Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118348060
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118348060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 -
Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/
A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459 proti žalovanej: M.. Q. K., nar. XX. novembra X.,
bytom Na I. XXXX/XX, XXX XX K. K., o zaplatenie 16.994,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 18Csp/15/2019-90 zo dňa 8. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 18Csp/15/2019-90 zo dňa 8. augusta 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.783,27 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.783,27 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch

dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhá
výroková veta) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa pôvodne v upomínacom konaní
podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 16.994,04
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 16.994,04 Eur od 20.06.2017 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (UniCredit Bank

Slovakia a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 05.08.2013 zmluvu o úvere č. N.-R.-
XXXXXXXX-XXXX-BRXX-SU, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 29.200,-Eur
s tým, že časť úveru vo výške 4.200,-Eur bola žalovanej poskytnutá za účelom úhrady poplatku za
zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške 25.000,-Eur bola žalovanej
poskytnutá bez účelového určenia. Nakoľko sa žalovaná sa dostala so splácaním poskytnutého úveru
do omeškania, žalobca upomienkou č. 2 zo dňa 20.04.2017 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy
vo výške 887,16 Eur. Žalovaná aj napriek doručenej výzve dlžnú sumu neuhradila, preto žalobca

listom zo dňa 20.06.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.06.2017 a vyzval žalovanú
na úhradu celého zostatku úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
predstavovala sumu 16.994,04 Eur (istina vo výške 16.541,40 Eur, riadne úroky vo výške 442,24 Eur a
úroky z omeškania vo výške 10,40 Eur).1.2 Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Mestským súdom v Prahe, ako aj z údajov obchodného
registra Slovenskej republiky mal okresný súd preukázané, že na základe uznesenia Mestského

súdu v Prahe zo dňa 04.11.2013 sp.zn. B 3608-RD1717/MSPH, Fj 219557/2013, právoplatného dňa
01.12.2013, prešlo na žalobcu ako nástupnícku spoločnosť v dôsledku cezhraničnej fúzie formou
zlúčenia spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709,
ako zanikajúcej spoločnosti, imanie zanikajúcej spoločnosti s tým, že rozhodujúcim dňom zlúčenia je
01.12.2013.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
2, § 2 písm. d), g), h), i), § 9 ods. 2 písm. f), j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Na základe vykonaného dokazovania okresný
súd konštatoval, že žalovaná dňa 05.08.2013 uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu (UniCredit

Bank Slovakia a.s.) ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 29.200,- Eur, z toho časť úveru vo výške 4.200,- Eur bola žalovanej poskytnutá za účelom
úhrady poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške 25.000,-
Eur bola žalovanej poskytnutá bez účelového určenia. Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa zároveň

vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd prvej inštancie
zistil, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórny údaj o celkovej čiastke (t.j. súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), ktorú
má dlžník (žalovaná) veriteľovi (žalobcovi) zaplatiť; rovnako zistil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaj
o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečnú splatnosť úveru, špecifikovanú v čl.

II. v bode 10. zmluvy o úvere „do 84 mesiacov od prvého čerpania úveru“, nepovažoval za jednoznačný
údaj, na základe ktorého môže spotrebiteľ bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane
konečná splatnosť úveru. Keďže zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. (údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), súd prvej inštancie poskytnutý spotrebiteľský úver

považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov,
dôsledku čoho uzavrel, že žalobcovi je možné priznať iba sumu nesplatenej istiny úveru bez poplatkov
a úrokov po odpočítaní žalovanou zrealizovaných platieb. Z výpisu z úverového účtu žalovanej mal súd
prvej inštancie preukázané, že žalovaná dňa 19.08.2013 čerpala úver v sume 29.200,- Eur a žalobcovi
v období od 19.09.2013 do 05.05.2017 uhradila celkovo sumu 19.216,73 Eur. Z uvedeného dôvodu

