Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/461/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109230511
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7109230511.59

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: W. L. T., nar.

X.X.XXXX, bytom P., Y. T. XX, G., proti žalovanej: U. T., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, W. X, zast. JUDr.
Viktor Križiak, Moyzesova 46, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi titulom vyporiadania sumu 18.634 EUR v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nepriznáva právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Nepriznáva štátu náhradu trov konania v rozsahu 50%.

Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2009 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Košice I o rozvode manželstva,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2009. Žiadal vyporiadať byt č. 9 na 5. poschodí súp. č.
XXX vchod 7 v Košiciach, zapísaný na LV č. XXXXX, obec Košice, kat. územie Furča (ďalej len
byt). Predmetný byt nadobudla žalovaná za trvania manželstva, na kúpu tohto bytu poskytol finančné

prostriedky výlučne žalobca vo výške 200.000 ATS, byt nadobudla výlučne žalovaná z dôvodu, že bol
občanom Rakúska a predmetný byt nemohol nadobudnúť. V priebehu konania označil hnuteľné veci,
ktoré žiada vyporiadať a následne upravil žalobu tak, že nežiadal vyporiadať žiadne hnuteľné veci iba
predmetný byt. Ďalej žiadal vyporiadať hodnotu finančných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu
bytu, ktorá bola vykonaná z jeho výlučných finančných prostriedkov.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s tým, že predmetný byt nadobudla zo svojich výlučných

finančných prostriedkov, ktoré si zarobila, t.j. zo svojich úspor a sumu 500.000,- Sk jej darovala babka
na nadobudnutie bytu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, navrhnutých svedkov, oboznámením listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a medzi stranami sporu nebolo rozporované, že

žalovaný a žalobkyňa uzavreli manželstvo dňa 8.5.1998 vo P., z manželstva nepochádzajú žiadne
deti. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.6.2009, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2009. Dňa 2.5.2001 vydalo Stavebné bytové družstvo III, Furčianska
60 rozhodnutie o pridelení družstevného bytu č. 9 na W. X v Košiciach na základe prevodu členskýchpráv a povinností z K. W.. Zmluva o prevode členstva a práva nájmu bola uzavretá podľa stanov SBD III,
prevodcom bol K. W. a V. W., nadobúdateľom bola U. T. a W. T. s tým, že zostatkovú hodnotu si medzi
sebou vyporiadajú. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 2.5.2001 s tým, že Stavebné bytové družstvo

III, Furčianska 60, Košice prenecháva do užívania predmetný byt členovi družstva U. T., v zmysle ust. §
703 až 704 OZ vznikol spoločný nájom bytu manželmi, spoločným nájomcom je manžel člena družstva
W. T., spoločné členstvo manželov podľa stanov SBD Košice III nevzniklo. Vznik členstva v SBD III
výlučne žalovanej a súlad tejto skutočnosti so stanovami potvrdila vo svedeckej výpovedi svedkyňa O.
W., zamestnankyňa SBD Košice III. Dňa 21.5.2001 zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu

previedlo Stavebné bytové družstvo III na žalovanú vlastníctvo predmetného bytu, kúpna cena 22.095,-
Sk.

5. Žalobca tvrdil, že predmetný byt bol nadobudnutý z jeho výlučných prostriedkov, byt bol nadobudnutý
z finančných prostriedkov, ktoré mal z predaja klubov, automatov, diskotéky. Všetko, čo sa kupovalo,
kupoval z jeho finančných prostriedkov, takisto financoval rekonštrukciu predmetného bytu za finančné

prostriedky, ktoré zarobil v rokoch 1998-2002. Žalovaná tvrdila, že pred uzavretím manželstva so
žalobcom nepracovala, po uzavretí manželstva pracovala u žalobcu, denne ju vyplácal a z týchto
finančných prostriedkov, ktoré si našetrila, kúpila byt. Boli to výlučne jej finančné prostriedky. Za noc
zarobila 2.000 až 3.000,- Sk. Žalobca mal firmu, ktorú predal za 2.000.000 ATS. Mal aj rodinný dom,
bol vlastníkom motorového vozidla T.. Tvrdila, že rekonštrukciu bytu vykonala zo svojich výlučných

finančných prostriedkov. Byt zaplatila z vlastných finančných prostriedkov t.j. 500.000,- Sk od babky a
zo svojho účtu, kde mala našetrené 230.000,- Sk. Za byt zaplatila 730.000,- Sk a realitnému maklérovi
dala 100.000,- Sk províziu a 630.000,- Sk bolo zaplatené prevodcom. Žalovaná mala za to, že žalobca
bol vlastníkom troch nehnuteľností, ktoré boli všetky nadobudnuté pred uzavretím manželstva. Žalovaná
označila majetok počas manželstva byty, ktoré ponúkal na prenájom: byt č. 1 - XXXX A., K. XXX (V.),

byt č. 2 - XXXX Q., X. Č.. X - XXXX L., byt č. 4 - XXXX D. I. L. X, rodinný dom v prenájme: XXXX A., V.
XXX, L. P. L.:G. A. XA - T. W., W.: XXXX D. I. L. X - V., H.: T. S. S. - L..Z..: V., T. W. - XXX.

