Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. september 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209785
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117209785.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne E. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom O. XXX/X, B., právne zastúpenej Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, Zámocká
35, Bratislava, IČO: 46 962 000 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 837,22 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou podanou dňa 5.5.2017 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť jej sumu 837,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 3.5.2017 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedla, že dňa 25.9.2009 uzatvorila žalobkyňa ako
dlžníčka (spotrebiteľka) so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu 1.161,79 Eur a zároveň poskytol ďalší revolving v sume
773,42 Eur. Na Okresnom súde Trenčín sa viedlo konanie pod sp. zn. 27C 135/2014, v ktorom žalovaný
žaloval žalobkyňu o zaplatenie sumy 1.569,70 Eur. V uvedenom konaní súd žalobu žalovaného zamietol

z dôvodu, že bolo preukázané, že uvedená zmluva o úvere je neplatná , pretože nedošlo k uzatvoreniu
zmluvy v písomnej forme v zmysle zákona, a peňažné prostriedky, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému
predstavujú bezdôvodné obohatenie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytol
a vyplatil žalobkyni úver vo výške 1.519,39 Eur a žalobkyňa splatila žalovanému sumu 2.356,61 Eur.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne prijatím
sumy vo výške 837,22 Eur bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný
vydať žalobkyni podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa zároveň zastáva názor, že v

predmetnej zmluve bola dojednaná neprimerane vysoká úroková sadzba, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Ďalej uviedla, že v prípade vznesenia námietky premlčania žalovaným by sa mala aplikovať 10
ročná premlčacia doba a poukázala na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo dňa
12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co
134/2012 zo dňa 26.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9co 648/2013 zo dňa 20.2.2014,
v ktorých súdy vzhľadom na zistené skutkové okolnosti konštatovali, že dodávateľ získal bezdôvodné
obohatenie úmyselne, a je nutné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu. Zároveň sa žalobkyňa žalobou

domáhala priznania úroku z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy 837,22 Eur od
3.5.2017 do zaplatenia, t. j. odo dňa podania tejto žaloby.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 6.6.2017. Vzniesol v ňom námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín, a žiadal o postúpenie veci vecne a miestne príslušnému
súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. Okresný súd Bratislava I. Poukázal na to, že nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, ale je ho
potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na názor Krajského
súdu v Žiline vyjadrený v uznesení sp. zn. 9Co 516/2015 zo dňa 29.10.2015, podľa ktorého vzťah
bezdôvodného obohatenia je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poprel nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn

27C 135/2014 bol v celom rozsahu zrušený Krajským súdom v Trenčíne dňa 27.2.2015. Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2009 nie je neplatná. Táto zmluva pozostáva z
ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej strane), zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej)
strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o
uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva
- zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom

vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď.. Aj podľa
právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z
obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr.
zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z
priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej

súvislosti textu, jednotnej normy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia
s textom. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen
potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1
zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných

strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Žalovaný odcitoval
ust. bodu 2 zmluvných dojednaní čl. 2.1.. Zmluvné strany si teda výslovne dohodli spôsob konštituovania
ich zmluvného vzťahu. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude
považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne
po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej

výške ako žiadal, resp. nižšej. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 13Co 111/2014 dospel tiež
k záveru, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere. Odkázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého sa čl. 10 ods.
1, 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 v spojení s čl. 3 písm. m)
tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená

ako jediný dokument , ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.
Poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný sa mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť, keď uzavrel
s ňou zmluvu o úvere so žalobkyňou tvrdeným nedostatkom. Činnosť žalovaného bola v roku 2009

pod dohľadom Slovenskej obchodnej inšpekcie , ktorá nezistila pri vykonávaní kontrol žiadne porušenie
povinnosti žalovaného. Z podanej žaloby nevyplýva žiadna konkrétna skutková okolnosť, o ktorú by
sa záver žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného mohol opierať. V tomto smere
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co 516/2015, v ktorom v obdobnej právnej veci krajský súd uzavrel , že nebol preukázaný úmysel

dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť
v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa 6.7.2017, v ktorom trvala na podanej
žalobe. Uviedla, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru , pretože v

zmluve o úvere vedome dojednal vysoké úroky, RPMN, priemernú RPMN, vo výške cca 70%. Ide
jednoznačne o konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom získať vysokú odmenu za poskytnutie
úveru. Súdy vo viacerých prípadoch judikovali rozpor zmluvnej dokumentácie žalovaného s právnym
poriadkom SR a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom úmyselne
s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi. Žalovaný uplatňuje dlhodobo

neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi
a sú neprimerane vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Je zrejmé, že tak
robí vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov. Ďalej uviedla, že dlhodobé ignorovanie
zákonnej povinnosti, napr. správne uvádzať RPMN, dlhodobé dojednávanie neprimerane vysokýchúrokov a poplatkov za poskytnutie úveru sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Námietka premlčania vznesená žalovaným
je neurčitá, nie je zrejmé kedy začala plynúť premlčacia doba. Žalobkyňa sa až z rozhodnutia Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 27C 135/2014 dozvedela, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Skôr
sa to nemala ako dozvedieť.

4. Žalovaný na toto podanie žalobkyne reagoval v podaní zo dňa 2.8.2017. V ňom poukázal na ust. §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa

zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Uvedené
ustanovenie je lex specialis. Ak by bola prekročená maximálna výška odplaty, nešlo by o neplatný
právny úkon, ale dlžník by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú
hodnotu. Zmluvný úrok a RPMN boli dojednané platne, a ich výške nebola počas doby trvania zmluvy
spochybnená. Tvrdenia žalobkyne sú založené na neurčitej právnej argumentácii, kedy nie je zrejmé na
aké právne predpisy sa žalobkyňa odvoláva. Neurčitá je aj námietka žalobkyne o neprimeranosti výšky

priemernej RPMN, čo je údaj určovaný Ministerstvom financií SR. Zmluva o úvere bola splatená dňa
2.10.2014, kedy bola splatená posledná splátka úveru a od nasledujúceho dňa začala plynúť subjektívna
dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula
dňa 3.10.2016, no žalobu podala žalobkyňa až po jej márnom uplynutí.

