Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 67Pc/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217215929
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Králik

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217215929.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci navrhovateľky: R. Č., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. X, O., zast. Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., 29. augusta 36A, Bratislava,
proti odporcovi: H.. X. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXT, O., o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I.Súdmanželstvonavrhovateľky:R.Č.,rod.P.,nar.XX.XX.XXXXaodporcu:H..X.Č.,nar.XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - V., vo zväzku:
XX, ročník XXXX, na strane: XX, pod poradovým číslom: XX r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2017 domáhala rozvodu

manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že ide o ich druhé spoločné manželstvo. Prvé spoločné
manželstvo, ktoré uzavreli v roku 1971 a počas ktorého sa im narodili dve deti, bolo rozvedené v roku
1992. Bolo uzavreté po relatívne krátkej známosti predovšetkým z dôvodu jej tehotenstva, pričom toto
manželstvo nemožno od počiatku označiť za harmonické a riadne si plniace svoj účel. Navrhovateľka
uvádza, že ich intímny styk bol v tom čase iba sporadický, viac - menej ako občasná povinnosť, úplne
prestali intímne spolu žiť v roku 1990, pričom tento stav trvá až doteraz. Pod psychickým nátlakom
zo strany odporcu a v nádeji, že sa odporca zmení a že sa im napriek predchádzajúcim nezhodám,

najmä v záujme detí, podarí vybudovať fungujúce manželstvo, v roku 1995 s odporcom uzavrela
druhé manželstvo. Uvádza, že počas druhého spoločného manželstva nezhody ohľadne manželského
spolužitia kontinuálne pokračovali a ďalej sa prehlbovali. Súčasťou manželského spolužitia bolo aj
fyzické násilie zo strany odporcu, ktoré mlčky znášala, a to aj z dôvodu, že od odporcu nemala kam
odísť. Dospelo to až do štádia, kedy sa spoločné nezhody prehĺbili natoľko, že v ich dôsledku a v
dôsledkuodďaľovaniaodhodlaniapodaťopätovnenávrhnarozvodmanželstva,mázdravotnéproblémy,
trpí nespavosťou a navštevuje poradensko - psychologické konzultácie na Referáte poradensko -

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Navrhovateľka má za to,
že v súčasnosti sú ich manželské vzťahy už mnoho rokov tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
ich manželstvo neplní ani nemôže plniť svoj účel a v žiadnom prípade nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

2. Dňa 12.09.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie odporcu, v ktorom uviedol, že súčasné
manželstvo medzi účastníkmi trvá už vyše 22 rokov, v manželskom zväzku strávili spolu už vyše

43 rokov. Napriek tomu, že počas tohto obdobia sa rovnako ako v každom inom vzťahu, vyskytli
krátkodobé nezhody, v celkovom rozsahu prevládali a prevládajú pekné chvíle, kedy si manželstvo plní
svoj účel, a teda vytvára harmonické a životné spoločenstvo, ktoré má nesmierny význam pre život
celej rodiny. Tvrdenie navrhovateľky, že spolu prestali intímne žiť v roku 1990 odmieta, ich intímnyživot pretrvával aj po uzatvorení ich súčasného manželstva v roku 1995. Uvádza tiež, že navrhovateľka
sa mu nikdy nezverila o problémoch s nespavosťou a návštevách poradensko - psychologických
konzultácií, a to aj napriek skutočnosti, že sa o jej zdravotný stav pravidelne zaujímal a ponúkal jej

pomoc. Odporca rázne odmieta tvrdenia o akomkoľvek násilí z jeho strany počas trvania manželstva.
Za jeden z hlavných dôvodov súčasnej krízy odporca považuje rozdielne prístupy v oblasti starostlivosti
o ich vnuka Q., o ktorého sa vzhľadom na pracovné vyťaženie jeho rodičov v období krátko po jeho
narodení, dennodenne starali. Napriek tomu, že obaja majú vnuka radi, fyzická a psychická náročnosť
starostlivosti o dieťa sa podpísala na ich vzájomnom vzťahu. Napriek skutočnosti, že ich záujem o

