Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222970
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5114222970.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX L. XXXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 472 344 66, proti žalovanému:
BENCONT INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Astrová 2/2, 821 01 Bratislava, IČO: 364 321 05, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok spisová značka II/2014/508 zo dňa 28.4.2014, vydaný rozhodcom Mgr. Petrom
Kubalom, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov proti žalovanej:
C. J., J. L. XXXX, v celom rozsahu z r u š u j e .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa4.7.2014domáhalasúdnehovýroku,ktorýmby
súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava,
spis.zn.II/2014-508zodňa28.4.2014,spoukazomnaust.§40ods.1Zák.č.244/2002Z.z.,písm.j/ac/.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že so Všeobecnou úverovou bankou, a.s, uzatvorila
zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 25.9.2013 postúpila svoju pohľadávku na žalovaného. Žalovaný žalobou doručenou
na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave uplatnil pohľadávku vo
výške2.942,84€sprísl.RozsudkomRozhodcovskéhosúdu,spis.zn.II/2014-508zodňa28.4.2014bolo
žalobkyni ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.942,84 € s príslušenstvom.
Príslušnosť rozhodcovského súdu bola podľa názoru žalovaného daná na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je v absolútnom rozpore so zákonom,

pričom poukázala na to, že rozhodcovská zmluva znamená obchádzanie zákona - ust. § 54 ods. 2 OZ
a priame porušenie § 54 ods. 1 OZ. Predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne
výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Túto zmluvu
nemal spotrebiteľ možnosť nejako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení
na podpis predložená. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel
ktoré neboli povinnému známe, nebol o ich obsahu pred podpisom informovaný. Samozrejmosťou

je, že žalobca nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac
znevýhodňuje jeho postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach
absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. V procese tohto sporu absentuje ústavná
zásada „ústnosti“ - konanie prebehlo na základe písomnosti predložených žalovaným - ako silnejšou
zmluvnou stranou, okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa
finančne nevýhodnejšie, pre žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 2.9.2014, v ktorom
uviedol, že žalobkyňa a Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvorili dňa 6.2.2009 zmluvu o poskytnutíspotrebného úveru, na základe ktorej poskytla VÚB, a.s. žalobkyni úver vo výške 3.600,- € a žalobkyňa
sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v pravidelných mesačných splátkach a to výške 109,34 €
počnúc dňom 25.4.2009. Ďalej poukázal na to, že úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú

zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade
s ustanoveniami Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, nejde
teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 25.9.2013 postúpila Všeobecná úverová banka, a.s. svoju pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej
zmluvy na žalovaného. Žalobkyňa svoj záväzok voči žalovanému z predmetnej zmluvy nesplnila a to

aj napriek upomienkam zaslaným postupcom ako aj predsporovej výzve a preto žalovaný oprávnene
podal návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom Bratislave. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že rozhodcovská doložka
je neprijateľná podmienka a je neplatná, teda vo veci konal a rozhodoval rozhodcovský súd, hoci na
takéto konanie nemal právomoc. Poukázal na to, že obsahom zmluvy (nie všeobecných obchodných
podmienok) okrem iného bol aj súhlas žalobkyne s návrhom žalovaného, aby prípadné spory vzniknuté

z tejto zmluvy boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní. Vyššie uvedená zmluva o úvere
obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 5. čl. II. Zmluvy o úvere a to: „Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu, boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle Zák. č. 510/2002 Z.z. o
platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským

súdom.“ Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne, nakoľko nie je preukázané, že návrh
právneho predchodcu žalovaného riešiť spory v rozhodcovskom konaní spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nijakým spôsobom
nepreukázala v čom rozhodcovské konanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Žalovaný nijakým spôsobom nenútil žalobkyňu aby spory vzniknuté zo zmluvy riešil

výlučne pred rozhodcovským súdom. V prípade ak by si žalovaný neplnil riadne a včas povinnosti voči
žalobkyni, žalobkyňa nebola nijakým zmluvným dojednaním nútená k riešeniu sporov prostredníctvom
rozhodcovského súdu, žalovaný však musel postupoval v zmysle príslušných ust. Zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách. Ak by tak nepostupoval, porušil by tým ustanovenia predmetného zákona. Ďalej
poukázal aj na tú skutočnosť, že v prípade ak by si žalobkyňa plnila riadne a včas svoj záväzok voči