6. Z výpovede svedka G. R. súd zistil, že svedok bol priateľom žalobcu, v roku 2004 sa odcudzili, je v
priateľskom vzťahu so žalovanou. Žalobca a žalovaná veľmi dobre zarábali, mali motorové vozidlá, ktoré

nevedel špecifikovať. Žalobca previedol firmu, predával aj kaviarne, zárobok žalovanej bol pomerne
vysoký. Vie o tom, že žalovaná si kúpila byt.

7. Z potvrdenia UniCredit Bank, a.s. súd zistil, že žalovaná dňa 6.12.2000 založila vkladnú knižku s
číslom XXXXXXXXX, dňa 6.12.2000 uskutočnila vklad vo výške 20.000,- Sk, 29.12.2000 uskutočnila

vklad 600.000,- Sk, 19.4.2001 uskutočnila výber 30.000,- Sk, 25.4.2001 uskutočnila výber 590.000,- Sk.

8. Z fotokópie výpisov z účtu neznámej banky súd zistil, že na účte žalobcu č. XXXXXXXXXXX bol stav
k 21.12.2009 25.000 EUR, k 20.7.1999 40.000 EUR, k 12.3.1999 0, 16.3.1999 11.000 EUR.

9. Z výpovede otca žalovanej X. X. súd zistil, že jeho matka, stará matka žalovanej darovala žalovanej
500.000,- Sk, mala podmienku, že byt bude napísaný výlučne na žalovaná, žalobca o tom vedel
a s prevodom súhlasil. Súhlasil, aby bola zapísaná na liste vlastníctva výlučne žalovaná. Finančné
prostriedky, ktoré zarobila u žalobcu použila na rekonštrukciu. Stará matka zomrela v roku 2006,
pracovala ako kurička do 70. roku veku života, mala vysoký príjem okolo 25.000,- Sk, vysoký príjem

mal aj jeho otec.

10. Svedkyňa W. potvrdila cenu prevodu členských práv na žalovanú vo výške 630.000,- Sk.

11. Z registra nehnuteľností G. G. vyplýva, že žalobca za trvania manželstva so žalovanou nenadobudol

žiadne nehnuteľnosti.

12. Z oznámenia Daňového úradu vo P. súd zistil, že celkové príjmy žalobcu za rok 1998 činili 332.606
ATS, za rok 1999 41.162,55 EUR, za rok 2000 24.573,23 EUR, za rok 2001 30.765,97 EUR, za rok
2002 31.348,07 EUR, za rok 2003 32.015,84 EUR, za rok 2004 31.346,69 EUR, za rok 2005 38.738,44

EUR, za rok 2006 41.670,31 EUR, za rok 2007 19.419,39 EUR, za rok 2008 28.762,11 EUR, za rok
2009 4.617,69 EUR.13. Znaleckým posudkom N.. U. U. vyhotoveným na výzvu súdu súd zistil, že znalec stanovil hodnotu
rekonštrukčných prác bytu ku dňu 5.10.2009. Hodnota technického zhodnotenia pri rekonštrukcii bytu
v posudzovanom období činí 11.400 EUR a hodnota vložených investícií do rekonštrukcie bytu 28.900

EUR.

14. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa ust. § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Podľa ust. § 28 zákona č. 82/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca
družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto
zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

17. Podľa ust. § 148 ods.1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa ust. § 149 ods. 1,3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

19. Podľa ust. § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o

rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní).
Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a
pod.). Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre
určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu
stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o

hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu
celého majetku. Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
vyplývajú tieto zásady: Princíp parity ako základná zásada t.j. , že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr.
s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a

udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci
nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o
jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne,
a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva.
Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený
(samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých
príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie
výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne

neprihliada. Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
(samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný
majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania)
pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločnéhomajetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú
sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z
ich spoločných prostriedkov.)

21. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že manželstvo strán sporu zaniklo
rozsudkom o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2009. Strany sporu sa

nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Žaloba o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva bola podaná v 3-ročnej lehote od zániku manželstva.

