Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233566
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116233566.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Stavebné bytové družstvo Bytča, so sídlom Námestie Slovenskej republiky 24, 014 01 Bytča, IČO 00
69 36 77, právne zastúpený JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom D. Dlabača 2/978, 010
01 Žilina, proti žalovanému COMP-SHOP, s.r.o, so sídlom Sidónie Sakalovej 150, 014 01 Bytča, IČO:
36 800 015 , právne zastúpený JUDr. Františkom Buhlom, advokátom so sídlom Mlynárska 19,040 01

Košice, o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo spoločných častí a zariadení a
priestorov bytového domu č. XXXX na Z. K. R. T. anténu
-24 GHz Air Fiber na vonkajšej severnej stene strojovne výťahu,
-dvoch kusov antén 2,4 GHz na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu,
-optického zariadenia na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu z a s t a v u j e .

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016 proti v žalobe označenému

žalovanému domáhal súdneho výroku, ktorým by žalovaného zaviazal k povinnosti odstrániť zo
spoločných častí zariadení a priestorov bytového domu číslo XXXX Z. K. R. T., v žalobe konkrétne
citované zariadenia.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že podľa zákona č. 182/1993 Z.z. je správcom bytového
domu F. Z. K. Č.. XXXX R. T.. Na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.2.2006 medzi žalobcom a
Ing. Rastislavom Kováčikom COMP-SHOP mal menovaný povolené užívať spoločné časti zariadenia a

priestorybytovéhodomunaZ.K.Č..XXXXvrozsahu:a/dohodnutáčasťvnútornejplochystenycca2m2
v priestore medzi strojovňami výťahov na streche domu, za účelom umiestnenia dvoch kusov skriniek
pre napájacie elektrické zariadenie vonkajších antén; b/; miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre
umiestnenie stožiaru pre prijímacie a vysielacie antény a anténne zvody zariadenia IC 3000 určeného
na šírenie internetu na frekvencii 2400-2483,5 MhZ, krabica rozmerov 600x800x250mm antény (zz
5G65 24-KMP) pre šírenie internetu s káblovým rozvodom. Podnikateľský subjekt Ing. Rastislav

Kováčik, COMP-SHOP ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31.5.2008 a činnosti ktoré prostredníctvom
inštalovaných zariadení dovtedy vykonával prevzal žalovaný, kde má Rastislav Kováčik aj majetkovú
účasť a vystupuje v spoločnosti aj ako konateľ. Dňa 28.8.2002 žalovaný uzatvoril so žalobcom dodatok
č. 2 k zmluve o nájme, ktorým strany opätovne upravili rozsah užívaného priestoru. V bližšie neurčenom
čase žalovaný bez vedomia žalobcu nainštaloval v bytovom dome ďalšie zariadenia a využil tak ďalšie
priestory a časti bytového domu, na ktorých užívanie však nemal oprávnenie. Žalobca eviduje ďalšie

zariadenia na vonkajšej severnej strane strojovne výťahu, na vonkajšej východnej stene strojovne
výťahu, na vonkajšej západnej stene strojovne výťahu, na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu av strojovni výťahu, na chodbe, v spoločných priestoroch, ktoré zariadenia bližšie popísal v žalobe.
Žalovaný bol po tomto zistení viackrát vyzvaný na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá bude zohľadňovať
aktuálny stav užívaného priestoru, avšak žalovaný k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Dňa 15.2.2016 sa

v bytovom dome konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bolo rozhodnuté
o ukončení existujúceho nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme zo dňa 17.2.2006. Žalobca
podľa rozhodnutia vlastníkov zaslal žalovanému výpoveď a vyzval ho na odstránenie nainštalovaných
zariadení a uvedenie užívaných priestorov do pôvodného stavu. Žalovaný na výzvy reagoval listom
zo dňa 6.9.2016 v ktorom uviedol, že napriek skončeniu platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy je aj

naďalej oprávnený prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť na základe príslušných ustanovení
slovenského právneho poriadku. Podľa žalovaného bola sieť vybudovaná v súlade s právnymi predpismi
a to na základe existencie zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ods. 1, písm. a/ Zák.
č. 351/2011 o Elektronických komunikáciách je oprávnený na jej prevádzkovanie, pričom predložil
stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 21.12.2011 podľa ktorého
má existovať verejný záujem na existencii zriadenej siete prostredníctvom inštalovaných zariadení na

bytovom dome. Žalobca poukazoval na to, že v tejto súvislosti sám požiadal ministerstvo o výklad §
66 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 351/2011 Z.z. a podľa vyjadrenia ministerstva zo dňa 7.11.2013, akékoľvek
zásahy do vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyžadujú uzatvorenie dohody.
V rozpore s dohodou alebo bez jej existencie môže podnik zasahovať do cudzej nehnuteľnosti iba v
prípade, že je daný verejný záujem potvrdený súdnym rozhodnutím. V danom prípade žalovaný nespĺňa

anijednupodmienku.Medzisporovýmistranaminiejezaloženýžiadenprávnyvzťah,nazákladektorého
by bol žalovaný oprávnený prevádzkovať akékoľvek zariadenia na bytovom dome č. XXXX F. Z. K. R.
T., pretože sa jedná o zjavne svojvoľný zásah do cudzích práv a žalovaný odmieta vykonať nápravu,
žalobca žiada aby mu súd uložil povinnosť inštalované zariadenia odstrániť.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 18.5.2017, v ktorom

celom rozsahu popieral nárok uplatnený žalobcom, žalobu považoval za nedôvodnú. Žalovaný namietal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v súlade s ust.
§ 8b ods. 2, písm. b/ ZOVB je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, avšak žalobca - správca - pri výklade
citovaného ustanovenia, resp. pri jeho praktickej aplikácií opomenul rozdiel medzi spôsobilosťou byť

zástupcom vlastníkov bytov a samostatnou spôsobilosťou byť účastníkom právneho vzťahu a následne
teda stranou sporu. Ak žalobca žiada aby bola žalovanému uložená nejaká povinnosť okrem procesnej
spôsobilosti vystupovať v konaní ako zástupca vlastníkov bytov, ktorá je podľa žalovaného v súlade s
príslušnými ustanoveniami ZOVB, musí samozrejme byť v právnom vzťahu so žalovaným ako strana
sporu, ak ako strana sporu od súdu požaduje nejakú úpravu tohto vzťahu, resp. uloženie konkrétnej

povinnosti žalovanému. Ak takéhoto niet, žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a
súd musí žalobu zamietnuť. Správnosť uvedenej právnej argumentácie spočíva vo výklade zákonnej
úpravy konkrétne ust. § 8b ods. 1 ZOVB. Uvedená právna úprava dáva správcovi zákonnú povinnosť
vykonávať správu síce samostatne, ale vždy v mene vlastníkov bytu a súčasne oprávnenie zastupovať
vlastníkov bytov v konaní pred súdom, teda v súdnom konaní byť ich tzv. zákonným zástupcom, avšak

právna úprava nedáva možnosť, aby bol správca priamo nositeľom uplatneného práva a teda stranou
sporu. Zároveň poukázal na to, že je rovnako dôležité akcentovať aj na znenie ust. § 8b, ods. 2 ZOVB
upravujúce povinnosti správcu, ktoré citoval a podľa ktorých právna úprava neumožňuje správcovi,
aby vystupoval v predmetnom súdnom konaní ako žalobca, práve naopak, citovaná právna úprava v
§ 8b ods. 1, veta 2. Zák. č. 182/1993 Z.z. určuje, že správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov

bytov. V zmysle citovanej právnej úpravy žalobcami v tomto konaní by mali byť jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov a nie správca. Okrem uvedenej právnej argumentácie žalovaný tiež
poukázal aj na tú skutočnosť, či predmetné konanie, keď sa žiada od žalovaného aby mu súdom bola
uložená konkrétna povinnosť odstrániť zo spoločných častí zariadenia priestorov bytového domu v
žalobe citované zariadenia, je vôbec náplňou zákonného obsahu výkonu správy bytového domu. V

