Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216284
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7717216284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu M.. G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
L. N. X. 1, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, 071
01 Michalovce, proti žalovanej G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej
JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, ul. Gorkého 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 99000,00 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 15. októbra 2018,
č. k. 19C/108/2017-71

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 99.000,00 Eur s úrokom z omeškania
5,05% ročne zo sumy 99.000,00 Eur od 12.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I) a žalobcovi priznal ako plne úspešnej strane náhradu trov konania proti žalovanej v pomere
100% (II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 99.000,00
Eur, úrokov z omeškania a trov konania na tom skutkovom základe, že spoločnosť GEPSTAV, s.r.o.,
IČO: 36 195 905 so sídlom Vihorlatská 1, 071 01 Michalovce ako veriteľ uzavrela so žalovanou
ako dlžníkom dňa 12.12.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal žalovanej peňažné
prostriedky v sume 100.000,00 Eur bezúročne, pričom sa žalovaná zaviazala vrátiť požičanú sumu
do 11.12.2015. Peňažné prostriedky boli poukázané na účet žalovanej ihneď po podpise zmluvy.
Pohľadávka spoločnosti GEPSTAV, s.r.o. voči žalovanej na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške

100.000,00 Eur bola dňa 12.12.2014 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená na žalobcu, čo bolo
žalovanej oznámené dňa 4.5.2015. Suma 100.000,00 Eur bola predmetom súdneho konania pod sp.
zn. 19C/238/2015, v priebehu ktorého bolo v dôsledku späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie 99.000,00
Eur konanie čiastočne zastavené a pokračovalo sa v konaní o zaplatenie 1.000,00 Eur. Dôvodom
čiastočného späťvzatia žaloby bolo, aby súd skutkovo a právne vec zhodnotil a právoplatne o nej
rozhodol.Žalobcatýmvzmyslezásadyhospodárnosti,respektíveeventuálnehoneúspechu,bynemusel
znášať prípadné zvýšené trovy konania. Okresný súd Michalovce v konaní 19 C/238/2015 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, v časti požičanej
sumy 1.000 Eur žalobe vyhovel, preto ho v tejto právne a skutkovo identickej veci predložil. Súd v
tejto veci právne a skutkovo ustálil a zhodnotil námietky strán a rozhodol, že vyššie uvedená zmluva
o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 100.000,00 Eur je platná a taktiež, že došlo k jejplatnému postúpeniu na žalobcu. Žalovaná do dnešného dňa žalovanú sumu žalobcovi napriek tomu
nezaplatila.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1, §
524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“) a v konaní považoval za nesporné, že dňa 12.12.2014 bola uzavretá zmluva o pôžičke na sumu
100.000,00 Eur medzi spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. Michalovce a žalovanou G. X., žalovanej bola
suma 100.000,00 Eur poskytnutá, pričom pôžičku dňa 8.12.2015 žalovaná vrátila na účet spoločnosti

GEPSTAV s.r.o.. Sporná bola otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel žalobca
dňa 12.12.2014 s pôvodným vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke spoločnosťou GEPSTAV
s.r.o. V súvislosti s tým súd prvej inštancie uviedol, že o časti uplatneného nároku do výšky istiny
1.000,00 Eur s príslušenstvom už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 19C/238/2016 na tom istom
skutkovom a právnom základe. Pôvodne žalobca svoj nárok právne kvalifikoval ako bezdôvodné
obohatenie vychádzajúc z právneho názoru, že uzavretie Zmluvy o pôžičke v sume 100.000,00 Eur

sa v žiadnom prípade nemôže posudzovať ako bežná vec, ktorú môže vybavovať každý z manželov
sám a preto jej uzavretie bez súhlasu manžela žalovanej je v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka relatívne neplatným právnym úkonom. Samotná žalovaná nárok popierala s odôvodnením,
že síce zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, za neplatnú považovala zmluvu o postúpení
pohľadávky, pretože ako spoločníčka a konateľka spoločnosti GEPSTAV s.r.o. v účtovných dokladoch