právnemu predchodcovi žalovaného, žalovaný by si svoje právo na rozhodcovskom súde nemusel
vôbec uplatňovať. Žalobkyňa si sama svojím konaním, resp. opomenutím spôsobila, že sa voči nej
začalo rozhodcovské konanie zo zmluvy tým, že porušila zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, ku
ktorým sa sama slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne zaviazala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
a zákonné ustanovenia účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 6.2.2009 ako aj v zmysle

ust. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mal za to, že
rozhodcovská doložka bola účastníkmi platne dohodnutá v predmetnej zmluve. Žalobkyňa vo svojej
žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré predpokladá
ust. § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ Zák. č. 244/2002 Z.z., pričom má za to, že predmetný rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, nakoľko si žalobkyňa ako dlžníčka

nesplnila svoje povinnosti voči žalovanému (ako právnemu nástupcovi veriteľa) pričom tento je po
formálnej aj materiálnej stránke vykonateľný. Z uvedených dôvodov navrhol aby súd žalobu žalobkyne
zamietol.
4. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním doručeným súdu
dňa 18.1.2016, kde opätovne poukázala na to, že uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného

zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v postavení spotrebiteľa s dodávateľom tak ako to definuje
Zák. č. 258/2001 Z.z. Predmetná zmluva o úvere má preukázateľný spotrebiteľský charakter a na
jej základe založený zmluvný vzťah spadá pod ochranu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
K rozhodcovskej doložke uviedla, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka bola
zakomponovaná a splývajúca s ostatnými zmluvnými dojednaniami v rámci úverovej zmluvy, nebola
nijako vyčlenená z ostatného textu tak aby sa pri podpisovaný dostala do vedomosti spotrebiteľa,
splývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami bez najmenšej možnosti žalobkyne nejako ovplyvniť

obsah tejto predmetnej doložky a teda nebola dohodnutá individuálne. Žalobkyňa ako spotrebiteľka
nemala ani najmenšiu možnosť ovplyvniť túto rozhodcovskú doložku a teda je toho názoru, že takáto
rozhodcovská doložka bola v neprospech žalobkyne, preto bola neprijateľná a rozhodcovský rozsudok
bol tak vydaný v rozpore so zákonom. Zotrvala teda na tom, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľosobitne nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Spôsob akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobcovi predložená, nie je o individuálne vyjednanom
rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok vo vzťahu ku ktorým

žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok.
5. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 208/2014-152 zo dňa 13.9.2017 žalobu žalobkyne zamietol.
Rozhodnutieodôvodniltým,ževčaserozhodovaniasúduužžalobkyňanemáprávnyzáujemnapodanej
žalobe o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko povinnosť plniť z tohto rozhodnutia
rozhodcovského súdu už zanikla priamo zo zákona podľa § 243 písm. d/ Exekučného poriadku, ktoré

je účinné od 1.1.2015. Vychádzal z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa
žalobkyňa domáhala, bol vydaný pred 01.01.2015 a jeho predmetom bol spotrebiteľský spor, pričom z
lustrácie exekučných konaní na konajúcom súde zistil, že proti žalobkyni sa nevedie žiadne exekučné
konanie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku. Cieľom žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku zo strany povinných osôb je vždy dosiahnuť zánik povinnosti plniť z takéhoto rozsudku, ktorý
je exekučným titulom, potom práve ust. § 243d Exekučného poriadku udáva, že pri splnení určitých

podmienok, (ktoré žalobkyňa spĺňa), rozhodcovský rozsudok účastníkov nezaväzuje. Vzhľadom na
uvedené, nezáväzné rozhodnutie nemá žiadne právne účinky, preto zrušenie takéhoto rozhodnutia zo
strany súdu by predstavovalo len akademické rozhodnutie. V dôsledku právnej skutočnosti uvedenej v
citovanomustanoveníExekučnéhoporiadkusaaktuálneprávnepostaveniestrántohtokonaniaobnovilo
do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou uloženou