zmysle ust. § 6 ods. 2 ZOVB je správa domu definovaná v písm. a/ až e/ cit. zákon. ustanovenia. Podanie
tejto žaloby, ktorou sa má uložiť žalovanému povinnosť odstrániť svoje zariadenia z bytového domu
nie je v žiadnom prípade obstarávaním služieb alebo tovaru, ktoré tvoria zákonnú obsahovú hodnotu
pojmu výkon správy, preto táto skutočnosť okrem vyššie uvedenej právnej argumentácie ohľadom
určenia osoby, ktorá môže v tomto konaní vystupovať ako žalobca tvorí druhú prekážku a vytvára ďalší

nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žalobcom predložená zmluva o výkone správy
č. 19/2007 zo dňa 13.12.2007 v čl. 1. Predmet zmluvy rovnako ako citovaná zákonná úprava určuje,
že predmetom tejto zmluvy je komplexné zabezpečenie výkonu správy domu, ktorou je obstarávanie
služieb a tovaru. Nie je možné pripustiť, že predmet tohto súdneho konania napĺňa zákonné pojmovéurčenie výkonu správy domu. Predmet tohto konania totiž predstavuje vecnoprávny vzťah vlastníkov
bytov a nebytových priestorov a žalovaného v súvislosti s umiestnením jeho zariadení v bytovom dome,
ktoré sú súčasťou tzv.verejnej elektronickej komunikačnej siete požívajúcich zákonnú ochranu v zmysle

ust. Zák. č. 351/2011 Z.z. o Elektronických komunikáciách, ktorý svojou podstatou nespadá do okruhu
vzťahov v súvislosti s výkonom správy bytového domu. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný, aby súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 6/2017-59 zo dňa 4.10.2017 žalobu žalobcu zamietol a zároveň priznal

žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s odôvodením, že žalobca
nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby.
6. Vyššie uvedený záver odôvodnil tým, že ustanovenie § 8b ods. 1 Zák.č. 182/1993 Z.z. ukladá
správcovi povinnosť vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome na ich účet a zároveň upravuje oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ust.

§ 6 ods. 2 Zák.č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje pojem „správa domu“, keďže uvedené oprávnenie
konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov je limitované výkonom správy domu. Pod pojmov
„správadomu“trebarozumieťobstarávanieslužiebatovaru,ktorýmisprávcazabezpečujeprevlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravu a udržiavanie spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu a príslušenstva; služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

vedenie účtu v domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a
iných nedoplatkov a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi. Náplňou zákonného obsahu výkonu správy bytového domu podľa predmetného zákonného
ustanovenia nie sú oprávnenia vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126
OZ. Ustanovenie § 8b Zák.č. 182/1993 Z.z. nezmocňuje správcu konať za vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva a nedáva mu oprávnenie v mene vlastníkov
domáhať sa tejto ochrany pred súdom. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou
žalovaného, že predmet tohto súdneho konania, v ktorom sa žalobca domáha uloženia povinnosti
žalovanému odstrániť jeho zariadenia z bytového domu nenapĺňa zákonné pojmové určenie výkonu
správy domu a aj z predloženej zmluvy o výkone správy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je

komplexné zabezpečenie výkonu správy domu, ktorou je obstarávanie služieb a tovaru. Predmet tohto
konania predstavuje vecno-právny vzťah vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalovaného, ktorý
svojou podstatou nespadá do okruhu vzťahov v súvislosti s výkonom správy bytového domu.
7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co139/2018-92 zo dňa 29.6.2018 vyššie
uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd v bode 6.,8. uviedol, že po preskúmaní
veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa
názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd síce na vec aplikoval správny právny predpis, avšak tento
nesprávne interpretoval. Nesprávna interpretácia prvoinštačným súdom aplikovaných právnych noriem

ustanovenia § § 6 ods. 2 a § 8b ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. spočívala v tom ,že prvoinštančný
súd predmetné zákonné ustanovenia vykladal izolovane, bez ich vzájomnej súvislosti a nadväznosti.
Za správu domu podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. sa považujú i iné činnosti, ktoré
bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
vdome,čonaznačuje,ževovymedzenípojmu"správadomu"tak,akojeuvedenávustanovení§6ods.2

písm. a) - e) zákona, nejde o taxatívny výpočet činností, ktoré pod tento pojem spadajú a ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nejde len o
prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého
pozemku a príslušenstva, o služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, o vedenie účtu
domuvbanke,ovymáhanieškodyanedoplatkovvofondeprevádzky,údržby,oprávainýchnedoplatkov,

ale i iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v dome, čo znamená, že zákonodarca neurčitým vymedzením činností, ktoré
pod toto zákonné ustanovenie spadajú, ponechal na správcovi, prípadne na iných subjektoch, aby
ustálili i v súvislosti s ustanovením § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. a), b), d) zákona č. 182/1993
Z.z. rozsah pôsobnosti správcu pri výkone správy a pri výkone oprávnenia konať pri správe domu za

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť
i čl. IV ods. 15 Zmluvy o výkone správy č. 019/2007 zo dňa 13.12.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
31.12.2011 v plnom znení, podľa ktorého správca je v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v
znení neskorších predpisov povinný vykonávať správu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov anebytových priestorov v dome a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom. Ak potom podľa § 8b ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 182/1993 Z.z.
pri správe domu je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými a vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, podľa názoru odvolacieho súdu predmetné zákonné
ustanovenie zmocňuje správcu konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome i v súvislosti
s ochranou ich vlastníckeho práva a dáva mu oprávnenie v mene vlastníkov domáhať sa tejto ochrany
pred súdom i v zmysle ustanovenia § 126 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/107/2012 zo dňa 14.03.2013, v ktorom Krajský súd v Žiline zaujal
v obdobnej právnej veci totožný právny názor.
9. V bode 9. krajský súd uviedol, že nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko prvoinštančný
súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie
predmetnej žaloby jeho žalobu zamietol bez ďalšieho skúmania merita veci.

10. V priebehu ďalšieho konania po oboznámení súdu s predbežným právnym posúdením veci žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe.
11. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniu žalovaného, že predmetné zariadenia, ktoré sú umiestnené
v bytovom dome sú súčasťou tzv. verejnej telekomunikačnej siete, ktoré požívajú zákonnú ochranu v
zmysle ust. zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol, že pokiaľ ide o verejný záujem ako jedna zo základných

podmienokpreexistenciuavôbecvznikvecnéhobremena,ktejtoskutočnostisapodrobnenevyjadrovali
hlavne z toho dôvodu, že povinnosť preukázať existenciu verejného záujmu má v prvom rade žalovaný.
Opierali sa v tomto ohľade o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré
súdu predkladal. Je na strane žalovaného, aby zdokladoval splnenie všetkých zákonných podmienok v
zmysle už uvádzaného Zákona 351/2011, má však za to, že tieto podmienky splnené neboli minimálne v

tom rozsahu verejného záujmu. Poukázal na stanovisku Ministerstva dopravy, konkrétne na stanovisko
z roku 2011, ktoré predkladal samotný žalovaný kde sa uvádza, že budovanie verejných elektronických
komunikačných sietí v oblasti kde nie sú žiadne siete alebo hospodárska súťaž medzi nimi je minimálna
je jednoznačne vo verejnom záujme, o verejnom záujme v zmysle uvedeného je možné hovoriť v
prípadoch, kedy v určitej lokalite nie je iný poskytovateľ, alebo konkurencia je tu minimálna. Bytča je

mestom, ktoré má niekoľko poskytovateľov elektronických služieb. V Bytči pôsobia okrem žalovaného
ďalej Orange, T-com, Svon a možno ešte ďalší predstavitelia, ktorí poskytujú rovnaké alebo obdobné
služby, preto má za to, že o verejnom záujme v danom prípade nemôže byť reči už len primárne z toho
titulu, že je tu dostatočná konkurencia, ktorá vylučuje použitie ust. § 66.
12. Právny zástupca žalovaného v prvom rade prezentoval, že chceli a stále chcú uzavrieť toto súdne

konanie zmierne, avšak zo správania žalobcu vyplýva, že to nie je možné, odmieta všetky návrhy na
zmierne konanie, bez ohľadu na to, že by vôbec začali riešiť odborné otázky. K tvrdeniu právneho
zástupcu žalobcu, že v meste Bytča je konkurencia uviedol, že je potrebné skúmať okamih, kedy bola
sieť budovaná, t.j. rok 2006 a v roku 2006 v danom bytovom dome, v danej lokalite neexistoval žiaden iný
operátor. Táto sieť ktorú zriadil žalovaný bola v tomto bytovom dome zriadená ako prvá, čiže je zrejmé,

