Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206201102
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2206201102.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Jozefa Piknu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, W., vedenej
pred súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, Bratislava, o

vymoženie 719,64 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 9Er/89/2006-15 zo dňa 14. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
druhým výrokom exekúciu zastavil a tretím výrokom rozhodol tak, že o trovách exekúcie súd rozhodne
samostatným uznesením a štvrtým výrokom návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Predmetná exekúcia prebiehala na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice Notárskeho úradu
JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Partizánskom, č. k. N 5168/2005, NZ 48364/2005 zo dňa 16.10.2005.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 41 ods. 1, 2 písm. c), § 57 ods.
1 písm. g), ods. 2 § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 37
ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 103 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci sa exekúcia vykonáva na základe
notárskej zápisnice o uznaní záväzku povinného, ktorý za povinného uznal Mgr. Tomáš Kušnír, osoba

vopred určená v štandardnej formulárovej zmluve o úvere č. 1620131 uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 24.02.2005. Exekúcia je vedená voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým
je notárska zápisnica. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že skutkovým a
právnym základom notárskej zápisnice je zmluva o úvere, spísaná medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom. Predmetná zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive, ktorej
súčasťou je aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca. Súd prvej inštancie sa v prvom

rade zaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorou je rozpor záujmov povinného a splnomocnenca, ktorý
je ako vyplýva zo zmluvy o úvere zmluvným partnerom oprávneného. V tomto smere súd poukazuje
aj na skutočnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, že splnomocnený zástupca povinného bol vybratý
a stanovený oprávneným. Výber splnomocnenca nasvedčuje tomu, že splnomocnenec nebude hájiť
záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje tomu, že bude
hájiťpredovšetkýmzáujmysubjektu-zmluvnéhopartnera,ktorýhovybral,tedabudehájiťpredovšetkým

záujmy oprávneného. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
prvej inštancie konštatoval, že právne úkony splnomocneného zástupcu vykonané v mene povinného,sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko pri zastupovaní povinného pri spisovaní
notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok a
súhlasil s vykonateľnosťou ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom

prípade záujmami povinného. Preto súd prvej inštancie považoval notársku zápisnicu za neplatnú,
nakoľko obsahuje vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, ktoré za povinného
urobil splnomocnenec advokát Mgr. Tomáš Kušnír; a ktorá vznikla na základe zmluvného zastúpenia
ako neplatného právneho úkonu. Pretože súd prvej inštancie notársku zápisnicu vyhodnotil, z vyššie
uvedených dôvodov, ako nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého je ďalšie pokračovanie v

exekúcii neprípustné, toto exekučné konanie zároveň v celom rozsahu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. V podrobných dôvodoch odvolania okrem
inéhonamietal,ževprvomradesaoprávnenýdomnieva,ževtomtoprípadesúdposudzovalvec,oktorej
užrazprávoplatnerozhodol.Dikciazákonaobsiahnutávust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkustanovuje
údu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí
žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil

súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri
spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného
titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený
rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu.
Oprávnený namieta tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice.

Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné
právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy
o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne
vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Predmetným

uznesením súdu prvej inštancie, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa,
hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania ( od okamihu udelenia poverenia až doteraz)
k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia,
kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka bude premlčaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného

súdu Dunajská Streda, č. k. 9Er/89/2006-15 zo dňa 14.02.2013 v zmysle § 221 Občianskeho súdneho
poriadku.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
(§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až
§ 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite v tomto smere odôvodnil.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené.
Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd

považuje za potrebné doplniť (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) ešte nasledovné:

13. Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, vyplýva, že je v nej obsiahnuté
vyhlásenie dlžníka o uznaní záväzku, pričom v mene dlžníka konal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý
bol splnomocnený povinným v zmluve o úvere medzi dlžníkom a veriteľom. Z notárskej zápisnice
vyplýva, že veriteľ - Mgr. Tomáš Kušnír, koná ma základe splnomocnenia povinnej osoby tvoriaceho

súčasť tejto notárskej zápisnice, pričom v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej
osobe v celkovej výške 31 216 Sk. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z
úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásil, že dlh splatí
do 16.11.2005, a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63
Exekučného poriadku, s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

14. Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska zápisnica, v procese
uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby z hľadiska uvedeného
mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter
zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení

záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho
vyhľadávacieho súdneho konania.

15. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby,
právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na

základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet
a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne
súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou
určitého záväzku. Notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice preskúmavať, či
právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého civilného
procesu je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

16. Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má len formálny
charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol ako titul pre súdny výkon
rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby
bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorým

súhlasí s jeho vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania.
Pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti
ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c) výslovne uvádza, že
notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila.

17. Zo zmluvy o úvere zo dňa 24.02.2005 medzi veriteľom a dlžníkom vyplýva, že priamo v tejto zmluve,
ktorá má charakter formulárovej zmluvy, a teda v jej predtlači je priamo obsiahnuté splnomocnenie,
ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, aby v jeho mene spísal notársku zápisnicu
ako exekučný titul, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica

stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej
príslušenstva.18. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý mal na
základe plnomocenstva zastupovať dlžníka (povinného) pri spísaní notárskej zápisnice, a oprávneného
(veriteľa v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné. Nielenže Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený
oprávneným ako zástupca pre povinného, nakoľko jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára
úverovej zmluvy, a stávalo sa tak opakovane, ale Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy

oprávneného v exekučných konaniach týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov.

20. Je zrejmé, že oprávnený uviedol advokáta Mgr. Tomáša Kušnír ako zástupcu povinného do zmluvy
za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Je vysoko
pravdepodobné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný neprehľadne malými písmenami,
povinný pri uzatváraní zmluvy ani netušil, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá

je bez ďalšieho exekučným titulom. Takéto konanie bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými
mravmi a zo strany zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v rozpore so zákonom o advokácii. Mgr. Tomáš
Kušnírbolzaobdobnésprávaniezostranystavovskejkomorydisciplinárnepotrestaný-bolomuuložené
verejné napomenutie (Bulletin SAK č. 7-8/2009, str. 56). Neprijateľné je udelenie plnej moci priamo
oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (obdobne rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky (nález I. ÚS 5/2000 z 13. 7. 2000) a Najvyššieho súdu Českej republiky
(21Cdo 267/2000 z 10. 10. 2000).

21. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 183/2011-16,
ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch (oprávnený

namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli
exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica
spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej
zmluve). V tomto uznesení ďalej konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania
je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa

názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci
z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu

(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania.

22. Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom
je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd
považuje notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri

spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

23. S poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu bolo potom už nadbytočným zaoberať sa
ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok, resp.
ďalších náležitostí predmetnej notárskej zápisnice.

24. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že preskúmavané
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo pre účastníkov po tom, ako súd už predtým vydal poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie prekvapivé a že nemali reálnu možnosť argumentovať vo vzťahu k
tomuto pripravovanému rozhodnutiu súdu. Zásada kontradiktórnosti civilného procesu pritom vyžaduje,

aby súd ktorý v rámci preskúmavania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informoval
účastníkov konania v spore a vyzval ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom stanoveným
v civilnom sporovom poriadku. Hoci ale súd prvej inštancie tieto práva účastníkov svojím postupom
porušil, táto vada konania nemala napokon za následok nesprávne rozhodnutie veci a preto na ňuodvolací súd neprihliadol. Tým, že oprávnený podal vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom predostrel
širokú argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd vyššie vysporiadal, bolo napokon tomuto právu účastníka
civilného procesu urobené zadosť. V tejto súvislosti sa žiada tiež dodať, že súd prvej inštancie závery

obsiahnuté v preskúmavanom uznesení vyvodil iba z tých listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v
exekučnom spise a ktoré boli predložené výlučne oprávneným, teda o ktorých mal nesporne vedomosť
a s obsahom ktorých sa bezpochyby mohol oboznámiť.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa

ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mal v odvolacom konaní úspešný povinný
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia podľa čl.
4 ods. 1 CSP).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).