jej rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok priznaný mu rozhodcovským
rozsudkom.
6. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6Co 133/2018 predmetný rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že konanie o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 80 písm. c/ O.s.p., resp. s účinnosťou od 01.07.2016
konaním podľa § 137 písm. c/ CSP, teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie
rozhodcovského rozsudku, a to podľa právnej úpravy v čase jej vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok
v zmysle ust. § 243d Exekučného poriadku ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného

právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu
rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie
je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne
podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae
(odopreniu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne a včas podanej žaloby súd

vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby žaloba nebola vecne preskúmaná. Odvolací
súd poznamenal, že dotknutou právnou úpravou (§ 243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím
trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom,
že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti
rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť

spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských
rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na
jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus
proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v sporovom konaní. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého

na základe riadne podanej žaloby, vrátane meritórneho rozhodnutia, je aj v súlade s princípom právnej
istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského rozsudku by bol
naviac nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania. Aj prechodné
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku k úpravám účinným od 1. januára 2015 (§ 372w O.s.p.)
predpokladá pokračovanie v začatých sporoch, ktoré začali na súde pred 01.01.2015 a do tohto dátumu

neboli právoplatne ukončené. Teda sám zákonodarca takúto situáciu predpokladal a procesne ju upravil.
Z uvedených dôvodov, priorizujúc zásadu právnej istoty a zásady zákazu denegatio iustitiae, je podľa
názoru odvolacieho súdu potrebné žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku vecne
prejednať. V tomto smere poukázal odvolací súd na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
19Co/75/2016 zo dňa 09.03.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/1047/2015

zo dňa 28.01.2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/455/2015 zo dňa
12.04.2017. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie vecne preskúmať nárok žalobkyne na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, v konaní vykonať dokazovanie v zmysle procesných pravidiel
CSP pre dokazovania (§ 185 a nasl. CSP) a pri aplikácii relevantných právnych predpisov na vec savzťahujúcich, zvlášť zdôrazňujúc ochranu poskytovanú spotrebiteľovi normami spotrebiteľského práva,
vo veci meritórne rozhodnúť, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods. 2 CSP).
8. Na pojednávanie vytýčené na deň 8.1.2020 sa žalovaný nedostavil, doručenie predvolania na

pojednávanie mal riadne vykázané. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, zotrval na svojich
písomných vyjadreniach a zároveň žiadal, aby sa predmetné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti,
súd preto pojednával aj v neprítomnosti žalovaného.
9. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, uviedla, že zrušenia
rozhodcovského rozsudku sa, ako už zhodnotil v podstate aj krajský súd, žalobkyňa domáha najmä z

dôvodu právnej istoty a hlavne z toho dôvodu, že rozhodcovskú doložku v takom znení, či už v zmluve
o úvere alebo vo všeobecných podmienkach považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nebola individuálne dojednaná . Ak žalovaný upriamuje pozornosť na splnenie povinnosti podľa zákona
o bankách má za to, že táto povinnosť nebola splnená ani v súlade v súvislosti s ust. zák. o bankách a ani
s ust. príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko nebola individuálne dojednaná,
spotrebiteľ nemal možnosť reálne ovplyvniť jej obsah, táto bola len nenápadne včlenená či už do

všeobecných podmienok alebo do zmluvy o úvere, kde aj zo samotného znenia tejto rozhodcovskej
doložky vyplýva, že nemal možnosť napr. zaškrtnúť, že nesúhlasí s rozhodcovskou doložku alebo niečo
podobné, kde jasne vyplýva, že táto bola len daná priamo na podpis. Rozhodcovský rozsudok preto
považuje nielen za nevykonateľný, ale aj z formálneho materiálneho hľadiska sa neplatné rozhodnutie
zanulitnýprávnyakt.Pochybeniavidíajvkonanísamotnéhorozhodcovskéhosúdu,ktorýnielenžekonal

na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale samotnú zmluvu o úvere neposúdil v zmysle platných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko ju neposúdil za bezúročnú a bezpoplatkovú pre
chýbajúce náležitosti a taktiež pre množstvo neprijateľných podmienok ktoré táto zmluva obsahuje, či
už sú to rôzne poplatky za vedenie účtu ktoré nezohľadnil pri výpočte RPMND ročnej percentuálnej
miere nákladov, ktorá v skutočnosti nie je v takej výške ako to uvádza zmluva o úvere, ale v skutočnosti