že bol splnený verejný záujem, to znamená išlo o budovanie novej siete internetu , v bytovom dome
nebola žiadna verejná komunikačná sieť, ktorú zriadil až žalovaný. Ďalej poukázal na ust. Zák. 351/2011
konkrétne § 2 ods. 1, ktorý definuje, čo je to elektronická komunikačná sieť, rovnako § 2 ods. 2 čo je
to verejná sieť, § 3 ods. 1, čo je to elektronická komunikačná služba. V súvislosti s tým poukázal na §
5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý hovorí kto je podnikom. Žalovaný je na stránke

www.teleoss.gov.sk/zoznampodnikov v tomto zozname zapísaný pod č. 1590, čiže je nepochybne že
je podnikom v zmysle uvedeného ustanovenia. K skutočnosti nájomnej zmluvy verzus zákonné vecné
bremeno uviedol, že má za to, že zákonné vecné bremeno vzniká okamihom, keď sú splnené podmienky
podľa § 66 ods. 1 zák. o elektronických komunikáciách, to znamená, ak sa sieť zriadi. Na účely toho
aby vlastníci bytov mali určitý prospech alebo benefit z umiestnenia tejto siete, spoločných priestorov

alebo iných nehnuteľnostiach sa uzatvárajú aj nájomné zmluvy, ktoré sú podkladom pre účtovanie a pre
fakturovanie nájomného, ktoré potom realizujú poskytovatelia, avšak uzavretie nájomnej zmluvy nie je
zákonným predpokladom možnosti poskytovať sieť alebo zriadiť túto sieť. Tým zákonným predpokladom
je § 66 ods. 1 ak sú splnené podmienky aj bez skutočnosti, žeby bola uzavretá nájomná zmluva je
podnik oprávnený sieť zriadiť a poskytovať služby. Na poskytovanie tejto služby, resp. prevádzkovanie

siete nie je potrebná nájomná zmluva, bola podľa nich nadbytočná, platili lebo chceli platiť a stále
majú záujem nejakým spôsobom vlastníkom bytov plniť za to, že tam majú sieť, čoho dôkazom je aj
skutočnosť, že práve v poslednom období doplatili obdobie do konca roku 2018 vo výške ako bolo
dohodnuté nájomné v rámci ich návrhu na urovnanie celého sporu bolo zaplatené rovno ušlé nájomnéakobezdôvodnéobohatenie.Reálnesieťposkytovali,pretocítiapovinnosťazaplatilivlastníkomodplatu,
ktorá je vo výške ak tak ako bola určená podľa zmluvy. K otázke vecného bremena uviedol, že je
potrebné rozlišovať medzi zákonným a zmluvným vecným bremenom, pretože zmluvné vecné bremeno

samotné vzniká až uzavretím zmluvy a následne podaním návrhu na vklad a zavkladovaním takéhoto
bremena. Zákonné vecné bremeno vzniká zo zákona a v katastri sa iba zaznamenáva záznamom
čo aj žalovaný realizoval a preto je zaznamenané v katastri nehnuteľnosti na danom liste vlastníctve.
Sieť bola zriadená v súlade so zákonom, preto majú oprávnenie ďalej ju poskytovať bez ohľadu na
to, či existuje alebo neexistuje nájomná zmluva, ktorá by upravovala bližšie vzťahy medzi žalobcom

a žalovaným. Zároveň poukázal na existujúcu rozhodovaciu prax súdov SR, kedy v identickej právnej
veci boli vydané právoplatné rozsudky, ktoré vyriešili danú záležitosť definitívnym spôsobom, dokonca
vo veci rozhodoval aj Ústavný súd SR. Rozsudkom OS Humenné zo dňa 21.11.2016 spis. zn. 17C
36/2013, kde žalobcami boli rovnako vlastníci bytov zastúpení správcom, resp. spoločenstvo vlastníkov
bytov a žalovaný poskytovateľ Orange v identickej situácii, kde bola nájomná zmluva, došlo k výpovedi
nájomnej zmluvy, žiadali o vypratanie a dokonca aj zrušenie vecného bremena, Okresný súd žalobu

zamietol. Krajský súd v Prešove zo dňa 30.10.2017 spis.zn. 7Co 64/2017 potvrdil rozsudok, následne
bola podaná ústavná sťažnosť nespokojnými žalobcami, kde Ústavný súd SR uznesením značka III ÚS
320/2018 odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. V tejto veci existuje ústavná právna judikatúra
a je to identická práva vec, čo vychádza z toho, že podnik je povinný plniť povinnosti a ak má sieť
zriadenú, je povinný zabezpečiť integritu svojich sietí s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb

prostredníctvomsietítak,toznamená,akrazsieťbolazriadenázákonne, nietzákonnejsily,abybolatáto
sieť zrušená, zlikvidovaná a už vôbec nie rozhodnutím vlastníkov a zariadenia ktoré žalobca požaduje
aby odstránili, mnoho z tých zariadení tam ani nie je. V zmysle judikatúry, v zmysle toho, že verejný
záujem bol preukázaný, pretože je zrejmé že v roku 2006 keď bola sieť zriadená tam nebola žiadna
iná sieť, bol verejný záujem na tom, aby bola táto ich sieť zriadená a preto bol splnený zákon, vzniklo

zákonné vecné bremeno, na ktoré nemalo vplyv ani uzavretie nájomnej zmluvy a už vôbec nie jej
zrušenie a jej neexistencia, preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a keďže žalobca
odmietol ich návrh na zmierne riešenie navrhol aby bol zaviazaný nahradiť všetky trovy konania.
13. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že žalovaný ani v
priebehu mimosúdnych rokovaní ani po podaní žaloby nepreukázal, že by mal byť podnikom, ktorý

prevádzkuje verejnú sieť, že je oprávnený v rozsahu tohto oprávnenia podnikať a nepreukazoval ani
verejný záujem a všetky podmienky, že došlo v vzniku vecného bremena by mal v konaní preukázať
žalovaný a žalobca spochybňuje splnenie týchto podmienok a tvrdí, že žalovaný nespĺňa podmienky
pre to, aby mu vzniklo zákonné vecné bremeno.
14. Na pojednávaní dňa 24.4.2019 zobral žalobca žalobu v časti označených zariadení uvedených

v prvom výroku tohto rozsudku späť, z dôvodu, že tieto zariadenia sa na dotknutej nehnuteľnosti v
súčasnosti nenachádzajú. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav :
16. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z, správcom
bytového domu na Okružnej ulici č. 1101 v Bytči, a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 019/2007

zo dňa 13.12.2007.
17. Dňa 17.2.2006 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a Ing. Rastislavom Kováčikom COMP-
SHOP,sosídlomSlov.nár.povstania151,SpišskáNováVesakonájomcomuzatvorenánájomnázmluva,
vktorejvčl.Iods.1jeuvedené,žeprenajímateľakovlastníknehnuteľnostibytovéhodomuČ..J..XXXXF.
K.. Z. R. T. touto nájomnou zmluvou prenecháva nájomcovi do nájmu a) dohodnutú časť vnútornej plochy

steny cca 2m2 v priestore medzi strojovňami výťahov na streche domu za účelom umiestnenia 2 ks
skriniek pre napájacie el. zariadenie vonkajších antén, b) miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre
umiestnenie stožiaru pre prijímacie a vysielacie antény a anténne zvody zariadenia IC 3000, určeného
na šírenie internetu na frekvencii 2400-2483,5 MHZ. Nájomné bolo dohodnuté v č.l. II ods. 1 vo výške
14250,- Sk. Podľa čl. III ods. 1 bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.

