Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218030
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112218030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr.

Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Y. I.
3, zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom Michalovce, Štefánikova 8, proti žalovanému
B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N., J. XX, zast. Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Košice,
Bajzova 2, o zaplatenie 2.647,49 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 40C 5/2013-141 z
28.9.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 1.924,22 €
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.6.2012 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
2.647,49 € s 9 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy 2.647,49 € od 8.6.2012 do zaplatenia. Na
pojednávaní dňa 28.9.2016 vzala žalobkyňa návrh v časti prevyšujúcej zaplatenie 1.924,22 € s 9,5 %

úrokom z omeškania od 9.6.2012 do zaplatenia späť a v tejto časti súd konanie zastavil.

3. Skutkovo žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že účastníci boli spoločnými členmi Stavebného bytového
družstva Košice I (ďalej len „SBD Košice I“) a spoločnými nájomcami bytu na ulici kpt. Nálepku v
Košiciach. Po rozvode manželstva uzavreli dňa 16.5.2006 dohodu o mimosúdnom vyrovnaní vo forme
notárskej zápisnice, v ktorej sa dohodli, že zrušia spoločné členstvo v SBD Košice I a výlučným
nájomcom 3-izbového bytu č. 20 na 6. poschodí obytného domu kpt. Nálepku v Košiciach sa stane

žalovaný, s povinnosťou vyplatiť žalobkyni 18.256,66 € ako polovicu hodnoty členského podielu v
SBD Košice I. Od rozvodu manželstva predmetný byt využíval výlučne žalovaný. Platobným rozkazom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 38Ro 453/2011 zo 14.10.2011, právoplatným a vykonateľným dňa
5.11.2011, bola spolu so žalovaným solidárne zaviazaná zaplatiť SBD Košice I sumu 859,66 € s
prísl. z titulu nedoplatku na nájme a službách za predmetný byt. Na základe výzvy exekútora dňa
30.3.2012 zaplatila tento dlh vo výške 1.446,54 €. Dňa 30.3.2012 zaplatila SBD Košice I sumu vo výške
1.020,30 € a 180,65 € ako nedoplatky za úhrady za predmetný byt. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na

zaplatenie dlžnej sumy 2.647,49 € do 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 1.6.2012.
Spoločný nájom bytu zanikol dňa 16.5.2006. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, tvrdil,
že žalobkyňa platila za neho bez jeho súhlasu. Na tomto plnení sa nedohodli, nikto ju nenútil, preto sa
nemohol obohatiť na úkor žalobkyne, keďže absentuje jeho súhlas s plnením.4. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 29.8.1981, bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C 658/1996-83 z 11.11.1997, právoplatného dňa

11.5.1998. Ďalej zistil, že v rámci dohody o mimosúdnom vyrovnaní sa bývalí manželia F. J. a B. J.
dohodli, že súhlasia so zrušením spoločného členstva v M. N. I tak, že výlučným nájomcom 3-R. bytu
č. XX na X.. poschodí obytného domu č. XXXX/X na ul. kpt. I. v N. a výlučným členom tohto M. bude B.
J., ktorý je povinný vyplatiť pre F. J. jednorazovo sumu 550.000,- Sk, predstavujúca polovičnú hodnotu
členského podielu v SBD Košice I z titulu nájmu bytu do 60 dní od 16.5.2006 (deň, kedy bola spísaná

notárska zápisnicu N 123/2006, Nz 18710/2006, NCRIs 18572/2006). B. J. zároveň prehlásil, že svoj
záväzok vyplývajúci z dohody o mimosúdnom vyrovnaní v plnom rozsahu uznáva, čo do dôvodu a výšky,
výslovne súhlasí, aby v prípade, ak do 60 dní neuhradí dohodnutým spôsobom F. J. svoj záväzok vo
výške 550.000,- Sk súhlasí s exekučným vymáhaním tejto finančnej sumy a ďalej súhlasí s tým, aby
sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Platobným rozkazom sp. zn. 38Ro
453/2011-13 zo 14.10.2011, právoplatným 5.11.2011, mal preukázané, že F. J. a B. J. boli spoločne a