čo možno najlepšiu starostlivosť o ich vnuka viedol k viacerým konfliktným situáciám, je ich vzťah
naďalej harmonický. Odporca uvádza, že si plní všetky svoje zákonné povinnosti, ktoré mu z postavenia
manžela a otca vyplývajú, svoju manželku rešpektuje a podporuje vo všetkých jej rozhodnutiach, je jej
verný, pomáha so starostlivosťou o vnúčatá a celkový chod domácnosti. Uvádza tiež, že je pripravený
podporovať navrhovateľku v zložitých životných situáciách a v rámci svojich schopností a možností
vždy zabezpečoval zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Má za to, že vzťahy medzi manželmi

nie sú trvalo rozvrátené tak vážne, že by nebolo možné od manželov očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Vzhľadom k pretrvávajúcim citovým väzbám a nažívaniu v spoločnej domácnosti po dobu 43
rokov možno očakávať obnovenie plnohodnotného manželského spolužitia tak, aby manželstvo mohlo
plniť svoj účel. Udržanie manželstva bude v najlepšom záujme najmä ich vnuka Q. ale aj mladšieho
vnuka U., nakoľko súdržná a kompletná rodina je tým najlepším prostredím pre všestranný a harmonický

vývin dieťaťa. Odporca uvádza, že má úprimný záujem riešiť všetky vzniknuté manželské problémy
a robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa jeho vzťah s navrhovateľkou urovnal, čo potvrdzuje aj jeho
snaha o zorganizovanie stretnutia za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, účasť na ktorom však
navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odmietla. Odporca navrhuje, aby súd návrh
na rozvod manželstva zamietol.

3. Dňa 22.09.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu odporcu, v
ktorom uvádza, že trvá na svojom stanovisku, že manželské vzťahy medzi ňou a odporcom sú už mnoho
rokov tak vážne narušené, že a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel a má za
to, že od nich nemožno v žiadnom prípade očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zdôrazňuje, že

podanie návrhu na rozvod manželstva bolo výsledkom dlhodobej a zrelej úvahy, v rámci ktorej sa snažila
veľmi starostlivo zvážiť všetky možnosti prípadného zachovania spoločného manželstva. Odporca vo
svojom vyjadrení pripúšťa "momentálne narušenie" manželských vzťahov, okrem rozdielnych pohľadov
na výchovu vnuka, nijako bližšie nevysvetlil, čo je podľa neho dôvodom tohto momentálneho narušenia.
Napriek odporcom vykreslenému obrazu ukážkového manželstva (manžela) je opak pravdou, toto

manželstvo charakterizuje hlboký a trvalý rozvrat bez perspektívy obnovenia manželského spolužitia,
pričom to bol práve odporca, ktorý sa porušením manželských povinností prevažne podieľal na tomto
rozvrate. Ďalšie udržiavanie dávno mŕtveho manželstva, ktoré je len formálnym zväzkom, by iba
neodôvodnene zvyšovalo jestvujúce napätie a zbytočne prehlbovalo jeho definitívny rozvrat. Poukazuje
na to, že podľa právnej praxe je úvaha o možnosti ďalšieho plnenia účelu manželstva v podstate

úvahou o možnosti (nemožnosti) plnenia tých základných funkcií, ktoré má manželstvo plniť. Medzi tieto
základné funkcie manželstva sa klasicky radia najmä funkcia biologická (zabezpečenie reprodukcie a
uspokojovanie citových a biologických potrieb manželov), funkcia výchovná (založenie rodiny a riadna
výchova detí), funkcia všestrannej vzájomnej pomoci manželov (a z toho plynúceho vytvorenia zdravého
životného prostredia) a napokon funkcia hospodárska (uspokojovanie potrieb rodiny ako hospodárskej

jednotky). Navrhovateľka k tomu dodáva, že z uvedených funkcií manželstvo s odporcom dlhodobo a
nezvratne neplní ani jednu; biologickú funkciu, ktorej absenciu pripúšťa aj odporca (hoci ju vysvetľuje po
svojom), manželstvo dávno "vyčerpalo", rovnako ako funkciu výchovnú (čo vyplýva aj z veku spoločných
detí),dlhodoboabsentujeajfunkciavšestrannejvzájomnejpomocimanželovatiežfunkciahospodárska.
Definitívny rozvrat manželstva, sprevádzaný a spôsobený postupným "výpadkom" jednotlivých jeho

funkcií,bolvýsledkomdlhodobéhopôsobeniamnohýchfaktorov,ktorýchpresnývýpočetachronologický
popis z dôvodu ich rozsiahlosti presahuje rámec a možnosti písomného vyjadrenia.

