Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Zapletajová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Nájomná zmluva
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/284/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1316220302.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcov:
1. rade: C.. C. F., nar. XX.X.XXXX,M. XXXX/X, XXX XX P., v 2 rade: C.. W. M.E., P.,, O.. XX.X.XXXX, F.
XX/XX, XXX XX G. a v 3. rade: C.. M. Y., O.. XX.X.XXXX, XXX XX F. O. P. XXX proti žalovanej: E. P.,
nar. XX.X.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX F. o zaplatenie istiny 1029,50 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade sumu vo výške 1029,50 eur s úrokom z
omeškania 5,00 % ročne zo sumy 720,00 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00%
ročne zo sumy 104,50 eur od 10.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 205,00 eur všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcom v 1. až 3. rade voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia v1. až 3. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2016 a doplnenej dňa
03.04.2017domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 1029,50 eur s úrokom z omeškania 8,
% ročne zo sumy 720,00 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy
104,50 eur od 10.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 205,00 eur a náhrady trov konania
titulom neuhradeného nájomného za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v P., M. XXXX/Xv ich
spoluvlastníctve na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.08.2016.
2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym
úradom v P. na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. a to rodinný dom na adrese M. XXXX/
X, P., postaveného na parcele č. XXXX, v ktorej sa nachádza byt so samostatným vchodom uzavreli
so žalovanou dňa 01.08.2016 Nájomnú zmluvu. Predmetom nájmu bol byt so samostatným vchodom
v tejto nehnuteľnosti, výška mesačného nájomného bola dohodnutá vo výške 360,00 eur mesačne a
doba trvania nájmu bola dohodnutá na dobu určitú 6 mesiacov a mala byť ukončená 31.12.2016. Z
dôvodu neplatenia nájomného žalovanou sa strany sporu dohodli na predčasnom ukončení nájomného
vzťahu Dohodou o ukončení nájmu zo dňa 03.12.2016 ku dňu 09.12.2016. Žalovaná uhradila žalobcom
na nájomnom iba nájomné za dva mesiace vo výške 720 eur. Žalovaná tak neuhradila nájomné za dva
mesiace vo výške 720,00 eur a 104,50 eur za 9 dní mesiaca december 2016. Žalobcovia si zároveň
uplatnili aj právo na zaplatenie stranami sporu dohodnutej zmluvnej pokuty v zmysle VII ods. 4 Nájomnej
zmluvy vo výške 205,00 eur. Zmluvnú pokutu vyčíslili a uplatnili žalobcovia od začiatku omeškania s
platením nájomného vo výške 5% za každý deň omeškania do dňa podania žaloby na súd, teda od
10.11.2016 do 21.12.2016.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu Nájomnú zmluvu zo dňa 01.08.2016, Dohodu o
ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 03.12.2016 a výpis z katastra nehnuteľností Pezinok LV č. XXX pre
katastrálne územie P..4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 15C/284/2016-24 zo dňa 04.05.2017, ktorý sa však nepodarilo
žalovanej doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 15C/284/2016-36 zo dňa 07.06.2018
podľa ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil.
5. Súd následne žalovanú uznesením č.k. 15C/284/2016 -40 zo dňa 14.08.2018 podľa ust. 167 ods.
2 CSP vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
6. Súdu sa nepodarilo uznesenie a žalobu s prílohami doručiť žalovanej na adresu evidovanú v Registri
obyvateľovSlovenskejrepubliky,atoinapriekvykonanémušetreniuohľadnezisteniaskutočnéhopobytu
žalovanej.Súdvsúladesust.§116ods.2CSPzverejniloznámenieopodanejžalobespolusprocesným
poučením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a žalobu považoval po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
7. Podľa ust. § 177 ods.2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
8. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 1029,50 eur s
príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli
sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 177 ods.2 CSP CSP nenariadil pojednávanie a
rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.01.2020 o 09,45 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 31.07.2019. Strany sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.
10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
11. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav
rozhodný pre posúdenie veci.
13. Žalobcovia sú spoluvlastníci nehnuteľnosti každý v podiele 1/3 podľa výpisu z katastra nehnuteľností
vedenom Katastrálnym úradom v P. na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. a to o.i. rodinný
dom na adrese M. XXXX/X, P., postaveného na parcele č. XXXX. V tejto nehnuteľnosti sa nachádza byt
s príslušenstvom so samostatným vchodom.
14. Žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli so žalovanou Nájomnú zmluvu dňa 01.08.2016 o
krátkodobom nájme bytu. Podľa článku VI. Nájomnej zmluvy bola dohodnutá doba trvania nájmu na
dobu určitú 6 mesiacov. Podľa článku VII. bod č. 1. a bod č. 3 Nájomnej zmluvy sa strany dohodli na
nájomnom vo výške 360,00 eur mesačne splatných vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. Podľa článku
VII. bod č. 4. sa strany dohodli, že v prípade omeškania žalovanej s platením nájomného je táto povinná
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5,00 eur denne až do zaplatenia.
15. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením nájomného už po dvoch mesiacoch nájomného
vzťahu. V dôsledku tejto skutočnosti sa strany sporu dohodli na ukončení nájmu a dňa 03.12.2016
uzatvorili Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy ku dňa 09.12.2016 pričom si spoločne vyčíslili a
odsúhlasili nedoplatok na nájomnom do zániku nájmu ako aj zmluvnú pokutu vo výške 420,00 eur ku
dňu 03.12.2016. Celkovo tak pohľadávka žalobcov bola vyčíslená na sumu 1 140,00 eur. Žalobcoviasi uplatnili aj právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v zmysle VII ods. 4 Nájomnej zmluvy
vo výške 205,00 eur. Zmluvnú pokutu vyčíslili a uplatnili žalobcovia od začiatku omeškania s platením
nájomného vo výške 5% za každý deň omeškania do dňa podania žaloby na súd, teda od 10.11.2016
do 21.12.2016.
16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobým nájmom bytu sa na účely
tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa
náležitosti podľa § 3, a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.
21. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý nájom bytu vzniká
uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť
do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody
zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. Nájomná
zmluvamusímaťpísomnúformuazmluvnéstranysinavzájomposkytnúnajmenejjednojejvyhotovenie.
22. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, zmluvné strany si dohodnú aj
výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva,
spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku
nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny
môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná
ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku
nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast
cien alebo inflácie. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu
s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
23. Podľa § 6 písm. a) zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.
24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu nájomca je povinný na vlastné
náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu,
a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
25. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
26. Podľa § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
27. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
28. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvnou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania;
29. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady a plnení spojených s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
30. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
31. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
32. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadneaj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
33. Nájom bytu je osobitným druhom nájomnej zmluvy. Stranami nájomnej zmluvy je prenajímateľ
a nájomca. Prenajímateľom bytu môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá byt vlastní.
Prenajímateľom je spravidla vlastník prenajímanej veci. Prenajímateľom môže byť i osoba, ktorá má
právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu a to najmä na základe zmluvy s
vlastníkom, oprávnenia z vecného bremena alebo ako oprávnený držiteľ.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná nájomná zmluva obsahuje
náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník v § 686 ods. 1, preto ju súd považuje za platnú. Na jej
základe vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi stranami sporu, na základe ktorého vznikol žalobcom
ako prenajímateľom nárok na nájomné, ktoré bola žalovaná povinná platiť v zmysle uzavretej zmluvy
vo výške spolu 360,00 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci. Súd mal preukázané stranami
sporu podpísanou Dohodou o ukončení nájmu skutočnosť, že žalovaná neuhradila nájomné v žalobe
uplatnenej výške doposiaľ. Súd má za to, že žalobcovia svoj žalobný nárok dôkazne preukázali a preto
žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej pohľadávky z titulu nájomného za užívanie bytu.
35. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa
vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. V dohode o zmluvnej pokute musí byť okrem toho určite a jasne dohodnuté
aká konkrétna zmluvná povinnosť, je pre prípad jej porušenia zabezpečená zmluvnou pokutou, pretože
platnosť dohody o zmluvnej pokute je nepochybne podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na
určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky je v zásade vecou vzájomnej dohody strán, čo však neznamená,
že môže byť dojednaná v neobmedzenej výške i keď zákon neupravuje dojednanie maximálnej výšky
zmluvnej pokuty. Súd preto skúmal dohodu o výške zmluvnej pokuty v zmysle jej súladu s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka . V tomto smere súd dospel k záveru, že stanovená zmluvná
pokuta vo výške 5% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania je primeraná. Účastníci zmluvy si
zmluvnú pokutu dohodli pre prípad porušenia povinnosti uhrádzať nájomné, ktorú povinnosť žalovaná
porušila, keď žalobcom neuhradila po dobu nájmu celú úhradu. Súd preto považoval žalobný nárok
na zmluvnú pokutu za dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako je
špecifikovaná vo výroku tohto rozsudku.
36. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
38. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z."), účinného v čase vzniku
omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
40. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z."), účinného v čase vzniku
omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. S ohľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že žalovaná neuhradila dohodnuté nájomné do zániku nájmu vyplývajúce z Nájomnej zmluvy zo dňa
01.08.2016 a Dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 03.12.2016 a to ani ku dňu podania žaloby
na súd a ani doposiaľ. Súd tak žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie
neuhradeného nájomného do zániku nájmu bytu a dohodnutej zmluvnej pokuty. Keďže nezaplatením
sa žalovaná dostala do omeškania, v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia
č. 87/1995 Z.z., priznal súd žalobcami aj uplatnený zákonný úrok z omeškania avšak iba v zákonnej
výške 5,00 % ročne zo sumy 720,00 eur od 10.11.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,00%
ročne zo sumy 104,50 eur od 10.12.2016 do zaplatenia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I.
výrokovej časti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti úroku z omeškania uplatnenú žalobcami vo výške8,00% ročne teda nad zákonný ročný úrok 5,00% ročne potom zamietol tak, ako je uvedené v II. časti
výrokovej časti tohto rozsudku.
42. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
46.Súdonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľaust.§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdprizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal plne úspešným žalobcom
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. III. výrokovej časti tohto rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie
možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.