nerozdielne zaviazaní zaplatiť SBD N. I sumu 859,66 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5
promile z dlžnej sumy 1,66 € za každý deň omeškania odo dňa 16.3.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5
promile z dlžnej sumy 143 € za každý deň omeškania odo dňa 16.4.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5
promile z dlžnej sumy 143 € za každý deň omeškania odo dňa 16.5.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5
promile z dlžnej sumy 143 € za každý deň omeškania odo dňa 16.6.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5

promile z dlžnej sumy 143 € za každý deň omeškania odo dňa 16.7.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5
promile z dlžnej sumy 143 € za každý deň omeškania odo dňa 16.8.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5
promile z dlžnej sumy 143 € za každý deň omeškania odo dňa 16.9.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy
konania vo výške 51,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 117,72 € právnemu zástupcovi žalobcu
s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalšieho z nich, alebo aby v tej istej

lehote podali odpor na súde. SBD Košice I, ako žalobca sa tohto plnenia domáhal titulom nedoplatku
za nájomné za marec až september 2011. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny
exekútor JUDr. Ľuboš Sidorjak vydal dňa 23.3.2012 upovedomenie o začatí exekúcie Ex 28/2012-22,
ktorýmupovedomil,žedňa26.1.2012sazačaloexekučnékonanievprospechoprávnenéhoSBDKošice
I, proti povinným (žalobkyňa a žalovaný) na vymoženie pohľadávky podľa právoplatného platobného

rozkazu a za zaplatený súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi 16,50
€, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 117,72 €, trovy exekúcie: predbežné trovy exekúcie
spolu bez DPH 145 €, DPH (sadzba 20%) 26,40 €, spolu trovy exekúcie (vrátane DPH) 171,40 €.
Celkový vymáhaný nárok k 23.3.2012 činil 1.449,28 € + dopočítané promile od 24.3.2012 do zaplatenia
a vyzval povinných, aby uspokojili pohľadávku do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Žalobkyňa zaplatila exekútorskému úradu Košice dňa 30.3.2012 titulom exekúcie Ex 28/2012 sumu
1.446,54 €, čo súd zistil z príjmového pokladničného dokladu. SBD Košice I zaplatila žalobkyňa dňa
30.3.2012 titulom nedoplatku na nájme 1.020,30 € a dňa 27.4.2012 titulom nedoplatku na nájomnom
za máj 2012, penále a poplatkov sumu 180,65 €. Žalovaný dňa 1.6.2012 prevzal výzvu žalobkyne na
zaplatenie dlžnej sumy 2.647,49 € titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zaplatením

dlžnej sumy žalobkyňou za žalovaného titulom nedoplatkov na nájme a službách za užívanie bytu kpt.
Nálepku v Košiciach v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

5. Spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C 385/2013 mal súd preukázané, že žalobkyňa sa
návrhom doručeným súdu 14.8.2013 domáhala voči SBD Košice I určenia, že spoločné členstvo

žalobkyne a žalovaného v M. N. I trvá a trvá aj spoločný nájom žalobkyne a žalovaného k družstevnému
bytu kpt. I.. Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 12C 385/2013 z 31.1.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 568/2014 zo 16.3.2016, právoplatným dňa 29.4.2016, zamietol
návrh žalobkyne v celom rozsahu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného s tým,
že v danej veci nejde o res iudicata, čo do vyriešenia otázky, či spoločný nájom a spoločné členstvo v

SBD Košice I sporných strán trvá s tým, že táto otázka môže byť opätovne posúdená v inom konaní.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2016.