spoločnosti takú zmluvu nenašla a tiež z účtovníctva nezistila, že by z tejto zmluvy došlo zo strany
žalobcu k plneniu pre spoločnosť GEPSTAV s.r.o. ako náhrady za pohľadávku podľa zmluvy. V rozpore
s právnou kvalifikáciou žalobcu súd rozhodol o nároku podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, keď
vychádzal z právneho názoru, že aj zmluva o pôžičke, aj zmluva o postúpení pohľadávky, sú platnými
právnymi úkonmi a nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako plnenie zo zmluvy o pôžičke a postúpenia

pohľadávky, a nie z bezdôvodného obohatenia. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/427/2016, poznámka odvolacieho súdu).

4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto konaní žalovaná namieta platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky, čím spochybňovala vecnú legitimáciu žalobcu v konaní s odôvodnením, že zmluva nie je

evidovaná v účtovníctve spoločnosti GEPSTAV s.r.o. a zároveň rozšírila dôvody neplatnosti tvrdiac, že
zmluvu uzavrel konateľ spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia a druhého konateľa a že zmluvu
uzavrel subjekt, ktorý neexistuje. Ani jeden z dôvodov uvádzaných žalovanou nie je podľa názoru súdu
prvej inštancie spôsobilý spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky
mal súd prvej inštancie preukázané predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

12.12.2014, z ktorej vyplýva, že spoločnosť GEPSTAV s.r.o. v tento deň postúpila žalobcovi pohľadávku
vzniknutú titulom práva na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 100.000,00 Eur, ktoré z bankového
účtu postupcu dňa 12.12.2014 vybral dlžník (čo žalovaná priznala). Na jeho postavenie veriteľa nemá
žiadny vplyv skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nebolo evidované v účtovníctve pôvodného veriteľa,
pretože to nie je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že

žalovaná dňa 7.5.2015 prevzala od postupníka - spoločnosti GEPSTAV s.r.o. - písomné oznámenie o
postúpení pohľadávky, v ktorom je uvedené, že novým veriteľom je žalobca a bola vyzvaná na plnenie
sumy 100.000,00 Eur v jeho prospech na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014.
Napriek tejto vedomosti žalovaná podľa výpisu z účtu plnila záväzok zo zmluvy o pôžičke na účet
spoločnosti GEPSTAV s.r.o., síce v termíne splatnosti, ale nie v prospech žalobcu.

5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že zmluva je neplatná, pretože zmluvu o postúpení pohľadávky
podpísal konateľ spoločnosti bez súhlasu druhého konateľa a bez súhlasu valného zhromaždenia, súd
prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní právnych úkonov v mene obchodnej spoločnosti žalovaná
mylne vychádza z ustanovenia § 134 Obchodného zákonníka. Pre posudzovanie právnych úkonov

obchodnej spoločnosti navonok, to znamená voči tretím osobám, je potrebné vychádzať z ustanovení §
13 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo
za ňu koná zástupca. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím
osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným
podľa § 133 Obchodného zákonníka je konateľ alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený

konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z výpisu z
obchodnéhoregistrajezrejmé,žespoločnosťGEPSTAVs.r.o.mádvochkonateľov,zktorýchkaždýkoná
a podpisuje za spoločnosť samostatne. Zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal konateľ spoločnosti
D. X., ktorý je podľa obchodného registra konateľom spoločnosti GEPSTAV s.r.o., mal právo podpísaťzmluvu samostatne, preto nemôže byť zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 neplatným
právnym úkonom z dôvodov tvrdených žalovanou.