okresný súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy vo výške 5.783,27 Eur, ako rozdiel medzi reálne
poskytnutým úverom v sume 25.000,-Eur, keď suma 4.200,- Eur predstavovala poplatok za zaradenie
do poistenia schopnosti splácať úver a uhradenej časti splátok žalovanou v sume 19.216,73 Eur a vo
zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojením s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny
poskytnutého úveru a to až od 21.06.2017, nakoľko úver bol zosplatnený ku dňu 20.06.2017. Súd
prvej inštancie nemal z obsahu spisu preukázané, že by úroky z omeškania vyčíslené ku dňu určenia
predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,40 Eur boli vypočítané len z istiny úveru, a nie aj z úrokov z
úveru, resp. poplatkov, na ktoré žalobca z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá nárok,

preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

1.4 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“) a v spore úspešnejšej
žalovanej (úspech 66%, neúspech 34%) však nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej

preukázateľne žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil.2.1 V konkrétnostiach namietal, že záver okresného súdu o tom, že v zmluve o úvere nie je dostatočným
spôsobom špecifikovaný údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., je nesprávny. Mal za to, že termín konečnej splatnosti tak, ako je

uvedený v zmluve o úvere je dostatočne určitý a v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z..
Poukázal na článok II. bod 10 zmluvy o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý
úver je splatný v lehote do 84 mesiacov odo dňa prvého čerpania úveru, t.j. konečná splatnosť úveru
nastane do 84 mesiacov odo dňa, kedy dlžník vyčerpá poskytnuté finančné prostriedky. V čase uzavretia
zmluvyoúverenebolomožnéstanoviťkonkrétnečíselnéoznačeniedátumukonečnejsplatnosti,pretože

žalobca v uvedenom čase a s poukazom na 1 mesačnú lehotu čerpania úveru nevedel predpokladať,
kedy žalovaná pristúpi k reálnemu čerpaniu úveru. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že termín
konečnej splatnosti musí byť určený dňom, mesiacom a rokom. Pre spotrebiteľa je plne zrozumiteľné
a určiteľné aj určenie termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru tak, že je splatný v určitej lehote
od čerpania úveru. Poukázal na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na

rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015. Podľa názoru žalobcu by bolo možné
uvažovať o posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu absencie údaja v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. iba v prípade, ak by takýto údaj nebol v zmluve uvedený vôbec.

2.2 Odvolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve o úvere

absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Poukázal na článok II. bod 18 zmluvy o
úvere, ktorý upravuje celkové náklady. Predmetný údaj o celkových nákladoch informuje spotrebiteľa o
sume, ktorú je povinný v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere zaplatiť žalobcovi ako odplatu za to, že mu
poskytol úver. Z tejto informácie je pre žalovanú jednoznačne určité, akú celkovú čiastku bude povinná
žalobcovi uhradiť. Informáciu o celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom považoval

odvolateľzapraktickejšiuadôležitejšiu,nežinformáciuocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.
Na splnenie požiadavky v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje
uvedenie celkových nákladov spojených s úverom a uvedenie výšky úveru, ktorých súčet predstavuje
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k § 9
ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedenie údaja o celkovej výške nákladov v zmluve o úvere je

pre spotrebiteľa dostatočne informatívne a z predmetného údaja si bežný spotrebiteľ, bez akýchkoľvek
problémov vie posúdiť rozsah svojho záväzku, ktorý je povinný banke uhradiť. Bol toho názoru, že
predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z..

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu (výrokoch II. a III.) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

4.1 Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 16.994,04 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Právny
predchodca žalobcu (UniCredit Bank Slovakia a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa
05.08.2013 zmluvu o úvere č. N.-R.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-SU, na základe ktorej bol žalovanejposkytnutý úver vo výške 29.200,-Eur (časť úveru vo výške 4.200,- Eur bola žalovanej poskytnutá za
účelom úhrady poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške
25.000,-Eur bola žalovanej poskytnutá bez účelového určenia). Žalovaná sa dostala so splácaním

poskytnutého úveru do omeškania, žalobca preto upomienkou č. 2 zo dňa 20.04.2017 vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy vo výške 887,16 Eur. Keďže žalovaná aj napriek doručenej výzve dlžnú sumu
neuhradila, žalobca listom zo dňa 20.06.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.06.2017.
Pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 16.994,04 Eur.
Okresný súd v upomínacom konaní vydal dňa 24.10.2018 platobný rozkaz sp.zn. 18Up/776/2018, ktorý

sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca následne v zmysle § 10 ods. 3 zákona
č. 307/2016 o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená

medzi právnym predchodcom žalobcu (UniCredit Bank Slovakia a.s.) a žalovanou dňa 05.08.2013,
je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v
postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať nielen
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z.. V konečnom dôsledku spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou v podanom odvolaní namietaný nebol.

