ani odvolanie.

13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,

v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou
inou vadou postihnuté.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

17. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.

alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

20. Žalobkyňa ako spotrebiteľka zistila, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky a je v nej uvedená jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, takto sa splatnosť
stala neurčitou, spotrebiteľský úver bolo potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a iných úveroch a iných pôžičkách
pre spotrebiteľov, veriteľ je zo zákona povinný posúdiť pred uzavretím zmluvy schopnosť spotrebiteľa
splácať poskytovaný úver a to s odbornou starostlivosťou (bonitu spotrebiteľa).

22. S poukazom na nedostatky zmluvy o úvere súd prvej inštancie rozsudok argumentačne podložil,
lebo v spore nejde o ľahkomyseľné konanie dlžníka, keďže dôsledky nesplácania úveru sa dotýkajú

spoločnosti ako celku. Za náležité preverenie bonity spotrebiteľa nesie výhradne zodpovednosť banka -
žalovaný, je pritom prioritné v spoločenských vzťahoch posúdenie úveryschopnosti prezentovanej napr.
Súdny dvor EÚ (vyložil článok 8 Smernice 2008/48/ES o zmluvách spotrebiteľského úveru) v rozsudku
z 18.12.2014 - vec C-449/13, (CA Consumer finance SA v. Ingrid B. a ďalší).

23.Žalovanýtaknezabránil,abyúvernebolposkytnutýnezodpovednýmosobám(podobneajvrozsudku
z 21.4.2016, vec C-377/14 vec Radlinger v. FINWAY a. s.).

24. Zmluva preto bola vyhodnotená správne ako bezpoplatková a aj Ústavný súd SR v judikatúre
nepovažuje túto zákonnú požiadavku za neprimeranú a prísnu, čo je aj v rozpore s § 52, § 53 OZ.

25. Naviac, ak súd prvej inštancie po predpokladoch nesplnenia určitých náležitostí úverovej zmluvy
rozhodol, že treba považovať zmluvu za bezpoplatkovú, je treba doplniť, že spotrebiteľ ani obsah
zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, lebo vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ak ju považuje za neplatnú za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo, ak

neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, potom už dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom vo všetkých zmluvách s inými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložiť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie.

26. Je treba konštatovať, že spotrebiteľ je vždy slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu
neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej
zmluvy, v predmetnom spore zmluvné podmienky, ktoré sa týkali hlavného predmetu plnenia a
primeranosti neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, bolo súdom prvej inštancie správne uzavreté,

že ide o úverovú zmluvu bez poplatkov, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práva a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi).

27. Odvolací súd uzatvára, že v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok má spotrebiteľ iba fiktívnu možnosť ovplyvňovať podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať, ale ani pochopiť ich obsah. Ide tu teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie

a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania, pričom ochrana spotrebiteľa sa doteraz týkala iba
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa vo viacerých prípadoch. Úverová zmluva je preto
neplatná (RPMN = 36% ročne).

28. Úžernícka výška úrokov, ktorá bola dohodnutá vo výške 36% ročne a neskôr dodatkami upravená
na 22,80% ročne, nepôsobí určito vo vzťahu strán sporu a odporuje dobrým mravom a to aj pre prípad,
keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli, žalobkyňa bola slabšou stranou v spore a
zmluvná sloboda v spotrebiteľských veciach nie je bez brehá a nemala by vybočiť z určitých mantinelova to aj právom akceptovateľných. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie
preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a keďže sa zaoberal výškou úroku z úveru (zmluva
zo 6.9.2012 dohodnutá vo výške 36% ročne) bolo zistené, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou

do jedného roka, priemerná úroková miera v septembri 2012 v čase uzavretia zmluvy predstavovala
7,38% p.a.

29. Síce v dodatku č. 2 a 3 už je uvedený ročný úrok 22,80%, s ktorými dodatkami bola predlžená
splatnosť úveru, ale aj v súlade s týmito dodatkami v zmluve ide o úver so splatnosťou od jedného do

piatich rokov (dodatok č. 2 bol uzavretý 10.9.2013).

30. Odvolanie preto bolo vyhodnotené ako neopodstatnené a odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne
správny.

31. Výrok o trovách konania odvolací súd odôvodňuje s poukazom na § 396 CSP v znení § 255 ods. 1,

2 a § 257 a § 262 ods. 1, 2 CSP, lebo úspešnou stranou sporu boli v odvolacom konaní žalobkyňa, a
preto jej boli v odvolacom konaní priznané trovy v plnom rozsahu, t.j. 100%.

32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.