5. V podaní zo dňa 3.10.2017 žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Opätovne poukázala na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline, ktoré odcitovala v žalobe. Poukázala na
to, že žalovaný uzavrel nespočetne veľa formulárových zmlúv so spotrebiteľmi. Tieto formulárové
zmluvy (rovnako ako v danom prípade) obsahovali viaceré ustanovenia odporujúce dobrým mravom,
a absentovali údaje o RPMN v zmluvách, čo zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionoval tým, že úver

bol bezúročný a bez poplatkov. Pre žalovaného je prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na
ochranu spotrebiteľa, neuvádzať v zmluvách zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, požadovať
od spotrebiteľa nezákonne vysokú odplatu za účelom, aby sa obohatil na úkor spotrebiteľov, od ktorých
nie je možné objektívne vyžadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich
podpisu. Žalovaný tak zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi pri uzatváraní

spotrebiteľských zmlúv a prijíma od nich plnenia , na ktoré nemá právny nárok. Konanie žalovaného je
vopred premyslené a pre neho ekonomicky výhodné. V rámci poctivého obchodného styku bol žalovaný
povinný postupovať s náležitou starostlivosťou aby zmluvy uzatváral v súlade so zákonom a najmä s
náležitosťami, ktoré sú v súlade s dobrými mravmi. Konanie žalovaného považuje žalobkyňa za vedomú
činnosť, keď konal v rozpore so zákonom, uplatnil na súde nárok, ktorý bol zjavne v rozpore s dobrými

mravmi v priamom úmysle obohatiť sa. Žalobkyňa ako spotrebiteľ konajúc v dobrej viere si plnila svoje
povinnosti pod dojmom, že zmluva je platne uzavretá a že všetky nároky žalovaného sú legálne a
legitímne. Žalovaný mohol a mal vedieť, že žalobkyňa mu zaplatila viac ako bola povinná. Napriek tomu
si uplatnil žalovaný na súde žalobou nárok na plnenie zo zmluvy s úmyslom obohatiť sa a získať ďalšie
bezdôvodné obohatenie. Len ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže spôsobiť takýmto

konanímapreprípad,žesatakstane,žestýmneboluzrozumený.Nejednásaonedbanlivostnékonania
žalovaného. V danej veci je preto nutné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorá plynie od vtedy, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Úmysel,
či už priamy alebo nepriamy jednoznačne smeroval k bezdôvodnému obohateniu a existoval už v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Nárok teda nie je premlčaný. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v prípade

žalovaným vznesenej námietky premlčania ide o výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k
extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv. Uplatnenie námietky
premlčania žalovaným je podľa názoru žalobkyne výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý
márne plynutie premlčacej doby nezavinil (práve naopak zavinil to žalovaný, kedy žaloval v pôvodnom

konaní žalobkyňu ako spotrebiteľa), a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku
plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním
uplatňovaného práva a s dôvodmi , pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Preto je tvrdým postihom
vo sfére žalobkyne , keby bola žaloba zamietnutá aj napriek tomu, že žalobkyňa nemohla a nevedela
skôr uplatniť svoje nároky, žalovaný vedome minimálne s nepriamym úmyslom sa obohacoval na úkor

žalobkyne. Poukázala na rozhodnutie ESĽP vo veciach Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko, ktoré
vychádzajú z myšlienky, podľa ktorej je v občianskom súdnom konaní potrebné osobitne chrániť osoby,
ktoré z objektívnych dôvodov nemôžu samy efektívne brániť svoje práva a v prípade ak dôjde ku kolízii
požiadavky právnej istoty a práv takejto osoby je nevyhnutné osobitné charakteristiky takejto osobyzohľadniť. Princíp spravodlivého vyriešenia sporu má mať podľa žalobkyne prednosť pred princípom
právnej istoty. Ďalej žalobkyňa uviedla, že o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa
dozvedela až keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C 135/2014.

Skôr sa to nemala ako dozvedieť, pretože bola žalovaná na súde žalovaným. Podstatou materiálneho
štátu je vnášať do systému pozitívneho práva a formálnej zákonnosti aj základné princípy a hodnoty,
ktoré sú základom demokracie. Princíp legality je prirodzenou súčasťou právneho štátu, no používanie
a výklad právnych noriem musí byť podriadené aj ich materiálnemu zmyslu, ktorý rešpektuje základné
princípy demokracie. Týmto je jasne vyjadrený odmietavý postoj k čisto formálnej koncepcii právneho

štátu. Teda aj konajúci súd by mal v otázke plynutia premlčacej doby napriek ustanoveniu zákona
prihliadnuť na to, že ak by postupoval čisto formálne znemožnil by uplatňovať práva subjektov, ktorí
boli ,,poškodenými" v prípade poskytnutia úverov a ktoré časom preplatili. Tieto subjekty boli dokonca
žalované v pôvodných konaniach, museli sa brániť a nevedeli ako ich spor skončí. Preto nemohli uplatniť
žiadne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože čakali na rozhodnutie súdu. Stáva sa,
že medzičasom do rozhodnutia súdu uplynie 3 ročná objektívna premlčacia doba a tým sa znemožní

subjektom uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Týmto postupom je porušená
povinnosť všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia nároku (aj na vydanie
bezdôvodného obohatenia)týmito subjektmi, ktorým boli priznané. Je teda vylúčená taká aplikácia práva
súdom, ktorá by odňala spravodlivosť týmto subjektom napr. tým, že uplynutím objektívnej premlčacej
doby napriek tomu, že poškodený sa ani nedozvie kto sa na jeho úkor obohatil, súd žalobu zamietne

bez toho aby sa vysporiadal so subjektívnou premlčacou dobou.

