Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/252/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914212874
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6914212874.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom: Pribinova 25,
811 09 Bratislava, proti povinnému: M. N., nar. XX. W. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX U. O., občan
Slovenskej republiky, pre vymoženie 675,17 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 27900/14, o

odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2331/2014-33 zo
dňa 27. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2331/2014-33 zo dňa 27. apríla 2017 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 1Er/2331/2014-33 zo dňa 27. apríla 2017 rozhodol, že exekučné konanie zastavuje,
pričom súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
oprávnený dňa 30. mája 2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým požiadal o vymoženie sumy
675,17 Eur s príslušenstvom, a to na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 3442/06 zo dňa 25. augusta 2006.
Súdny exekútor dňa 26. septembra 2014 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Nahliadnutím do pripojeného spisu exekučného súdu sp. zn. 2Er/9/2007 bolo zistené, že
oprávnený sa v tomto konaní voči povinnému domáhal vymoženia sumy 724,96 Eur s príslušenstvom.
Exekúciu žiadal vykonať na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 3442/06 zo dňa 25. augusta
2006. Exekučný súd Uznesením zo dňa 14. marca 2013 č. k. 2Er/9/2007-21
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol tak po zistení, že predložený exekučný titul

je nulitným právnym aktom. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil Uznesením zo dňa 10. decembra 2013 č. k.
1CoE/237/2013-58. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. februára 2014. Z ustanovenia § 230
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyplýva zákaz opätovného konania
a rozhodovania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. V danom prípade bola exekúcia v
rámci konania vedeného na exekučnom súde pod sp. zn. 2Er/9/2007 zastavená, pričom neprípustnosť

exekúcie vyplývala zo skutočnosti, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je nulitným
právnym aktom, keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej zmluve, ktorá
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, t. j. neplatným právnym úkonom. K zastaveniu exekúcie teda
došlo po meritórnom preskúmaní otázky vymáhateľnosti nároku uplatneného v exekučnom konaní.
Vydané právoplatné rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné vo vzťahu k účastníkom konania aj štátnym
orgánom. Pokiaľ už existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým súd konštatoval trvalú vadu predloženého

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), je vylúčené, aby bola táto otázka znovu posudzovaná v
inom konaní. Skoršie rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne skončenej veci (rei iudicatae), keďžesa jedná o konanie medzi tým istými účastníkmi konania ohľadne totožného nároku, ktorý má byť
predmetom vymáhania, a to na základe toho istého exekučného titulu. Z uvedených dôvodov bolo
potrebné exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie, keďže súdny exekútor nepredložil vec na zastavenie napriek tomu, že o existencii
prekážky rozsúdenej veci mohol a mal mať vedomosť, nakoľko predchádzajúce exekučné konanie
zakladajúce uvedenú prekážku bolo taktiež vedené jeho exekútorským úradom.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený svoje

odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd pri svojom skúmaní splnenia procesných podmienok skúmal,
či vo veci už nebolo právoplatne rozhodnuté. Oprávnený má za to, že Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3442/06 zo dňa 25. augusta 2006 je výsledkom nachádzacieho
(základného konania), ktoré sa uskutočňovalo v súlade s ustanoveniami CSP a práve takéto rozhodnutie
tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený má za to, že pod prekážkou právoplatne
rozhodnutej veci možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach subjektov základného

(nachádzacieho) konania autoritatívne rozhoduje opäť. Exekučné konanie však nemá vo svojom
predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne rozhodnutej
veci predstavuje len exekučný titul. Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon judikovaného
nároku. Vzhľadom na uvedené akékoľvek uznesenie o zastavení exekučného konania nemôže založiť
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že aj samotné

zastavenie exekúcie nemôže mať samo o sebe za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp.
zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť. Uvedené by malo za následok porušenie
práva na spravodlivý proces, nakoľko jeho integrálnou súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom
prípade oprávnený nevidí dôvod, prečo by zákonodarca zakotvil v Exekučnom poriadku ako jednu z
prekážok konania prekážku tzv. litispendencie. Oprávnený má ďalej za to, že v exekučnom konaní

došlo k vade uvedenej podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ exekučný súd exekučné konanie
úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Súdna ochrana sa podľa tohto článku sa totiž vzťahuje aj na exekučné konanie. Výkon
vykonateľného rozhodnutia sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenia ustanovuje, by stratili svoj dôvod

na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu sa nemôže končiť vydaním
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj
proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku právoplatného rozhodnutia.
Exekučný súd priznal napadnutým uznesením povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Vzhľadom
na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec

vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom

ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd z obsahu pripojeného spisu exekučného súdu č. k. 2Er/9/2007 zistil, že Uznesením
č. k. 2Er/9/2007-21 zo dňa 14. marca 2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 1CoE/237/2013-58 zo dňa 10. decembra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.
februára 2014, exekučný súd exekúciu zastavil. Dôvodom pre uvedené rozhodnutie bola skutočnosť, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným, je
neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru.7. Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom: Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 3442/06 zo dňa

25. augusta 2006, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 2. októbra
2006 a vykonateľnosti 5. októbra 2006, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 21
840,- Sk s príslušenstvom. Jedná sa teda o totožný exekučný titul ako v konaní vedenom exekučným
súdom pod č. k. 2Er/9/2007. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom
oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere zo dňa 10. februára 2006. Súčasťou danej

zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Oprávnený a povinná sa podľa bodu 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu.

8. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy

účinné do 31. decembra 2014.

9.Podľa§44Exekučnéhoporiadku(1)exekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2)

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní

zistená, vedie k jeho zastaveniu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.
Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v
prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým
predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok
(stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z

akého bol uplatnený.

15. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdil, pričom v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa vplnom rozsahu stotožnil. Exekučný súd uznesením 2Er/9/2007-21 zo dňa 14. marca 2013 v
spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/237/2013-58 zo dňa 10. decembra
2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. februára 2014, exekúciu zastavil, keďže bola vedená na

základe nespôsobilého exekučného titulu. Podľa § 230 CSP neodstrániteľnú prekážku konania tvorí,
ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a
zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje
exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, rozhodnuté tak, že exekúcia je neprípustná práve
preto, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. V danom prípade konaniu bránila
prekážka rozhodnutej veci.

16. Námietka oprávneného, že napadnutým uznesením exekučného súdu došlo k zásahu do práva

oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, rovnako nie
je dôvodná. Odvolací súd nevzhliadol v konaní a rozhodovaní exekučného súdu žiadnu vadu, ktorá by
mala za následok zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členky senátu W.. W. C. a B.. Y. Q. z dôvodu ich ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.