Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216214208
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216214208.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobcu: E. W., R.. XX.XX.XXXX, T. D. I. B. Č.. XXX/X, XXX XX V. - V. I. proti žalovanému: PROFI
CEDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho16,81104Bratislavaozrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok sp.zn. 362/09/15 zo dňa 08.08.2016 vydaný Slovenským
arbitrážnymsúdomzriadenýmAsociáciouSlovenskýcharbitrážnychsúdovz.z.p.o.,sosídlomKrížna56,
821 08 Bratislava vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom v právnej veci žalobcu

PROF CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti žalovanej E.
W., R.. XX.XX.XXXX, T. D. I. B. XXX/X, XXX XX V. - V. I. o zaplatenie 1.910,20 € s príslušenstvom v
celom rozsahu.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.09.2016 sa domáhala na tunajšom súde zrušenia rozhodcovského
rozsudku a to Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov
z.z. p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 08.08.2016 pod sp.zn. 362/09/15 v právnej veci

žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava proti žalobkyni ako žalovanej o zaplatenie 1.910,20
€ s príslušenstvom a súčasne navrhla povoliť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského
rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd uznesením 6Csr/1/2016-9 návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
zamietol a to s poukazom na § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní , v zmysle ktorého doručený rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie
žaloby podľa ods. 1 a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Citované uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 24.11.2016.
3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutkovo tým, že rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa §
3 a je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ako aj z dôvodu uvedeného v § 45
ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. a to síce , že rozhodcovský rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecných záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu ( v rozpore s § 53 OZ , so zákonom č. 266/2005 Z.z., zákonom č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov).Presnéporušeniecitovaných
ustanovení zákona však žalobkyňa v žalobe presne nevymedzila , presne neuviedla, k akému porušeniu
malo dôjsť s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona. Poukázala na to, že rozhodcovský
rozsudok je nezákonný , nakoľko rozhodcovské konanie v rámci ktorého bol vydaný, trpí vadou absencieprávomoci arbitrážneho súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva ktorú mala 04.02.20014 podpísať, je
podľa § 37 ods. 1 OZ ako neurčitý právny úkon neplatná. Pri jej podpísaní nemala možnosť skutočne sa
oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Zmluva neobsahuje

náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( v žalobe
neuviedla, ktoré náležitosti neobsahuje ), obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ( opäť v žalobe
žalobkyňa neuviedla, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné ), nie je v súlade s § 53 OZ.
4. Žalobkyňa tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2014
zaväzuje plniť nezákonnú zmluvnú pokutu, obsahuje neprimerane vysoké úroky z úveru, neprimerane

vysokú ročnú priemernú mieru nákladov (RPMN). Uvádza to nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim
spôsobom. )Samotná zmluva je formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalovaným, jej obsah v
skutočnosti nemala možnosť žalobkyňa ovplyvniť, najmä o sankčnom mechanizme ktorý ani nemôže byť
pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný a určitý. Keď žalobkyňa podpisovala zmluvu o revolvingovom
úvere, žalovaný trval na tom, aby podpísala aj ďalšiu zmluvu ( rozhodcovskú ), ktorej znenie bolo vopred
pripravené a v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť jej obsah, ktorému ani nemohla vzhľadom na svoje

vzdelanie porozumieť.
5. Žalovaný sa vyjadril dňa 18.04.2017 a žalobu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
žalobkyňa teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť
zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu hlavnej zmluvy o

revolvingovom úvere. Je nesporné, že vlastným úkonom mohla žalobkyňa ovplyvniť vznik a existenciu
rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so
žalobkyňou má teda charakter individuálneho ustanovenia. Tvrdenia žalobkyne o tom, že rozhodcovská
zmluva je neurčitá je vecne nesprávne predovšetkým z dôvodu, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne
identifikuje zmluvu o revolvingovom úvere na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje. Neobstojí podľa