6. Súd prvej inštancie neuznal ako dôvodné ani tvrdenie žalovanej, že zmluvu o postúpení pohľadávky
uzavrela spoločnosť, ktorá neexistuje, pretože zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 12. 2014 v
postavení postupcu uzavrel subjekt GEPSTAV, s.r.o., so sídlom: Vihorlatská 1, 071 01 Michalovce, IČO:
36 195 601, to je právnická osoba, ktorá nikdy nebola zapísaná v obchodnom registri a je neexistujúcim
právnym subjektom, pretože v obchodnom registri je zapísaná právnická osoba GEPSTAV s.r.o. bez

čiarky oddeľujúcej obchodné meno a právnu formu spoločnosti s prideleným IČOm 36 195 901. Rozdiel
mal podľa názoru žalovanej spočívať v uvedení čiarky medzi obchodným menom spoločnosti a jej
právnou formu a v nesprávnom koncovom čísle IČO oproti zápisu v obchodnom registri. Súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon
nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Z predložených listinných
dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že v zmluve o postúpení pohľadávky je pri identifikácii

postupcu nesprávne uvedené koncové číslo IČO obchodnej spoločnosti GEPSTAV s.r.o. (601 namiesto
901), ide však iba o chybu v písaní. Pod zmluvou pri podpise postupcu je aj odtlačok pečiatky spoločnosti
GEPSTAV, kde je uvedené IČO: 36 195 901, preto pri označení postupcu písaným textom došlo k
zjavnej chybe v písaní, ktorá nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu. To isté sa týka
uvedenia čiarky medzi obchodným menom a právnou formou obchodnej spoločnosti, pretože pečiatka

čiarku neobsahuje. Zmluvu preto nepochybne uzavrela obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom
registri ako GEPSTAV s.r.o. so sídlom Vihorlatská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 195 901. Súd prvej
inštancie k obchodnému menu spoločnosti poznamenal, že podľa § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka
obchodné meno obchodných spoločností je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri.
Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu. Podstatným

pre identifikáciu obchodnej spoločnosti je teda jej názov, ktorým je v súdenej veci GEPSTAV a jej právna
forma, ktorou v súdenej veci je spoločnosť s ručením obmedzeným. Zmluva o postúpení pohľadávky
tieto údaje obsahuje. Existencia alebo neexistencia čiarky medzi názvom obchodnej spoločnosti a jej
právnou formou nemá žiadny vplyv na existenciu subjektu riadne zapísaného v obchodnom registri
s uvedením názvu, právnej formy, sídla a identifikačného čísla. Čiarka ako interpunkčné znamienko

svojim významom v texte iba oddeľuje vety, zložky viacnásobných vetných členov, voľne vložené alebo
pripojené výrazy a podobne, ale nemá žiadny význam z hľadiska slovotvorby a jej významu. Súd prvej
inštancie mal preto preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola platne postúpená žalobcovi,
ktorý je v konaní vecne aktívne legitimovaný. V konaní nebolo sporné, že žalovaná doposiaľ sumu
99.000,00 Eur žalobcovi neuhradila, preto žalobu považoval súd prvej inštancie v celom rozsahu za

dôvodnú. Pôvodne sa žalovaná bránila, že pôžičku zaplatila v termíne splatnosti pôvodnému veriteľovi,
spoločnosti GEPSTAV s.r.o. Ako bolo odôvodňované aj v konaní 19C/238/2016, žalovaná už dňa
7.5.2015 vedela, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola postúpená žalobcovi, napriek tomu dňa
8.12.2015,tedapooznámenípostúpenia,plnilavprospechpôvodnéhoveriteľa.Postúpenímpohľadávky
a oznámením o jej postúpení, bola žalovaná povinná plniť iba v prospech nového veriteľa. Plnením

záväzku pôvodnému veriteľovi sa žalovaná nezbavila záväzku, ktorý má voči žalobcovi, preto súd
žalovanú na úhradu zvyšnej sumy pôžičky zaviazal spolu s úrokom z omeškania vo výške vyplývajúcej
z § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 12.12.2015 do jej zaplatenia. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

7. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní poukázala na výsledky vykonaného dokazovania a na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
v ktorom nesprávnosť právneho posúdenia veci vidí v tom, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej
tvrdením, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 v právnom postavení postupcu uzavrel

neexistujúci právny subjekt, t.j. subjekt, ktorý nikdy nebol zapísaný v Obchodnom registri. Zdôrazňuje,
že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú
právnusubjektivitu(ajspôsobilosťbyťúčastníkomkonania)dňomsvojhovzniku,ktorýmjedeňichzápisu
do uvedeného registra. Nesprávne právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľky obsiahnuté v
bode 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Interpretačné pravidlo týkajúce sa platnosti právnych

úkonov zakotvené v ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať iba, a len vtedy, ak
existuje samotná spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí, čo v danom prípade podľa
názoru žalovanej absolútne absentuje. Taktiež pripomenula, že pod chybami v písaní má zákon na mysli
predovšetkým pravopisné chyby v písomnom právnom úkone. Subjekt GEPSTAV, s.r.o., Vihorlatská1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 195 601, ktorý mal uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky a túto
skutočnosť oznámiť žalovanej listom zo dňa 04.05.2015, nikdy nebol subjektom práv. Do pozornosti
odvolateľka dáva skutočnosť, že v tejto veci žalobca podaný žalobný návrh zdôvodnil tým, že spoločnosť

GEPSTAV, s.r.o., IČO: 36 195 905 so sídlom Vihorlatská 1, Michalovce ako veriteľ uzavrel so žalovanou
ako dlžníkom dňa 12.12.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej veriteľ požičal peňažné prostriedky
v sume 100.000,- Eur bezúročne, pričom sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť do 11.12.2015. Teda aj
v samotnej žalobe žalobca uvádza obchodné meno postupcu ako GEPSTAV, s.r.o. a identifikačné
číslo IČO: 36 195 905, pričom toto identifikačné číslo nie je identifikačným číslom veriteľa, s ktorým

žalovaná uzatvorila zmluvu o pôžičke a nezhoduje sa ani s identifikačným číslom postupcu, ktorý je
uvedený v zmluve o postúpení pohľadávky z 12.12.2014. Odvolateľka poukazuje aj na skutočnosť,
že obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej
podnikateľskej činnosti. V obchodno - právnej teórii sa pre tvorbu a následne používanie obchodného
mena vytvorilo niekoľko princípov, ktoré obchodné meno charakterizujú a pred inými označeniami mu
určujú isté výnimočné postavenie. Jedná sa o zásadu nezameniteľnosti, zásadu pravdivosti, zásadu

úplnosti, zásadu jednotnosti. Zásadou úplnosti rozumieme povinnosť uvádzať obchodné meno tak, ako
to vyžaduje zákon, teda v jeho úplnej a nedeformovanej podobe zapísanej v príslušnom podnikateľskom
registri. V tejto súvislosti pripomína aj ustanovenie § 3a Obchodného zákonníka a Normu STN 01 6910
o písaní obchodného mena. Obchodné meno, pod ktorým vystupoval postupca pri uzavretí zmluvy
o postúpení pohľadávky, ako aj pri oznámení o postúpení pohľadávky, nespĺňa zákonom uvedené

atribúty a preto tieto právne úkony nie je možné považovať za platné. Právne pochybenie súdu prvej
inštancie vidí žalovaná aj v chybnej právnej kvalifikácii postúpenej pohľadávky. Súd v odôvodnení
rozsudku v bode 22 konštatuje, že: „Súd mal preto preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke
bola platne postúpená žalobcovi“, a to aj napriek skutočnosti, že v bode 19 odôvodnenia uvádza:
„Postúpenie pohľadávky mal súd preukázané predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 12.12.2014, z ktorej vyplýva, že spoločnosť GEPSTAV s.r.o. v tento deň postúpila žalobcovi
pohľadávku vzniknutú titulom práva na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 100.000,00 Eur, ktoré
zbankovéhoúčtupostupcudňa12.12.2014vybraldlžník(čožalovanápriznala).“Pripomína,žeZmluvou
o postúpení pohľadávky dochádza k zmene účastníkov právneho vzťahu, a to k zmene v osobe veriteľa.
Jej podstatou je dohoda medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) o tom,