6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 18.12.2017 uviedol, že žalobkyňa sa opätovne odvoláva na
rozsiahle právne konštrukcie, ktoré však nemajú oporu v skutkovom stave. Preto tvrdeniam žalobkyne
o úmysle na strane žalovaného nemožno priznať žiadnu právnu relevanciu. Žalovaný pri uzatváraní

zmluvy o úvere vychádzal zo stavu, kedy za kontrol vykonávaných slovenskou obchodnou inšpekciou
boli zmluvy uzatvárané s dlžníkmi posúdené ako súladné s príslušnou právnou úpravou. V ostatnom sa
žalovaný pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 18.1.2018 uviedla, že na základe mnohých podnetov spotrebiteľov

posudzovalo Ministerstvo spravodlivosti SR spotrebiteľské zmluvy žalovaného a dospelo k záveru,
že viaceré zmluvné podmienky zakomponované v zmluvách žalovaného sú neprijateľné (medzi nimi
revolving, úroky z omeškania, neprimerané vysoké zmluvné pokuty, blankozmenku, rozhodcovskú
doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy), žalovaný využíva finančnú situáciu spotrebiteľov, je potrebné
podať podnet združeniu na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti žalovanému na súd.

Vzhľadom na uvedené odborné posúdenie Ministerstva spravodlivosti SR je možné, dokonca nutné
posúdiť konanie žalovaného ako úmyselné konanie. Žalobkyňa týmto podaním zároveň rozšírila žalobu
o nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z., ktoré proti žalovanému uplatnila v sume 1.444,15 Eur. Žalovaný si proti žalobkyni uplatnil v konaní
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C 135/2014 nárok v sume 1.569,70 Eur, napriek

tomu, že žalobkyňa úver preplatila o sumu 837,22 Eur. Žalovaný sa obohatil a chcel obohatiť spolu o
sumu 2.406,92 Eur (1.569,70 Eur + 837,22 Eur), z ktorej sumy žalobkyňa považuje 60%, teda sumu
1.444,15 Eur za primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom na charakter zásahu do práv žalobkyne.
Bola splnená podmienka ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože žalobkyňa ako spotrebiteľka
bolaúspešnávsúdnomkonaní,čovyplývazrozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.27C135/2014-33zo

dňa 7.10.2014. Citovaná právna norma vznik ujmy, resp. hrozbu ujmy nevyžaduje. Právo na primerané
finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
Žalobkyňa v tomto smere odkázala na názory uvedené v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7Co 350/2015 zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 18Co 34/2014 zo dňa 16.2.2015, sp. zn. 7Co 56/2017 zo

dňa 26.9.2017. Poukázala na sankčnú a satisfakčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 19.6.2018 uviedol, že listy Ministerstva spravodlivosti SR, na
ktoré žalobkyňa poukazovala a ktoré predložila sa týkajú iných úverových prípadov, v ktorých
dlžníkom boli podnikatelia. Poprel dôvodnosť nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia. Poukázal na to, že konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
27C 135/2014 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. V tomto konaní nebola žalobkyňa
úspešná, nebolo výrokom rozsudku v spojení s odôvodnením konštatované porušenie práv spotrebiteľa
a akým spôsobom sa tak stalo. Neboli teda naplnené zákonné podmienky pre priznanie tohto nároku.K uplatneniu požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie , ktoré podľa tvrdenia žalobkyne malo
byť satisfakciou za porušenie jej spotrebiteľských práv nedošlo v bezprostrednej časovej následnosti
po vydaní uvedeného rozhodnutia, ale s výrazným časovým odstupom, čo spochybňuje existenciu

dôvodov, pre ktoré by malo byť poskytnuté primerané finančné zadosťučinenie. Nárok žalobkyne
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bol uplatnený po uplynutí subjektívnej ako aj
objektívnej premlčacej doby.

9. Súd uznesením č.k. 20Csp 89/2017-69 zo dňa 2.8.2018 pripustil navrhnutú zmenu žaloby.

10. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného, a ich právnych zástupcov, ktorí boli na pojednávanie riadne a
včas predvolaní a s pojednávaním v ich neprítomnosti súhlasili.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného,

rozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.27C135/2014-33zodňa7.10.2014,vyjadrenížalovanéhozodňa
6.6.2017,2.8.2017,18.12.2017,19.6.2018, vyjadrenížalobkynezodňa6.7.2017,3.10.2017,20.8.2018,
inšpekčného záznamu zo dňa 16.10.2009, prehľadu platieb, rozšírenie žaloby zo dňa 18.1.2018,
odpovedí na žiadosti zo dňa 23.9.2016, 23.6.2016, výňatku zo zmluvy o úvere č. XXXXXX - XXXXX,
prehľadu priemerných úrokových mier, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/135/2014 a

to najmä zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2009, karty klienta, uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 4Co 12/2015-50 zo dňa 27.2.2015.

12. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C 135/2014 sa žalovaný v procesnej
pozícii žalobcu proti žalobkyni a L. ako žalovaným 1/, 2/ domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne

zaplatili sumu 1.569,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 16.12.2012 do zaplatenia
titulom nesplateného revolvingového úveru, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2009.

13. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2009, časti 5. bolo zistené,

že žalobkyňa dňa 22.09.2009 požiadala žiadosťou č. XXXXXXXXXX žalovaného o poskytnutie
revolvingového úveru vo výške 1.161,79 Eur, pričom uviedla, že úver bude splácať v 36 mesačných
splátkach vždy k 9.dňu v mesiaci po 65,43 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť 68,85
%, a úroková sadzba 68,85% ročne. Zmluvná odmena , ktorá predstavovala celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom bola 1.193,52 Eur. Žiadala o poskytnutie čiastky revolvingu 659,50

Eur s predpokladanou RPMN revolvingu 59,52%, zmluvnou odmenou revolvingu 910,71 Eur a
ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 67,96%. V zmysle bodu 6.7. Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere mala pristúpiť L. k záväzku žalobkyne. V časti 6. Zmluvy o úvere sú uvedené
náležitosti úveru v rovnakých výškach ako v časti 5., okrem RPMN za úver, ktorá je uvedená vo výške
66,04% a RPMN po poskytnutí revolvingu, ktorá je uvedená vo výške 54,99%.

14. Podľa karty klienta vyhotovenej ku dňu 6.11.2013, obsiahnutej v spise Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C 135/2014 bol žalobkyni na základe uvedenej úverovej zmluvy vyplatený úver dňa 25.9.2009
v sume 973,81 Eur a revolvingový úver dňa 27.6.2011 v sume 545,58 Eur, t.j. celkovo bola vyplatená
suma 1.519,39 Eur a žalobkyňa žalovanému splátkami od 7.10.2009 do 9.2.2009 splatila celkovú

sumu 2.356,61 Eur. Z poštového poukazu zo dňa 30.9.2014, podacie číslo 1129, obsiahnutom v spise
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C 135/2014 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala
žalovanému ďalšiu úhradu v sume 1.569,19 Eur, ktorú žalovaný zaúčtoval na úhradu titulom predmetnej
zmluvy o úvere, keďže to vyplýva z prehľadu platieb predloženého žalovaným, v ktorom je ku dňu
2.10.2014 zaevidovaná táto úhrada ako posledná úhrada dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.

15. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 27C 135/2014-33 zo dňa 7.10.2014 bola žaloba
žalovaného zamietnutá , žalobkyni, L. a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane súd náhradu trov konania
nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú z dôvodu nedodržania
jej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže žalovaný neschválil úver podľa

žalobkyňoupožadovanýchparametrov(RPMNúveru,RPMNrevolvingu),aletietomodifikoval,čímdošlo
k odmietnutiu pôvodného návrhu žalobkyne a k vzniku nového návrhu na uzavretie zmluvy. Rozsudok
súdu prvej inštancie napadol žalovaný odvolaním, pričom následne žalovaný vzal žalobu späť a Krajskýsúd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co 12/2015-50 zo dňa 27.2.2015 pripustil späťvzatie žaloby , rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto

zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa § 4 ods. 3 veta posledná zákona č. 258/2001 Z.z. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

17. Z obsahu žaloby žalobkyne, jej vyjadrení vyplýva, že proti žalovanému sa vydania bezdôvodného
obohatenia domáha z dôvodu, že žalovanému vyplatila na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
peňažné plnenia, na ktoré nemal žalovaný nárok, pretože podľa žalobkyne zmluva o spotrebiteľskom
úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, a žalovanému nevznikol nárok na úrok a poplatky
pre absenciu zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a aj dohodnutá odplata za úver

je neprimerane vysoká a teda neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
18. Záväzky vznikajú podľa § 489 Občianskeho zákonníka aj z bezdôvodného obohatenia. Za
bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech
získanýplnenímnaúkoriného,pričomktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.
Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú vymedzené v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa svoj nárok oprela o skutkové tvrdenia, ktoré možno v rámci právneho posúdenia
nároku podradiť pod skutkovú podstatu, v zmysle ktorej žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový
prospech bez právneho dôvodu. Obsahom záväzku z bezdôvodného obohatenia je povinnosť osoby,
ktorá sa bezdôvodne na úkor iného obohatila vydať tento majetkový prospech osobe, na úkor ktorej sa
bezdôvodne obohatila, a oprávnenie osoby, do ktorej majetkovej sféry sa zasiahlo domáhať sa vydania

neoprávneného majetkového prospechu, alebo ak to nie je možné peňažnej náhrady. Dôkazné bremeno
o vzniku bezdôvodného obohatenia, o konkrétnej výške tohto nároku ako aj o osobe, ktorá je povinná
vydať bezdôvodné obohatenie v konaní zaťažuje žalobcu.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa 25.9.2009 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 Obchodného
zákonníka a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobkyni
ako dlžníkovi úver v dojednanej sume, a záväzok žalobkyne a spoludlžníčky L. vrátiť veriteľovi istinu
úveru spolu s dojednanou odplatou. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa obsah

zmluvy a formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla
ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vzorový text zmluvy používal vo
viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalobkyni poskytol úver žalovaný v
rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé

aj z jej označenia v zmluvách menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 2 písm.

a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

20. Súd nebol viazaný právnym názorom vysloveným v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 27C 135/2014-33 zo dňa 7.10.2014, v ktorom bolo konštatované, že zmluva o úvere je absolútne

neplatná pre nedodržanie kontraktačného procesu v zmysle § 43c a nasl. Občianskeho zákonníka ,
keď návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o úvere žalovaný neprijal bez výhrad, ale parametre úveru
pozmenil, s čím už žalobkyňa nevyjadrila súhlas, a tým nemala byť dodržaná písomná forma právneho
úkonu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Tento rozsudok bol totiž uznesením Krajskéhosúdu Trenčín č.k. 4Co 12/2015-50 zo dňa 27.2.2015 zrušený z dôvodu späťvzatia žaloby v odvolacom
konaní a konanie bolo zastavené. V uvedenom konaní sa žalovaný proti žalobkyni a spoludlžníčke
domáhal zaplatenia neuhradeného zostatku úveru. Súd teda samostatne v tomto konaní o vydanie

