Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418207175
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418207175.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S., E. XX, v 2. rade H.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., F. XXXX/X, v
3. rade H.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., Z. XX, v 4. rade H.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S., Z. XX, v 5. rade Bc. I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, všetci žalobcovia zastúpený:

JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, AK Čadca, F. Kráľa 1504 proti žalovaným: v 1. rade E. F., rod.
P., v 2. rade A. C., v 3. rade O. C., v 4. rade V. E., rod. C., v 5. rade Z. C., v 6. rade Y. K., rod. C., v 7.
rade U. G., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. St. XX, XX XXX Q., H., v X.rade Y. K., rod. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O., O. XXX/XX H., v 9. rade G. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O., O. XXX/XX H., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, v 10. rade Slovenský pozemkový fond
Bratislava, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní

žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 10C/77/2018-38 zo dňa 2.apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť
žalobou, voči žalovaným v 1. až 6.rade, v 8.rade a v 9.rade odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §

127 ods. 1, § 129 ods. 1 až 3, § 132 ods. 1,2, § 133 ods. 1 CSP, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu
spisu Na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovia ani na výzvu súdu neodstránili vady podania, pre
ktoré súd nemôže v konaní pokračovať.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou
sa žalobcovia v 1. rade až v 5.rade v konaní domáhali voči žalovaným v 1.rade až v 10.rade určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bližšie špecifikovanej v žalobnom návrhu.

2. Súd prvej inštancie z podanej žaloby zistil, že žalovaní v 1. až 6.rade sú označení len menom a
priezviskom, žalovaní v 1.rade, 4.rade a v 6.rade aj rodným priezviskom. Pri žalovaných v 8.rade a v
9.rade bol trvalý pobyt, respektíve pobyt, uvedený len mestom bez konkrétnej adresy, teda bez ulice so
súpisným číslom, prípadne len súpisným číslom. Napokon žalobcovia neuviedli ani identifikačné číslo
žalovaného v 10.rade. Súd prvej inštancie preto uznesením č.k. 10C/77/2018-35 zo dňa 27.02.2019
vyzval žalobcov, aby v lehote 15 dní doplnili svoje podanie tak, že bližšie identifikujú žalovaných v 1.

až 6. rade uvedením adresy ich trvalého pobytu alebo pobytu a dátumu narodenia, bližšie identifikujú
žalovaných v 8. a 9. rade uvedením presnej adresy ich trvalého pobytu alebo pobytu, teda aj ulice a
súpisného čísla a pre prípad, že ulice nie sú označené, tak len uvedením súpisného čísla a zároveň
uvedú identifikačné číslo žalovaného v 10. rade. Súd žalobcov poučil, že ak v stanovenej lehote podanie
nedoplnia alebo neopravia v zmysle výzvy súdu, súd ich podanie odmietne. Poukázal na to, že citované
uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 06.03.2019, pričom právny zástupca v

súdom stanovenej lehote podanie nedoplnil. Súd prvej inštancie prijal záver, že označenie žalovaných
v 1. až 6. rade, v 8.rade a 9.rade v žalobe nezodpovedá ust. § 133 ods. 1 CSP. Mal za to, že ide o takýnedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, a preto podanie žalobcov voči žalovaným v 1. až
6. rade, v 8.rade a 9.rade odmietol. Záverom dodal, že žalobcovia neuviedli ani dodatočne, po výzve
súdu, identifikačné číslo žalovaného v 10.rade. Ten je však označený tak, ako bol zriadený zákonom, je

pri ňom uvedené aj správne sídlo, a preto nedostatok spočívajúci v absencii identifikačného čísla, súd
nepovažoval za nedostatok, pre ktorý by nebolo možné v konaní voči žalovanému v 10.rade pokračovať.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nestotožnili.

