Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617211504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617211504.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému U. X., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom X. A. Q., X. XXXX/X, v konaní o vymoženie 759,29 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 7Er/765/2017-53 zo

dňa 25.9.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 44,62 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora
vydal dňa 13.6.2017 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora o vymoženie 759,29 eur
a trov exekúcie. Povinný predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho nemajetnosti.

Uznesením zo dňa 14.9.2018 č.k. 7Er/765/2017-25 súd exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa oprávnený odvolal, pričom o odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 1.4.2019 č.k. 7CoE/41/2019-38 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 25.9.2019, ktoré bolo napadnuté odvolaním, citoval

ustanovenia § 243h, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a skonštatoval, že
po zhodnotení predloženého podnetu spolu s exekútorským spisom EX 8981/17 dospel k záveru,
že nemajetnosť povinného bola preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného, a to
lustráciami bánk, lustráciou v Sociálnej poisťovni, v súčinnosti s dopravným inšpektorátom PZ SR, s
katastrom nehnuteľnosti a so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Vzhľadom na tieto výsledky mal
súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne,

preto exekúciu zastavil. Povinný preukázateľne nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok (resp.
nemá ani postihnuteľný príjem) a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore
so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola
pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená. Podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiadny
hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Nevlastní motorové vozidlo, disponuje bankovými účtami s vysokými blokáciami. Povinný sa dlhodobo

nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde je podľa lustrácie zo sociálnej poisťovne
pracovne zaradený. Vzhľadom na vyšší počet, konkrétne 33, predchádzajúcich oprávnených a poradievymáhaných pohľadávok podľa výsledkov zo súčinnosti z ÚVTOS O., výkon zrážok z odmeny nie je
možný. Povinný má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom. Ďalšie nadobudnutie majetku alebo príjmu
povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, podľa súdu nezakladá dôvod na

nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom
možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených
osobných a majetkových pomerov povinného, preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho
významu. Proti povinnému sa vedie viacero exekučných konaní, z ktorých vyplýva neschopnosť plnenia
záväzkov. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a

účelnosti. Z toho dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

4. O trovách exekúcie rozhodol § 2,§ 14, § 15 ods.1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 44,62 Eur.

5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu zo dňa 25.9.2019 odvolanie.

Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení exekúcie presvedčivým
spôsobom neodôvodnil. Podľa oprávneného výsledky 5 lustrácii: kataster, sociálna poisťovňa, dopravný
inšpektorát, lustrácia bánk, a lustrácia ZVJS, nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného
s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom hnuteľného majetku, resp. majetkových
hodnôt, ktorého existencia nie je zistiteľná uvedenými lustráciami. Oprávnený má za to, že odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, vydané predčasne, pričom nedostatok odôvodnenia má
za následok jeho nepreskúmateľnosť. Takýmto postupom sa mu odňala možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Oprávnený podotkol, že pohľadávka
predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú
osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR- výnimky umožňuje len zákon. Oprávnený ďalej poukázal na

účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom do
absolútnych majetkových práv povinného. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný nesplnil
svojupovinnosťzexekučnéhotituluneplnenímpovinnostialebonezistiinýdôvodnato,abysavexekúcii
dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie). Opačným postupom by exekučný súd

odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného žiada oprávnený
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 31.3.2017, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až

§ 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia
Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.13. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,

a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery

povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd
môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.3.2017

na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov 1490130602
zo dňa 19.2.2015, právoplatného a vykonateľného dňa 21.3.2015. Na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 13.6.2017 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na
vykonanie exekúcie. Povinný podaním zo dňa 3.5.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného podnetu rozhodol súd prvej inštancie
o zatavení exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie, o ktorom
rozhodol odvolací sú tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Po vrátení spisu súd prvej inštancie vykonal opätovné preskúmanie exekútorského spisu
a úkonov exekučnej činnosti za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Zistené skutočnosti

posúdil a na základe výsledkov tohto posúdenia exekúciu zastavil.

15. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako
súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože
povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Bolo nepochybne preukázané, že povinný

nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní
žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. Voči povinnému
je vedených viacero exekúcií. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému
vymoženiu danej pohľadávky. Z aktualizovanej správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody zo dňa 9.9.2019 je zrejmé, že povinný bol odsúdený na výkon trestu odňatia

slobody, ktorý vykonáva v uvedenom ústave, s predpokladaným koncom trestu 27.5.2025. Povinný má
vyživovaciu povinnosť voči 3 osobám. Od 1.4.2019 je v ústave pracovne zaradený s prideľovaním práce
podľa možnosti ústavu. Počas pracovného zaradenia a poberania pracovnej odmeny sa povinnému
vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávok podľa ich poradia, celkovo ide o 33 pohľadávok. V tejto
situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich

realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp
procesnej ekonómie). Tak ako uviedol súd prvej inštancie, majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav,
kedy nie je možné exekúciu vykonávať. V danom prípade nie je možné ani predpokladať, že by v blízkej
budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Preto podľa odvolacieho súdu,

na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie
sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie

z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená,
pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je
zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp.

nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej
inštancie zo skutočností vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré
sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné
konanie začalo ešte v roku 2017 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľkood uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden
majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o

aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez potenciálu nadobudnutia majetku
v budúcnosti.

17. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).