18. Dňa 13.6.2007 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok č.1 k vyššie uvedenej zmluve,
podľa ktorého sa čl.I ods.1 b) doplnil na znenie: b) miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre
umiestnenie stožiaru pre prijímacie a vysielacie antény a anténne zvody zariadenia IC 3000 určeného na
šírenie internetu na frekvencii 2400-2483,5 MhZ, krabica rozmerov 600x800x250mm antény (ZZ 5G65
24-LMP) pre šírenie internetu s káblovým rozvodom. Dodatkom došlo zároveň k zmene nájomného na

sumu 16000,- Sk ako aj čiastočnému doplneniu ďalších zmluvných dojednaní.
19. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že podnikateľský subjekt Ing. Rastislav Kováčik, COMP-
SHOP ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31.5.2008 a činnosti ktoré prostredníctvom inštalovanýchzariadení dovtedy vykonával prevzal žalovaný, kde má Rastislav Kováčik aj majetkovú účasť a vystupuje
v spoločnosti aj ako konateľ.
20. Dňa 28.8.2002 žalobca uzatvoril so žalovaným Dodatok č. 2 k zmluve o nájme zo dňa 17.2.2006,

ktorým strany opätovne upravili rozsah užívaného priestoru tak, že čl. I ods. 1b sa mení na znenie:
miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre umiestnenie na konzoly 2 ks antén ZZ5G6P24
- LMP s priemerom 400mmm, 5,00 - 9,95 GHz 24 dB s MF korektorom a inštaláciu krabice
rozmerov 500x500x250mm zo západnej strany na vonkajšiu stranu strojovne výťahov. Telekomunikačné
zariadenie BR 5811BEO bude zdemontované.

21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný má v spoločných častiach, zariadeniach a
priestoroch bytového domu umiestnené žalobcom označené zariadenia určené na šírenie internetu a že
medzi sporovými stranami prebiehala v roku 2015 písomná komunikácia ohľadom zmeny podmienok
nájomnej zmluvy a následne v roku 2016 ohľadom odstránenia uvedených zariadení.
22. Žalobca listom zo dňa 22.3.2016 adresovanom žalovanému oznámil, že dňa 15.2.2016 sa konala
schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu J..Č.. XXXX F. Z. K. R. T., v

priestoroch ktorého prevádzkuje elektrotechnické zariadenia. Uznesením č.13 vlastníci rozhodli o
ukončení nájomného vzťahu. Týmto v mene vlastníkov predmetného bytového domu dáva výpoveď
z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 17.2.2006 v zmysle jej dodatkov a prechodu práv a povinností, s
odkazom na čl. III. ods. 2 Zmluvy o nájme, podľa ktorého je možné vypovedať zmluvu písomnou
výpoveďoustrojmesačnouvýpovednoulehotou,ktorázačínaplynúťprvýmdňomkalendárnehomesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede.
23. Medzi sporovými stranami nebolo sporné doručenie výpovede a skončenie nájmu ku dňu 30.6.2016.
24. Právny zástupca žalovaného v liste zo dňa 25.8.2016 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu
vo veci: výzva na demontáž zariadení - odpoveď na list zo dňa 25.8.2016, uviedol, že reaguje na
list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.8.2016, ktorý bol reakciou na jeho repliku na výzvu SBD

Bytča so dňa 25.7.2016, ktorým oznámili jeho klientovi, že dňa 31.7.2016 mala uplynúť trojmesačná
výpovedná lehota nájomnej zmluvy ohľadom bytového domu F. Z. K. XXXX R. T. a súčasne ho vyzvali na
demontáž inštalovaných elektrotechnických zariadení, s tým, že sa nestotožnil s jeho právnym názorom
a naďalej trvá na tom, že jeho klient je povinný odstrániť svoje zariadenia z predmetnej nehnuteľnosti,
pričom svoj názor odvádza od stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoje SR

( ďalej „MDVRR SR“) zo dňa 7.11.2013. Súčasne mu zaslal na vedomie iné stanovisko MDVRR SR
zo dňa 21.12.2011, kde je prezentovaný odlišný názor ohľadom preukazovania verejného záujmu. Z
uvedeného stanoviska vyplýva, že sieť jeho klienta, s ohľadom na čas jej vybudovania, ako j ostané
okolnosti, bola zriadená v súlade s platným právnym poriadkom, a teda aj naďalej používa plnú právnu
ochranu. Totiž v čase jej vzniku v predmetnej oblasti existovala len minimálna hospodárska súťaž na

relevantnom trhu verejných elektronických komunikačných sietí, teda verejný záujem bol daný. Uvedené
stanoviskovyplývadokoncapriamozpredpisovEurópskejúnie,ktorávyzývačlenskéštátynabudovanie
novej generácie, tzv. širokopásmový internet. Ohľadom argumentácie údajnej potreby dohody vlastníka
nehnuteľnosti a podniku uviedol, že právna úprava skutočne takúto dohodu nevyžaduje, ale aj pre
prípad, že by to bolo potrebné hoc aj teoreticky pripustiť, tak je zrejmé, že jeho klient splnil aj uvedenú

podmienku, pretože mal s vlastníkmi, resp. správcom uzavretú nájomnú zmluvu. Preto mu opakovane
prezentoval stanovisko, že napriek skončeniu platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy, je jeho klient aj
naďalej oprávnený prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť na základe príslušných ustanovení
slovenského právneho poriadku, na základe existencie zákonného vecného bremena podľa ust. § 66
ods. 1 písm. a) Z.č. 351/2011 Z.z., pretože sieť bola vybudovaná v súlade s príslušnými právnymi

ustanoveniami a bude prevádzkovaná aj naďalej. V závere listu prezentoval záujem jeho klienta umožniť
aj naďalej primeraným spôsobom profitovať vlastníkom nehnuteľnosti zo skutočnosti, že nej na nej
umiestnená sieť. Jeho klient sa nebráni opätovnému uzatvoreniu či už nájomnej alebo obdobnej zmluvy,
ktorá by bola platným právnym titulom, na základe ktorého by bolo možné vlastníkom nehnuteľnosti
poskytovať primerané peňažné plnenie.

25. Žalobca predložil obidve stanoviská MDVRR SR v otázke preukazovania verejného záujmu, na ktoré
strany odkazovali vo svojich písomných vyjadreniach v rámci mimosúdnej komunikácie pred podaním
žaloby.
26. V stanovisku MDVRR SR zo dňa 21.12.2011 je uvedené, že práva podľa § 66 ods. 1 Zák.č.
351/2011 Z.z. predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv. Zákon zakotvuje podmienky, za ktorých

sa tento zásah môže uskutočniť. V prípade verejných elektronických komunikačných sietí je základnou
podmienkou preukázanie verejného záujmu pri zámere vykonať niektoré zo zákonných oprávnení
uvedených v § 66 ods.1. Určenie, čo je verejným záujmom, je pritom potrebné posudzovať vždy
v každom prípade osobitne. Budovanie verejných elektronických komunikačných sietí v oblastiachkde nie sú žiadne siete alebo hospodárska súťaž medzi nimi je minimálna, je jednoznačne vo
verejnom záujme. Tento fakt podporujú princípy regulácie vyjadrené v zákone o elektronických
komunikáciách. V súčasnosti je verejným záujmom najmä budovanie tzv. sietí novej generácie,

umožňujúcich širokopásmový( vysokorýchlostný ) prístup k internetu, ktorý podporuje priamo Európska
únia.EUvyzývačlenskéštátykzjednodušeniuprocesuaodstraňovaniuadministratívnychbariér,pričom
zároveň pripravuje aj finančné nástroje na podporu budovania takýchto sietí. Vláda SR reflektuje na
tieto ciele vo svojich dokumentoch, najmä v Národnej stratégii pre širokopásmový prístup a v Národnej
politike pre elektronické komunikácie. V prípade bytových domov, najmä ak už nejaký poskytovateľ