že táto tretia osoba nastúpi na miesto pôvodného veriteľa bez toho, aby tu došlo k zmene v obsahu
záväzku. K obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky vedľa vlastného
označenia účastníkov (postupcu a postupníka) patrí identifikácia postúpenej pohľadávky, ktorá musí
obsahovať riadne označenie dlžníka, postupcu a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na
ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite tak, aby neboli

zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami
nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Požiadavka určitosti zmluvy
o postúpení pohľadávky (pohľadávok) sa týka predovšetkým vymedzenia postupovaných pohľadávok.
Požiadavka určitosti konkrétnej postúpenej pohľadávky sa vzťahuje aj na oznámenie postupcu o
postúpení pohľadávky v záujme predchádzania pochybnosti o tom, aká konkrétna pohľadávka, ako a

kedy bola postúpená. Samotná špecifikácia postupovanej pohľadávky, tak ako je uvedená v obsahu
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014, pojednáva podľa názoru žalovanej o postúpení
pohľadávky z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie z titulu zmluvy o pôžičke. Z tohto
dôvodu je právne zmätočné aj rozhodnutie ohľadne súdom priznaného príslušenstva tvoriaceho úroky z
omeškania. Z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že „Postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi.“ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že postúpenie pohľadávky
oznámil postupca žalovanej až dňa 07.05.2015, t.j. viac ako 5 mesiacov po samotnom uzavretí Zmluvy
o postúpení pohľadávky (zo dňa 12.12.2014). V tejto súvislosti dáva odvolateľka do pozornosti názor

vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2018, sp. zn. 2 Cdo 150/2017, v zmysle
ktorého „Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku
lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce
k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania
lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez

zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia
povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky
spojené s dodržaním lehoty nenastanú.“ Vychádzajúc z vyššie uvedeného v spojitosti s druhou vetou
§ 526 ods. 1 Obč. zákonníka: „Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľpostupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“ V
nadväznosti na uvedené žalovaná zastáva názor, že bola oprávnená a zaviazaná uhradiť svoj finančný
záväzok vo výške 100.000.- Eur spoločnosti GEPSTAV s.r.o.. Z vykonaného dokazovania je nesporné,

že žalovaná si túto povinnosť riadne splnila dňa 08.12.2015. Preto považuje napadnutý rozsudok za
nezákonný pre nesprávne právne posúdenie a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne a žalovanej prizná voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnej sume.

8. K odvolaniu žalovanej žalobca v písomnom vyjadrení vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vo všetkých výrokoch vecne správne a že nie je opodstatnený žiaden odvolací dôvod
uvedený žalovanou. Žalovanou namietané nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vidí v tom, ako sa
súd prvej inštancie vysporiadal s jej tvrdením, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 v
právnom postavení postupcu uzavrel neexistujúci právny subjekt, t.j. subjekt, ktorý nikdy nebol zapísaný
v Obchodnom registri, pričom žalovaná toto svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že v Zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.12.2014 je pri identifikácii postupcu nesprávne uvedené koncové číslo IČO

obchodnej spoločnosti GEPSTAV s.r.o. - 601 namiesto 901 - a taktiež v žalobnom návrhu je spoločnosť
GEPSTAV s.r.o. uvedená s čiarkou - GEPSTAV, s.r.o., žalobca považuje za právne irelevantné, nakoľko
vôľa zmluvných strán bola jasná, určitá a zrozumiteľná, čo preukazuje aj pečiatka obchodnej spoločnosti
GEPSTAV s.r.o. na poslednej strane Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014, na ktorej je
uvedené správne koncové číslo IČO obchodnej spoločnosti, spolu s podpisom konateľa spoločnosti