je vyššia, v takom prípade nie je možné na tento údaj prihliadať ako na správny a teda prihliada sa
na to akoby v zmluve absentoval. Taktiež samotný výrok rozhodcovského súdu považuje za neplatný,
nesúladnýsozákonom,pretožeužustálenározhodovaciaprax ,napr.lenpríkladomuvádzaskutočnosť,
že ak už došlo k zosplatneniu úveru, v takom prípade nie je možné, aby si veriteľ nárokoval aj na úrok,
riadny úrok ešte z tejto zosplatnenej sumy a zároveň na úrok z omeškania. To je v rozpore so zákonom,

čo rozhodcovský súd nezohľadnil.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
11. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zo sídlom v Bratislave, Komora pre
rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskych vzťahov pred rozhodcom Mgr.
Petrom Kubalom v právnej veci žalobcu Bencont Investment, s.r.o. proti žalovanej C. J. vydal dňa

28.4.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.942,84
€ spolu s úrokmi vo výške 10,90% ročne zo sumy 2.942,84 € od 2.8.2013 až do zaplatenia a s
úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.942,84 € od 2.8.2013 až do zaplatenia, sumu
vyčísleného úroku vo výške 1.159,24 €, sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 494,05 € a
sumu vyčíslených poplatkov vo výške 74,99 € a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 285,65 € a ostatné trovy konania vo výške 199,20 € , do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol
žalovanej, v danom súdnom konaní žalobkyni doručený dňa 9.6.2014. Na rozhodcovskom rozsudku je
vyznačená právoplatnosť dňom 23.6.2014 a vykonateľnosť dňom 26.6.2014 ( fotokópia na č.l.33 spisu

- z fotokópie rozhodcovského spisu zaslaného súdu na jeho výzvu).
12. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd posudzoval
rozhodcovskú zmluvu s poukázaním na ust. § 93b ods. 1 zák. o bankách (Zák. č. 483/2001 Z.z.)
ako aj z pohľadu § 53 ods. 1 Obč. zákonníka a považoval rozhodcovskú zmluvu uvedenú v úverovej
zmluve za platnú, od ktorej odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť predmetný spor. Z odôvodnenia

predmetného rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že rozhodcovský súd mal preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu, t.j. medzi Všeobecnou úverovou bankou a žalovanou bola platne
uzatvorená úverová zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky VÚB
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (VOP) ktorými sa zmluvné strany
riadia vo veciach, ktoré nie sú upravené v úverovej zmluve. Rozhodcovský súd konštatoval, že mal za

preukázané, že na základe úverovej zmluvy VÚB ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 3.600,- € a konštatoval, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a ust. úverovej zmluvy nie sú v rozpore s ust. § 497 a § 499
Obchodného zákonníka, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Rozhodcovský súd uviedol,že skúmal úverovú zmluvu aj s ohľadom na Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a zistil, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v
zmysle uvedeného zákona vrátane vyčíslenia RPMN.

13. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX ( dôkaz predložený žalovaným
a súčasne nachádzajúci sa vo fotokópii rozhodcovského spisu ) súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa
6.2.2009 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ( právnym predchodcom žalovaného ) ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníčkou. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že táto má formu predtlače, čo vyplýva už zo
samotného záhlavia uvedenej zmluvy, kde je uvedené logo VÚB BANKA s uvedením obchodného mena

a sídla ako aj z toho, že údaje uvedené v základných podmienkach v čl. I sú vyznačené zvýrazneným
písmom, pričom ostatné články zmluvy sú zjavne predtlačené a v ďalších ustanoveniach sú vyznačené
štvorčeky na zaškrtnutie možnosti zabezpečenia a pre zvolenie si súboru poistenia.
14. V čl. I predmetnej zmluvy je uvedené, že veriteľ sa zaväzuje, že poskytne za podmienok dohodnutých
v tejto zmluve a vo „Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom“ ( ďalej aj „Obchodné podmienky“ ) peňažné prostriedky ako