žalovaného ani námietka nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, nakoľko táto objektívne jestvovala ako v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy,
tak aj v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Výška odplaty za úver poskytnutý na
základe spotrebiteľskej zmluvy bola k obdobiu uzatvorenia zmluvy, teda 04.02.2012 upravená v zmysle
ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určovania v
korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu ( nie na bankovom trhu ), je práve hodnota priemernej
odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 45,94% dohodnutá a odplata
v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Za podstatné

prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25 až 27%. Žalovaný preto v celom
rozsahu žalobu žiadal zamietnuť.
6. Súd prvej inštancie rozsudkom 6Csr/1/2016-64 zo dňa 19.04.2018 žalobu zamietol a žalovanému
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie súd odôvodnil
právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1,2,3,5,6, § 12 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1,

§ 46 ods. 1, § 123 ods. 1 písm. h) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s
použitím § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 200/2011 Z.z. o obchodnom vestníku, pričom na náhradu trov konania
aplikoval ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný dňa 07.09.2015 podal žalobu na
Slovenskom arbitrážnom súde , Krížna 56 v Bratislave o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.910,20 € s

príslušenstvom. V žalobe poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.320,-€ ktorý sa žalovaná zaviazala
splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 70,72 €, v termínoch splatnosti dohodnutých
v zmluve. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace,
bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 OZ a žalobca vyhlásil okamžitú

splatnosť úveru. Keďže žalovaná svoj záväzok nesplnila navrhol, aby rozhodca vydal rozsudok v zmysle
ktorého bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi 1.910,20 € ako aj zmluvnú pokutu a úrok z omeškania.
Slovenský arbitrážny súd vyzval žalovanú na podanie žalobnej odpovede ktorú výzvu žalovaná obdržala
12.10.2015. Z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, teda zostala
nečinná .

8. Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej 04.02.2014 medzi žalobcom a žalovaným mal súd za zrejmé, že na
konanie vo veci je právomocný Slovenský arbitrážny súd ktorý je nástupníckym rozhodcovským súdom
Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitracion kurt s.r.o., Krížna 56, Bratislava ktorý
bol zriadený podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014.Podľatejtozmluvyakékoľvekspory,nezrovnalostialebonárokymedzizmluvnýmistranamibudúriešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym
súdom alebo Viktória rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, pričom výber rozhodcovského súdu je

na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
9. Čo sa týka námietok voči rozhodcovskej zmluve zo strany žalobkyne, súd prvej inštancie bol toho
názoru, že rozhodcovská zmluva je dostatočne jasná, zrozumiteľná, uzatvorená v súlade s príslušnými
ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, najmä § 53 ods. 4 , písm. r) zákona č. 258/2001 Z.z , zákona č.
250/2007 Z.z. ako aj čl. 24 Smernice EPAR č. 2008/48/ES. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy nie

je samo o sebe neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že právny poriadok SR pripúšťal
a pripúšťa uzatvorenie takejto zmluvy. Rozhodcovská zmluva nejaví známky neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nakoľko neuvádza spotrebiteľa do omylu, je jasne formulovaná na samostatnej listine ,
nenúti spotrebiteľa riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, navyše spotrebiteľ bol v návrhu na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy poučený o dôsledku rozhodcovského konania , jej uzatvorenie
nebolo predpokladom ani podmienkou uzatvorenia hlavného záväzku s ktorým súvisí. Vyplýva to

z toho, že žalobkyňa mala právo od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní
aj bez uvedenia dôvodu a bez dopadu na hlavný záväzok - úver, pričom nebolo preukázané , že
by toto právo využila. Samotné dojednanie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej
ochrany a spotrebiteľ sa môže domáhať nápravy prípadného nesprávneho rozhodcovského rozhodnutia
procesnými prostriedkami zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a iných zákonov.

10.Výsledkamivykonanéhodokazovaniavovecisúdpôvodnedospelkzáveru,žerozhodcovskázmluva
č. XXXXXXXXXX je samostatným právnym úkonom ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia
úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy
a ktorá rovnako spĺňa všetky predpoklady ktoré stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Z bodu
2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou

uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne , že dlžník nie je povinný prijať
návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
11. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník
bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na

trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.
12. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že pojem spotrebiteľ ( v zmysle definície bodu 18
preambuly Smernice európskeho parlamentu a Rady č. 2005/2009 ) je chápaný ako osoba, ktorá
je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje
chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky

