Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212533
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5612212533.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu M. G., narodeného XX. O. XXXX, bývajúceho v U.
O., A., A. D.Ž. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s. r. o., so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, Belopotockého 720/2, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Janči,
proti žalovaným 1/ O.. G. U., narodenej X. M. XXXX, bývajúcej v Z. B., Y. XXX/XX a 2/ O.. L.. F. G.,
narodenémuX.Z.XXXX,bývajúcemuvD.-Z.O.,M.G.XXXX/XX,vkonaníourčenievlastníckehopráva

k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/321/2012, o dovolaní
žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. januára 2017 sp. zn. 7Co/256/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zo 17.
marca 2016 č. k. 8C/321/2012-419 v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcu na určenie jeho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX,
vchod č. X, vrátane príslušenstva bytu a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných zariadeniach
a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 7379/157835, postaveného na pozemku C-
KN parc. č. XXX/X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Liptovský

Mikuláš, katastrálny odbor, pre mesto a katastrálne územie U. O. (ďalej len “sporná nehnuteľnosť“). V
časti, v ktorej prvoinštančný súd vyhovel žalobe žalobcu na určenie jeho vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti voči žalovanej 1/ rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanej
1/ zamietol. Zároveň zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že žalovanej
1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi priznal voči
žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný 2/ (ďalej aj „dovolateľ“).
Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd žalobu zamieta v celom rozsahu voči
žalovanej 1/ ako aj žalovanému 2/ a žalovaným priznáva voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. V
dovolaní uviedol, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

jeho práva na spravodlivý proces. Za takýto nesprávny procesný postup považoval to, že odvolací súd
nezaručilrovnosťúčastníkovkonania,keďmuumožnilnapojednávanísavyjadriťkvykonanýmdôkazom
len v krátkosti a neprihliadal ani na jeho námietku k výpovedi svedka N. týkajúcu sa rozpornosti jeho
vyjadrenia v dokazovaní v prvoinštančnom konaní a v dokazovaní pred odvolacím súdom a v rozhodnutí
saknejnijakýmspôsobomnevyjadril.Zároveňnamietalpostupodvolaciehosúdu,ktorýpodľadovolateľa
odradil žalovanú 1/ od vyjadrenia sa k dokazovaniu, pričom následne vyhodnotil v jej neprospech

skutočnosť, že nespochybnila výpoveď svedka N.. Za pochybenie odvolacieho súdu považoval aj
to, že svedkyňa G. pri jej výsluchu odvolacím súdom používala vopred pripravené poznámky. Ďalejuviedol, že odvolací súd konštatoval neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu, ktorý žalobca neuvádzal a
tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu aj v súvislosti
s vyššie uvedenými námietkami označil za nedostatočne odôvodnené a teda za nepreskúmateľné,

nepresvedčivé a nevyčerpávajúce. Namietal tiež, že súd nehodnotil výpoveď žalobcu. V súvislosti s
nesprávnym právnym posúdením veci uviedol, že je dôsledkom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov
odvolacím súdom.
3. Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že

dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších
podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.
5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších
procesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a
zjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti

rozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej
právnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to
dovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.
6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v

konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
8. Dovolací súd v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. Zaoberanie
sa týmto dovolacím dôvodom v poradí ako prvým je dané jednak jeho povahou (zmätočnosť konania
v zásade znemožňuje posudzovanie správnosti rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia veci),

jednak jeho umiestnením v C. s. p. (predchádza dovolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z § 421 ods. 1
C. s. p.), a tiež tým, že existencia tohto dôvodu zakladá nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť
podanéhodovolania,vdôsledkučohosazaoberanieprípadnýmďalšímuplatnenýmdovolacímdôvodom
vyplývajúcim z § 421 ods. 1 C. s. p. stáva neefektívnym, a teda bezpredmetným.

9. Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označil dovolateľ najmä nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. V preskúmavanej veci odvolací súd zopakoval a doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie jeho
následného rozhodnutia uvedené v bodoch 28-41 nepochybne zodpovedá zákonným kritériám
ustanovenia § 393 ods. 2 C. s. p. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je nedostatočne odôvodnené; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej
strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto
konaní prejednávanej veci). Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či
odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou,

tedasprávnosťouskutkovýchaprávnychzáverovvňomobsiahnutých.Zanedôvodnépovažujedovolací
súd aj ďalšie námietky dovolateľa uplatnené v súvislosti s namietaným dovolacím dôvodom v zmysle
§ 420 písm. f) C. s. p. K námietke dovolateľa, podľa ktorej odvolací súd narušil rovnosť strán sporu,
keď na vyhodnotenie darovacej zmluvy ako neplatnej použil ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka
dovolacísúduvádza,žezodôvodneniapreskúmavanéhorozsudkujezrejmé,žeodvolacísúdpovažoval

za dôvod neplatnosti zmluvy ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa
jednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, teda z úradnej
povinnosti, bez ohľadu na existenciu návrhu strany sporu. Dovolací dôvod uplatnený podľa § 420 písm.f) C. s. p. preto nebol daný a dovolanie v tejto časti bolo treba odmietnuť pre neprípustnosť v zmysle
§ 447 písm. c) C. s. p.
10. Následne dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného

dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p.
11. Podľa § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
12. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
13. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.
p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok
odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
14. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom
pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej
otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či

ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v jeho rozhodovacej praxi
nebola vyriešená alebo ktorá je rozhodovaná rozdielne.
15. Nie je povinnosťou dovolacieho súdu, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím
súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je

povinnosťou strany. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného
prípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver
aplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.
16.Vpredmetnejvecibolodovolanievtejtočastipostihnutévadouspočívajúcouvriadnomnevymedzení
uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 C. s. p., t. j. dovolateľ vôbec neuviedol, ktoré právne

posúdenie veci považuje za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. V dovolaní absentuje
vymedzenie právnej otázky, resp. otázok, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktoré
sú dovolacím súdom rozhodované rozdielne. Za riadne vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia
veci ako aj toho, v čom táto nesprávnosť spočíva, nemožno považovať len opätovné poukazovanie na
skutočnosti už riešené v rozhodnutiach prvoinštančného a dovolacieho súdu. V tejto časti dovolania bol

preto daný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. f) C. s. p.
17. Vzhľadom na to, že napriek značnému rozsahu dovolania dovolateľa jeho podstatnú časť
tvorili námietky dovolateľa proti zistenému skutkovému stavu, považuje dovolací súd za potrebné
zdôrazniť, že prípadné nesprávne zistenie skutkového stavu, ktoré dovolateľ tiež namietal, nie je podľa
Civilného sporového poriadku samostatným dovolacím dôvodom. Dovolací súd navyše nie je oprávnený

prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.).
18. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol.
19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu

zavinil žalovaný 2/ (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania
nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.