4. Na pojednávaní dňa 03.11.2017 navrhovateľka zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Uviedla tiež, že počas druhého manželstva došlo k výraznej zmene v tom, že odporca už nepožíval

alkoholické nápoje, prestal aj fajčiť, ale na druhej strane začal psychický teror, ktorý spočíval v tom,
že nemohla spraviť ani krok bez toho, aby o tom nevedel, nemohla mať žiadne vlastné aktivity, boli
zakázané návštevy jej rodiny. Ak s deťmi odišla k rodičom sama, prišiel tam, búchal na dvere a okná.
Uviedla, že momentálne býva v podnájmoch, ktoré strieda. Nemieni sa vrátiť do spoločnej domácnostis odporcom, o čom je presvedčená. Tiež si zrušila telefónne číslo, e-maily, všetko čím ju mohol odporca
kontaktovať. Mala za to, že manželstvo si nikdy neplnilo žiadnu z tých funkcií, ktoré predpokladá zákon o
rodine, nikdy nebolo harmonickým spolužitím dvoch ľudí a jediné pozitívne čo z manželstva mali sú dvaja

synovia. Od 07/2017 nebývajú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú
približne od roku 1992. Obnovu manželského spolužitia v žiadnom prípade nepripúšťa. Za príčinu
rozpadu manželstva považuje skutočnosť, že si s manželom nerozumejú a ani si nikdy nerozumeli,
nedokáže už byť ani v jeho prítomnosti. Uvádza tiež, že po tom ako som odsťahovala zo spoločnej
domácnosti už voči manželovi necíti nenávisť, skôr ľútosť, ale nie tak voči nemu, ale skôr za tie stratené

roky života čo s ním žila.
Odporca mal za to, že ich druhé manželstvo fungovalo výborne. Nikdy nemal pocit, že by manželka vo
vzťahu trpela alebo bola nespokojná. Zo strany manželky mu nikdy nebolo povedané, že je v manželstve
nespokojná. Z iniciatívy navrhovateľky spoločne hľadali miesto, kde by chceli prežiť starobu a takéto
miesto si našli v Maďarsku, kde si kúpili v roku 2011 nehnuteľnosť a aj sa tam presťahovali. Uviedol
tiež, že neskôr sa za nimi prisťahoval do Maďarska aj syn P., ktorý mal byt kúpený pár metrov od nich

a ktorému sa v roku 2014 narodil syn. Narodenie vnuka malo vplyv na spolužitie s manželkou a to tak,
že vnuka mali v podstate na starosť, keďže rodičia boli obaja pracovne vyťažení, dva roky im ho nosili
ráno o siedmej a večer o siedmej večer si ho brávali. Napriek tomu, že bolo všetko v poriadku, vnuk
potreboval nejaké veci systémovým spôsobom začleniť do výchovy a on sa snažil presadzovať verbálne
veci, ktoré boli potrebné, kde nemali celkom zhodu s manželkou. Okrem týchto nezhôd v manželstve

nepociťoval žiadne iné nedostatky. Pokiaľ ide o intímne veci, aj vzhľadom na vek a s ohľadom na to,
že sa mu manželka nezverila so svojimi požiadavkami a tiež vzhľadom na jej zdravotný stav, nemal za
to, že bol nejaký problém v tejto oblasti. Mal za to, že manželstvo si riadne plní svoje funkcie. Odporca
uviedol, že o návrhu na rozvod sa dozvedel až potom ako mu bol doručený. Od podania návrhu spoločne
nehospodária. Manželka si zobrala nejaké veci a odsťahovala sa. Domnieva sa, že určitú krízu mohlo

spôsobiť aj to, že manželka mala peniaze v spoločnosti Rapid Life o ktoré prišla, že firma syna U. išla
"dole", že vnuk Q. bude mať tri roky a syn P. sa plánuje presťahovať do Bratislavy, čo má súvis zase
s tým, že manželka sa chcela presťahovať do Rajky. Má za to, že na manželstve nie je čo obnovovať,
pretože ono si plní stále funkcie.