vlastného konania. Povinnosťou spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k
vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva ( stanovisko vo veci
C-453/2010 ). Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol zbavený zodpovednosti pred uzavretím
zmluvnej povinnosti , dôkladne zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.
13. Na základe vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie nemohol stotožniť s tvrdením žalobkyne

v žalobe, že rozhodcovský rozsudok je nezákonný, nakoľko rozhodcovské konanie v rámci ktorého
bol vydaný trpí vadou absencie právomoci arbitrážneho súdu. Taktiež sa nemohol stotožniť s ďalšími
námietkami žalobkyne, že nemala možnosť sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu a poukázal na ľahkovážny postup zo strany žalobkyne, pretože sama
zanedbala a nevyužila možnosť oboznámiť sa s týmito pravidlami ktoré sú zverejnené v Obchodnom

vestníku a taktiež nevyužila ani možnosť vlastnej obrany , pretože k doručenému žalobnému návrhu sa
nevyjadrila. Súd sa zaoberal dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku v intencii dôvodov ktoré
uviedla žalobkyňa v žalobe. Čo sa týka nezákonnosti zmluvnej pokuty , neprimeraných úrokov z úveru,
neprimerane vysoké RPMN žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne vidí ich nezákonnosť. Žalobkyňa
iba paušálne poukazovala a namietala rozhodovanie v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na

ochranu spotrebiteľa , avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom bližšie neozrejmila a svoje argumenty
ďalej nešpecifikovala.
14. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby súd druhej
inštancie v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd uznesením 25 Cosr 1/2019-134 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd však uzavrel, že predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje
žiadne ustanovenia ktoré by spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, má všetky potrebnénáležitosti, bola individuálne dojednaná a žalobca bol o okolnostiach zmluvy dostatočne informovaný
a mal reálnu možnosť rozhodnúť, či ju podpíše alebo nepodpíše a to bez akýchkoľvek negatívnych
záväzkov na základný záväzkový vzťah, okrem toho mala možnosť aj dodatočne od predmetnej

zmluvy bez akýchkoľvek následkov v dodatočne dlhej lehote odstúpiť, v danej lehote mala tiež
možnosť oboznámiť sa s organizačnými či rokovacími poriadkami predmetných rozhodcovských
súdov. Predmetná rozhodcovská doložka nevyžaduje pritom, aby spory boli riešené výlučne pred
rozhodcovským súdom, je alternatívna, dáva na výber žalobcovi podať žalobu buď na príslušný
štátny súd alebo na niektorý až zo 4 rozhodcovských súdov , pričom konkrétneho sudcu vyberá

predseda daného rozhodcovského súdu. Ničím nebolo preukázané, že by uzavretie tejto rozhodcovskej
zmluvy bolo žalobkyni nanútené, naopak, jej obsah svedčí o opaku, žalobkyňa mala reálnu
možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou
poskytnutia úveru. Aj prípadné neúplné ústne poučenie žalovanej pri uzatváraní zmluvy by bolo
irelevantné, keďže komplexné, zrozumiteľné a vyčerpávajúce poučenie je obsiahnuté v písomnom texte
rozhodcovskej zmluvy ktorú žalobkyňa podpísala a ktorú mala v osobnej dispozícii počas 14 dňovej

lehoty na odstúpenie od zmluvy.
16. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom teda uzavrel , že v konaní nebol zistený žiadny
dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a preto nebol daný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

17. Súd prvej inštancie však nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ,
čím vec nesprávne v ďalšom posúdil, keď ustálil v bode 36 preskúmavaného rozsudku, že sa zaoberal
dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku striktne v intencii dôvodov ktoré uviedla žalobkyňa
v žalobe s tým, že pri namietanej výške sankcií nezákonnosti zmluvnej pokuty neprimeranej RPMN
žalobkyňa svoje argumenty bližšie nešpecifikovala.