GEPSTAV s.r.o., a teda je absolútne presne a zrozumiteľne označený subjekt, ktorý prejavil vôľu a
uzavrel tento právny úkon. Vzhľadom na uvedené išlo v tomto prípade iba o zjavnú chybu v písaní,
ktorá však nemá za následok neplatnosť právneho úkonu ako celku a nemožno preto absolútne
pochybovať o jasnej a určitej vôli zmluvných strán byť viazanými týmto právnym úkonom, keďže jeho
obsah a význam je nepochybný. Žalobca považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 21

za správne. Podobne, aj námietku žalovanej, týkajúcu sa chybnej kvalifikácie postúpenej pohľadávky,
(bod 19 a 22 odôvodnenia rozsudku), žalobca považuje za právne irelevantný argument, nakoľko súd
vo svojom rozsudku iba konštatoval, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 došlo k
postúpeniu pohľadávky titulom vrátenia peňažných prostriedkov nadobudnutých žalovanou zo zmluvy
o pôžičke. Podľa názoru žalobcu ide iba o logické konštatovanie (vychádzajúc z ustanovenia § 657

OZ), že z titulu pôžičky došlo k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov a pokiaľ bola pohľadávka
skutkovo vymedzená v Zmluve o postúpení pohľadávky ako právo na vrátenie sumy 100.000,- Eur,
je právne logické, že súd vykonal právnu kvalifikáciu skutkovo preukázaného nároku žalobcu (práva
na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 100.000,- Eur, ktoré z bankového účtu postupcu dňa
12.12.2014 vybral dlžník) ako nároku na vrátenie požičanej sumy, a preto považuje argument žalovanej

za nedôvodný. Okrem iného žalovaná ani nikdy nespochybňovala právny dôvod vzniku predmetnej
pohľadávky, ktorým bolo uzavretie Zmluvy o pôžičke. K tvrdeniu žalovanej, že postúpenie pohľadávky
oznámil postupca žalovanej až dňa 07.05.2015, t.j. viac ako 5 mesiacov po samotnom uzavretí Zmluvy o
postúpenípohľadávky,žalobcapoukazujenazáverysúduprvejinštancie,žežalovanábolaoboznámená
o postúpení pohľadávky dňa 07.05.2015 a vyzvaná na plnenie novému veriteľovi, a napriek tomu

sumu vrátila až dňa 08.12.2015 vkladom na účet č. 1374182755 titulom vrátenia pôžičky. Vzhľadom
na uvedené považuje poukázanie žalovanej na § 526 ods. 1 OZ za neopodstatnené a považuje za
nesporné, že žalovaná mala po oznámení o postúpení pohľadávky na žalobcu ako nového veriteľa plniť
užžalobcovianebolaoprávnenáuhradiťsvojfinančnýzáväzokspoločnostiGEPSTAVs.r.o.(pôvodnému
veriteľovi). Argumentácia žalovanej vychádzajúca z ust. § 526 ods. l OZ, že platne splnila svoj záväzok

pôvodnému veriteľovi, nie žalobcovi, a to aj po oznámení pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky,
je právne bezvýznamná. Teda žalovanej z toho dôvodu v žiadnom prípade nemohol zaniknúť záväzok
splnením. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi
priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom

súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej
tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie,
pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového

zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu; nesprávnym
právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),
pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne

záveryoprávachapovinnostiachstránsporu).Použitiesprávnehoustanovenianeznamenáibaopísanie
jeho dikcie, ale aj jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, či inak vyjadrené, posúdením
veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne
vyložil, ako aj výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto
ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľkou je dôvodný.

12. Úvodom odvolací súd akcentuje, že v snahe dosiahnuť pravý účel súdneho konania - spravodlivo

a zákonne odstrániť existujúcu entropiu (neusporiadanosť) vo vzťahoch účastníkov konania a nastoliť v
ich vzťahoch právnu istotu - sa snaží vyhnúť postupu, ktorý by s použitím sofistikovaného odôvodnenia
spôsobil zrejmú nespravodlivosť v preskúmavanej veci. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov
nie je možné zabúdať na ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho
ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi.

Takýto výklad a aplikácia právnych noriem je nutný predovšetkým v záujme predchádzania porušenia
základných práv či slobôd. Porušenie niektorej z týchto noriem v dôsledku interpretácie, ktorá by bola
v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti - napríklad prehnaný formalizmus - môže spôsobiť
porušenie základného práva a slobody.