23. Sporným bol rozsah bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobca žiadal vyporiadať byt
nadobudnutý za trvania manželstva výlučne žalovanou. Žalovaná tvrdila, že predmetný byt vynaložila
z výlučných finančných prostriedkov.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu je
žalovaná. Predmetný byt nadobudla za trvania manželstva v súlade s ust. § 28 zák. č. 82/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako nájomca družstevného bytu a výlučný člen bytového
družstva, keďže v zmysle cit. zák. ust. môže nadobudnúť vlastníctvo bytu iba člen družstva. Žalobca

predmetný byt nenadobudol, keďže podmienkou uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu je, že nadobúdateľ musí byť nájomca družstevného bytu a súčasne členom bytového družstva,
pričom žalobca nebol členom bytového družstva, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Keďže
predmetný byt bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva, súd posudzoval, z akých
finančných prostriedkov bol predmetný byt nadobudnutý.

25. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že predmetný byt bol nadobudnutý kúpnou
zmluvou, ktorou stavebné bytové družstvo previedlo do vlastníctva žalovanej predmetný byt, keďže
bola nájomkyňa a súčasne jediná členka stavebného bytového družstva, kúpna cena činila 22.095,- Sk.
Žalovaná nadobudla za trvania manželstva členstvo v stavebnom bytovom družstve, pričom za prevod

členskýchprávzaplatilaprevoditeľom,manželomW.sumu630.000,-Ska100.000,-Skzaplatilaodmenu
realitnému maklérovi. Na výlučné vlastníctvo žalovanej tak boli za trvania manželstva použité finančné
prostriedky vo výške ceny prevodu členských práv v SBD Košice III 630.000,- Sk, 100.000,- Sk odmena
maklérovi a kúpna cena bytu 22.095,- Sk, spolu suma 752.095,- Sk. Žalobca tvrdil, že tieto finančné
prostriedky boli z jeho výlučných finančných prostriedkov, žalovaná tvrdila, že tieto finančné prostriedky

boli z jej výlučných finančných prostriedkov a to 500.000,- Sk dar od babky a 230.000,- Sk z finančných
prostriedkov, ktoré mala našetrené.

26. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že finančné prostriedky boli
poskytnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov. Aj keď žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky

zarobil pred uzavretím manželstva, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Boli preukázané
celkové príjmy žalobcu od roku 1998 t.j. od uzavretia manželstva, ktoré boli príjmom žalobcu patriacim
do BSM.

27. Súd mal za to, že žalovaná preukázala poskytnutie finančných prostriedkov 500.000,- Sk darom

od svojej babky, túto skutočnosť potvrdil aj svedok, otec žalovanej, preto súd mal za to, že suma
500.000,-SkbolananadobudnutiečlenskýchprávvSBDKošiceIIIposkytnutázfinančnýchprostriedkov
nepatriacich do BSM. Aj keď žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 230.000,- Sk a 22.095,-
Sk zaplatené titulom kúpnej ceny bytu zaplatila zo svojich výlučných prostriedkov, túto skutočnosť
žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaná sama tvrdila, že pred uzavretím manželstva nepracovala,

pracovala až od uzavretia manželstva u žalobcu, ktorý jej vyplácal sumu 2.000 až 3.000,- Sk za noc
a že z týchto finančných prostriedkov, ktoré si našetrila, zaplatila zostatok ceny prevodu členských
práv, odmenu realitnému maklérovi a kúpnu cenu bytu. Výpisy z účtu, ktoré predložila sú od roku
1999 t.j. po uzavretí manželstva, z týchto vyplýva, že mala na účte finančné prostriedky od roku
1999, teda žiadnym spôsobom nepreukázala nadobudnutie finančných prostriedkov pred uzavretím

manželstva. Preukázala iba existenciu finančných prostriedkov po uzavretí manželstva a sama potvrdila,
že pred uzavretím manželstva nemala žiaden príjem. Preto súd neuveril obrane žalovanej, že zostatok
finančných prostriedkov prevyšujúcich 500.000,- Sk bolo poskytnutých z jej výlučných finančnýchprostriedkov a súd mal za to, že suma 252.095,- Sk na nadobudnutie členských práv zaplatenie odmeny
realitnému maklérovi a kúpnu cenu bytu bola poskytnutá z finančných prostriedkov patriacich do BSM.

28. Žalobca tvrdil, že na predmetnom byte bola vykonaná rekonštrukcia vo výške 40.000 EUR a tieto
boli poskytnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov. Žalovaná tvrdila, že predmetná rekonštrukcia
nebola v uvedenej výške a že táto bola poskytnutá z jej výlučných finančných prostriedkov.