18. Keďže súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho záveru, že je povinný skúmať dôvody
na zrušenie rozhodcovského rozsudku len v intencii dôvodov uvedených v žalobe, pričom dôvodmi
ktoré žalobkyňa uviedla len všeobecne sa odmietol bližšie zaoberať, postupoval v rozpore s citovaným
ustanovením § 45 ods. 3 veta 1. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a ex offo neskúmal dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. c),e) a i) až l)

zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čím vec nesprávne právne posúdil,
pričom ani nevykonal navrhované aj nevyhnutné dôkazy na posúdenie uvedených okolností, pričom
tento nedostatok na jeho charakter a rozsah nebolo možné odvolacím súdom napraviť. Povinnosťou
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu bude preskúmaná, či je daný niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 43 zákona č. 335/2014 Z.z.o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
19. Po doručení uznesenia súdu druhej inštancie strany sporu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
vo veci nepredniesli. Strany sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s
tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
20. Žalobkyňa sa vo veci písomne vyjadrila dňa 22.11.2019. Poukázala na tú skutočnosť, že zmluva

bola uzatvorená v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preukázateľne
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, obsahuje úžernícky úrok resp. zmluvnú pokutu.
Zmluva obsahuje iba údaj o počte splátok , o výške splátky ako aj údaj, že splátka má byť uhradená do
30.dňa v mesiaci. Takto ale nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku
úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Zastáva názor, že v danom prípade pre absenciu

požadovaných náležitostí v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je relevantné, že poskytnutý úver
podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský
súd na daný prípad neaplikoval citované ust. § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z., preto rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, keďže žalovanému priznal

nárok na istinu, výšku ktorú dostatočne nešpecifikoval a priznal mu nárok na zaplatenie úrokov, zmluvnú
pokutu na náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Je evidentné, že rozhodca sa
zaoberal uplatneným nárokom žalovaného z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa iba čisto formálne bez
toho, aby mu skutočne bola poskytnutá ochrana ako slabšiemu subjektu v spore. Zároveň dala do
pozornosti súdu, že sporný rozhodcovský rozsudok uvádza, že z poskytnutého úveru 1.320,-€ zaplatila

1.060,-€.
21. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný písomne dňa 09.12.2019. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a má za to, že žaloba je nedôvodná. Žalobca
nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení a v danom prípade ide len o všeobecné konštatovanie zo stranyžalobcu bez právne relevantných tvrdení a dôkazov. Popiera tvrdenie žalobcu o výške odplaty, nakoľko
táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v zmysle § 53

ods. 6 OZ, podľa ktorého „ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch“. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku , objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Zároveň vysvetľuje, čo sa rozumie pod finančným trhom a tvrdí, že

priemerná výška odplaty v danom období bola 49,67 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom
prevýšená. Žalovaný zároveň popiera tvrdenia žalobcu absencii termínu konečnej splatnosti úveru
a predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými
spôsobmi a to:

- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok

- spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti
- explicitným vyjadrením presného dátumu v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
11.06.2013

Zároveň poukázali na záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej
splatnosti s tým, že odporuje tiež Smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval,
že čl. 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade , ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o

úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo
viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedeného spôsobilo spochybniť možnosť,
aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že
stály rozhodcovský súd rozhodol v spore s ustanoveniami všeobecne záväzne právnych predpisov na

ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Vo vyjadrení žalobcu
absentuje totiž konkrétna skutková okolnosť ktorá by uvedené podporovala. Žalobca v podanej žalobe
ani neosvedčil dôvody pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a tvrdenia ohľadne
neprijateľných zmluvných podmienok sú len nepodložené a nedôvodné a preto navrhuje, aby súd
podanú žalobu zamietol.

22. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkov na súde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak:

a) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu
b) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené zúčastniť sa na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
c)Rozhodcovskýmrozsudkomsarozhodolsporktorýspotrebiteľskározhodcovskázmluvanepredvídala

alebo sa ním rozhodlo o veci ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského
konania
d) Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom , v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ust. tohto zákona a uvedený nedostatok mohol
mať vplyv na výsledok sporu

e) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľ § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
f) Stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2a a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva
potreba jeho nariadenia , najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať

s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
g) V konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporuh) Vo veci rozhodol zaujatý rozhodca
i) Stály rozhodcovský súd postupoval v rozpore s ustanoveniami všeobecných záväzných predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu

j) Rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
k) Výkon rozhodcovského rozsudku by bol rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky
l) Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