spotrebný úver ( ďalej aj „úver“ ) a dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí
úroky, zaplatí poplatok a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy.
15. V Základných podmienkach v čl. I zmluvy je uvedené: spotrebný úver: bezúčelový, výška úveru: 3600
€ ; lehota splatnosti: 42 mesiacov; druh úrokovej sadzby: pevná; mesačná anuitná splátka : 109,34 €;
čerpanieúveru:jednorázovodňa06/02/2009;celkovýpočetsplátok:40;dátumprvejaposlednejanuitnej

splátky: 25/04/2009 , 06/08/2012; výška úrokovej sadzby, platnej ku dňu schválenia úveru: 10,90% p.a.;
ročnápercentuálnamieranákladov:13,66%p.a.;celkovénákladydlžníka(budúcahodnotaspotrebného
úveru) : 4.518,80 €, z toho výška istiny je: 3600 € a výška úrokov s poplatkami: 918,80 €; priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 20,09%. V ďalšej časti sú špecifikované poplatky platné
ku dňu uzavretia tejto zmluvy.

16. V čl. II. ods. 2 veta prvá je uvedené, že dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými
obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal
spolu s úverovou zmluvou.
17. V čl. II ods. 5 je uvedené, že banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory

vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle Zák.č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník
vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom.
18. Vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. ( ďalej len „VOP“), poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám -občanom predložených žalovaným ( čl. 28 spisu a súčasne nachádzajúci

sa vo fotokópii rozhodcovského spisu ) čl. IX Záverečné ustanovenia ods. 3. je uvedené, že zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú
rozhodovanévzmyslezákonač.244/2002 Z.z.orozhodcovskomkonaníStálymrozhodcovskýmsúdom
Asociácie bánk podľa Zák.č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle
rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov

predložených stranami v lehote stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,
ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela
rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú
zásielku aj napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a

dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa
dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje
právnych nástupcov obidvoch zmluvným strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,
ktorá je jej súčasťou.
19. VÚB, a.s. listom zo dňa 29.3.2010 ( č.l. 53 spisu z fotokópie rozhodcovského spisu ) vyzvala

žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, s poukázaním na to, že napriek
predchádzajúcim upomienkam neuhradila dlžnú pohľadávku banky z titulu predmetnej zmluvy a preto
uvedeným dňom vyhlásili predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva zo zostatkom 3 108,82 Eur,
z toho istina 2942,84 Eur, úroky 90,99 Eur, poplatky 74,99 Eur a vyzvala ju na zaplatenie v lehote 7 dní
odo dňa doručenia výzvy. Uvedený list žalobkyňa prevzala dňa 21.4.2010.

20. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2013 a prílohy k zmluve ( č.l. 54 a 55 spisu ) VÚB,
a.s. postúpila pohľadávku voči žalobkyni v celkovej výške 4671,12 Eur na Bencont Investment, s.r.o.
- žalovaného.21. Rozhodcovský rozsudok uvedený v bode 11. tohto odôvodnenia bol vydaný na základe návrhu
žalovaného doručeného rozhodcovskému súdu dňa 20.12.2013.
22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v

pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak
je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích
rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike
23. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými

stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa § 4 ods. 1,2 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
25. Podľa § 40 ods. 1 ZRK účinnom od 1.7.2009 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
26. Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak

účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 , spotrebiteľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
31. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.32. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

33. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
34. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
36. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

37. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
38. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
39. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
40. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
41. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
42. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.
43. Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993, podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne

arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa
aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontaktu.
44. Účastník rozhodcovského konania sa podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 (na ktorý
je potrebné prihliadať aj v prejednávanej veci, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.7.2014,
t.j. v čase do 31.12.2014) mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na

príslušnom súde podanou v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že
žaloba vzhľadom k tomu že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 9.6.2014
(čo korešponduje s údajom na doručenke nachádzajúcej sa v pripojenom rozhodcovskom spise) a
žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tunajšom súde ( t.j. na vecne akoaj miestne príslušnom súde, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa je v právnom vzťahu existujúcom
medzi stranami sporu v pozícii spotrebiteľa - cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení
dotknutej zmluvy bez najmenších pochybností nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalovaný, resp. jeho právny predchodca v pozícii dodávateľa - cit. ust. § 52
ods. 3 OZ, keďže bez najmenších pochybností pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) dňa 4.7.2014, t.j. v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku, bola podaná na príslušnom súde a v lehote podľa ust. §41
ods. 1 ZRK . Zároveň súd konštatuje, že žalobkyňa ako strana dotknutého rozhodcovského konania