5. Na pojednávaní dňa 27.04.2018 súd vykonal výsluch svedkov, synov účastníkov konania. Svedok
U. Č. uviedol, že navrhovateľku v konaní o rozvod manželstva plne podporuje. Domnieval sa, že tento
návrh mala podať už podstatne skôr, nakoľko v priebehu manželstva si vytrpela a prešla rôznym typom
fyzického násilia, aj psychického násilia a týrania resp. nátlaku. Svoj vzťah k rodičom opísal tak, že
mamu mal rád. K otcovi mal rešpekt, veľa spoločných záležitostí, čo sa týka športu, a negatívna stránka

u otca - princíp určovania osobnej slobody vo všetkom; bitky, fyzické tresty a pod. na jednej strane a na
druhej strany dobré veci, ktoré však robil zlou formou. Momentálny vzťah medzi účastníkmi opísal ako
žiaden. Ako príčinu toho, že vzťah účastníkov dospel do takéhoto štádia uviedol, že sa nič nezmenilo od
začiatku, otec si vždy presadzoval svoje, môže s ním žiť len človek ktorý sa mu úplne podvolí. Na otázku
či došlo k nejakej zmene na strane navrhovateľky odkedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s

odporcom odpovedal, že navrhovateľka je iný človek, je šťastná, opustila istý druh "väzenia". Na otázky
odporcu odpovedal, že na návštevy a obedy k rodičom chodil najmä kvôli matke, s otcom keď sa aj stretli,
tak sa viac menej nestretli, v priebehu posledných desať rokov išlo o príležitostné stretnutia. Atmosféra
na týchto stretnutiach bola udržateľná, keďže sa snažili nedostať sa do konfliktu, záležalo od nálady
odporcu, niekedy sa aj zasmiali. Na otázku z akého dôvodu odporcu nepozval na návštevu odpovedal,

že nechcel aby otec chodil k nim domov, bál sa tiež vplyvu odporcu na svojho syna. Popisoval tiež
fyzické násilie odporcu smerom k navrhovateľke, od faciek cez kopanie a ťahanie za vlasy, dialo sa to
doma, v aute po ceste. Odporca hodnotil odpoveď ako lož, pričom uviedol, že nikdy nikoho neudrel,
vždy sa bránil, na čo reagoval svedok, že je to lož. Uviedol však, že navrhovateľku a jeho bil neustále a
trvalo to roky. Bolo to v jeho detstve, po osemnástom roku už asi nie. Odporca na odpoveď reagoval, že

svedka sa nikdy nedotkol, na čo svedok reagoval, že je to lož. Svedok tiež uviedol, že počas druhého
manželstva, išlo iba o psychické násilie, o ktorom uvádza, že to vychádza z obavy pred fyzickým násilím
a tiež ako situáciu, keď sa bojí čokoľvek urobiť lebo navrhovateľka dostane bitku a po tom musí uspávať
mladšieho brata.
Svedok P. Č. charakterizoval svoj vzťah k navrhovateľke ako výborný, s odporcom ako skôr zlý. Vzťah

účastníkov konania charakterizoval ako katastrofu, navrhovateľka si zobrala svoj život, aby bránila ich.
Za príčiny, ktoré viedli k zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi konania označil nie zdravý psychický
stav otca, všetky konania a veci boli v dôsledku toho, v súčasnosti je celé to správanie úplne cez.
Išlo o fyzické násilie, alkohol, neustála kontrola každého kroku a všetkých členov rodiny, psychickénásilie. Uviedol, že je veľa dôvodov z detstva, priebežne to vždy fungovalo jeden deň a asi rok to
medzi nimi nefungovalo. Uviedol, že odkedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom
je spokojnejšia a kľudnejšia. Na otázky odporcu ohľadom spoločných stretnutí za posledných desať