23. Podľa ust. ods. 3 súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú
tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. e) a i) až l).
24. Súd prvej inštancie bol v ďalšom viazaný uznesením Krajského súdu v Trnave 25Cosr/1/2019,
nakoľkosúddruhejinštancieustálil,žesúdprvejinštancievychádzalznesprávnehoprávnehozáveru,že
je povinný skúmať dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku len v intenciách dôvodov uvedených
v žalobe , preto súd ex offo pristúpil k skúmaniu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

ods. 1 písm. c), e) a i) až l) zákona č. 335/2014 Z.z.
25. Súd preto pristúpil k prieskumu rozhodcovského rozsudku sp.zn. 362/09/15 ktorý vydal Slovenský
arbitrážny súd zriadený Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z.z. p.o. so sídlom Krížna 56,
Bratislava. Súd preskúmal celý rozhodcovský spis sp.zn. 362/09/15 pričom zistil, že citovaným
rozhodcovským rozsudkom bol žalobca ( v rozhodcovskom konaní ako žalovaný ) zaviazaný zaplatiť

žalobcovi , teda spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
sumu 1.910,20 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo
sumy 70,72 € od 09.03.2014 do 13.03.2014, zo sumy 70,72 € od 09.04.2014 do 10.04.2014, zo sumy
70,72 € od 09.05.2014 do 28.05.2014, zo sumy 69,25 € od 09.07.2014 do 17.07.2014, zo sumy 69,25
€ od 09.08.2014 do 21.08.2014, zo sumy 69,25 € od 09.09.2014 do 18.09.2014, zo sumy 70,72 € od

09.10.2014 do 03.12.2014, zo sumy 0,72 € od 04.12.2014 do 8.03.2015, zo sumy 70,72 € od 09.11.2014
do 08.03.2015, zo sumy 70,72 € od 09.12.2014 do 08.03.2015, zo sumy 70,72 € od 09.01.2015
do 08.03.2015, zo sumy 70,72 € od 09.02.2015 do 08.03.2015, zo sumy 68,60 € od 09.03.2015 do
24.03.2015, zo sumy 2.121,60 € od 12.02.2015 do 24.03.2015, zo sumy 2.050,20 € od 20.03.2015 do
21.04.2015, zo sumy 1.980,20 € od 22.04.2015 do 13.05.2015, zo sumy 1.910,20 € od 14.05.2015 až

do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.320,-€ a
odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvy dosiahne
sumu 1.320,-€ len 5,05% - ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.910,20 € do zaplatenia ako aj náhradu
nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 107,67 €, trovy rozhodcovského
konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 € a trovy právneho zastúpenia 215,34 €.

26. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 04.02.2014 so žalovaným
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 1.320,-€. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach
( vrátane úrokov ) vo výške 70,72 €, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 1.060,04 €.

27. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo mu
doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 OZ t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu
omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 OZ bolo žalovanému doručené 05.01.2015 v
súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok 11.02.2015, kedy bol
žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi

predstavuje súčet neuhradených splátok , t.j. sumu 1.910,20 €. Žalobca požadoval aj zaplatenie
príslušenstva pohľadávky a to zmluvnú pokutu a úroky z omeškania.
28. Predmetom rozhodcovského konania teda bolo zaplatenie zostatku predčasne splatného
spotrebiteľského úveru ako aj zmluvnej pokuty , úroku z omeškania a trov rozhodcovského konania. V
predmetnom rozhodnutí sa cituje, že na toto konanie bolo potrebné aplikovať ust. zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Rozhodcovský
rozsudok preskúmava jednotlivé zmluvné dojednania úverovej zmluvy a v konečnom dôsledku
konštatuje, že zmluva o revolvingovom úvere spolu s jej prílohami má všetky zákonné obsahové
náležitosti, pričom v zmluve dohodnutá odplata za úver definovaná ako RPMN podstatne neprevýšila pri
úvere odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch

s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Výška RPMN úveru bola 69,48 %, čo
znamená, že jej výška podstatne ( teda viac ako 25% ) neprevýšila obvyklú odplatu požadovanú na
finančnom trhu. Obvyklou odplatou na finančnom trhu v čase uzatvorená zmluvy podľa § 53 ods. 6OZ bola hodnota priemernej RPMN 45,94 % ako bola zverejnená na webovom sídle MF SR v čase
uzatvorenia zmluvy ( ). Od 02.04.2010 je finančný trh referenčným trhom
a zahŕňa nielen bankový trh ako tomu bolo do 02.04.2010 ale aj nebankový a zohľadňuje pôsobenie

bankovýchajnebankovýchinštitúciínatrhu.Nakoľkosažalovanýdostaldoomeškaniasplnenímsvojich
povinností, podľa názoru rozhodcovského súdu žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty ako aj
úrok z omeškania tak, ako je vyššie uvedený.
29. Súd z rozhodcovského spisu preskúmal aj zmluvu o úvere za ktorú zmluvu je potrebné považovať
„žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ ktorý dokument podpísala

žalobkyňa dňa 30.01.2014. Tento dokument je overený pečiatkou a podpisom spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. v Bratislave dňa 04.02.2014. V uvedenom dokumente pod bodom 5 sa
nachádzajú technicky vyplnené údaje o požadovanom revolvingovom úvere kde sa uvádza, že dlžník
žiada spoločnosť PROFI CREDIT o poskytnutie úveru vo výške 1.320,-€, splatnosť úveru 42 mesiacov,
mesačná splátka 70,72 €, celková čiastka ktorú má dlžník zaplatiť ( úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru ) 2.970,34 €, predpokladaná RPMN za úver 70%, ročná úroková sadzba úveru 70%, priemerná

RPMN za úver 45,94%, poskytnutá čiastka revolvingu 695,88 €, celková čiastka pri revolvingu ktorú
musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania 1.697,28 €, predpokladaná RPMN úveru pre poskytnutie
revolvingu 63,31%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20%. Bod 6 tohto dokumentu je označený
ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, kde sa nachádza na tomto tlačive ( slovo nevypĺňať).
Uvedené údaje boli doplnené žalobcom následne a boli doplnené ručne. Jedná sa zrejme o údaje

ktoré pochádzajú z dokumentu označeného ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500040339“. Tento dokument je vystavený dňom 04.02.2014, je
opatrený pečiatkou a podpisom iba spoločnosti PROFI CREDIT. V tomto oznámení sa nachádzajú údaje
o schválenom úvere a v týchto údajoch sa nachádza okrem vyššie spomenutých aj dátum splatnosti
prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicita , dátum splatnosti splátky v

priebehu periodicity splácania, celková výška úveru, RPMN, priemerná RPMN a všetky ďalšie údaje
ktoré sa týkajú RPMN revolvingového úveru ako aj dátumy nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy
04.02.2014.
30. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav je potrebné právne kvalifikovať tento vzťah ako vzťah
založený medzi žalobcom a žalovaným na spotrebiteľskej zmluve. Keďže táto spĺňa definičné znaky

označujúce jej subjekty a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ) a dodávateľa ( ktorý je
osobou ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti ). Na predmetný vzťah, keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere tak ako to konštatoval rozhodcovský súd, je potrebné aplikovať ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.
31. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) Druh spotrebiteľského úveru

b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom
f) Dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) Celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie
h) Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje

i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie
j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladovk) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

l) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny

n) Prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov , na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania
o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie

r) Výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenie
t) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16

u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v) Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniťaďalšiepodmienkyjehovykonaniavrátanieinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu

x) Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský
úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , ak

Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
34. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,
že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje

neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
35. Súd preto pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch a či podmienky predmetnej zmluvy umožňujú žalobkyni ( v rozhodcovskom
konaní ako žalovanej ) ako spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy ( termíny splátok
istiny ) resp. teda či zmluva okrem tohto má aj ďalšie podstatné náležitosti ktoré má obsahovať podľa