( žalovaná ), ktorá napáda návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK napadnutý rozhodcovský rozsudok je
aktívne vecne legitimovaná a žalovaný ako žalobca ( druhá strana ) v dotknutom rozhodcovskom konaní
je pasívne vecne legitimovaný v konaní.
45. Po tomto posúdení sa tak súd zaoberal vecným posúdením dôvodnosti žaloby.
46. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že spor prejednávaný v dotknutom rozhodcovskom
konaní bol zjavne sporom, ktorý vyplýva z právneho vzťahu medzi stranami, ktorý mal byť založený

medzi nimi uzavretou Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
6.2.2009. Vzhľadom na to (ako už bolo vyššie uvedené), že právny predchodca žalovaného nepochybne
pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako banka konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (cit. ust.
§ 52 ods. 3 OZ) a žalobkyňa ako dlžníčka nepochybne nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (cit. ust. § 52 ods. 4 OZ), ide bez najmenších pochybností o vzťah zo

spotrebiteľskej zmluvy (cit. ust. § 52 ods. 1 OZ).
47. Ak teda žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky, z dôvodu, že táto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a teda neplatnou podľa cit. ust. §
53 ods. 5 OZ, súd sa zameral na prieskum zlučiteľnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v ust.
časti II. ods. 5 Zmluvy a čl. IX ods. 3 VOP s komunitárnou právnou úpravou danou smernicou Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a na ňu nadväzujúcou vnútroštátnou právnou úpravou danou cit. ust. §
52 a nasl. OZ.
48. Na to, aby mohol súd prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust.
§ 53 ods. 5 OZ, musel dospieť k záveru o naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade so žalobkyňou individuálne dojednaná (cit.

ust. § 53 ods. 1 veta druhá in fine OZ) a súčasne (kumulatívne), že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ).
49. Čo sa týka prvej podmienky, banka v ust. čl. II ods. 5 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
žalobkyni navrhla, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli prednostne rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní a súčasne je v uvedenom ustanovení zmluvy uvedené, že dlžník vyjadruje

súhlas s návrhom banky na riešenie sporov Stálym rozhodcovským súdom , čo navodzuje dojem, že
rozhodcovská zmluva/ doložka bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, čomu má nasvedčovať
skutočnosť, že žalobkyňa bola oboznámená so znením VOP vrátane čl. IX ods. 3, v ktorom je uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy
budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zák.č. 244/2002 Z.z. Stálym rozhodcovským

súdom Asociácie bánk podľa zák.č. 510/2002 Z.z. Podľa názoru súdu za individuálne so spotrebiteľom
zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol
predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon
spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané,
na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi

spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou
a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím
takejtomožnostivovopredpripravenomformulárovomtextezmluvy,alebosvojímpodpisompodtakýmto
textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne
bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len

takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy
zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993. Žalovaný však takýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky v dotknutom
prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so

spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže
opak). Súd považuje za potrebné poukázať na to, že banka v čl. II. ods. 3 zmluvy predložila návrh
na prednostné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ale zároveň je v uvedenom článku uvedené,
že dlžník tento návrh prijíma, čo už na prvý pohľad nespĺňa základnú črtu individuálneho dojednania,nakoľko táto je formulovaná v zmluve vopred, splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, bez možnosti
spotrebiteľom zmeniť formulovanú rozhodcovskú doložku, vopred je v nej uvedené, že dlžník tento
návrh prijíma, čo zároveň súd považoval za nekalú praktiku. Žalobkyňa ako spotrebiteľ predmetnú

rozhodcovskú doložku prijala už svojim podpisom na zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, keďže
týmto návrh právneho predchodcu žalovaného na uzavretie zmluvy prijala vrátane VOP, ktoré sa tým
stali súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, a to s poukazom na to, že rozhodcovská doložka
bola integrálnou súčasťou VOP. Žalovaný neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by preukázal,
že rozhodcovská doložka bola v dotknutom prípade so žalobkyňou individuálne dojednaná, čím by

uniesol dôkazné bremeno, ktorého v konaní zaťažovalo podľa cit. ust. § 53 ods. 3 OZ..
50. Na základe uvedeného tak súd vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka nebola v danom prípade individuálne dojednaná.
51. Pokiaľ ide o druhý predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ),
súd dospel k záveru, že táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