7.1 Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zákon č. 129/2010 Z.z. nevymedzuje,
akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená. Musí však byť uvedená
jasným a zrozumiteľným spôsobom. Pre dostatok určitosti právneho úkonu podľa názoru odvolacieho
súdu vymedzenie konečnej splatnosti úveru „do 84 mesiacov od prvého čerpania úveru“ pre bežného
spotrebiteľa nepostačuje. Takto formulované zmluvné dojednanie, a to aj vzhľadom na lehotu čerpania

úveru, ktorá je v článku II. bodu 11 zmluvy uvedená „do 1 mesiaca odo dňa platnosti tejto zmluvy“,
nemožnozpohľadupriemernéhospotrebiteľavyhodnotiťtak,žetermínkonečnejsplatnostiúverumožno
identifikovať určito, bez ťažkostí a s istotou tak, ako to má na mysli rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15, pričom aj v zmysle základných právnych zásad použitie uvedeného zmluvného dojednania
vo formulárovej zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol zásadným spôsobom ovplyvniť, treba pričítať

na ťarchu veriteľa, ktorý ich sám v zmluve použil. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že termín
konečnej splatnosti nie je v zmluve o úvere uvedený riadnym spôsobom.

7.2 K poukazu odvolateľa na závery Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a jeho tvrdenie, že
bezúročný môže byť úver len vtedy, ak absentuje náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne

spochybniť rozsahu záväzku spotrebiteľa, ktorý definujú iné ukazovatele, a to celková čiastka, RPMN a
výška úveru, odvolací súd uvádza, že aj v zmysle Smernice č. 2008/48 je veriteľ povinný v dostatočnom
predstihu pred tým, ako sa zmluvou o úvere spotrebiteľ zaviaže, poskytnúť spotrebiteľovi na základe
podmienok úveru ponúkaných veriteľom a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na
porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou rozhodnúť, či zmluvu o úvere

uzavrie. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín jeho konečnej splatnosti a údaj o RPMN
sú informáciami, ktoré je veriteľ povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými
veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa. Neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru (alebo jeho
absencia) dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia z uzavretej zmluvy.

Odvolací súd je toho názoru, že ide o skutočnosť, ktorej neurčité uvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

7.3 V zmysle § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ žalobcovi zaplatiť, v zmluve o úvere uvedený nie je. Tvrdenie žalobcu, že na splnenie
požiadavky v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje uvedenie celkových nákladov
spojených s úverom a uvedenie výšky úveru, ktorých súčet predstavuje celkovú čiastku, ktorú musíspotrebiteľ zaplatiť, neobstojí, pretože zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) výslovne
uvádza, že v zmluve o úvere musí byť uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo v
danom prípade splnené nebolo. Údaj o celkových nákladoch nie je dôležitejší a ani praktickejší údaj,

právenaopak,ideozavádzajúciúdaj,pretožeztohtoúdajaspotrebiteľneviesurčitosťou posúdiťrozsah
svojho záväzku a zároveň je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z..

7.4 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne z dôvodu absencie náležitostí v zmysle § 9 ods.
2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve o úvere (údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) považoval poskytnutý spotrebiteľský úver
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

8. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku
o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a)
C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú

správnosť aj súlad s právnou úpravou.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom II. výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj v závislom III.
výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná; zo spisu jej však žiadne
trovy nevyplynuli, ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila; preto jej krajský súd ich náhradu
voči žalobcovi nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).