Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203470
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218203470.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci

starostlivosti o maloletého Q. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: K.. O.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D.
a otca: K.. S. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.Š. XX, A. Q. o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Q. W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100,- eur
mesačne na sumu 300,- eur mesačne, počnúc od 11.04.2018, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy
k 15-temu dňu v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2018 do 31.05.2019 v sume 2.199,- eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 10 dní od doručenia tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.04.2018 domáhala zvýšenia
výživného otca na maloletého Q. so sumy 100 € mesačne na sumu 300 € mesačne. V návrhu uviedla,
že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
XX.XX.XXXX, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, v ktorom konaní bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol

maloletý zverený do starostlivosti
matke, styk otca upravený nebol a otec sa zaviazal platiť na syna výživné vo výške 100 € mesačne. Od
uvedeného obdobia uplynuli 3 roky, počas ktorých sa nároky, záujmy a potreby
2
27P/53/2018

Q. zmenili, stanovená výživné v súčasnosti nepostačuje na krytie jeho potrieb. V čase pôvodného

rozhodovania súdu bol syn vo veku 4 rokov, v súčasnosti je žiakom základnej školy, s čím sú tiež spojené
zvýšené výdaje. Od posledného rozhodovania sa zvýšili majetkové pomery na strane otca, jeho príjem v
súčasnosti dosahuje cca 1 500 € netto. Matka je na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom, jej príjem
za rok 2017 predstavoval 2 500 € brutto.

2/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdeniami
preukazujúcimi ich osobné a majetkové pomery, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil

nasledovný skutkový stav:

3/ Maloletý Q.V. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z nemanželského vzťahu svojich rodičov. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskúdohodu, ktorou bol maloletý Q. zverený do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia sú oprávnení
zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal platiť na syna výživné vo výške 100 €
mesačne a jeho styk s Q. upravený nebol.

4/ Otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k dvojičkám K. O. K. W., nar.XX.XX.XXXX, S. E. W., nar.
XX.XX.XXXX, podľa vyjadrenia otca synovia žijú s matkou na Kanárskych ostrovoch, študujú a on platí
na deti výživné vo výške 400 € + ďalšie platby vo výške 200 €.

5/ Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k T. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil z jej manželského
zväzku s X.. T. T., nar. XX.XX.XXXX. Matka od 01.05.2018 do 29.02.2020 poberá rodičovský príspevok
pri starostlivosti o dieťa vo výške 214,70 € ako aj prídavky na 2 deti spolu vo výške 47,04 €. Je jednou zo
spoločníkov obchodnej spoločnosti M. I..W..V.., je výlučnou vlastníčkou bytu na T. B. Č.. XX v Bratislave,
jej manžel je výlučným vlastníkom pozemkov - záhrady nachádzajúcej sa v katastrálnom území D.,
zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor. Manžel matky čerpá úver na

bývanie vo výške 81 240 €, ktorý spláca v mesačných splátkach po 281 €. Od 01.01.2018 do 30.04.2018
bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti T. I..W..V.., zároveň poberal sociálnu dávku - materskú, jeho
príjem predstavoval v uvedenom období cca 1.350 €, od 01.05.2018 do 31.10.018 bol nezamestnaný,
nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, od 01.11.2018 podniká ako
živnostník v oblasti organizačných a ekonomických poradcov, počítačových služieb, reklamných a

marketingových služieb a iné. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydal Okresný úrad Bratislava,
odbor živnostenského podnikania dňa 19.10.2018.

6/ Matka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že od roku 2015 otec platí
stanovené výživné 100 € mesačne. Matka uzavrela v roku 2016 manželstvo s X.. T. T., z ktorého

manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn T., s ktorým je na rodičovskej dovolenke. Je zamestnaná v
I. F. ako H.. Q.V. je druhák na základnej škole, chodí na futbal, kde platí mesačne poplatok 20 €, v zime
sa dopláca telocvičňa - 11 € mesačne, dres na futbal - 109 €, v januári pôjde na sústredenie z futbalu
- 15 €. Hrá na husle - 60 € polročne, husle - 100 €.

3
27P/53/2018

7/ Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že okrem Q. má troch synov - dvojičky K.

O. K., ktorí majú 23 rokov a S., ktorý má 18 rokov. Všetci študujú na vysokej škole, spolu im platí výživné
400 € a ďalšie poplatky + 200 € navyše. Deti žijú na Kanárskych ostrovoch, keď prídu na Slovensko
musí im zaplatiť letenky a tiež ich chce finančne podporovať. Navrhoval aby mu bolo ponechané výživné
na Q. vo výške 100 € s tým, že bude naďalej platiť aj nepravidelné výdaje, tak ako to robí doposiaľ,
napríklad poplatky na futbal. Otec vyčíslil svoje mesačné výdaje nasledovne: splátka spotrebného

úveru na kúpu vozidla C. T. a zariadenia bytu - 490 €, hypotéka na byt - 400 € a ďalšie bežné mesačné
výdaje. Otec nepodniká, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločností, je výlučným vlastníkom
dvojizbového bytu v A. Q.. Realizuje ročne asi 2 - 3 koncerty ale z nich má minimálny príjem. S Q. na
dovolenky nechodí. V lete, keď má syn prázdniny má aj on vo filharmónii plánovanú dovolenku, vtedy
má syna u seba celý týždeň a robia si výlety. Cez školský rok má syna 2-3 dni v týždni aj s prespatím,

vozí ho aj na futbalové zápasy.

8/ Z obsahu potvrdenia I. F. súd zistil, že za obdobie od júna 2018 do novembra 2018 predstavoval
príjem otca netto 2 533 €. Z obsahu Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017
súd zistil úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov otca dieťaťa vo výške 38 757 € a úhrn povinného

poistného vo výške 5 101 €. Základ dane prestavoval 33 655 €, z čoho zrazený preddavok na daň
predstavoval 5 831,38 €.