52. Pri svojom posúdení (ne)prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) súd
vychádzal z hodnotiacich kritérií stanovených v ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, v zmysle ktorých, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v
dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 bolo v zásade transformované do
znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré s účinnosťou od 01.03.2010 priniesla novela
Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z. (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o ust. § 53
ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z.) Uvedené hodnotiace pravidlo tak
možno z dôvodu nepriamych účinkov smernice vo vzťahu k vnútroštátnemu právu SR (vnútroštátny

súd aj správny orgán sú povinné vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov
smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok) aj napriek jeho priamemu nezakotveniu v
právnom poriadku SR v čase uzavretia predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru (6.2.2009)
aplikovať aj v dotknutom prípade. Z uvedeného hodnotiaceho pravidla možno nepochybne vyvodiť, že
hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v

čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase (t. j. ktoré nastali až
následne po čase uzavretia zmluvy), kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky.
Výkladom možno dospieť k záveru, že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom
prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na
konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného

spotrebiteľskouzmluvouanazákladektorýchnastanianáslednedôjdeknaplneniuhypotézypredmetnej
zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti,
na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky.
53. Súd vychádzajúc z uvedeného hodnotiaceho kritéria v kontexte nastolenej otázky, či sporná zmluvná
podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, poukazuje na to, že sporná rozhodcovská doložka bez najmenších pochybností a
jednoznačne vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní (uvedené vyplýva priamo zo znenia ust. časti IX ods. 3 VOP. Len táto skutočnosť v kontexte
znenia cit. ust. čl. 3 ods. 3 v spojení s ust. bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993, ako aj cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej rozhodcovskej

doložky podľa cit. sut. § 53 ods. 5 OZ. Sporná rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá sa prejavovala tým, že
rozhodcovská doložka znemožňovala žalobkyni ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu cestou všeobecného súdu v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka a núti ho v
prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V prípade, že by bol v

spore žalobcom spotrebiteľ, tak objektívne nie je schopný určiť, ktorý rozhodcovský súd, resp. rozhodca
je príslušný na rozhodovanie sporu, aj v prípade ak by spor chcel riešiť pred rozhodcovským súdom,
nakoľko predmetná rozhodcovská doložka neurčovala konkrétne vymedzený stály rozhodcovský súd,
nešpecifikovala osobu rozhodcu a nebol dohodnutý ani postup jeho dodatočného určenia. Dodávateľ -
banka v zmysle spornej rozhodcovskej doložky získal v podstate výlučný jednostranný vplyv v prípade

akéhokoľvek sporu vyvolaného dotknutou zmluvou (či už vedeného ako žalobcom zo strany dodávateľa
alebo spotrebiteľa) na výber rozhodcu, ako aj na spôsob vedenia rozhodcovského konania. Uvedená
nerovnováha sa následne prejavila napokon aj v dotknutom prípade, kedy spotrebiteľ (žalobkyňa) sa o
spore pred konkrétnym rozhodcovským súdom (rozhodcom) dozvedela až doručením žaloby zo stranyrozhodcovského súdu, ktorý si žalovaný sám zvolil na prejednávanie a rozhodovanie sporov, a to na
súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie svojich nákladov a reálneho
sťaženia uplatnenia práv žalobkyne a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech žalobkyne, pričom žalobkyni ako spotrebiteľovi ani nebola daná možnosť nijakej
voľby medzi viacerými rozhodcovskými súdmi, prípadne voľby rozhodcu.
54. Súd tak po vykonanom prieskume platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že
táto je absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 OZ) a teda, že v prejednávanej veci je daný dôvod podľa ust. §
40 ods. 1 písm. c) ZRK. Preto žalobe žalobkyne vyhovel a zrušil žalobkyňou napadnutý rozhodcovský

rozsudok. V ďalšom sa tak z dôvodu nadbytočnosti súd už nezaoberal žalobkyňou uplatneným dôvodom
na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v kontexte ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č.
44/2002 Z. z.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. §

262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).