6. SBD Košice I listom z 3.1.2013 oznámilo žalobkyni, že na svojom zasadnutí konanom dňa
17.12.2012 prejednalo dohodu rozvedených manželov o BSM s tým, že výlučný člen družstva a nájomca

družstevného bytu je žalovaný od 1.12.2012. Listom z 22.5.2013 SBD Košice I oznámilo žalobkyni,
že vyúčtovanie služieb za rok 2012 bude vysporiadané so žalovaným, keďže je výlučným nájomcom
predmetného bytu. Ak žalobkyňa v minulom období uhrádzala nájomné za predmetný byt, tak správcanemápovinnosťsledovaťodkohosúpoukazovanéplatbyaleibačisúpoukazovanéplatbyzapredmetný
byt.

7. Súd vec právne posudzoval podľa § 685 ods. 1, 2, § 689, § 703 ods. 1, 2, § 705, § 511 ods. 1, 2, 3, §
451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 10c, § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Zb. a dospel k záveru, že nárok žalobkyne
uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia je po čiastočnom späťvzatí dôvodný. Konštatoval, že
sporové strany boli spoločnými členmi stavebného bytového družstva a spoločnými nájomcami bytu

č. 20 na 6. poschodí bytového domu kpt. Nálepku 1 v Košiciach, že spoločný nájom účastníkov k
predmetnému bytu zanikol po rozvode ich manželstva dohodou ku dňu 16.5.2006, že žalobkyňa zaplatila
nedoplatok na nájomnom a za úhrady spojené s užívaním predmetného bytu exekútorskému úradu dňa
30.3.2012 titulom exekúcie Ex 28/2012 vo výške 1.446,54 € na základe platobného rozkazu zo dňa
14.10.2011, že dňa 30.3.2012 zaplatila SBD I sumu 1.020,30 € - nedoplatok za rok 2011, 2012 a dňa
27.4.2012 sumu 180,65 € titulom nedoplatku za nájom za máj 2012 a penále.

8. Súd poukázal na to, že exekúcia Ex 28/2012 bola vedená proti povinným, ktorými boli žalobkyňa a
žalovaný, ktorí platobným rozkazom Okresného súdu Košice I boli zaviazaní spoločne a nerozdielne
zaplatiť nedoplatok na nájme a službách spojených s užívaním bytu a poplatok z omeškania za obdobie
marec až september 2011. Aj keď výlučným nájomcom bytu v období, kedy vznikla táto pohľadávka

bol žalovaný, platobným rozkazom boli zaviazaní obaja účastníci spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa
nepodala odpor proti platobnému rozkazu a nenamietala, že nie je nájomkyňou predmetného bytu.
Platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť a povinnosť plniť z predmetného exekučného titulu
mali spoločne a nerozdielne žalobkyňa a žalovaný. Nie je sporné, že žalobkyňa zaplatila súdnemu
exekútorovi dňa 30.3.2012 sumu 1.446,54 €. Súd dôvodil, že podiel žalobkyne a žalovaného na

predmetnej pohľadávke bol rovnaký, a preto ak žalobkyňa zaplatila celú dlžnú sumu, s poukazom na ust.
§ 511 OZ vznikol jej nárok na zaplatenie 1/2 zaplatenej sumy voči žalovanému, čo je 723,27 €. Žalobkyňa
zaplatila dňa 30.3.2012 SBD Košice I nedoplatok za nájom bytu vo výške 1.020,30 € a 27.4.2012 titulom
nedoplatku na nájme za rok 2011 a 2012 sumu 180,65 €. V čase zaplatenia týchto nedoplatkov SBD
Košice I evidovalo žalobkyňu ako spoločnú nájomkyňu bytu a žalobkyňa sa aj cítila v čase poukázania

týchto platieb byť nájomkyňou predmetného bytu. Keďže zo zhodného tvrdenia sporných strán a z
notárskej zápisnice mal súd za preukázané, že spoločný nájom účastníkov zanikol dňa 16.5.2006,
žalobkyňa plnila platby titulom nájomného za rok 2011 a 2012 za žalovaného, preto jej vzniklo právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 454 OZ a to vo výške 1.200,95 €. Súd preto
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.924,22 € spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške

počnúc dňom 9.6.2012, pričom súd vychádzal z toho, že výzva na plnenie bola žalovanému doručená
1.6.2012, žalovaný neplnil v lehote 7 dní, ktorá bola stanovená v tejto výzve, preto nesplnením dlhu do
8.6.2012 bol od nasledujúceho dňa s plnením v omeškaní.