13.Zospisovéhomateriáluazodôvodnenianapadnutéhorozsudkujenesporné,žedňa12.12.2014bola
uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 100.000,00 Eur medzi spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. Michalovce
a žalovanou Jankou Thúrovou, že žalovanej bola suma 100.000,00 Eur skutočne poskytnutá, pričom
predmetnú pôžičku dňa 8.12.2015 žalovaná vrátila na účet spoločnosti GEPSTAV s.r.o.. Sporná bola
otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel žalobca dňa 12.12.2014 s pôvodným

vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, spoločnosťou GEPSTAV s.r.o.. Súd prvej inštancie sa podľa
názoru odvolacieho súdu venoval výkladu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska jej
platnosti síce v dostatočnej miere a dospel aj k správnym skutkovým záverom o platnosti predmetnej
zmluvy, avšak dôvodnosť nároku opomenul posúdiť v celom kontexte sporu, teda nezohľadnil zámer
a účel samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj vzájomný dosah právnych úkonov strán

sporu [rozporuplných jednostranných právnych úkonov (dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy o
pôžičke a súčasne oznámenie adresované žalovanej o postúpení pohľadávky zo zmluvy, ktorej relatívnej
neplatnosti sa žalobca dovolával listami z toho istého dňa, teda zo 4. mája 2015), tak aj dvojstranných
právnychúkonov(zmluvaopôžičkeapredovšetkýmzmluvaopostúpenípohľadávky)],prektorébolitieto
vykonané,pretožetakétoposúdeniejepodľanázoruodvolaciehosúdunevyhnutnévzáujmedosiahnutia

nielen zákonného, ale aj spravodlivého rozhodnutia vo veci.

14. Odvolací súd považuje za potrebné akcentovať, že veľkú mieru právnej neistoty do svojich vzťahov
vzájomne vniesli žalovaná a jej manžel, ktorí vykonávali právne úkony (podľa názoru odvolacieho súdu
na hrane práva a s nie čistými úmyslami navzájom voči sebe) ako konatelia spoločnosti Gepstav s.r.o.,

aleajakofyzickéosoby(manželia,avšakbezsúhlasudruhéhomanžela),oktorejskutočnostimalzrejme
vedomosť aj samotný žalobca, ktorý sa svojho nároku domáhal už žalobou doručenou Okresnému súdu
Michalovce dňa 18. mája 2015 (konanie vedené pod sp. zn. 19C/238/2015).

15. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj z odôvodnenia

rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13. júna 2016, č. k. 19C/238/2015 - 63 (na ktorý poukázal
súd prvej inštancie); v uvedenom spore 19C/238/2015 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia
100.000,00 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že spoločnosť GEPSTAV s.r.o. ako veriteľ uzavrela so
žalovanou ako dlžníčkou dňa 12.12.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal žalovanejpeňažné prostriedky v sume 100.000,00 Eur bezúročne, pričom sa žalovaná zaviazala vrátiť ich do
11.12.2015. V predmetnom spore žalobca dôvodil, že žalovaná uzavrela Zmluvu o pôžičke bez súhlasu
manžela, listom zo dňa 4.5.2015 bolo preto spoločnosti GEPSTAV s.r.o. doručené zo strany manžela

žalovanej dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke. Rovnako sa manžel žalovanej
dovolával neplatnosti právneho úkonu aj voči nej listom zo dňa 4.5.2015. Žalobca argumentoval, že
uzavretieZmluvyopôžičkevsume100.000,00Eursavžiadnomprípadenemôžeposudzovaťakobežná
vec, ktorú môže vybavovať každý z manželov sám a preto jej uzavretie bez súhlasu manžela žalovanej
je v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatným právnym úkonom, ktorého

sa žalobca dovolal vyššie uvedeným listom, žalovanej doručeným 7. mája 2015 a spoločnosti GEPSTAV
s.r.o. 4. mája 2015. Podľa názoru žalobcu suma vo výške 100.000,00 Eur, poskytnutá žalovanej titulom
zmluvy o pôžičke, je neplatným právnym úkonom, preto je plnenie na základe tejto zmluvy bezdôvodným
obohatením, ktoré sa musí vydať.