Poukázali na to, že vecná legitimácia okruhu účastníkov konania je daná príslušnými listami vlastníctva
a údaje na listoch vlastníctva sú záväzné pre stanovenie okruhu účastníkov konania. Dodali, že v
dôsledku spoločenských a právnych pomerov, v minulosti na Slovensku neboli mnohé zmeny týkajúce
sa vlastníctva k nehnuteľnostiam vykonané právnym poriadkom určeným spôsobom - ide o vlastnícke
zmeny, ktoré neboli pozemno-knižne vykonané. Za situácie, keď po značnom časovom odstupe práve v
dôsledkunedoloženiazmien,bývaťažkézistiťokruhosôb,ktorésúvkonanívecnelegitimované.Uviedli,

že okruh vecne legitimovaných osôb stanovili podľa príslušných listov vlastníctva. Poukázali na to, že pre
žalovaných, ktorí sa nachádzajú na neznámom mieste bol ustanovený správca Slovenský pozemkový
fond Bratislava. Zastali názor, že bolo aj povinnosťou súdu prvej inštancie pokiaľ sa nestotožňuje s
údajmi uvedenými na listoch vlastníctva, zisťovať pobyt žalovaných, pretože ukladať povinnosť iba
žalobcom je v rozpore s článkami CSP.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v
medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie žalobcov je dôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam každý v 1/5 evidovaných Okresným úradom - odbor katastrálny Nové Zámky, pre kat.
úz. S. k parcelám KN-E XXXX/X a KN-E XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX a parcelám KN-E XXXX/
X a KN-E XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX , ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami, C-KN XXXX/X

zas. plocha o výmere XXX m2, C-KN XXXX/X zas. plocha o výmere XXX m2, vytvorené geometrickým
pánom č. XXX/XXXX geodeta H.. V. Q. o dňa XX.XX.XXXX, C-KN XXXX/X záhrady o výmere XXX m2,
C-KN XXXX/X vinice o výmere X XXX m2, C-KN XXXX/X orná pôda o výmere X XXX mX zapísaných v
registri „C“ kat. úz. S. . Žalobcovia uviedli, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe dedičských
rozhodnutí 16D 439/2016 a 16D 1207/2008 po svojich právnych predchodcoch. Vychádzali z toho, že s

poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorého bez rozhodnutia súdu nemôžu disponovať so
svojím vlastníctvom, preukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Súd prvej inštancie následne
rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo
súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo
a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,
b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je

známe,
d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.9.Podľa§13zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkom,
fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu
do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa

osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

10. Podľa § 16 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok

vo vlastníctve štátu“),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informáciíavsúborepopisnýchinformáciíaleboaksanepreukážeinakakideolesnépozemky,obdobne
postupuje správca.

11. Podľa ust. § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom
predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne

postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.

12. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov proti uzneseniu súdu prvej
inštancie je dôvodne podané. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom,

že podanie žalobcov, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou je potrebné voči žalovaným v
1. až v 6.rade a v 8. a 9.rade bez ďalšieho ( právne relevantnej výzvy na odstránenie vád podania)
odmietnuť. Je nepochybné, že žalobcovia vo svojom podaní žalovaných v 1. až v 6.rade označili len
menom a priezviskom, žalovaných v 1., 4. a 6.rade aj rodným priezviskom a žalovaného v 8. a 9.rade
bez uvedenia konkrétnej adresy. Odvolací súd však dospel k záveru, že uvedené skutočnosti v danom

prípade nie sú dôvodom na odmietnutie žaloby žalobcov voči týmto žalovaným bez toho, aby súd
prvje inštancie riadne vyzval žalobcov na odstránenie týchto vád. Žalobcovia pri označení týchto osôb
vychádzali presne a úplne zo znenia verejnej listiny - LV č. 3512 vedenej orgánom katastra. Odvolací
súd v tomto smere uvádza, že pokiaľ sú vlastníci nehnuteľností identifikovaní v listoch vlastníctva týmto
spôsobom, t.j. len menom a priezviskom, príp. rodným priezviskom, alebo bez uvedenia trvalého pobytu,

je potrebné považovať ich za nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Uvedenou právnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky , ktorý vo svojom
uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15. 04. 2019 uviedol :
„V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia
dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských

podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho
významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov

zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods.
1 písm. b/ zákona 180).“

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení ( bod 52.)rovnako uviedol :
„ Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu

za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom
a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich
do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých
je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že
vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca

problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných
konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do
úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje
a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo lendruhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného

pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. slovenským pozemkovým fondom...“ ( k tomu pozri
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016).
14. Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že „Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo
skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých
možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo

spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne
neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich
z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v
evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke
vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam (uznesenie NSSR sp. zn. 8 Cdo 31/2018 zo dňa 15.apríla 2019).

