Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119236738
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6119236738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO:
24 785 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelař, s. r. o., Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové,
Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o.,
organizačná zložka, ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom N., W.. G. XXXX/XX, o zaplatenie 16.619,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.744,60 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14.744,60 Eur od 22. 11. 2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 77,44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo výške 16.619,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 15.545,89 Eur od 22. 11. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu (OTP Banka Slovensko,
a. s.) uzatvorili dňa 02. 06. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom OTP refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXSU,
na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 16.500 Eur. Peňažné prostriedky boli
poskytnuté žalovanému na bežný úverový účet. Účel úveru bol účelový. Žalovaný sa zaviazal úver
splácať v mesačných splátkach v celkovom počte 107 splátok, pričom prvá splátka bola splatná vždy k
25. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac, nasledujúci po mesiaci, v ktorom

bola uzatvorená zmluva, t. j. 25. 07. 2015, a posledná splátka bola splatná 108 mesiacov po uzatvorený
zmluvy, t. j. 25. 05. 2024. Zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 7,40 % p. a., jednorazový poplatok za
spracovanie úveru bol 0 Eur, poplatok za poistenie 0 Eur mesačne, poplatok za vedenie účtu 0 Eur.
Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, činila 22.688,46 Eur. Žalovaný nehradil splátky
riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo vyplývajú zo zmluvy a dňa 26.
09. 2016 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného na možnosť
vyhlásiť úver za splatný. Žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 25. 03.

2016 a ku dňu zosplatnenia bol viacej ako 3 mesiace v omeškaní. Žalovaný napriek výzve úver riadne
neuhradil, podaním zo dňa 05. 11. 2016, doručeným žalovanému dňa 11. 11. 2016, bol úver vyhlásený
za predčasne splatný. Mimoriadna splatnosť úveru nastala 10. kalendárny deň odo dňa doručenia
zosplatnenia, t. j. 21. 11. 2016. Žalovaný uhradil celkovo 1.755,40 Eur. Ku dňu zosplatnenia, t. j. 21.11. 2016, bol žalovaný povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovo 16.619,89 Eur (z toho
istina v sume 15.545,89 Eur, riadny úrok v sume 1.019,01 Eur, úroky z omeškania v sume 4,69 Eur
a poplatky v sume 50 Eur). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2018 došlo s

účinnosťou ku dňu 06. 09. 2018 k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 07. 09. 2018.
Žalobca neuhradil svoj záväzok ani len sčasti. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním
žaloby odoslaná žalovanému je zo dňa 04. 02. 2019. Žalobca si súčasne uplatňuje úrok z omeškania
v zákonnej sadzbe platnej v prospech spotrebiteľa ku dňu podania žaloby, t. j. v sadzbe 5 % ročne do

zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14. 03. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 14Up/204/2019, na
sumu 16.619,59 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.545,89 Eur od 22. 11. 2016 do
zaplatenia.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica
postúpil žalobu na tunajší súd dňa 24. 05. 2019.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že so žalobcom neviedol žiadny rozhovor a ani

písomnú korešpondenciu. Vôbec nevie o žiadnej dlžobe k spoločnosti. Momentálne je nezamestnaný a
vedený na úrade práce. Požadovanú sumu považuje za neoprávnenú.

6. Žalobca k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu (v rámci repliky) zosumarizoval svoje tvrdenia
uvádzané v žalobe a na podanej žalobe zotrval.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu nevyjadril.

8. Žalobca v podaní zo dňa 15. 10. 2019 uviedol, že nesúhlasí so spochybnením aktívnej vecnej
legitimácie a súčasne súdu poskytol dôkaz - oznámenie o zmene zo dňa 02. 06. 2015, ktorým

dlžník oznámil banke zmenu zasielacej adresy, na ktorú bolo žalovanému aj zaslané oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 07. 09. 2018. Žalovaný nevrátil ani len istinu, t. j. požičanú vec, nieto
ešte príslušenstvo. Poskytnutie dohodnutého plnenia príslušenstva, ktoré vyjadruje cenu za dočasne
poskytnuté finančné prostriedky, žalobca považuje za vyjadrenie predpokladu nevyhnutnej dôvery v
rámci súčasných spoločensko-ekonomických vzťahov, aby segment finančníctva vôbec mal ekonomický

zmysel v rámci súčasnej spotrebiteľsky orientovanej ekonomiky, ktorú skutočnosť konštatoval aj Ústavný
súd SR vo svojom náleze, sp. zn. PL. US 11/2016.

9. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

10. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 CSP na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie,
pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o
odročenie pojednávania nepožiadal.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä

zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z účtu, predžalobnou výzvou, oznámením o postúpení
pohľadávky a fotokópiou nedoručenej zásielky, zmluvou o spotrebiteľskom OTP refinanc exprese,
všeobecnými obchodnými podmienkami, poslednou výzvou pred zosplatnením, vyhlásením úveru za
predčasne splatný a fotokópiou doručenky, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica,
odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 15. 10.

2019, oznámením o zmene, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, ako aj ostatným
obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

12. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 05. 09. 2018,

postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému podaním zo dňa 07. 09. 2018.

13. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy zaplatil sumu 1.755,40
Eur, pričom poskytnutý mu bol úver vo výške 16.500 Eur. Nakoľko žalovaný si neplnil svoje záväzkyvyplývajúcemuzozmluvy,akeďževýzvaksplneniudlhuzodňa26.09.2016zostalabezvýsledná,došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 21. 11. 2016. Žalobca sa preto domáha zaplatenia istiny v
sume 16.619,59 Eur, spočívajúcej z istiny vo výške 15.545,89 Eur, riadneho úroku vo výške 1.019,01

Eur, úroku z omeškania vo výške 4,69 Eur a poplatkov vo výške 50 Eur. Súčasne žalobca požaduje
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.545,89 Eur od prvého dňa nasledujúceho
po dni zosplatnenia úveru, t. j. od 22. 11. 2016 do zaplatenia.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby.

15. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.25. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti
c) adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

30. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici

Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.

32. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy

o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch
vylučovali, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

33. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy
žalobca poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 16.500 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jehosplatenia. V zmluve je uvedená len suma 1. splátky vo výške 211,10 Eur so splatnosťou do 25. 07.
2015, suma 2. - 106. splátky vo výške 211,10 Eur splatná v 25. deň v mesiaci a suma 107. splátky vo
výške 210,11 Eur so splatnosťou do 25. 05. 2024, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu,

úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke
a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo.
Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude
úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v

prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods.
2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká
časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej

forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide
pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

34. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený

pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza, že celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je 22.688,46 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bol
povinný zaplatiť 107 splátok, z toho 106 splátok po 211,10 Eur a 107. splátku v sume 210,11 Eur, t. j.
22.586,71 Eur (106 x 211,10 Eur + 210,11 Eur), t. j. správne mala byť uvedená celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 22.586,71 Eur.

35. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
t. j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v
zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že
adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. K otázke

neuvedenia tzv. reklamačnej a sťažnostnej adresy predávajúceho v zmluve je potrebné uviesť, že za
splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci
jej ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú
identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu.
Navyše v prípade žalobcu pôsobiaceho na území celého Slovenska, zohľadniac tiež, že zmluva bola
uzatvorená v N., nie je zrejmé, na ktorej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Predmetnázmluvatedaobsahovalalenformálneoznačenieposkytovateľaúveru(žalobcu)akozmluvnej
strany (v úvodnej časti zmluvy), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, na akej adrese

môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej časti predmetnej zmluvy).
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

musíobsahovaťobeuvedenénáležitosti.Pokiaľtedavpredmetnejúverovejzmluvejevzáhlavíuvedené
obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b)
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

36. Naviac súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že

pri poskytnutí úveru konal žalobca s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k porušeniu
povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ/právny predchodca
žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka
splácať úver.37. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. k) a písm.
l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a pretože žalobca hrubo porušil povinnosti pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa

§ 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

38. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

40. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

41. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

42. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa stal na základe postúpenia pohľadávky nositeľom

hmotnoprávnej aktívnej vecnej legitimácie, a preto je subjektom, ktorému prislúcha nárok uplatňovaný
v tomto spore.

43. Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom OTP Bankou
Slovensko, a. s., a žalobcom, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 09. 2018,

adresované žalovanému a fotokópiou nedoručenej zásielky, pričom oznámenie právny predchodca
žalobcu zasielal žalovanému na adresu uvedené žalovaným v oznámení o zmene zo dňa 02. 06. 2015.
Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len
medzipostupníkomapostupcom.Obsahomnovéhozáväzkujeprechodpohľadávkyzmajetkupostupcu
do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím

zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým,
že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda
na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o
postúpenípohľadávkypostúpenieoznámi,spôsobompredpokladanýmvustanovení§526Občianskeho
zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu

postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007). Z ustanovenia §
526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť
voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na
rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by mu musel

čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal.
Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade
vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou, ako je to v predmetnom prípade, stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi s
tým, že doručením žaloby a príloh je oznámené postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Súd

vedený týmito úvahami mal za to, že v tomto konaní je žalobca aktívne vecne legitimovaný.

44. Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.46. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) ku dňu 22. 11.
2016 bola vo výške 0,00 %.

47. Nebolo sporné, že žalovanému bola z titulu úveru poskytnutá čiastka 16.500 Eur. Na túto
plnil 1.755,40 Eur, keď súd žalovanému pripočítal všetky úhrady vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosťúverunaistinu.Žalobcapožadovaltiežúrokzomeškaniavovýške5,00%.Súduvádza,
že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 22. 11. 2016, keď oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05. 11. 2016 bolo doručované žalovanému dňa 11. 11. 2016, o

čom žalobca doručil doručenku preukazujúcu doručenie tohto oznámenia, pričom účinnosť vyhlásenia
úveru za predčasne splatný nastáva v 10. deň odo dňa doručenia výzvy. Vychádzajúc z uvedeného má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
teda odo dňa 22. 11. 2016. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len
na zaplatenie sumy 14.744,60 Eur (16.500 Eur - 1.755,40 Eur), bolo možné priznať žalobcovi nárok na

zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 22.
11. 2016, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca má tak popri
dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy
14.744,60 Eur od 22. 11. 2016 do zaplatenia.

48. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov
uvedených vyššie vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, a to v časti uplatnenej istiny a príslušenstva.

49. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 14.744,60 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval
sumu 16.619,59 Eur s príslušenstvom. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 88,72% (t.

j. 14.744,60 x 100 / 16.619,59) a hrubý úspech žalovaného 11,28 % (100 - 88,72), teda čistý úspech
žalobcu vo veci predstavuje 77,44 % (88,72 - 11,28). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal
vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 77,44 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.