9/ Matka potvrdila, že okrem výživného 100 € platí otec aj mimoriadne výdaje avšak pre ňu by bolo
praktickejšie, aby mala pravidelné výživné, z ktorej sumy by ona sama mohla platiť všetky potrebné

poplatky na školu, krúžky a iné záujmové aktivity syna a nemusela by stále otca prosiť aby ten-ktorý
výdavok zaplatil. Otec predložil súdu výpisy z účtu, z ktorého mal súd za preukázané, že za obdobie
od 04.12.2018 do 31.01.2019 zaplatil otec mimo bežného výživného v decembri 2018 sumu 70 €, v
januári 2019 sumu 150 € a 80 €, vo februári 2019 sumu 30 €. Spolu za uvedené obdobie zaplatil mimobežného výživného 330 €. Otec tvrdil, že uhradil aj ďalšie platby, doklady však nemal na pojednávaní
k dispozícii. Súd z uvedeného dôvodu odročil pojednávanie a uložil otcovi povinnosť aby do termínu
nasledujúceho pojednávania založil do spisu všetky doklady preukazujúce aké platby mimo bežného

výživnéhonaQ. realizovalzaobdobieod11.04.2018doapríla2019.Dotermínupojednávania,ktorésúd
vytýčil na 24.04.2019 otec požadované doklady súdu nezaslal. E-mailom doručeným súdu 23.04.2019
o 22.51 hod ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s pracovnými povinnosťami, ktoré
pre neho ako X. J. K. O. I. V. I. F. vyplývajú. Zároveň navrhoval vytýčiť nový termín pojednávania. Súd
ospravedlnenie otca neakceptoval a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Uznesením zo záverov z

pojednávania, konaného dňa 11.02.2019 bol otec zaviazaný povinnosťou zaslať súdu listinné doklady
ohľadne platieb mimo bežného výživného. Túto povinnosť si otec do 24.04.2019 nesplnil a nesplnenie
tejto povinnosti nijako nesúvisí s plnením si jeho pracovných povinností. Súd zároveň poukazuje na
ustanovenie § 183 CSP, podľa ktorého sa môže pojednávanie odročiť len vtedy, ak sa strana nemôže
z dôležitého dôvodu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby
sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Ak aj otec mal neodkladné pracovné povinnosti mohol sa dať

na pojednávaní zastúpiť, či už zástupcom z radov advokátov alebo splnomocneným zástupcom, tiež
súd nepredpokladá, že sa otec dozvedel deň pred pojednávaním o 22.51 hodine o tom, že v deň
pojednávania bude mať koncertné skúšky,

4

27P/53/2018

nesplnil si teda ani povinnosť oznámiť okolnosti, ktoré mu bránia dostaviť sa na pojednávanie
bezodkladne.

10/Kolíznaopatrovníčkamaloletéhonavrhla zvýšiťvyživovaciupovinnosťotca, pričomvýškuvýživného
ponechala na úvahe súdu.
11/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

12/ Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v

akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

5
27P/53/2018

13/Prizvýšenívýživnéhosúdvychádzalnielenzpotriebmaloletého Q.,aleizmožností,schopností,ako
aj majetkových pomerov otca, matky a prihliadal najmä na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej
úpravy výživného z roku 2015. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený
na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby

oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,
zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
Otec je úspešný hudobník - X. J. K. O. I. V. I. F., jeho čistý mesačný príjem predstavuje 2 533 €, hoci má

ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ktoré deti sú plnoleté avšak naďalej sa pripravujú na budúce povolanie
je súd toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletého Q. vo výške
300 € mesačne. Otec v konaní nepreukázal, že jeho ďalšie deti navštevujú vysoké školy a či mu k
nim bola určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu. Za nie nevyhnutný výdavok súd považoval
na strane otca nákup motorového vozidla C. T.. Na strane matky došlo k zníženiu príjmu pretože jej

jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok. Na strane druhej uzavrela v roku 2016 manželstvo,
preto náklady na domácnosť uhrádzajú manželia spoločne, tým sa zároveň jej mesačné výdaje znížili.
14/ Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po úplnom dokazovaní porovnával
okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa zmenili.
Obaja rodičia sa majú podieľať na výžive maloletého dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému

rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení
výživného aj nad rámec) súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer tri roky, pomery sa na strane maloletého Q.
sa zmenili najmä jeho vekom, nástupom do školy, potrebami, záujmami, či voľnočasovými aktivitami,
ktorým sa venuje. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd návrhu

matky na zvýšenie výživného vyhovel. Do zročného výživného, ktoré otcovi vzniklo za obdobie od
podania návrhu matkou t.j. od 11.04.2018 súd započítal preukázateľné platby, ktoré otec realizoval nad
rámec bežného výživného 100 € v celkovej sume 330 €. Otec deklaroval aj iné platby, ktoré však súdu
nezdokladoval preto súd tieto do zročného výživného započítať nemohol.
15/ Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Q. počnúc dňom podania návrhu, čím mu

vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 2 529 €, ku ktorému dospel súd tak, že od novourčeného
výživného, ktoré bolo zvýšené o 200 € za obdobie od 11.04.2018 do 11.05.2019 (12 mesiacov x 200,-
€) + alikvotná čiastka do 31.5.2019 vo výške 129 € odrátal výživné, ktoré otec zaplatil nad rámec
pôvodne stanoveného bežného výživného v sume 330 €.
6

27P/53/2018
16/ Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX v časti o výške výživného.
17/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).

7
27P/53/2018
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.