Pretože súd prvej inštancie nepostupoval uvedeným spôsobom a žalobu voči žalovaným v 1.až 6 rade
a v 8. a 9.rade odmietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, jeho rozhodnutie , ktorým
znemožnil žalobcom realizovať im patriace procesné právo odvolací súd považoval za nesprávne.
15. Odhliadnuc od skutočnosti, že žaloba žalobcov neobsahovala obligatórne náležitosti žaloby v zmysle
ust. § 133 ods. 1 CSP, odvolací súd dodáva, že v danom prípade možno celkom vylúčiť, že žalovaní v

1. až 6.rade, 8. a 9. rade žijú, a to s prihliadnutím k bežnej i najdlhšej známej dĺžke života sa to nejaví
pravdepodobným, resp. javí omnoho menej pravdepodobným, než možnosť opačná.

16. Ak ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Vo výzve súd uvedie, ako podanie

treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. V danom prípade súd prvej inštancie
žalobcov uznesením č.k. 10C/77/2018-35 zo dňa27.02.2019 vyzval, aby pri žalovaných v 1. až 5.rade
uviedli adresy ich trvalého pobytu alebo pobytu a dátumu narodenia, pri žalovaných v 8. a 9.rade uviedli
presnú adresu ich trvalého pobytu alebo pobytu, teda aj ulice a súpisného čísla a pre prípade, že ulice nie
sú označené, tak len uvedením súpisného čísla, a aby uviedli identifikačné číslo žalovaného v 10.rade.

Zároveň žalobcov poučil, že ak v stanovenej lehote 15 dní podanie nedoplnia a neopravia, súd podanie
odmietne. Keďže žalobcovia žalobu v zmysle výzvy v súdom stanovenej lehote nedoplnili, súd prvej
inštancie napadnutým uznesením odmietol žalobu voči žalovaným v 1. až 6.rade, v 8. a 9.rade. Odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza , že súd prvej inštancie pochybil, keď nedostatočne poučil žalobcov,
akým spôsobom majú opraviť a doplniť ich podanie v prípade, že ide o neznámeho ( nezisteného )

vlastníka alebo jeho právneho nástucu. . V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie žalobcov riadne vyzvať, aby žalovaných označili druhovým pomenovaním ako:
neznámy (nezistený) vlastník nehnuteľnosti zast. Slovenským pozemkovým fondom alebo neznámy
(nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka menom ...., zast. Slovenským pozemkovým fondom“.
Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vytvoriť žalobcom priestor pre riadne označenie žalovaných

vyššie uvedeným spôsobom. Javí sa tiež ako vhodné vyzvať žalobcov, aby predložil príslušnú
PNK XXX., kde pod prísl. č.d. je uvedený titul a dátum nadobudnutia nehnuteľnosti spoluvlastníkmi v
súčasnosti vedenými už na liste vlastníctva . Napokon aj z LV č. XXXX pre okres K. G., kat. úz. S.
vyplýva, že k vlastníkom X až 6, X,X je pod por. č. XX je zapísaná správa ku všetkým nehnuteľnostiam
pre Slovenský pozemkový fond Bratislava.

17. V danej veci sa uplatňuje nárok na určenie vlastníckeho práva, a to aj voči žalovanému v 7.rade
ako spoluvlastníkovi sporných nehnuteľností, preto keď súd odmietal podanie, ktoré neobsahovalo
náležitosti žaloby vyžadované príslušnými ust. mal podanie odmietnuť ako celok ( vo vzťahu k všetkým
žalovaným). Súd prvej inštancie pochybil, keď odmietol podanie iba vo vzťahu k niektorým žalovaným
spoluvlastníkom, a to napriek tomu, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je

potrebné postupovať so všetkými spoluvlastníkmi vedenými na príslušnom liste vlastníctva. V prípade
vyhovenia žalobe, žalovaní prestanú byť evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a preto
všetkých evidovaných spoluvlastníkov treba považovať za dotknutých spoluvlastníkov. Požadovaným
určením totiž majú byť v evidencii nehnuteľností nahradení všetci pôvodne evidovaní podieloví
vlastníci žalobcami. Všetci, v katastri nehnuteľností evidovaní, podieloví spoluvlastníci predmetných

nehnuteľností, preto musia mať v danom určovacom spore postavenie tzv. nútených procesných
spoločníkov.18.Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude opätovne vyzvať žalobcov na riadne označenie žalovaných v zmysle vyššie uvedených

záverov a umožniť žalobcom odstrániť vady žaloby.
19.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).