elektronických komunikačných služieb v nich pôsobí, sa právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností
v príslušnom bytovom dome primárne riadia zákonom č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého o skutočnostiach
týkajúcich sa bytového domu rozhoduje zhromaždenie všetkých vlastníkov ( §7c ods.9), ak o nich podľa
uvedeného zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva.
27. V stanovisku MDVRR SR zo dňa 7.11.2013 je uvedené, že zriaďovanie elektronických
komunikačných sietí sa uskutočňuje v súlade so zákonom č.50/1976 Zb. ( stavebný zákon ) a v

súlade so zákonom č. 351/2011 ( ďalej len „ZEK“ ). ZEK v §66 upravuje práva a povinnosti k
cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a služieb.
Tieto práva predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv. ZEK však podmienky ,za ktorých možno
tento zásah uskutočniť. Základnou podmienkou je preukázanie verejného záujmu pri zámere vykonať
niektoré zo zákonných oprávnení uvedených v § 66 ods. 1. Určenie, čo je verejný záujem, je

pritom potrebné posudzovať vždy v každom prípade osobitne. Na podmienku preukázania verejného
záujmu sa kumulatívne viaže druhá podmienka, ktorou je vykonanie príslušných oprávnení len v
nevyhnutnom rozsahu. Ustanovenie § 66 ods. 1 ZEK je potrebné chápať s príslušnými článkami Ústavy
Slovenskej republiky, v ktorej sú zakotvené základné práva a slobody a podľa ktorých vlastníctvo
zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami

chránenými zákonom. Ustanovenie § 66 ods. 1 ZEK korešponduje s čl. 20 Ústavy SR. Vzhľadom
na to ZEK ustanovuje podmienku preukázania verejného záujmu a predpokladá dosiahnutie dohody
medzi príslušným podnikom a vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. V prípade „nedohody“ medzi ním a
vlastníkommusípodnikverejnýzáujempreukázaťnapríslušnomsúde,rozsudkomktoréhobudeviazaný
tak podnik, ako i vlastník nehnuteľnosti. V prípade bytových domov sa právne vzťahy medzi vlastníkmi

nehnuteľnosti v príslušnom bytovom dome primárne riadia zákonom č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého o
skutočnostiach týkajúcich sa bytového domu rozhoduje zhromaždenie všetkých vlastníkov ( §7c ods. 9),
ak o nich podľa uvedeného zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva.
28. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor ekonomickej regulácie
vydal dňa 28.3.2019 žalovanému Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti ( dôkaz predložený

žalovaným ), v ktorom je uvedené, že dňa 21.3.2019 bola Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb ( ďalej len „úrad“) doručená žiadosť podniku COMP_SHOP, s.r.o.,
so sídlom Sidónie Sakalovej150, Bytča, IČO 36 800 015 ( ďalej len „COMP_SHOP, s.r.o.“) o vydanie
potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. COMP-SHOP, s.r.o. zároveň požaduje informácie o
splnení oznamovacej povinnosti právneho predchodcu COMP-SHOP, s.r.o. - fyzickej osoby Rastislav

Kováči COM-SHOP s miestom podnikania Slov. nár. povstania 151, 061001 Spišská Stará Ves, IČO
41 943 741 ( ďalej len „Rastislav Kováčik COM-SHOP). Na základe záznamov úradu, konštatuje
nasledovné: 1. Dňa 21.12.2007 spoločnosť COMP-SHOP, s.r.o. oznámila úradu, že Rastislav Kováčik
COMP-SHOP v postavení predávajúceho a poskytujúceho internet prechádza z účinnosťou odo dňa
1.1.2008 na spoločnosť COMP-SHOP, s.r.o. a týmto dňom všetky zložky podnikania, ktoré sa vzťahovali

na podnik Rastislav Kováčik COMP-SHOP, prechádzajú na spoločnosť COMP-SHOP, s.r.o. 2. Úrad ako
orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o elektronických
komunikáciách“) potvrdzuje splnenie oznamovacej povinnosti o zámere začať poskytovať elektronické
komunikačné siete a elektronické komunikačné služby podľa § 15 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z.

o elektronických komunikáciách nasledovne: Rastislav Kováčik COMP-SHOP: bezdrôtová sieť pevná
- služby prístupu k sieti internet ( od marca 2006). COMP-SHOP, s.r.o: - bezdrôtová sieť pevná -
služby prístupu k sieti internet ( od marca 2006, - pevná sieť - KDS - služba retransmisie R a TV
programových služieb, šírenie R a TV signálu ( od mája 2013 ), - pevná sieť - iné hlasové služby -
VoIP ( od mája 203 ), - pevná sieť optická - služby prístupu k sieti internet, služby prenosu dát ( od

marca 2013 ), - pevná sieť bezdrôtová - prenájom okruhov, služby prenosu dát ( od marca 2013 ). Ďalej
je v potvrdení uvedené, že podľa § 13 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je spoločnosť
oprávnená poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom
o elektronických komunikáciách a Všeobecným povolením č.1/2014 na poskytovanie elektronickýchkomunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb ( ďalej len „VP č.1/2014“). V závere
potvrdenia úrad žalovanému uviedol informácie s poukazom na ust. 15 ods. 3 zákona o elektronických
komunikáciách.

29. Z internetovej stránky Úradu pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb -
dôkaz vykonaný na pojednávaní dňa 18.3.2019 súd zistil, že pod č. 1590 je zaevidovaný žalovaný a
je zaevidovaný ako poskytovateľ pevnej siete a rádiosiete, ďalej je evidovaný pod označením AB, AD
A F, AH, AJ.
30. Na pojednávaní dňa 18.3.2019 súd vykonal dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného

Rastislava Kováčika, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že tak ako už bolo uvedené odkúpili
telekomunikačné zariadenia na danej bytovke od firmy, ktorá poskytovala tieto služby, hlavne v tej dobe
internet a ktorá mala uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá sa v podstate preniesla sa na nich. V roku 2006
začali s rekonštrukciou daného bodu a začali poskytovať aj v lokalitách v okrese Bytča internet, hlavne
vtedy internet do lokality, kde nebol žiadny internet a tým pádom internetizovali dané lokality, aby rôzne
inštitúcie či obce, školy mali prístup k tomuto internetu. Samozrejme ubehla už určitá doba, celá tá sieť

sa rekonštruuje, poskytujú do jednotlivých lokalít aj v rámci tejto siete, ktorá ide aj na tejto bytovke sieť
novejgenerácie,kčomuichzaväzujeajmemorandum,ktorémajúpodpísanésoštátomnainternetizáciu
lokalít, ktoré nemajú ešte sieť novej generácie a tak isto z tejto siete poskytujú už teraz služby okrem
internetu, televíziu, telefónnu službu a ľudia môžu využívať vysokorýchlostný internet vďaka tomuto aj
nielen priamo v danej bytovke, ale aj ďalšie lokality v okrese Bytča ako sú jednotlivé dedinky v okrese a

nie je možné, aby odpojili tie jednotlivé obce, kde sú školy, inštitúcie popripájané, ktorí využívajú už teraz
optický internet od ich firmy aj telefónne služby a poprípade televíziu. Na bytovom dome sú inštalované
zariadenia a tak isto optické káble, cez ktoré tečú dáta pre jednotlivé lokality v celom okrese Bytča a
cez tieto dáta sú poskytované internet, televízia, telefón pre občanov v okrese, cez tieto zariadenia sú
zabezpečované aj služby pre núdzové linky. V tom čase keď začali s budovaním týchto zariadení a s