29. Vzhľadom k tomu, že bola sporná výška finančných prostriedkov poskytnutých na rekonštrukciu bytu,

súd nariadil znalecké dokazovanie, z výsledkov ktorých vyplynulo, že hodnota technického zhodnotenia
bytu činí 11.400 EUR a hodnota vložených investícií do rekonštrukcie bytu činí 28.900 EUR. Pokiaľ
ide o ustálenie, z akých finančných prostriedkov bola rekonštrukcia vykonaná, súd poukazuje na záver
súdu o tom, z akých finančných prostriedkov bola zaplatená suma 252.095,- Sk ako sumu prevyšujúci
vklad žalovanej vo výške 500.000,- Sk získaných darom na nadobudnutie bytu, keďže ani žalobca ani
žalovaná nepreukázali, že predmetná suma bola z ich výlučných finančných prostriedkov, preto súd mal

za to, že finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu predmetného bytu patrili do BSM.

30.Priustálenísumy,ktorújepotrebnézapočítaťakofinančnéprostriedkypoužitézBSMnazhodnotenie
veci patriacej výlučne jednému z manželov súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/1128/2005, v zmysle ktorého je pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva povinný každý

z manželov nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok, ak zákon používa
slová, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady,
ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva nie je modifikovaná. Tým, čo jeden z manželov, je povinný nahradiť v
prípade investícií do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov zo spoločného majetku,

sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície a to z dôvodu, že manželia spoločne
vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím boli uzrozumení
a vedomí si toho, že ich vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva bude prichádzať do úvahy len pri
jeho vyporiadaní.

31. Žalovaná ďalej žiadala vyporiadať finančné prostriedky nadobudnuté žalobcom za trvania
manželstva ako aj motorové vozidlá a nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, z dožiadania do G. G., že žalovanou označené
nehnuteľnosti, ktoré podľa nej patrili do BSM, nadobudol žalobca pred uzavretím manželstva, nebolo

preukázané nadobudnutie žiadnych nehnuteľností a motorových vozidiel za trvania manželstva. Pokiaľ
ide o príjem žalobcu za trvania manželstva, z daňových priznaní žalobcu od roku 1998 do roku 2009 bol
zistený príjem, ktorý pri maximálnom ročnom príjme neprevyšoval sumu 3.200 EUR mesačne, pričom
minimálnyzarok2009činil384,75EURmesačne.Žalobcatvrdil,žepredmetnásumabolaspotrebovaná
za trvania manželstva na bežné výdavky a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala

existenciu finančných prostriedkov patriacich do BSM za trvania manželstva ku dňu zániku BSM.

33. S poukazom na vyššie uvedené súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že
do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria žiadne hnuteľné veci, keďže tieto strany sporu nežiadali
vyporiadať a súd mal za preukázané, že do BSM nepatrí žiadna nehnuteľnosť. Súd vyporiadal finančné

prostriedky vynaložené z BSM na výlučný majetok žalovanej a to suma spolu 252.095,- Sk (ako rozdiel
sumy vynaložených finančných prostriedkov z BSM na zaplatenie kúpnej ceny bytu 22.095,- Sk, odmena
realitnému maklérovi 100.000,- Sk a hodnoty členských práv 630.000,- Sk a sumy 28.900 EUR hodnota
vložených finančných prostriedkov do rekonštrukcie) a finančných prostriedkov poskytnutých žalovanou
výlučne zo svojich finančných prostriedkov 500.000,- Sk, čo činí (630.000,- Sk + 100.000,- Sk + 22.095,-

Sk)=24.965EUR+28.900EUR-16.597EUR(500.000,-Sk)=37.268EUR,ztoho1/2činí18.634EUR.

34. S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel jednej polovice
finančných prostriedkov vynaložených zo spoločných prostriedkov na výlučné vlastníctvo žalovanej vo
výške 18.634 EUR.

35. Pri stanovení lehoty na plnenie súd vychádzal jednak z majetkových, zárobkových pomerov
žalovanej, z výšky sumy, ktorú je povinná zaplatiť žalovanému ako aj zo skutočnosti, že konanie jevedené od roku 2009, pričom žalovaná si mala a musela byť vedomá toho, že bude povinná vyplatiť
žalobcovi určitú sumu titulom vyporiadania BSM a mala sa na túto skutočnosť pripraviť.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a nepriznal žiadnej zo strán náhradu
trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvod hodný osobitného zreteľa
súd považoval charakter konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je
konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného (judicium
duplex).

37. Vzhľadom k tomu, že o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a nepriznal žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania, súd rozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli titulom trov dôkazu s
poukazom na článok 4 ods. 1 CSP a ust. § 257 CSP tak, že štátu vznikol nárok na náhradu trov konania
voči každej strane sporu vo výške 50%.

38. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd nepriznal štátu
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50% a žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu
50%.

39. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolanípoužiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38

exekučného poriadku.