Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216219032
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216219032.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.TerézieMecelovejvsporežalobcu:X.C.,narodenýXX.R.XXXX,
naposledy bytom K. A. č. XX, zomrelý XX. I. XXXX, proti žalovaným: 1/ Mesto Dunajská Streda, Hlavná
50/16, Dunajská Streda, IČO: 00 305 383, 2/ Municipal Real Estate, s.r.o., Alžbetínske námestie 1203,
Dunajská Streda, IČO: 46 313 834, obidvaja žalovaní zastúpení: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska

kancelária, s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, za účasti intervenienta
na strane žalovaného 1/: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o náhradu
škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 20. apríla 2018
č. k. 5C/224/2016-144, takto

r o z h o d o l :

Konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému 1/ sa zastavuje.

Žalobca, žalovaný 1/ a intervenient nemajú právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a na náhradu trov odvolacieho konania.

V časti o náhrade trov konania o priznaní náhrady trov konania žalovanému 2/ a v časti rozhodnutia
o výške náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovaným 1/, 2/, ktorým súčasne
priznal náhradu trov konania (voči žalobcovi) v plnej výške, rovnako tak priznal náhradu trov konania
aj intervenientovi. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 12 ods. 2 písm. d/, ods. 6, §
13 ods. 1 vyhláška FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný

zákon)v znení neskorších predpisov, § 3d ods. 6, § 9a ods. 4 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), § 18 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 61 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov). Vecne poukázal na nedôvodnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody na
zdraví (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), vzhľadom na utrpené zranenie (nezaklinenej
zlomeninykrčkaľavejstehnovejkosti).Vdôsledkuzľadovatenéhoaneupravenéhopovrchukomunikácie

došlo k pádu žalobcu z bicykla, ktorý následne podstúpil operáciu 30. decembra 2014 a bol prepustený
do ambulantnej liečby 9. januára 2015. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalovaný 1/ si splnil svoju povinnosť pri údržbe cestnej komunikácie v rozhodnom čase
a žalobu voči nemu zamietol. Žalobca však nedostatočne posúdil poveternostné podmienky, hoci tak
mal urobiť ako účastník cestnej premávky, s prihliadnutím na ročné obdobie a zvážiť jazdu na bicykli
(nešlo o náhlu zmenu poveternostných podmienok). Snehová pokrývka bola od domu žalobcu až po

miesto nehody. Žalovaný 1/ na zabezpečenie zimnej údržby miestnych komunikácií na území mesta,
mandátnou zmluvou poveril žalovaného 2/, ktorý však nebol správcom pozemných komunikácií a nemaltak zákonnú povinnosť zabezpečiť ich údržbu. Žalovaný 2/ nebol preto nositeľom práv a povinností
vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona, v dôsledku čoho bola
voči nemu žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd prvej inštancie s

poukazomnaustanovenie§255ods.1CSPuviedol,ževzhľadomnaúspechžalovanýchaintervenienta,
priznal im náhradu trov konania v plnej výške.

2.Protitomutorozsudkuvčastiozamietnutížalobyvočižalovanému1/avčasticeléhovýrokuonáhrade
trov konania podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe voči žalovanému

1/, priznaním náhrady trov konania voči žalovanému 1/ a nepriznaním náhrady trov konania žalovanému
2/ a intervenientovi. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca vzhľadom na kontrolu zjazdnosti a stavu počasia nemohol predpokladať, že v meste
Dunajská Streda nebude riadne vykonaná údržba pozemných komunikácií. Ide o závadu v zjazdnosti v
zmysle § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., za ktorú zodpovedal žalovaný 1/. Pri rozhodovaní o náhrade

trov konania boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie tejto náhrady
podľa § 257 CSP. Vo vzťahu k žalovanému 1/ ide o subjekt, ktorému prináleží plnenie verejných úloh, aj
v podobe správy pozemných komunikácií. Súčasťou úloh mesta ako jednotky územnej samosprávy je
vybavovanie bežnej agendy vyplývajúcej aj zo zodpovednosti za škodu. Mesto disponuje v rámci svojho
úradu zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí túto bežnú a nie rozsiahlu alebo zložitú agendu

musia zvládať (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“ sp. zn. II.
ÚS 78/03, 86/2004). Voľba advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom je právom žalovaného 1/,
nemožno to však považovať za účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním ale
bránením práva. Pred podaním žaloby mesto komunikovalo so žalobcom priamo a nie prostredníctvom
advokáta.Žalobcabolstarobnýmdôchodcom,ktorýpricestedopráceutrpelvážnyúrazvdôsledkupádu

zbicyklanazľadovatenejceste,prektorýbolhospitalizovanýaabsolvovaloperáciu.Pokiaľbysúdmalza
to, že formálne neboli naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu žalovaného 1/, z hľadiska
materiálneho pohľadu k vzniku úrazu prispelo nedostatočné plnenie si povinností žalovaného 1/. Mesto
je subjektom s rozpočtom v miliónoch eur. Žalovaný 2/ je spoločnosťou vo vlastníctve žalovaného
1/ a intervenientom je poisťovňa s vysokým základným imaním. Nepriznaním náhrady trov konania

žiaden z uvedených subjektov by nebol výraznejšie negatívne postihnutý, v porovnaní so žalobcom ako
starobným dôchodcom.

3. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu. V priebehu konania predložili písomné dôkazy preukazujúce, že žalovaný 1/ ako správca

miestnych komunikácií zabezpečil potrebnú zimnú údržbu v rozhodný deň, ako aj odhrňovanie snehu
napadnutého v predchádzajúci deň a posyp miestnych komunikácií. Žalobca si bol vedomý stavu
vozovkyauvedomovalsiajrizikoplynúcezjazdynaceste,naktorejsanachádzalizvyškysnehu,napriek
tomu pokračoval v jazde. Stav pozemnej komunikácie nie je možné považovať za závadu v zjazdnosti,
ale za dôsledok poveternostných podmienok v zmysle § 12 ods. 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Žalovaný

1/ si splnil svoju zákonnú povinnosť. V konaní neboli skúmané sociálne a majetkové pomery žalobcu,
preto nebolo možné zohľadniť jeho argumenty v uvedenom smere. Žalovaný 1/ má zamestnancov
s právnickým vzdelaním, ktorí sa však venujú výlučne otázkam miestnej samosprávy a delegovanej
štátnej správy. Žalovaný 1/ má povinnosť efektívne chrániť svoje záujmy, ako subjekt hospodáriaci s
verejnými prostriedkami, a v prípade súdnych sporov musí zabezpečiť ochranu na vysokej odbornej

úrovni prostredníctvom advokáta. Žalobca podal žalobu po zvážení všetkých okolností, vrátane rizík
nákladov súdneho konania v prípade neúspechu.

4. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne
správne. Žalobca mal vzhľadom na poveternostné podmienky, aj s prihliadnutím na vek, počínať si

tak, aby nedošlo ku škode, napríklad nevyužívaním pozemnej komunikácie alebo prerušením jazdy na
bicykli. Uplatnenie § 257 CSP prichádza do úvahy len výnimočne. Súd je povinný skúmať, či neexistujú
v prejednávanej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné výnimočne
prihliadať. Okrem sociálnych aspektov si súd všíma aj okolnosti vedúce strany k uplatneniu nároku na
súde a ich postoj v konaní. Príjem žalobcu, či sociálny aspekt v konaní neboli predmetom dokazovania,

na základe ktorého súd mohol rozhodnúť, či sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca si
musel byť vedomý, že na strane žalovaných sú právnické osoby a v prípade neúspechu vzniknú trovy
konania, ktoré by musel nahradiť.5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojich argumentoch a tvrdeniach
uvádzaných v odvolaní. Zákon ustanovuje povinnosť pre žalovaného 1/ zabezpečiť riadnu zjazdnosť
komunikácie a opatrenia na zabezpečenie tohto stavu sú v jeho kompetencii. Z právnych noriem

nevyplýva, že stav komunikácie bolo možné riešiť len posypom a pluhovaním a nie aj inými opatreniami.
Nemožno prenášať dôsledky nedodržania zákonných povinností žalovaného 1/ na žalobcu.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta zotrval na svojich argumentoch a tvrdeniach
uvádzaných v odvolaní. Zo strany žalovaného 1/ došlo k porušeniu povinností, keďže mal zabezpečiť

riadnu úpravu miestnych komunikácií v jeho správe. Komunikácie v meste boli zľadovatelé a
neupravené. Z tvrdení uvádzaných v odvolaní vyplýva naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

7. Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. februára 2019 č. k. 14D/106/2018, Dnot
190/2018bolozistené,žežalobcaX.C.,narodenýXX.R.XXXX,zomreldňaXX.I.XXXX.Zodôvodnenia

uznesenia bolo zistené, že dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine boli E. C., rod. F., narodená
XX. A. XXXX, bytom N. XX/XX, K. A. (manželka poručiteľa), W. J., rod. C., narodená XX. K. XXXX,
bytom N. XX/XX, K. A. (dcéra poručiteľa) a Mgr. O. K., rod. C., narodená XX. S. XXXX, bytom N. XX/XX,
K. A. (dcéra poručiteľa), každá v zákonnom podiele 1/3. Dedičky vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi
neodmietajú a sú spôsobilé dediť.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

11. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 579 ods. 2 O. z. smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho

osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

13. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje
závažnú vadu procesu. Ak strana sporu disponovala do určitej fázy konania procesnou subjektivitou a
následne ju v priebehu procesu stratila, prichádza do úvahy zastavenie konania alebo pokračovanie v

konaní (v takýchto prípadoch súd pokračuje s dedičmi fyzickej osoby).