9. Súd konanie v prevyšujúcej časti zastavil, pretože žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť (§ 145

ods. 1, 2, § 146 ods. 1 CSP).

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa mala úspech v 73 % z
uplatnenej pohľadávky, v prevyšujúcej časti zavinila zastavenie konania, preto vznikol žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v pomere jej úspechu a zavineného zastavenia konania, t.j. rozdiel 73 % a

27 %, čo činí 46 %. Súd preto určil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v pomere 46 %
voči žalovanému.

11. Rozsudok okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti napadol včas podaným odvolaním
žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd sa dopustil nesprávneho

procesného postupu, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že rozsudok je v časti vzniku práva
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nedostatočne odôvodnený, čo je dôvod na podanie

odvolaniapodľa§365ods.1písm.d/CSP.Nedostatočnéodôvodnenierozhodnutiajezásahomdopráva
na spravodlivý proces (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd). V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. R 111/1998, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo
138/2010, v ktorých sa konštatuje, že nedostatočné odôvodnenie je tzv. inou vadou v konaní. Nedostatokriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia je zároveň postup, ktorým sa odníma účastníkovi možnosť
konať pred súdom a následkom nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku je jeho nepreskúmateľnosť,
čo konštatuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 ObdoV 10/2012. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo je odvolacím dôvodom
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Obdo 32/2013). Vytýkal súdu
prvej inštancie, že sa nedôsledne držal ust. § 220 CSP, kedy v odôvodnení rozsudku precízne neuviedol
všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci. Súd má jasne a výstižne vysvetliť ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Žalovaný konštatoval, že z rozsudku

mu nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že žalobkyni vzniko právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže on v priebehu konania argumentoval, že neboli splnené zákonom, resp. ustálenou
praxou predpokladané podmienky na to, aby mohlo dôjsť k jeho bezdôvodnému obohateniu. Týmito
jeho argumentmi sa súd nezaoberal, resp. to, že by sa nimi zaoberal, nevyplýva z rozsudku. Z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia rozsudku nemôže podať ani kvalifikované odvolanie, v ktorom by vedel
relevantne reagovať na podstatné skutočnosti. Odôvodnenie rozsudku nie je dostatočne presvedčivé.

Uviedol, že tak ako žalobkyňa ani on v predmetnom byte v roku 2011 nebýval. Skutočnosť, že boli SBD
Košice I vedení ako spoloční nájomcovia bytu, bola len formálna. V byte sa zdržiaval syn, od ktorého
očakával, že uhrádza platby spojené s bytom. Pokiaľ ide o úhrady súm 1.020,30 € a 180,65 € priamo
SBD Košice I, žalobkyňa nebola povinná tieto sumy plniť. Žalobkyňa sama tvrdila, že dňa 16.5.2006 bola
spísaná dohoda, že zrušia spoločné členstvo v SBD Košice I. Základným predpokladom na to, aby došlo

k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnenia za iného, je že musí existovať právna
povinnosť na strane povinného subjektu, nesmie existovať právna povinnosť na strane oprávneného
subjektu, plnenie sa musí uskutočniť a v neposlednom rade plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného
subjektu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 59/2015
zo 6.7.2015 a Krajského súdu v Trenčíne 19Co 313/2012 z 13.11.2014. Argumentoval, že v konaní pred