bezdôvodného obohatenia posúdil platnosť predmetnej zmluvy o úvere, a dospel k záveru, že bola
uzavretá zmluvnými stranami platne, že bola dodržaná písomná forma právneho úkonu vyžadovaná
zákonom. Pokiaľ žalobkyňa so spoludlžníčkou uviedli v žiadosti o úver (časť 5 - údaje o požadovanom
revolvingovom úvere), ktorá je súčasťou zmluvy o úvere inú výšku RPMN než ju uviedol žalovaný v
zmluve o úvere (časť 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere), nemôže mať uvedené za následok

neplatnosť zmluvy o úvere. RPMN sa podľa § 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z. rozumie sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. RPMN teda nie
je výsledkom dojednávania zmluvných strán, ale výsledkom výpočtu podľa právneho predpisu. Preto
pokiaľ bola táto náležitosť uvedená v inej výške v návrhu na uzavretie zmluvy a v inej výške v akceptácii
zmluvy, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie písomnej formy.

Zmluvné strany sa v zmluve o úvere zhodli na výške úveru, výške revolvingového úveru, výške úrokovej
sadzby, výške mesačnej splátky úveru, splatnosti splátok, počte splátok ako aj na celkovej sume, ktoré
musí spotrebiteľ dodávateľovi uhradiť. Dohodli sa teda na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ je v oznámení o schválení úveru zo dňa 25.9.2009
vyhotovenom žalovaným uvedená iná vyššia výška revolvingového úveru (773,42 Eur), treba brať zreteľ

na text samotnej zmluvy o úvere, kde je táto náležitosť v časti údajov o schválenom revolvingovom úvere
uvedená vo výške 659,50 Eur teda vo výške v zmysle žiadosti žalobkyne a spoludlžníčky. Aj z karty
klienta vyplýva, že revolving bol dojednaný v sume 659,50 Eur, a vyplatený žalobkyni dňa 27.6.2011 v
sume 545,58 Eur po odpočítaní odmeny za možnosť odkladu splátok.

21. Zákon č. 258/2001 Z.z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala
prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva
neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti
musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmluve
jeuvedenácelkovávýškamesačnejsplátky,termínyapočetsplátok,čojenedostatočnýúdaj,pretoženie

je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Na uvedenom
nemení nič ani to, že spotrebiteľ si môže po uzavretí zmluvy dodatočne vyžiadať výpis z účtu v podobe
amortizačnej tabuľky, ktorá obsahuje informácie o splátkach, pretože zákon jednoznačne vyžaduje, aby
zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Povinnosťou dodávateľa je uviesť celkovú
výškusplátkyajejrozčlenenienajednotlivézložky.Nutnosťšpecifikovaťsplátkytakýmtospôsobomvšak

bola už viackrát judikovaná súdmi vyššej inštancie než sú okresné súdy (napr. v rozsudkoch Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp.

zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016,
sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa
24.5.2016).Súdsaktejtoustálenejsúdnejpraxiprikláňa.Jednoznačnéúdajeovýške,počteatermínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred
podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Na takomto výklade citovaného

zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry (napr. rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 245/2017 zo dňa 7.11.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa 30.10.2017,
sp. zn. 4Co 70/2017 zo dňa 5.10.2017). Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa
to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo
do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol

predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do
predčasného splatenia úveru. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 15.8.2008 a nevzťahuje sa na ňu
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS, ktorej účelom bolo harmonizovať právnu úpravu členských štátov EÚ
týkajúcu sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere, keďže podľa čl. 30 ods. 1 Smernice č. 2008/48/ES sa táto

smernica nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych
vykonávacích opatrení. Na vykonanie smernice č. 2008/48/ES bol Národnou radou SR prijatý zákon č.
129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 11.6.2010, teda až po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere.22. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z.
údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej
splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie
termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť, resp.
vypočítať z iných ustanovení zmluvy (z počtu splátok, dátumu uzavretia zmluvy). V čase uzavretia
zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvu pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a

zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu.
Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver
splácať, nemôže riadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. Povinnosť uvádzať túto
obligatórnu náležitosť zmluvy (teda uviesť konkrétny dátum konečnej splatnosti) bola súdmi už viackrát
judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší
súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z
novšej judikatúry, napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017,
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 225/2017 zo dňa 25.10.2017, rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 5Co 66/2017 zo dňa 15.8.2017. Táto náležitosť ako aj ostatné zákonné náležitosti
musia byť uvedené v zmluve o úvere, na ktorej pripájajú svoj podpis obe zmluvné strany a ktorá je
výsledkom ich súhlasného prejavu vôle, a preto je nepostačujúce, ak tieto náležitosti uvedie žalobca do
ním vyhotoveného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, s ktorým dlžník neprejavil súhlas a
vôľu byť viazaný tam uvedenými ustanoveniami.

23. Zároveň súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN v nesprávnej výške na
neprospech spotrebiteľa, a to vo výške 66,04%. Keďže podľa zmluvy o úvere časti 6 údaje o schválenom
revolvingovom úvere výška úrokovej sadzby bola 68,85% ročne, aj RPMN, ktorá predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru, musela byť minimálne vo výške 68,85%. Ročná percentuálna miera nákladov
ako zákonná náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená a
to v správnej výške. Je to podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je pre spotrebiteľa
dôležitá. Vyjadruje totiž celkové ročné náklady na úver. RPMN zahrňuje úroky, poplatky aj prípadné
poistenie. RPMN udáva percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie

jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Tento
údaj má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru
v porovnaní s inými úvermi poskytovanými inými veriteľmi. Uvedenie RPMN v zmluve v nižšej výške
nepochybne na neprospech spotrebiteľa, pretože v ňom môže vyvolať zdanie, že úver je pre neho
výhodnejší.Akjetentoúdajuvedenývnesprávnejnižšejvýške,másazato,akokebyuvedenýaninebol.

24. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie §
4 ods. 3 veta druhá Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Dôvodná bola námietka žalobkyne o tom, že úrok bol v zmluve dojednaný v neprimeranej výške.
Podľa zmluvy o úvere bol úver v zmysle vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel vyplatený
vo výške 1.519,39 Eur a žalobkyňa sa ho zaviazala vrátiť spolu s úrokom v sadzbe 68,85% ročne.

Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska
na webovej stránke www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v septembri 2009 s dobou
splatnosti do 5 rokov (čo je tento prípad, keďže úver bol vyplatený v septembri 2009 a doba splatnosti
bola 36 mesačných splátok úveru) bola priemerná úroková miera vo výške 11,62%. Úrok z úveru
dojednaný v predmetnej zmluve o úvere viac ako päťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri

obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a mieste (na území SR) a zavádza
značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere
v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Súd mal za to, žezmluvné ustanovenie v zmluve o odplate za úver je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
dobrými mravmi absolútne neplatné.

26. Medzi stranami nebolo sporu v tom, že žalovaný žalobkyni vyplatil spotrebiteľský úver vrátane
revolvingu v úhrnnej výške 1.519,39 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalovanému nevznikol
nárok na úroky a poplatky, mal žalovaný právo iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo výške
1.519,39 Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému do 9.2.2013 celkovú čiastku 2.356,61 Eur, ktoré tvrdenia
žalobkyne žalovaný nerozporoval, a vyplývajú aj z karty klienta. Žalobkyňa uplatnila bezdôvodné

obohatenie v tejto sume. Žalobkyňa neuplatnila bezdôvodné obohatenie titulom jej poslednej úhrady
v sume 1.569,19 Eur na základe poštového poukazu zo dňa 30.9.2014, ktorá platba bola pripísaná
žalovanému dňa 2.10.2014; nejedná sa v zmysle § 216 ods. 2 CSP o konanie o nároku, ak určitý spôsob
usporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisuasúdbolviazanýžalobnýmnávrhom
žalobkyne v zmysle § 216 ods. 1 CSP. Neoprávnený majetkový prospech žalovaného v zmysle § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predstavujú v zmysle žalobného návrhu a vykonaného dokazovania

úroky vyplatené žalovanému zo strany žalobkyne v sume 837,22 Eur /2.356,61 Eur - 1.519,39 Eur/, na
ktorénemalžalovanýzvyššieuvedenýchdôvodovprávo.Obsahtohtozáväzkovéhovzťahujepovinnosť
žalovaného ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil prijatím plnení
nad rámec istiny bez právneho dôvodu vydať tento majetkový prospech oprávnenému subjektu, teda
žalobkyni, ktorá je aktívne vecne legitimovaná vzhľadom na to, že vykonala všetky úhrady.

27. Žalovaný vo svojich vyjadreniach riadne namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uviedol dátum, od ktorého rátal počiatok plynutia premlčania ako aj dĺžku premlčacej doby,
ktorá uplynula pred podaním žaloby na súd. Predmetné právo je právom majetkovým a preto podlieha
premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože premlčané právo podľa

§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107
ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu a objektívnu trojročnú a desaťročnú
premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viaže ustanovenie § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Za účelom zaručenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch

Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10 ročnú
objektívnu premlčaciu dobu v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, ktoré plynú od momentu
kedydošlokbezdôvodnémuobohateniu.Objektívnapremlčaciadobajekonečná,nemôžebyťpredĺžená
subjektívnou premlčacou dobou. Právo sa však premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá
môže uplynúť ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.

28. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť
oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z
uvedeného, je skutočnú vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia potrebné vidieť v
inom okamžiku ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že úverová zmluva nie je v súlade s právom, v

dôsledku čoho nevznikol žalovanému nárok na odplatu. Aby na strane žalobkyne mohlo byť usudzované
na jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musela poznať právo, teda, že v dôsledku neuvedenia
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úver bez úročný a bez poplatkov a v dôsledku
neprimeranej výšky odplaty za úver je ustanovenie o tejto odplate neplatné. Vedomosť o obsahu práva je
ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“, a znalosť práva sa u jeho adresátov (bez ohľadu

na to, či majú alebo nemajú právnické vzdelanie) nevyvrátiteľne predpokladá v zmysle § 2 zákona č.
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky , pričom za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o
obsahu práva u žalobkyne je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Vedomosť o tom,
že zmluva nemá predpísané náležitosti , resp. má nesprávne náležitosti treba viazať na okamih , kedy
žalobkyňa podpísala zmluvu a oboznámila sa s ňou. Vedomosť žalobkyne o tom, že zo strany žalobkyne

došlo pri splácaní úveru žalovanému k plneniu nad rámec poskytnutej istiny nastáva okamžikom, kedy
žalobkyňa uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Žalobkyňa totiž poznala výšku
úveru ako aj výšku splátok, a bola schopná sa jednoduchým matematickým výpočtom dozvedieť, kedy
začala platiť nad rámec istiny. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho
nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedené závery korešpondujú
so závermi Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 67/2011, závermi Najvyššieho súdu ČR v
rozhodnutiach sp. zn. 28Cdo 685/2011, sp. zn. 28Cdo 3977/2007 a aj so závermi Krajského súdu v
Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17Co 315/2017 zo dňa 6.9.2017, sp. zn. 17Co 372/2015 zo dňa 27.4.2016.29. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 5.5.2017. Odo dňa nasledujúceho po dni prvej platby žalobkyne
nad rámec istiny úveru začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na dvojročnú

subjektívnu premlčaciu dobu premlčané sú plnenia, ktoré žalobkyňa nad rámec istiny úveru, teda bez
právneho dôvodu uhradila žalovanému pred 5.5.2015. Keďže žalobkyňa vykonala titulom predmetnej
zmluvy o úvere úhrady od 7.10.2009 do 9.2.2013 (v rámci ktorých istinu úveru 1.519,39 Eur po prvý krát
preplatila úhradou 24. splátky v sume 65,43 Eur dňa 7.9.2011), je zrejmé, že premlčacia doba uplynula
márne pred podaním žaloby na súd pokiaľ ide o všetky vykonané úhrady žalobkyne nad rozsah istiny