14. Podľa § 579 ods. 2 O. z. smrťou veriteľa zanikne právo na bolestné a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Zákon teda výslovne považuje smrť veriteľa za právnu skutočnosť, majúcu
za následok zánik práva na bolestné a na sťaženie spoločenského uplatnenia. V dôsledku toho nie je

predmetom dedičstva, a teda neprechádza na dedičov (dochádza k zániku práva). Smrťou poškodeného
zaniká jeho právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (uznesenie NS SR
sp. zn. 3ECdo/278/2013, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2015 č. 2).

15. Vzhľadom na povahu uplatňovaného práva, ktoré bolo predmetom sporu, boli dané zákonom

stanovené podmienky pre zastavenie konania o zaplatenie bolestného a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, spolu s úrokom z omeškania, predstavujúceho akcesorický záväzok, závislý
od právneho režimu hlavnej pohľadávky, ktorá je určujúca. Dôvod zastavenia konania sa týkal sporu
medzi žalobcom a žalovaným 1/, v ktorom nebolo možné ďalej pokračovať (zaoberať sa meritom sporu,
jeho vecným prejednaním), bez splnenia procesnej podmienky konania, ktorou je procesná subjektivita

fyzickej osoby (žalobcu ako veriteľa).

16. Podľa ustanovenia § 66 CSP v spojení s ustanovením § 63 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodol o zastavení konania o žalobe žalobcu proti žalovanému 1/ (vzhľadom na rozsah odvolania).17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Trovy je teda povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem

procesné zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska. Uvedený pojem je pritom nevyhnutné vykladať
komplexne. V posudzovanej veci dôvodom zastavenia konania bol nedostatok procesnej subjektivity
strany konania, v dôsledku jej úmrtia v priebehu konania, vo vzťahu ku ktorému nedošlo k procesnému
nástupníctvu (nejednalo sa tu o náhradu trov konania priznaných exekučným titulom, t. j. právoplatným
súdnym rozhodnutím). Z toho dôvodu bolo rozhodnuté o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/,
intervenientom na strane žalovaného 1/ tak, že žiadna zo strán, teda žalobca, žalovaný 1/ a intervenient
na strane žalovaného 1/ nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a na náhradu
trov odvolacieho konania (porov. pôvodne ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené) s poukazom na článok

4 CSP.

18. Vo vzťahu k žalovanému 2/ je však procesná situácia odlišná, z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie, vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 2/ nadobudlo právoplatnosť
(žalobca odvolaním napadol zamietavú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie len vo vzťahu k

žalovanému 1/). Predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 2/ bolo rozhodnutie o
náhradetrovkonania(medzižalobcomažalovaným2/),predstavujúcichmateriálnevýdavkyžalovaného
2/, spojené s uplatňovaním obrany v civilnom sporovom konaní voči žalobcovi (predmetom odvolacieho
konania medzi týmito sporovými stranami nebola pohľadávka žalobcu na zaplatenie bolestného a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). V dôsledku toho mal žalobca v odvolacom konaní

postavenie dlžníka, smrťou ktorého však povinnosť nezaniká (§ 579 ods. 1 O. z.). V dôsledku uvedeného
bol daný dôvod na pokračovanie v odvolacom konaní s právnymi nástupcami žalobcu.

19. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýval len poukaz súdu prvej inštancie na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a teda na úspech žalovaného 2/, bez akejkoľvek argumentácie. Nebolo

preto zrejmé, či sa súd prvej inštancie sa zaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP,
namietanej žalobcom v odvolacom konaní. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť v trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov.

rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Uvedený prístup súdu je osobitne daný charakterom sporu,
pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania.

20. Ustanovenie § 220 CSP normovaním obsahových náležitostí súdneho rozhodnutia sleduje

prostriedok kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu,
ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

21. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

22. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov
konania nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, postrádalo
argumentačný základ, ktorého správnosť by odvolací súd preskúmal.23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti náhrady trov konania o priznaní náhrady trov konania žalovanému 2/, ako aj závislý výrok o
rozhodnutí o výške náhrady trov konania a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených
záverov odvolacieho súdu, rozhodnúť o náhrade trov konania s príslušným argumentačným základom
odôvodnenia, z ktorého bude zrejmá právna úvaha pri aplikácii relevantných ustanovení CSP o náhrade
trov konania, predovšetkým ustanovenia § 255 ods. 1, ako aj naplnená povinnosť súdu, posúdiť či v

prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (§ 257 CSP).

25. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS

198/07).

26. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol (porov. bod 9, 11).

27. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.