§ 9 ods. 2 cit.zákona.
36. Pri skúmaní náležitostí zmluvy dospel súd k záveru, že úver je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bezúročný
a bez poplatkov , lebo v zmluve absentujú náležitosti minimálne podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) k) a
f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje adresu predajcu na ktorej môže spotrebiteľ

podať reklamáciu alebo sťažnosť, v zmluve v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu ani sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu je tou na ktorej má spotrebiteľ
právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba. Zmluva neobsahuje ani
druhú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo neobsahuje dobu trvania zmluvy. Doba trvania v zmluve
nie je nikde uvedená. Nie je uvedený ani len termín splatnosti ale aj doba trvania musí byť podľa tohto
zákonného ustanovenia uvedená a v zmluve nie je. V zmluve absentuje aj tretia náležitosť podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. V zmluve je uvedená výškamesačnej splátky z ktorej nevyplýva ani len, do ktorého dňa v mesiaci sa táto splátka má realizovať.
Uvedené náležitosti veriteľ síce uvádza v dokumente označenom ako „Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníka zo dňa 04.02.2014 „ avšak za zmluvu sa považuje žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru/ zmluva o revolvingovom úvere, pretože tento dokument podpísal žalobca ako spotrebiteľ dňa
30.01.2014, teda mesiac skôr, než bol vypracovaný dokument „Oznámenie veriteľa o schválenom úvere
dlžníkovi“ a dokonca na tlačive tejto úverovej zmluvy bod 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere
sa v zátvorke uvádza, že tieto údaje sa nevypĺňajú. Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ má právo v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy vedieť, akým spôsobom budú

uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky ( istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej mesačnej splátke ) a
je nepochybné, že v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných
podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcovi odovzdané žalovaným najskôr pri podpise
zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.
37.Preabsenciutýchtonáležitostíatovprípadeajlenjednejznichpodľaust.§11ods.1písm.b)zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalovaný mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie.
38. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok ( okrem iných náležitostí ) je

totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy ktorá je uvedená pod písm. k). Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa
uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je
možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo,
neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. Spotrebiteľ má právo v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané
jednotlivé čiastkové nároky a to istina, úroky , poplatky v tej ktorej mesačnej splátke a je nepochybné,
že v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných podmienkach nie
je uvedené ,že by tieto údaje boli žalobkyni žalovaným odovzdané najneskôr pri podpise zmluvy. Teda
absentuje aj náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 ktorého
predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu Dunajská Streda o výklade
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i)
Smernice 2008/48/ES v spojení s jej čl. 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil povinnosť ako

náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z.
40. Súd však poukazuje na to, že každopádne zmluva o úvere musí byť vypracovaná tak, že podmienky
predmetnej zmluvy majú umožniť spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny
splátok.

41. Vykonaným dokazovaním teda súd mal preukázané, že predmetná zmluva tieto podmienky
nespĺňala , žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny
týchto splátok, pretože celkové náležitosti zmluvy a v rámci toho aj termín konečnej splátky v zmluve
o revolvingovom úvere sa nenachádzal a všetky tieto náležitosti sú uvedené až v ďalšom dokumente
„Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“ dátumované o jeden kalendárny mesiac neskôr než

došlo k samotnému podpisu úverovej zmluvy. Z tohto jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ
nemal pred podpisom zmluvy tieto vedomosti a nemal túto možnosť. Preto súd konštatuje, že predmetný
úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Je nepochybné, že rozhodcovský
rozsudok sp.zn. 362/09/15 zaviazal žalobkyňu ak spotrebiteľa v celom rozsahu k zaplateniu istiny
1.910,20 € s príslušenstvom po konštatácii toho, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere spolu

s jej prílohami má všetky zákonné obsahové náležitosti. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné
konštatovať, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania
na plnenie ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom a zároveň rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
42. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci preto súd žalobe vyhovel a rozhodcovský

rozsudok zrušil.
43. V predmetnom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania podľa
§ 255 ods. 1 CSP.44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
45. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade žalobkyni v konaní fakticky žiadne trovy

preukázateľne nevznikli. Žalobkyňa sama bez právneho zastúpenia komunikovala so súdom výhradne
písomne, na pojednávania sa nedostavila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli.
46.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciu,akstranaktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac, podľa obsahu
spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použité

ustanovenia CSP alebo iného zákona. Súd preto s použitím Základných princípov článku 4 ods. 2
CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 Základných princípov
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
( § 355 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach konania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) , čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak:

a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.