úveru. Od nasledujúceho dňa po úhrade poslednej splátky úveru dňa 9.2.2013, t.j. od 10.2.2013 začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, a uplynula márne dňa 10.2.2015. Ak je premlčaná táto
úhrada zo dňa 9.2.2013 nad rámec istiny úveru, je zrejmé, že premlčané sú aj všetky predchádzajúce
úhrady žalobkyne nad rámec istiny úveru. Pokiaľ by žalobkyňa žalobou uplatnila aj nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia v sume 1.569,19 Eur, ktorú uhradila žalovanému dňa 2.10.2014, aj toto právo
by vyhodnotil súd ako premlčané, pretože od nasledujúceho dňa 3.10.2014 začala plynúť dvojročná

subjektívna premlčacia doba, a uplynula márne dňa 3.10.2016.

30. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu
objektívnej 10 ročnej premlčacej doby ako to navrhovala žalobkyňa. Nebolo totiž preukázané, že
žalovaný získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, čo je zákonnou podmienkou pre použitie 10 ročnej

premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre vznik záväzku z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje zavinenie povinnej osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor inej
osoby. Ak však oprávnená osoba tvrdí, že povinná osoba získala na jej úkor úmyselne majetkový
prospech bez právneho dôvodu, musí oprávnená osoba preukázať úmyselné konanie povinnej osoby,
pri ktorom došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej a

zložke vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy
úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, pokiaľ ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaní získa bezdôvodné obohatenie a chcel ho
získať. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže
získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na

preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o
zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na okolnosti uzavretej
úverovej zmluvy bola žalobkyňa povinná preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere a
prijatia plnení nad rámec istiny úveru na základe tejto zmluvy skutočne vedel, a chcel získať bezdôvodné
obohatenie alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Z úverovej zmluvy,

ktorú sporové strany uzavreli v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vyplýval pre žalobkyňu
ako dlžníka záväzok, že poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vráti a zaplatí mu úroky. Je
nesporné, že žalovaný chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže z týmto účelom
sú uzatvárané veriteľmi zmluvy o úvere. Uvedené však nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobkyne. V čase uzavretia zmluvy dňa 25.9.2009 ani v čase prijatia platieb od

žalobkyne (posledná platba zo dňa 2.10.2014) nemohol žalovaný vedieť ani predpokladať, že o neskôr
posúdi súd zmluvu o úvere uzavretú medzi žalovaným, žalobkyňou a spoludlžníčkou ako neplatný
právny úkon (právne posúdenie v rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27 C135/2014-33 zo dňa
7.10.2014), resp. ako právny úkon, z ktorého mu voči žalobkyni a spoludlžníčke nevznikol nárok na úroky
apoplatky(odplatu)dojednanévzmluveoúverezdôvoduabsencienáležitostízmluvyospotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Nemožno prehľadnúť fakt, že uvedené závery súdov sú
výsledkom súdneho výkladu na vec vzťahujúcich sa právnych predpisov, pričom žalovaný si uvedené
právne predpisy v čase uzavretia zmluvy o úvere vykladal inak ako ich vykladali neskôr súdy v rámci
rozhodovacej praxe. V uvedenom časovom období dochádzalo aj k zmenám zákonných ustanovení
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Navyše rozhodovacia činnosť všeobecných súdov nebola vždy

rovnaká a stávalo sa, že pokiaľ jeden súd nárok zo spotrebiteľskej zmluvy pripravenej žalovaným a
uzatvorenejsospotrebiteľompriznal,inýokresnýsúdnárokzobdobnejspotrebiteľskejzmluvyvyhodnotil
ako nedôvodný. Vzhľadom na uvedené je len ťažko možné jednoznačne a nespochybniteľne preukázať
úmysel žalovaného ako veriteľa uzatvárať zmluvy o spotrebiteľskom úvere s úmyslom sa bezdôvodne
obohacovať na úkor spotrebiteľov. Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa

21.1.2013 a sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014, v ktorých bol účastníkom žalovaný, a na ktoré
poukázala žalobkyňa v žalobe, a ktorými boli konštatované pochybenia žalovaného ako dodávateľa
pri koncipovaní zmlúv o spotrebiteľskom úvere boli vydané až po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere
zo dňa 25.9.2009. Žalobkyňou predložené odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.9.2016a 23.6.2016, v ktorých ministerstvo konštatovalo, že v tam uvedených dvoch zmluvách o úvere č.
XXXXXX-XXXXX, č. XXXXXX-XXXXX absentujú náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. boli tiež
vyhotovené niekoľko rokov po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009. Z predloženého

výňatku inšpekčného záznamu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
zo dňa 16.10.2009 vyplýva, že u žalovaného bola vykonaná inšpekcia zameraná na dodržiavanie
zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom inšpektorátu, že v 10 námatkovo vybraných a prekontrolovaných
zmluvách o úvere uzavretých od 25.2.2009 do 22.6.2009 nebolo zistené prekročenie hodnoty RPMN.
Súd potom uzavrel, že žalobkyňa neprodukovala dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v čase uzavretia

zmluvy bolo príslušným orgánom (napr. súdom, alebo iným orgánom dohľadu) žalovanému vytýkané,
že neuvádzaním povinných náležitosti do zmluvy o spotrebiteľských úveroch porušuje zákon, resp.
že žalovanému nevznikol nárok na odplatu za úver, a žeby z toho konania žalovaného bolo možné
bez akýchkoľvek pochybností odvodiť úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne.
V obdobných konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo súdmi vyhodnotené konanie
žalovaného iba vzhľadom na jeho zaužívanú prax pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi a prijímaní

plnení z týchto zmlúv ako úmyselné konanie za účelom získania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ nebol
bez pochýb vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť (napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 68/2018 zo dňa 20.6.2018, sp. zn. 5Co
11/2018 zo dňa 8.5.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co 1015/2014 zo dňa
25.4.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 332/2017 zo dňa 28.3.2018).

31. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že vznesenie námietky premlčania žalovaným v tomto
konaním je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Námietka premlčania je zákonným inštitútom, ktorého účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej

neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť
si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Nie je vylúčené, aby aj taký výkon práva, ktorý
je v súlade so zákonom predstavoval konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíval
právnu ochranu. O takýto prípad však môže ísť iba celkom výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi
môže byť však len taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany

sporu, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá
strana sporu márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej by za tejto situácie priznanie účinkov
premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného
práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva.

Posúdenie vznesenia námietky premlčania ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi je natoľko
významným zásahom do právnej istoty strany, ktorá námietku premlčania vzniesla, že okolnosti, za
ktorýchbolavznesenámuseliprekročiťrámecdobrýchmravovnatoľkointenzívne,žetentozásahmožno
považovať za odôvodnený (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/507/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Cdo/41/2012). V danom prípade však žalobkyňa netvrdila žiadne relevantné konkrétne okolnosti,
ktoré by opodstatňovali záver o tom, že vznesená námietka premlčania práva zo strany žalovaného
predstavuje výkon práva v rozpore s dobými mravmi. Neboli zistené také objektívne okolnosti, ktoré by
žalobkyni bránili uplatniť svoje právo na súde pred uplynutím zákonnej premlčacej doby, a ktoré okolnosti
by zavinil žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný v inom súdnom konaní uplatnil proti žalobkyni svoje nároky

z predmetnej zmluvy o úvere nebránili žalobkyni domáhať sa svojho práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia priamo v tomto inom súdnom konaní vzájomnou žalobou, teda nemusela čakať na vydanie
rozsudkusúdu.Keďžežalobkyňanemáprávnickévzdelanie,mohlasaobrátiťsožiadosťouoposkytnutie
právnych služieb na advokáta, prípadne na Centrum právnej pomoci. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne,
že až z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C 135/2014 zo dňa 7.10.2014 sa dozvedela, že

žalovaný tým, že prijal od nej úhrady nad rámec istiny úveru sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a skôr
sa to nemala ako dozvedieť, pretože je nutné zohľadniť zásadu neznalosť práva nikoho neospravedlňuje
ako je táto bližšie uvedená v odseku 28 odôvodnenia tohto rozsudku a bolo potrebné vziať zreteľ aj
na zásadu práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí svoje
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali, bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním
môžu strácať svoje práva. Žalobkyňa, aby predišla premlčaniu svojho práva mala možnosť vlastným
úsilím si toto právo ustrážiť, riadne a včas ho uplatniť vykonaním príslušného procesného úkonu. Jeteda zrejmé, že márne uplynutie premlčacej doby nemožno pričítať v žiadnom rozsahu žalovanému, ale
ide výlučne o zavinenie žalobkyne, ktorá má dbať o to, aby si práva na súde uplatnila včas.

32. Pretože žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania uplatneného práva, a premlčané právo
nemožno podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, súd žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia výrokom I. zamietol.

33. Zmenenou žalobou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala aj zaplatenia primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 1.444,15 Eur. Základným predpokladom po splnení ktorého vzniká spotrebiteľovi
nárok voči dodávateľovi na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. to, že spotrebiteľ bol úspešný v konaní, v ktorom uplatnil proti dodávateľovi
nárok z dôvodu porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými
predpismi. Úspech v konaní sa musí premietnuť do výroku rozsudku. Keďže však nárok o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobkyňa uplatnila proti žalovanému pre porušenie predpisov na

ochranu práv spotrebiteľov zo strany žalovaného bol pre dôvodne vznesenú námietku premlčania týmto
rozsudkom zamietnutý, neboli splnené podmienky v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Preto nebolo možné žalobe vyhovieť ani v tejto časti,
a súd ju výrokom I. zamietol.

34. Žalovaným vznesená námietka miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu prejednať a rozhodnúť danú
vec nebola dôvodná. Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj nárok na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia má základ v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pri
uzatváraní predmetnej zmluvy a pri plnení z nej mala žalobkyňa postavenie spotrebiteľa a žalovaný
vystupoval ako dodávateľ. Je teda zrejmé, že žalobkyňa uplatnila právo zo spotrebiteľskej zmluvy a ide o

spotrebiteľský spor. Podľa § 19 písm. d/ CSP je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor. Keďže žalobkyňa
má adresu trvalého pobytu v Trenčíne, ktorý patrí do územného obvodu Okresného súdu Trenčín, je
daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom na zásadu úspechu je žalobkyňa podľa § 255
ods. 1 CSP povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v zmysle § 257 CSP nemal byť žalovanému priznaný nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo čiastočne. Súd nemohol pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania zohľadniť žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila žalovanému na
základezmluvyoúverevyššiusumunežbolapovinná.Žalobažalobkynebolazamietnutápreoprávnene
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Podľa názoru súdu nemožno potom samotnú
skutočnosť, že žalovaná vlastnou vinou neuplatnila svoje práva v zákonnej lehote na súde prenášať

na žalovaného v tom smere, žeby mu mala byť náhrada trov konania krátená alebo úplne nepriznaná.
Preto súd výrokom II. vyslovil, že úspešný žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.