súdom prvej inštancie opakovane uviedol, že nemal žiadne vedomosti o vzniknutom nedoplatku a ani
nevedel, že nedoplatok bol uhradený žalobkyňou. Bol presvedčený, že platby za byt uhrádza syn. To, že
žalobkyňa uhradila nedoplatok, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a nedal súhlas na jeho úhradu.
Takéto plneie nastalo proti jeho vôli, bez jeho vedomia a súhlasu. Podaná žaloba preto nie je dôvodná.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, navrhla
ho potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Spoločný nájom k predmetnému bytu
účastníkom zanikol dohodou k 16.5.2006, podľa ktorej sa účastníci dohodli na zrušení spoločného
členstva v SBD Košice I tak, že výlučným nájomcom bytu a členom SBD Košice I bude B.S.. Skutočnosť,
či žalovaný v byte býval alebo ho prenechal na užívanie synovi, je právne irelevantná. Výlučným

nájomcom a členom SBD Košice I bol žalovaný a takisto je právne irelevantné, ako žalobkyňu viedlo
SBD Košice I vo svojej evidencii. Žalobkyňa v byte nebývala od rozvodu (od 1.10.2001), odsťahovala sa
do iného bytu, ktorý si po rozvode zabezpečila s úmyslom natrvalo v ňom zostať. Spoločne na žalobkyňu
a žalovaného bol zo strany SBD Košice I podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalobkyňa
žiadala SBD Košice I, aby tento dlh vymáhalo od žalovaného, ale SBD Košice I argumentovalo, že

dlh bude vymáhať od toho, kto na to bude mať. Keďže žalovaný v tom čase nepracoval, exekúcia
postihla iba žalobkyňu, ktorá mala exekútorom zablokovaný účet, ktorý potrebovala využívať z dôvodu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa sa snažila situáciu riešiť čo najskôr, aby nevznikali trovy
exekúcie a poplatok z omeškania. Niekoľkokrát kontaktovala žalovaného, ale ten uviedol, že nech platí,
ak na to má. Podľa platobného rozkazu boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda úhrada nebola

vykonaná proti vôli žalovaného a úhradu mohol kedykoľvek vykonať. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol,
že on aj žalobkyňa boli SBD Košice I vedení ako spoloční nájomcovia bytu len formálne, musel si
byť vedomý skutočnosti, že ako výlučný nájomca bytu a člen družstva mal povinnosť platiť nájomné
za užívanie bytu, aj keby tam nebýval a byt by prenechal inej osobe na užívanie. Ak žalovaný tvrdí,
že bezdôvodne sa obohatil jeho syn, ktorý v byte býval a neplatil, ide o tvrdenie je účelové, pretože

žalobkyňu o tejto dohode so synom neinformoval, čo uviedol aj vo svojej výpovedi. Platobný rozkaz, na
základe ktorého sa exekúcia realizovala, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, preto žalovaný mal
vedomosť o vzniku tohto záväzku, Riešenie prenechal na žalobkyňu, ktorá bola v tom čase solventná a
mala solidárny záväzok. Súhlas na úhradu spoločného a solidárneho záväzku bol zo strany žalovaného
konkludentný, pretože žalovaný bol nečinný a čakal, že úhrada bude v rámci exekúcie uskutočnená.

Súhlas žalovaného ani nebol potrebný, pretože exekútor mohol dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z nich z
dôvodu solidarity, teda plnenie nemohlo nastať proti vôli žalovaného. Žalobkyňa niekoľkokrát telefonicky
a písomne kontaktovala žalovaného a upozorňovala ho na výsledok jeho sekundárneho konania resp.
nekonania v súvislosti s nečinnosťou ohľadne úhrady záväzku. Tieto písomnosti si žalovaný neprevzal,preto sa uplatnila fikcia doručenia. V danom prípade bezdôvodné obohatenie nespočíva vo zväčšení
majetku povinného, žalovaného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenil v dôsledku toho,
že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva v okamihu, kedy veriteľ prijme plnenie.

Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zmluvy, či inej právnej skutočnosti,
je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 454 OZ, nakoľko bez nej by takto definovaný
prospech povinnej osobe nevznikol. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 59/2015 na
ktoré sa odvoláva žalovaný, nemožno použiť na daný právny vzťah, nakoľko sa vzťahuje na plnenie
nad rámec poistného plnenia, pričom v danom prípade sa uhrádza na plnenie základe zálohových

predpisov, ktoré boli dané, a nebol priestor na ovplyvňovanie ich výšky, navyše z právoplatného a
vykonateľného platobného rozkazu išlo o solidárny záväzok. Žalobkyňa poukázala na protichodné
stanovisko žalovaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 25C 335/2013,
ktoré sa viedlo medzi tými istými účastníkmi a predmetom konania bola suma 646,33 € s prísl. z
titulu vydania bezdôvodného obohetenia žalovaným z preplatku z ročného zúčtovania nájomného za
rok 2011, v ktorom súd rozhodol v prospech žalobkyne a žalovaný súhlasil s obsahom rozhodnutia.

Odvolanie žalovaného považuje žalobkyňa iba za účelové, s cieľom oddialiť dôsledky, ktoré ho po
právoplatnosti rozhodnutia môžu postihnúť.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
2.11.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch potvrdil.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v posudzovanom spore po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutej časti
rozsudku konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani

žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i
zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi napadnutej časti rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387

ods. 2 CSP).

19. Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia sporu a neumožňujú záver, že by
v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a
právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie, a tietoniesúspôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutejčastirozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností
a právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Bezdôvodné obohatenie je teda v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Záväzok z bezdôvodného obohatenia (§ 489 OZ) vznikne iba vtedy, ak sa naplnia
všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne
obohatí“). Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie
majetkových hodnôt jedným subjektom a to na úkor iného, v majetkových pomeroch ktorého sa táto

zmena negatívne prejavila; ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného. Pri úvahe o povahe
konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné vychádzať z obsahu tohto vzťahu a zo
vzájomného postavenia jeho účastníkov. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech,
ktorý sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý
stav obohatenia (presun majetkových hodnôt, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok

neuznáva). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, sa musí vydať. Pre túto povinnosť je
irelevantné, či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005 z 1.3.2007).

22. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Pri tomto spôsobe získania bezdôvodného obohatenia ide o prípady, keď je tu právna povinnosť na
konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené, a naopak, nie je tu povinnosť na strane toho, kto
za neho jeho povinnosť splnil. Ten, kto plnenie poskytol za iného, má právo žiadať vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Nevyhnutným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka je, že medzi tým,

kto plnil za druhého jeho veriteľovi, a tým, komu sa plnilo (veriteľom) bolo zrejmé, že je plnené za iného
(za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho na splnenie jeho
dlhu poskytol niekto iný, jeho dlh zanikol splnením v zmysle ustanovenia § 559 OZ). Nie je rozhodujúce,
či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, nesmie však ísť o situáciu, že by bolo plnené proti jeho
vôli. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa stáva obohateným na úkor toho, kto za neho veriteľovi poskytol

plnenie(uspokojilveriteľovipohľadávkualebojejčasť).Takýmtosplnenímdlhudlžníkasajehomajetkový
stav neznížil, ako by tomu bolo v prípade, že by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava
majetkový prospech (obohacuje sa) v okamihu, kedy zanikol jeho dlh (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 Cdo 27/2009 z 27.1.2010).

23. Žalovaný poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 59/2015 a Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co 313/2012 namietal, že nemal vedomosť o vzniknutom nedoplatku, ani
nevedel, že žalobkyňa uhradila nedoplatok a on nedal súhlas na jeho úhradu, teda plnenie uskutočnené
žalobkyňou nebolo v súlade s jeho vôľou.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodnutia iných krajských súdov nie sú pre jeho
rozhodnutie záväzné. Ako možno odvodiť z vyššie citovaného rozhodnutia Njavyššieho súdu SR 5 Cdo
27/2009, pri posudovaní vzniku bezdôvodného obohatenia nie je podstatné, či plnenie bolo poskytnuté
so súhlasom dlžníka. Rozhodujúce je, aby nebolo plnené proti jeho vôli. Okrem verbálneho prejavu
žalovaného na pojednávaní dňa 15.1.2015 (kde na dotaz svojej právnej zástupkyne, či ho žalobkyňa

kontaktovala vo veci dlžnej sumy, uviedol, že nie, volal ho exekútor, kde on prejavil záujem zaplatiť dlh,
žalobkyňa ho nekontaktovala, dlh vyrovnala bez neho, proti jeho vôli), nepreukázal žiadnym relevantným
spôsobom, že žalobkyňou došlo k plneniu dlhu výslovne proti jeho vôli.