poskytovaním služieb zabezpečovali príjem alebo signál aj pre priľahlé oblasti a to najmä Kolárovice,
Petrovice,vBytčijednotlivélokality,ktoréaninebolipokrytévysokorýchlostnýminternetom.Vrámcitohto
poskytovania služieb poskytujú vysokorýchlostný internet, televízne služby, telefónne služby vrátane
tých núdzových hovorov. V súčasnej dobe poskytujú vysokorýchlostný internet ako optický, v čase
keď začínali to bol rádiový internet. V minulosti sa vysokorýchlostný internet poskytoval cez modem

a vlastne teraz ho poskytujú ako neobmedzený s určitým dátovo časovo neobmedzeným rozsahom.
Ak by súd uložil povinnosť odstrániť dotknuté zariadenia, v širšej časti okresu Bytča by im prestali
fungovať jednotlivé služby a pre nich by to bol havarijný stav a v podstate tieto subjekty by museli prejsť
k iným poskytovateľom. Žalobca žiada odstrániť všetky zariadenia a teda aj zariadenia cez ktoré ide
optický internet. V Bytči sú viacerí operátori, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu, ktorí operátori majú aké

pokrytie. Tak ako deklarovali v oznámení na telekomunikačný úrad, poskytujú služby na celom území
SR, resp. majú možnosť, avšak na celom území nemajú pokrytie ale poskytujú vo viacerých lokalitách,
v prípade odstránenia dotknutých zariadení na predmetnom dome by mohlo dôjsť k prerušeniu týchto
služieb v okrese Bytča. Ďalej uviedol, že už nevie, v ktorom roku to bolo, ale bol tam návrh na zvýšenie
nájomného, s čím nesúhlasili a chceli sa dohodnúť na primeranej cene. Mali záujem rokovať ohľadom

ceny za prenájom, ale tak ako uviedol, primeranej ceny, avšak nebola daná absolútne žiadna možnosť
rokovania, v podstate bola im doručená výpoveď a taktiež sa snažili komunikovať priamo s vlastníkmi
ale nebolo im umožnené prísť na schôdzu v bytovom dome, pretože bytové družstvo povedalo, že tam
nemajú čo robiť na tej schôdzi.
31. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
32. Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom

práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
33. Podľa ust. § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo
zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.

34. Podľa ust. § 151p ods. 1 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec
už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.35. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje
a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných
služieb, b) podmienky na používanie rádiových zariadení, c) reguláciu elektronických komunikácií,

d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačnýchslužieb,e)ochranuelektronickýchkomunikačnýchsietíaelektronickýchkomunikačných
služieb, f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, g) oprávnenia a povinnosti k cudzím
nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí, h)
ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a i)

pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
36. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu
alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len "signál") po elektronických
komunikačných sieťach.
37. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je
funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích

zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení,
rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných
sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na
rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a
televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

38. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne
používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos
signálov medzi koncovými bodmi siete.
39. Podľa ust. § 2 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 247/2015 Z. z. účinnom od
01.01.2016, fyzickou infraštruktúrou je akákoľvek časť siete alebo časť siete určenej na poskytovanie

iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné
zariadenie. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory,
vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov,
veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty,
rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy,

ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm.
a). Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti [2a) Zákon č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov] nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa
tohto zákona. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym prvkom vysokorýchlostnej siete.

40. Podľa ust. § 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 247/2015 Z. z. účinnom od
01.01.2016, vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické
vybavenie územia, [3) § 43a ods. 3 písm. h) a i), § 55 ods. 2 a § 139a ods. 10 písm. e) zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov] najmä
nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a

rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie
je súčasť siete.
41. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., elektronická komunikačná služba (ďalej len
„služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose
signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných

na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo
vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby
informačnejspoločnosti,[2)§2písm.a)zákonač.22/2004Z.z.]ktorénespočívajúúplnealeboprevažne
v prenose signálov v sieťach.
42. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej

používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame
alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného
alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
43. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., pridružené prostriedky sú pridružené služby,
fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú

alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú
najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické
zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry,
stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.44. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 247/2015 Z. z. účinnom od
01.01.2016, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa §
15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

[5) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka]
45. Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 319/2017 Z. z. účinnom od
01.01.2018, podnik poskytujúci verejnú službu na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom
čísla alebo čísel z národného číslovacieho plánu je povinný zabezpečiť a) koncovým užívateľom,
vrátane užívateľov verejných telefónnych automatov, bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím

jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania, b)
koncovýmužívateľomsozdravotnýmpostihnutímrovnakýprístupktiesňovýmslužbám,akýmajúostatní
koncoví užívatelia a v čo najväčšej možnej miere prístup k službám poskytovaným v rámci číselného
rozsahuzačínajúcehosačíslom„116“,c)koncovýmužívateľomjednotnéhoeurópskehočíslatiesňového
volania „112“ bezplatné volanie eCall. [35b) čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall

využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú.v. EÚ L 123, 19.5.2015)
v platnom znení]
46. Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. , univerzálna služba je minimálny súbor služieb,
ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým koncovým užívateľom
bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena prihliadajúca na úroveň

spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov.
47. Podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a
ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej
nehnuteľnosti.
48. Podľa ust. § 66 ods. 2 veta prvá zákona č. 351/2011 Z. z., povinnosti zodpovedajúce oprávneniam

podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami [49) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka, § 139
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov] viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach.
Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. [50) § 35 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]

49. Podľa ust. § 66 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 238/2017 Z. z. účinnom od
01.01.2018, na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či a) sieť slúži alebo
má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením, b) sa sieť
poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky, c) prostredníctvom siete je alebo
má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa § 41, d) je alebo má

byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba, e) sieť je alebo má byť prepojená podľa
§ 27, alebo f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie
schválenej vládou.
50. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
51. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu uvedeného v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku, pri
aplikácii § 145 CSP a súhlasu žalovaného súd konanie v časti označených zariadení uvedených v
prvom výroku tohto rozsudku zastavil.

52. So zreteľom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodnil svoju žalobu je zrejmé, že ako správca
bytového domu na K.. Z. Č.. XXXX R. T. sa domáha ochrany vlastníckeho práva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome pred tvrdeným neoprávneným zásahom zo strany
žalovaného, a to z dôvodu, že ku dňu 30.6.2016 zanikol právny dôvod (nájomné právo na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 17.2.2006), na základe ktorého mal žalovaný oprávnenie užívať dotknutú

nehnuteľnosť a žalovaný tak následne užíva dotknutú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
53. V danom prípade tak išlo o žalobu podľa cit. ust. § 126 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie upravuje nárok
vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná
orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná
nezávislými súdmi. Východiskom pre súdnu ochranu je ust. § 4 OZ, ktorá je zdôraznená aj v procesnom

predpise (čl. 1 CSP). Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom žaloby na
vypratanie. Ide o žalobu na plnenie a chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať,
užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Táto žaloba predpokladá, že iná
osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, užíva nehnuteľnú vec patriacu vlastníkovi tým, že má vnej umiestnené svoje hnuteľné veci a súčasne odmieta tieto veci z tejto nehnuteľnosti odstrániť. Aktívna
vecnálegitimáciapatrívlastníkovi.Pasívnavecnálegitimáciaprislúchaosobe,ktorámánanehnuteľnosti
umiestnené hnuteľné veci, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.

54. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zákona č. 182/1993 Z.z. s poukazom na
to, že zo zákonných a zmluvných podmienok mu vyplýva povinnosť dbať o ochranu práv a záujmov
vlastníkov. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zaujal Krajský súd v Žiline jednoznačný právny
záver v rozhodnutí uvedenom v bode 7. tohto odôvodnenia, ktorým je tunajší súd podľa § 391 ods. 2
CSP viazaný, a preto sa už ďalej aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu nezaoberal.

55. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že dotknutú nehnuteľnosť neužíva bez právneho dôvodu, keďže je
oprávnený zo zákonného vecného bremena podľa cit. ust. § 66 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 66 ods. 1
písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. na dotknutej nehnuteľnosti prevádzkovať Zariadenie.
56. Súd sa tak zaoberal otázkou, či žalovanému vzniklo právo zákonného vecného bremena v zmysle
cit. ust. § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré ho oprávňuje mať naďalej umiestnené Zariadenie na /
v dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Predpokladom vzniku vecného bremena žalovaného

podľa cit. ust. § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. je: 1. žalovaný je podnikom v zmysle cit. ust. § 5
ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z.; 2. ktorý zriadil a prevádzkuje na dotknutej nehnuteľnosti verejnú sieť
definovanú v cit. ust. § 2 ods. 2 v spojení s ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., resp. postavil na dotknutej
nehnuteľnosti vedenie tejto verejnej siete ; 3. vo verejnom záujme a 4. a nevyhnutnom rozsahu.
57. K naplneniu 1. predpokladu uvedenému v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku možno uviesť,

že žalovaný preukázal, že je podnikom v zmysle cit. ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z., čo vyplýva
z potvrdenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor ekonomickej
regulácie ( ako príslušného orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa ust. § 6
ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. ), v zmysle ktorého tento úrad podľa ust. § 15 ods. 3 Zákona
č. 351/2011 Z. z. potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti žalovaným o poskytovaní elektronických

komunikačných služieb: bezdrôtová pevná sieť - služby prístupu k sieti internet od roku 2006, služba
retransmisieRaTVprogramovýchslužieb,inéhlasovéslužby,pevnásieťoptická-prístupksietiinternet,
služby prenosu dát, pevná sieť bezdrôtová - prenájom okruhov, služby prenosu dát od roku 2013. Ďalej
úrad potvrdil, že žalovaný je podľa ust. § 13 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. oprávnený poskytovať
elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. a

všeobecným povolením č. 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb.
58. K naplneniu 2. predpokladu uvedenému v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku súd konštatuje,
že zo zhodných tvrdení strán sporu (žalobca toto tvrdenie uviedol v samotnej žalobe,), ktoré žalovaný
nerozporoval a o ktorých pravdivosti nemal závažné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP ) vyplýva , že

ide o technologické zariadenie určené na šírenie internetu, ktoré pozostáva z anténných systémov a
príslušnej infraštruktúry nachádzajúcich sa na vonkajšej severnej, východnej, západnej, južnej stene
strojovne výťahu, v strojovni výťahu, na chodbe v spoločných priestoroch , a teda v danom prípade
ide o Zariadenie umožňujúce prenos signálov a Zariadenie je súčasťou vedenia verejnej elektronickej
komunikačnej siete podľa cit. ust. § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. Z uvedeného je tak zrejmé,

že žalovaný na / v dotknutej nehnuteľnosti zriadil a prevádzkuje verejnú sieť v zmysle cit. ust. § 2 ods.
2 v spojení s ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z.
59. Pokiaľ ide o naplnenie 3. predpokladu uvedeného v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku súd
považuje za potrebné uviesť, že cit. ust. § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 len príkladmo vymedzuje
posudzovanie verejného záujmu. Ako všeobecné výkladové pravidlo platí, že ak právny pojem vyvoláva

problémy pri aplikačnej činnosti, je potrebné postupovať podľa ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, teda ,
že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pojem verejný záujem je nateraz v právnom poriadku SR
expressis verbis definovaný len v ust. čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ako záujem, ktorý prináša majetkový

prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. V ods. 3 potom tento ústavný
zákon stanovuje, že osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový
prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Po novelizácii
Zákona č. 351/2011 Z. z. účinnej od 01.01.2018 je potom istým vodítkom k posudzovaniu verejného
záujmu aj ust. § 66 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 351/2011 Z. z. Verejný záujem je teda definovaný vo

všeobecnom vymedzení zavedením inštitútu prospešnosti a obsahovým vymedzením pojmu osobný
záujem ako opozita k pojmu verejný záujem. V uvedenom kontexte je verejný záujem možné preto
hodnotiť vždy na základe dvoch znakov: prospechu, pričom ide o prospech majetkový alebo iný, čo
spolu možno chápať ako verejný prospech a subjektu, ktorému je prospech určený (buď všetkým, čobude v praxi ťažko realizovateľné, alebo aspoň „mnohým“). Možno tiež ustáliť, že definícia verejného
záujmu obsiahnutá v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. je významným interpretačným pravidlom pre
celý právny poriadok SR, pretože iný zákon žiadnu definíciu verejného záujmu neobsahuje. Z pohľadu

rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je potrebné pri hodnotení verejného záujmu vychádzať z toho,
že ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré
zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva a ak verejný záujem je nadradený a
objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú.
(nález Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 33/95 zo dňa 20.12.1995). Ďalej súd s odkazom na

znenie ust. § 2 ods. 1, 8 a 14, § 4 ods. 4, § 66 ods. 1, 2, 6 a 7 Zákona č. 351/2011 Z. z.
považuje za nespochybniteľnú aj skutočnosť, že pokiaľ ide o budovanie elektronických komunikačných
sietí, táto sieť prináša vždy buď majetkový prospech alebo iný prospech (najčastejšie) všetkým alebo
mnohým (najčastejšie) občanom, tak, že títo prostredníctvom nej môžu napríklad telefonovať, pracovať
s internetom, pozerať televízne programy atď. Tu treba osobitne spomenúť aj ust. § 41 ods. 1 písm. a)
Zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré žalovanému ako podniku poskytujúcemu elektronické služby vymedzené

v potvrdení úradu, ukladá zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k tiesňovým službám s
využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísiel tiesňového
volania.Natomtomiestesúddávadopozornostiajeurópskeprávoelektronickýchkomunikácií,ktoréjez
podstatnejčastitransponovanéajdoprávnehoporiadkuSR,vrátanezákonač.351/2011Z.z.Regulačný
rámec, ktorým je SR od vstupu do EU viazaná, pozostáva predovšetkým z nasledujúcich právnych

predpisov ES: Smernice č. 2002/19/21/EC Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom regulačnom
rámci pre siete a služby elektronických komunikácií (rámcová smernica); Smernice č. 2002/19/
EC Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k sieťam elektronických komunikácií a pridruženým
zariadeniam a o jej prepojení (prístupová smernica); - Smernice č. 2002/20EC Európskeho parlamentu
a Rady o oprávnení pre siete a služby elektronických komunikácií (autorizačná smernica); - Smernice č.

2002/22/EC Európskeho parlamentu a Rady o univerzálnej službe a užívateľských právach týkajúcich
sa sietí a služieb elektronických komunikácií (smernica o univerzálnej službe); - Smernice Komisie č.
2002/77/ES o hospodárskej súťaži na trhoch s elektronickými komunikačnými systémami a službami
(súťažná smernica) a ďalšie. Ust. čl. 14 až 16 Rámcovej smernice, sa tiež týkajú účinnej konkurencie
na relevantných trhoch a stanovenie (zachovanie, zmeny alebo zrušenie) povinností pre podnikateľské

subjekty s významnou tržnou silou. Čl. 11 Rámcovej smernice (obmedzenie vlastníckych práv tretích
osôb), potom zdôrazňuje nevyhnutnosť rýchleho zriaďovania elektronických komunikačných sietí a
predznamenáva aj verejný záujem na tomto zriaďovaní. Reguluje práva a povinnosti podnikateľských
subjektov pri žiadostiach o udelenie inštalovať zariadenia na verejnom alebo súkromnom majetku, cez
tentoalebopodním.Členskéštáty,tedaajSR,súpovinnévsúladestýmtočlánkomzabezpečiťefektívne

postupy, ktoré umožnia riešenie rýchleho zriaďovania sietí a zároveň napĺňania princípov regulačného
rámcamedziktorépatríajpodporarozvojanovýchtechnológiíaobmedzovanie(minimalizácia)regulácie
v závislosti na vyspelosti trhu a v neposlednom rade aj vytvorenie zodpovedajúcej hospodárskej
súťaže na trhu elektronických komunikácií v rámci EÚ. Ako vyplýva zo zákona č. 351/2011 Z. z.,
európskeho práva elektronických komunikácií a v konečnom dôsledku aj z elementárnej logiky, verejné