rokov uviedol, že vždy, keď sa stretli, pohádali sa, vždy to končilo zle. Ohľadom výchovy jeho syna
Q. svedok uviedol že mu to pripomenulo čo robil jemu a bratovi, a preto nechce, aby mu odporca
hovoril ako má vychovávať svojho syna. Pri spoločných aktivitách s odporcom bol Q. spokojný prvých
päť minút, kým ho odporca nezačal nútiť. Mobilný telefón, ktorý dostal ako dar svedok hodnotí ako
nástroj odpočúvania. On sa mu tešil, ale keď zbadali, že dostal telefón za účelom, aby ho odporca stále

kontroloval, tak to vyhodnotili ako hrôzu. Uviedol, že odporca vnukovi každé ráno dáva nejaký darček,
aby si ho kúpil. Tak to bolo aj s nimi, a preto nechce, aby si jeho pamätal niečo zlé, snažia sa tú situáciu
vyhodnotiť ako divadielko, že dedko príde a dá mu každý deň nejaký darček. Na otázku svedok uviedol
že odporca mu asistoval pri jeho projektoch, nevie však dokedy spolu komunikovali, a je spokojný, že
spolu nekomunikujú.

6. Na pojednávaní dňa 08.06.2018 odporca všetky svedectvá zhodnotil ako krivé. Okrem iného uviedol,
že počas spoločného manželstva boli donedávna veľmi úspešná a šťastná rodina, žijúca v harmónii,
manželstvo bolo ideálne, spoločne postupovali pri stavbe rodiny, boli časté stretnutia rodiny (sviatky),
bol veľmi starostlivým otcom, manželom a starým otcom, asi najstarostlivejším. Manželka bola celý čas
dobrou manželkou. Asi pred 10 rokmi bola zúfalá v práci, vymyslela, že by sa mohli presťahovať do

Maďarska. Mali výborné vzťahy, nič mu nevyčítala. Vznikli medzi nimi nedorozumenia v starostlivosti
o vnúčika. Podľa odporcových indícií ide o účelový rozvod. Prípravy boli pre neho šokujúce, jednak
čo sa týkalo pozvania svedkov, ktorí klamali vo všetkom. Svedecké výpovede, podľa odporcu potvrdili
bezohľadnosť synov a koncipovanie ich profitov na rozvode. Znevážili všetko čo dosiahol, jeho osobnú
starostlivosť. Svedecké výpovede s malými výnimkami sa nezakladali na pravde, v kombinácii s

polopravdami, urážkami, nepreukazovali narušenie vzťahov medzi ním a manželkou. Nežili s nimi v
spoločnej domácnosti, nevedeli ako žijú. Jedinou príčinou nezhôd medzi nimi boli nesprávne postupy
navrhovateľky pri starostlivosti o vnúčika. Uviedol, že starší syn má veľký vplyv na navrhovateľku. Keď
prišli na dovolenku do Maďarska, syn U. z titulu jeho záujmu psychicky ovplyvňoval mamu, aby sa
vrátila do Bratislavy. P.Á. sa pripravuje na odsťahovanie do Bratislavy akonáhle bude mať dostatok

peňazí a niekoho kto im bude pomáhať. Poukazuje tiež na rozsiahle zdravotné problémy manželky, a
to tiež psychické pričom navštevovala UPSVaR. Manželka má zdravotné problémy, hysterické prejavy,
zdravotné prejavy spôsobovali zmeny nálad, začalo sa to striedať s neporiadkom a nečistotou. Keď
jej navrhoval pomoc, tak so strašným revom a hulákaním mu povedala nech sa starám o seba. Často
mení názory, je ovplyvniteľná synom Andrejom. Uviedol, že navrhovateľka trpí psychickými problémami,

menopauzou a keďže o chorobe vedel, bol tolerantný a akceptoval jej zdravotný stav. Uviedol, že
navrhovateľka bola voči nemu agresívna, bol obeťou domáceho násilia.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, vyjadreniami
navrhovateľky, vyjadreniami odporcu a listinnými dôkazmi predloženými v prevažnej miere odporcom.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania uzavreli
dňa 25.03.1995 manželstvo, pričom ide o ich druhé spoločné manželstvo. Z prvého spoločného
manželstva majú dve deti, synov U. U. P., ktorí s nimi nežijú v spoločnej domácnosti, obaja majú vlastné
rodiny. Navrhovateľka od júla 2017 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti. Za príčinu rozvratu