25. Keďže išlo o dlh, o ktorý sa zaujímal exekútor, odvolací súd má za to, že išlo o dlh účastníkov konania

z platobného rozkazu Okresného súdu Košice I sp. zn. 38Ro 453/2011-13 zo 14.10.2011, právoplatného
5.11.2011, na základe ktorého mali spoločne a nerozdielne zaplatiť SBD Košice I sumu 859,66 € spolu
s poplatkom z omeškania a nahradiť trovy konania, a na ktorý súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorjak
vydal dňa 23.3.2012 upovedomenie o začatí exekúcie Ex 28/2012-22. Preto tvrdenie žalovaného, žeon mal záujem dlh zaplatiť a pokiaľ žalobkyňa dlh zaplatila, konala tak proti jeho vôli, je minimálne
nelogické. Povinnosť plniť žalovanému vyplývala z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
a pretože dobrovoľne neplnil (ani žalobkyňa) pristúpil oprávnený z platobného rozkazu SBD Košice I k

výkonu rozhodnutia. Pokiaľ chcel žalovaný plniť exekútorovi nič mu v tom nebránilo a v konaní žiadnym
spôsobom nevysvetlil, prečo napokon neplnil a celý dlh musela splniť ako povinná žalobkyňa, ktorá jeho
vyplatením zabránila tomu, aby narastali poplatky z omeškania a vznikali ďalšie trovy v konaní. Dlh teda
žalovaná ani nemohla vyrovnať proti vôli žalovaného, keďže jej povinnosť plniť vyplývala z platobného
rozkazu - tak ako aj žalovanému. Naviac (ako je vyššie uvedené) žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz

na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaná konala pri plnení tohto dlhu výslovne proti jeho vôli.

26. Námietka žalovaného, že v rozhodnom období, za ktorý vznikol dlh vo výške 1.020,30 € a 180,65 €,
ktorý žalobkyňa uhradila priamo SBD Košice I, v byte býval ich syn, je v tomto konaní právne irelevantný.
Ako bolo už vyššie uvedené, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám. Žalovaný ako výlučný nájomca 3-izbového bytu č. 20 na 6. poschodí obytného domu č. 1199/1

na ul. kpt. Nálepku v Košiciach a výlučný člen SBD Košice I od 16.5.2006, bol povinný platiť nájomné
a služby spojené s nájmom bytu. Pokiaľ tieto nedoplatky (za obdobie od 16.9.2011 do 30.4.2012 a
za máj 2012) uhradila dňa 30.3.2012 a 27.4.2012 žalobkyňa, plnila za žalovaného. Odvolací súd aj v
súvislosti s týmito platbami poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa pri zaplatení týchto
nedoplatkov konala výslovne proti jeho vôli. Napriek tomu, že žalobkyňa plnila domnievajúc sa, že trvá

jej spoločné členstvo v SBD Košice I a spoločný nájom predmetného bytu (konanie sa viedlo pod sp.
zn. 12C 385/2013 na Okresnom súde Košice I, v ktorom bola neúspešná), v byte trvalo nebývala a ako
už bolo uvedené v období, za ktoré plnila dlh, bol preukázateľne výlučným nájomcom bytu žalovaný.

27. Ďalšou odvolacou námietkou je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.

Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP)

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a

presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002,
II.ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich

zrozumiteľnosťivšeobecnúinterpretačnúpresvedčivosť.Súdprvejinštanciejasneadostatočnevysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vyhovel a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva

zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.29. Na základe uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

30. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná,
preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).