Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205052
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205052.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. A., bytom H. K. XXX, 2/ S. A., bytom H. K.
XXX, 3/ S. A., bytom H. K. XXX, 4/ S. Y., bytom H. K. XXX, 5/ N. H., bytom H. K. XXX, 6/ S. E., bytom

H. K. XXX, 7/ D. H., bytom H. K. XXX, 8/ Z. A., bytom H. K. XXX, 9/ M. A., bytom H. K. XXX, za účasti
Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01
Bratislava, o zaplatenie 360,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/122/2014-45 zo dňa 22.01.2015 v spojení s
dopĺňacím uznesením č. k. 4C/122/2014-58 z 18.08.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal a rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 14,80 Eur žalobcovi.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k trovám konania ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

3/ Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podalo odvolanie Občianske združenie. Uviedol,
že vystupoval na strane žalovaného ako Občianske združenie, chránil práva tohto účastníka, bol
zastúpený právnym zástupcom a z týchto dôvodov sa domnieval, že upozornenie na neprijateľné

podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo vznesenie námietky premlčania Občianskym združením je vždy
účelným úkonom. Z tohto dôvodu je potrebné prihliadať na tieto účelné úkony. Citoval rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 s tým, že aj právnická osoba má nárok na
to, aby v konaní sa nechala zastúpiť advokátskou kanceláriou. Poukázal na ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku i viaceré rozhodnutia krajských súdov v tejto veci, kde je nepopierateľné právo
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v prípade, že bol zastúpený advokátom. Preto navrhol

priznať mu náhradu trov konania vo výške 69,20 Eur.

4/ Odvolací súd toto podanie Občianskeho združenia považoval za podanie ako návrh na doplnenie
rozhodnutia, keďže z napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie vyplynulo, že rozhodol len o trovách
účastníkov konania, nie o trovách vedľajšieho účastníka konania. Nevyplýva to ani z odôvodnenia
rozhodnutia. Preto odvolací súd vrátil vec na doplnenie v súlade s ust. § 166 ods. 1, 2 v spojení s ust.

§ 167 ods. 2 O.s.p..5/ Následne súd prvej inštancie vydal dopĺňacie uznesenie, ktorým priznal osobitnému subjektu na
strane žalovaného náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že právne účinky vstupu osobitného subjektu do konania zostávajú zachované aj za

účinnosti C.s.p., pričom v čase, kedy vstúpil tento subjekt do konania sa nevyžadoval súhlas strany,
na ochranu ktorej práv v konaní vystupoval. Citoval zo Zborníka 4, strana 736, týkajúcej sa aplikovania
ustanovenia § 146 ods. 2, veda prvá, O.s.p.. Poukázal na to, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia
dôvodu napriek tomu, že žalovaný zomrel až po začatí súdneho konania, preto mohlo sa pokračovať s
dedičmi žalovaného. Preto rozhodol o trovách konania podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Rozhodol teda o

tom, že nárok na náhradu trov má občianske združenie, ktoré vystupovalo na strane žalovaného voči tej
procesnejstrane,ktorázavinilazastaveniekonania.Kunáhradetrovkonaniaosobitnéhosubjektucitoval
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 91/2012, 7Co 34/2012, 17 Co 87/2012 a
ďalších rozhodnutí odvolacích súdov v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, v obdobných právnych
veciach.

6/ Proti tomuto dopĺňaciemu uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná nebola. Ako dôvod uviedol,
že vedľajší účastník vstupuje do celého konania a nie len do jeho časti a preto ak vedľajší účastník
nemal úspech v prevažnej časti konania, náhrada trov konania mu priznaná byť nemala. Trovy právneho

zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne
potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za
účelom ktorého bolo založené či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre
zvýhodnenie tejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom

na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich
práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že združenie
by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s
prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovaného ako spotrebiteľa
ochranu práva neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta. Vedľajší účastník

vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden
prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu

vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Uvedené priamo vyplýva
z uznesenia Najvyššieho súdu SR vydaného vo veci 3Cdo 188/2012.

7/ Občianske združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo.

8/Odvolacísúdprejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedených
v ustanovení § 378 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
bez nariadenia pojednávania (a contrario podľa § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania občianskemu

združeniu správne vec posúdil tak skutkovo, ako aj právne a vec sa po skutkovej ani po právnej stránke
nezmenila ani v štádiu odvolacieho konania.

9/ Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.

Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného

záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..10/ Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o

individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako

tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

11/ Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania

mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže
vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok
konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa
ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

12/ Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka
ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako

spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

13/ Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda
v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas

účastníka so vstupom do konania.

14/ Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto
jepotrebnéjehoúčinkyvykladaťvsúladesprincípomzákazupravejretroaktivity.Akniejevprechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne

platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania

zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala
či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

15/ Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

16/ Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93
ods. 4 O. s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania
upravenou v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná
náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

17/ Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadokvo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.

Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom

prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

18/ Odvolací súd prejednal vec v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP vzhľadom na to, že v danom prípade
právne účinky úkonov nastali ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a zostávajú zachované,
preto je potrebné aj nárok občianskeho združenia na náhradu trov konania posudzovať v súlade s ust.

Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie zastaveného konania.
Žalobca nijakým spôsobom podanie o späťvzatí žaloby nešpecifikoval, ani dôvody, ktoré ho viedli k
takémutokroku.Jednoznačnetýmtopostupomzastavilkonanie.Jezrejmé,ževedľajšíúčastníkreagoval
na podanú žalobu, argumentoval právne vo veci na strane žalovaného a z týchto dôvodov sa odvolací
súd domnieva, že vznikol mu nárok na náhradu trov konania, a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP.
Keďževodvolacomkonanímalúspechodvolateľ,niežalobca,aodvolateľovivodvolacomkonanížiadna
náhrada trov konania nevznikla, preto ani žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).