manželstva pokladá skutočnosť, že si s odporcom nerozumejú a nikdy si ani nerozumeli, nedokáže ani
byť v prítomnosti odporcu. Rozvrat manželstva pokladá za nezvratný, medzi ňou a odporcom nie sú
prítomné sociálne, intímne ani hospodárske väzby charakteristické pre fungujúce manželstvo. Odporca
rozvrat manželstva nepripúšťa, návrh na rozvod navrhuje zamietnuť. Nedorozumenia, ktoré medzi nimi
vznikli pripisuje rozdielnym prístupom k výchove vnuka Q.. Poukazuje na zdravotný a psychický stav

navrhovateľky. Uvádza, že navrhovateľka sa voči nemu správala agresívne, a že práve on bol obeťou
domáceho násilia.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "ZR"), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného

rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 1 ods. 2 ZR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.11. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 ZR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Súd mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva po zrelom uvážení. Súd konštatuje,
že nezhody ohľadom manželského spolužitia pokračovali a ďalej sa prehlbovali aj počas druhého
spoločného manželstva. Obaja manželia poukazujú na fyzické a psychické násilie, obaja z neho však
obviňujú druhého manžela. Svedkovia však zhodne vo svojich výpovediach potvrdili, počas druhého

spoločného manželstva účastníkov, prítomnosť psychického násilia zo strany odporcu. Svedkovia
tiež zhodne charakterizovali vzťahy medzi manželmi za dlhodobo zlé, pričom poukazovali najmä na
správanie a samotnú osobu, osobnosť, odporcu. Je teda preukázané porušenie povinnosti vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Za hlavnú príčinu, ktorá
viedla k rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť názorov, a to rozhodne nielen čo sa týka výchovy

ich vnuka. Rozdielnosť názorov sa prejavuje už aj v samotnom pohľade na fungovanie manželstva,
spokojnosť manželov, plnenie manželských povinností.

17. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo, pričom sloboda a dobrovoľnosť musí existovať aj počas trvania

manželstva. Nemožno od jedného z manželov vyžadovať, aby v manželstve zotrval, len preto, že druhý
z manželov s rozvodom nesúhlasí. Má tiež ísť o harmonické spoločenstvo, čo v danom prípade nie
je možné konštatovať. Obrana odporcu, snaha udržať manželstvo, v konečnom dôsledku spočívala v
tom, že výpovede svedkov, svojich synov, zhodnotil ako krivé, pričom väčšinu otázok im kládol práve
odporca, poukazoval na agresivitu a psychické problémy navrhovateľky, žiadal jej odborné vyšetrenie a

liečenie, že obeťou domáceho násilia bol práve on. Aj v záverečnej reči odporca hodnotí návrh na rozvod
manželstva ako konanie navrhovateľky pod vplyvom ťažkej psychickej choroby a chybných duševných
pochodov, pričom ňou uvádzané argumenty sa podľa neho nezakladajú na pravde. Uviedol však, že
jeho veľmi pozitívny vzťah k navrhovateľke trvá a verí, že po jej vyliečení bude spoločné manželstvo
úspešne, pri plnení všetkých funkcií, pokračovať. Podľa názoru súdu za týchto okolností nemôže ísť o

harmonické spoločenstvo.

18. Súd nevykonal odporcom navrhovaný dôkaz, výsluch manželky jeho syna U., nakoľko ho nepokladal
za relevantný pre predmetné konanie, nakoľko sa malo týkať jeho vzťahu s vnukom Q.. Súd nevykonal
ani dôkazy predložené odporcom, a to videá a fotografie na SD kartách, nakoľko podľa popisu sa

malo jednať o fotografie a videá spoločných dovoleniek a stretnutí, ktoré už súdu boli predložené v
priebehu konania vo forme listinných dôkazov, fotografií. Tieto bolo spolu s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými odporcom v priebehu konania navrhovateľke doručené, ktorá ich nespochybnila.

19. Súd sa nezaoberal listinnými, ani inými, dôkazmi predloženými odporcom a jeho vyjadreniami, ktoré

sa týkali jeho vnuka Q.. Netýkali sa totiž predmetu konania.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.