16. Na pojednávaní konanom 19. septembra 2018 (č. l. 66 a nasl. spisu) právny zástupca žalobcu

predložil súdu prvej inštancie listiny (zmluvu o pôžičke, výpis z účtu, rozsudok Okresného súdu
Michalovce a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, doručenku, zmluvu o postúpení pohľadávky a
oznámenie o postúpení pohľadávky) a navrhol, aby tieto dôkazy boli oboznámené prečítaním. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že netrvá na prečítaní predložených dôkazov, pretože ich obsah pozná a
má ich k dispozícii. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa § 204 považuje predložené listinné

dôkazy za oboznámené.

17. O odvolaní po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie koná a rozhoduje odvolací súd s primeranou
aplikáciou ustanovení Civilného sporového poriadku o konaní v prvej inštancii (ust. § 378 ods. 1 CSP),
preto odvolací súd postupoval podobne podľa ust. § 204 CSP, v zmysle ktorého dôkaz listinou sa vykoná

tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol
strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

18. V článku I. zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.12.2014 postupca prehlasuje, že je výlučným
vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva voči dlžníkov - žalovanej. Ďalej z tohto článku zmluvy vyplýva,

že uvedená pohľadávka vznikla titulom práva na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 100.000,-
Eur, ktoré z bankového účtu postupcu dňa 12.12.2014 vybral dlžník. Z čl. II. bod 1. predmetnej zmluvy
vyplýva, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávku, a to so všetkým príslušenstvom a všetkými
právami, ktoré sú s postupovanom pohľadávkou spojené. V zmysle bodu 2 predmetnej zmluvy sa
postupník zaväzuje zaplatiť postupcovi odplatu 99.000,- Eur v lehote do 60 dní od momentu zaplatenia

pohľadávky zo strany dlžníka.

19. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. V danom prípade bola pohľadávka
na žalobcu postúpená za odplatu 99.000,- Eur. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Michalovce z
13. júna 2016, č. k. 19C/238/2015 - 63, Gepstav s.r.o., ako aj žalobca - teda obaja účastníci zmluvy o

postúpení pohľadávky - ekonomický význam zmluvného postúpenia zo zmluvy z 12.12.2014 dosiahli,
pretože pohľadávka v sume 99.000,- Eur bola spoločnosti Gepstav s.r.o. vrátená žalovanou, a suma
1.000,-Eur,ktorámalaostaťžalobcovi,bolažalobcoviprávoplatnepriznanározsudkomOkresnéhosúdu
Michalovce z 13. júna 2016, č. k. 19C/238/2015 - 63. Inak vyjadrené, postupcovi (spoločnosti Gepstav
s.r.o.) by bol žalobca povinný na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uhradiť sumu 99.000,- Eur v

lehote do 60 dní od momentu zaplatenia pohľadávky zo strany dlžníka, ktorú však už postupcovi uhradila
žalovaná.Odvolacísúdpovažujezovšetkýchuvedenýchdôvodovzamietnutiežalobyzazodpovedajúce
rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami, pretože presne takéto
usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, ako aj spoločnosťou Gepstav s.r.o. mali aj účastníci vyššie
uvedených zmlúv. Dosiahol sa teda účel tak zmluvy o pôžičke uzavretej medzi spoločnosťou Gepstav

s.r.o. a žalovanou, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi spoločnosťou Gepstav s.r.o.
a žalobcom.

20. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu
odvolací súd odvolaniu žalovanej vyhovel. Nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade

splnené a odvolací súd mal pre rozhodnutie dostatočný skutkový základ, pristúpil v súlade s ust. § 388
CSP k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.21. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnej žalovanej
nárok na náhradu 100% trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhejhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).