elektronickékomunikačnésietesúsieťami,nazhotovovaníaprevádzkovaníktorýchjevždydanýverejný
záujem. Elektronizácia štátnej správy, samosprávy, zdravotníctva, či iných odvetví nie je možná bez
rýchlej, kvalitnej a spoľahlivej verejnej siete. Tu napríklad považuje súd za nadbytočné dokazovanie,
že štát má záujem na čo najrýchlejšom vybudovaní týchto sietí (napríklad komunikácia prostredníctvom
elektronických schránok, kde už v súčasnosti niektoré podania na súdy, daňové úrady, sociálne a

zdravotné poisťovne nie je možné vykonať inak ako elektronicky, elektronické zdravotníctvo, a pod.)
tak, aby čo najskôr bolo možné elektronicky vybavovať rýchlo a spoľahlivo všetky podania občanov,
prepojiť všetky orgány štátu s podnikateľskými i nepodnikateľskými subjektmi a pod., k čomu je
potrebné predovšetkým spoľahlivé a dostatočné pokrytie celého územia SR príslušnými signálmi . Ak
súd vychádza teda pri definovaní verejného záujmu z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a teda

vyhodnotí ho ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým
občanom spočíva. V prípade dotknutých zariadení žalovaného, ktoré ako je zrejmé z uvedeného, je
súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete ( VEKS) ich dôležitosť spočíva najmä vtom, že ich
prostredníctvom je umožnené pokrytie územia mesta Bytča s priľahlým okolím, teda nie len dotknutej
budovy, čo vyplývalo z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorú žalobca nerozporoval a

súd o pravdivosti ktorej ani nemal závažné pochybnosti potrebnými komunikačnými signálmi mobilnej
siete a to tak 1. hlasovými službami/zvukovými signálmi, 2. internetovým signálom, 3. televíznym
signálom, aj 4. rádiovým signálom, čiže prináša nesporne minimálne iný prospech pre bližšie nezistiteľný
počet fyzických aj právnických osôb. Predmetné zariadenia na dotknutej budove žiadnym spôsobomnebránia využívaniu tejto budovy na účel, na ktorý je určená a jej prevádzkovanie nespôsobuje
žiadnu ujmu vlastníkom/užívateľom budovy ani blízkemu, či vzdialenému okoliu. Potreba zavádzania
nových technológií a záujem zrýchliť internet, či zabezpečiť prenos TV signálu je nepochybne iným

prospechom pre bližšie nezistiteľný počet občanov (nejedná sa len o ľudí pravidelne sa vyskytujúcich
alebo bývajúcich v bezprostrednom okolí dotknutej budovy), vrátane ľudí vyskytujúcich sa v dosahu
predmetných zariadení len celkom sporadicky.
60. Súd tak s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na prevádzkovaní dotknutých zariadení
je verejný záujem a táto je súčasťou vedenia VEKS a žalovaný má právo užívať dotknuté priestory

vo verejnom záujme, a to aj preto, že ich užívanie (ako to uvádzal aj žalovaný ) nie je v súčasnosti
možné dosiahnuť z iného právneho dôvodu, pričom v tomto prípade verejný záujem na prevádzkovaní
dotknutých zariadení je nadradený záujmu vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Na priestory na a v
ktorých sú prevádzkované zariadenia a jej súčasti sa vzťahuje ust. § 66 ods. 1 a 2 Zákona č. 351/2011 Z.
z. Dotknutá budova, na ktorej sa zariadenia nachádzajú a ktoré žalobca žiada odstrániť, sa v súčasnosti
spravuje režimom vecného bremena, vyplývajúceho zo Zákona č. 351/2011 Z. z. a potvrdenia o splnení

oznamovacej povinnosti, z ktorých je jednoznačné, že žalovaný má podľa ust. § 13 zákona č. 351/2011
Z. z. nielen oprávnenie, ale aj povinnosť poskytovať elektronické komunikačné služby a za tým účelom
budovať siete za podmienok stanovených Zákonom č. 351/2011 Z. z. a všeobecným povolením č.
1/2014, ktoré je zverejnené. V zmysle ust. čl. 13 ods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 4 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd povinnosti možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní

základných práv a slobôd. Ak sú ale zákonom uložené povinnosti, potom musia byť ich nositeľom
ponechanéajprávaichvykonávať.Ust.čl.20ods.3ÚstavySRaust.čl.11ods.3Listinyzákladnýchpráv
a slobôd stanovuje, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu
a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Z toho vyplýva jasne, že vlastníctvo žalobca

nesmie zneužiť (vedome ani nevedome) v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
Že všeobecným záujmom chráneným zákonom je aj plnenie povinností žalovaného tak, aby prevádzka
verejnoprospešného zariadenia nebola ohrozená, vyplýva o. i. aj z ust. § 286 Trestného zákona, ktorý
elektronickúkomunikačnúsieťzaraďujemedzivšeobecneprospešnézariadenia,ktorépožívajúzvýšenú
ochranu.

61. Napokon pokiaľ ide o naplnenie 4. predpokladu uvedeného v odseku č. 54 odôvodnenia tohto
rozsudku, možno konštatovať, že žalobca rovnako nenamietal, že by sporné Zariadenie žalovaného
ako súčasť vedenia verejnej siete nebolo postavené, resp. zriadené a prevádzkované na / v dotknutej
nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu, teda, že by mohlo byť obmedzenie vlastníka dotknutej
nehnuteľnosti ešte v menšom rozsahu.

62. Súd mal tak za preukázané naplnenie všetkých podmienok pre vznik žalovaným tvrdeného
zákonného vecného bremena podľa cit. ust. § 66 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 66 ods. 1 písm. a) Zákona
č. 351/2011 Z. z. Vznik zákonného vecného bremena, ako to vyplýva aj zo znenia cit. ust. § 66 ods. 2
Zákona č. 351/2011 Z. z., nie je podmienený vkladom (podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z.)
tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností, keďže nejde o právo vzniknuté zo zmluvy (zmluvné

vecné bremeno). Zákonné vecné bremeno sa totižto do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom
podľa ust. § 34 Zákona č. 162/1995 Z. z., ktorý ma na rozdiel od vkladu len deklaratórne účinky, inými
slovami povedané zákonné vecné bremeno podľa cit. ust. § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. vzniká
bez ďalšieho v momente naplnenia podmienok podľa cit. ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011
Z. z.

63. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy a inštalovania
predmetných zariadení došlo k vzniku zákonného vecného bremena, súd poukazuje na znie ust. čl.
20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že Ústava SR preferuje pred núteným obmedzením

vlastníckeho práva (vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu) obmedzenie vlastníckeho práva
na základe dohody s vlastníkom (teda „nenútenou“ formou). Ak teda medzi stranami sporu došlo
predmetnounájomnouzmluvoudo30.6.2016kprenechaniuprávažalobcuakovlastníkaužívaťdotknutú
nehnuteľnosť spôsobom dojednaným v nájomnej zmluve nebol právny dôvod pre nútené obmedzenie
vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti vo forme (núteného) práva zodpovedajúceho zákonnému

vecnému bremenu. Nájom a vecné bremeno totižto nemôžu vedľa seba obstáť. Takýto „kombinovaný“
právny vzťah zahrňujúci medzi účastníkmi nájom a vecné bremeno užívania rovnakej veci by len vytvoril
neistotu o tom, aké sú vlastne práva a povinnosti účastníkov vzťahu, čo vlastne účastníci chceli a či bola
ich vôľa určitá (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 2222/2011 zo dňa 29.05.2012)64. Súd tak vychádzajúc z toho, že žalovaný má k dotknutej nehnuteľnosti právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúcemu v práve umiestnenia a prevádzkovania predmetných zariadení na /
v dotknutej nehnuteľnosti teda nejde zo strany žalovaného k zásahom do vlastníckeho práva bez

právneho dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca z procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania
a v zostávajúcej časti bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté vyšším súdnym

úradníkom v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).