Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207134
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8212207134.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň
JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného:
Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831,
proti povinnému: A. Z., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, N., o vymoženie 237,69
EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k.

8Er/155/2012-23 zo dňa 14.1.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením

zastavil exekučné konanie.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a
uviedol, že dňa 11.1.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nevymožiteľnosti pohľadávky oprávneného pre neexistenciu postihnuteľného majetku povinného,
pričom súd z exekútorom predložených dôkazov mal za preukázanú nemajetnosť povinného a to na

základe zistení, že povinný nevlastní motorové vozidlo, nie je zamestnaný, nie je poberateľom dávok v
hmotnej núdzi ani iných obdobných dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Zároveň exekučný súd
konštatoval, že o trovách súdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu

prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu je predčasné. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať
na vôľu oprávneného, ak ten chce ďalej pokračovať v konaní. Mal pochybnosti, že súdny exekútor
a súd nezistili dôkladne majetkové pomery. Súd prvej inštancie len konštatoval, že povinný nevlastní
motorové vozidlo, nie je zamestnaný a nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ale povinný je pri
tom osobou v produktívnom veku a teda jeho nemajetnosť môže byť len prechodného charakteru.

Taktiež poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Zároveň podotkol, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného
nazaplateniepohľadávkyvymáhanejvtomtoexekučnomkonaníbudepremlčané,čimsazmaríúspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa povinný k oprávneným podanému odvolaniu
nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej
len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) v spojení
s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami bol
odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok bol povinný prihliadnuť aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume
napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací
súd k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností

vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza nasledovné.
9. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po

tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky vo výške 237,69 eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 08.

2012 a právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1110040212 zo dňa 19. 10. 2011 ako
exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský
úrad Malacky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5701*056131 zo dňa 06. 09. 2012 na vymoženie uloženej povinnosti: istiny 237,69 eur a trov
exekúcie. Dňa 10. 01. 2018 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie

exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo
výške 55,12 eur. Súdny exekútor odôvodnil svoj podnet tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej
nebol zistený žiaden majetok.

13. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí

exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví
exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného
podloženúšetrením.Vzmyslezákonnejúpravyjeúlohousúdnehoexekútorazisťovaťmajetkovépomery
povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za

preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny
exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z
takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s
prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani vbudúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

14. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu rovnako ako exekučnému súdu zrejmé, že súdny exekútor
v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa
odvolací súd stotožňuje. Šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný,
nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia, má zriadený účet iba v OTP Banka Slovensko, a.s., na

ktorom je zostatok -25,26 a blokovaná suma je 427,74 Eur, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani
motorové vozidlo a od roku 2012 nedošlo k zmene majetkových pomerov u povinného. Na základe
uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru o neexistencii majetku povinného, ktorý by bolo možné
postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu
trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je
v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.

15. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to
pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinnej, exekúciu zastaviť,
pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť

a povinná je dlhodobo nemajetná, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania,
toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku
nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

16. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak

existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie,
navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v auguste 2012, by bolo mimo
rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného.

17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho

konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).