Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/1415/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119356148
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119356148.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej 1/ A. O., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/,XX,
XXX XX M., oprávnenej 2/ I. O., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M., oprávnenej 3/ X. O.,
nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M. a oprávneného 4/ B. C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
U. XXX/,XX, XXX XX M., všetci zast. zákonnou zástupkyňou, matkou B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U.
XXX/,XX, XXX XX M., proti povinnému Y.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX H.,

právne zast. Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 50 595 652, so sídlom G. Švéniho 6,
971 01 Prievidza, konajúca konateľom JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, vedenej pred súdnym
exekútorom JUDr. Markom Rusom, so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca,
pod sp. zn. 278Ek 478/19, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, rozhodujúc o
sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1415/2019 zo dňa
30. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1415/2019
zo dňa 30. decembra 2019 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1415/2019 zo dňa 30. decembra 2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávnených 1/, 2/, 3/, 4/ doručeného súdu dňa 28.8.2019 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného
exekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudokOkresnéhosúduPrievidza,sp.zn.17P/17/2017zodňa11.9.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.9.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným
titulom bol povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na dcéru A., nar. X.XX.XXXX v sume vo výške
100,-EUR, na dcéru I., nar. X.XX.XXXX v sume vo výške 80,-EUR, na dcéru X., nar. X.XX.XXXX v

sume vo výške 80,-EUR a na syna B. C., nar. XX.X.XXXX v sume vo výške 70,-EUR mesačne, ktoré
je povinný poukazovať matke maloletých vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý
sa výživné poskytuje. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ domáhali vymoženia
zameškaného výživného do augusta 2019 vo výške 1.120,-EUR a bežného výživného, počnúc výživným
splatným v septembri 2019 spolu 330,-EUR mesačne.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/1415/2019 dňa 4.9.2019 súdneho
exekútora JUDr. Marka Rusa, so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca.
Doručenímpovereniasúdnemuexekútorovidňa4.9.2019sazačalaexekúciavykonávanáv neprospech
povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1415/2019 zo dňa

30.12.2019,vydanýmvyššímsúdnymúradníkom,súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievzmysle
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.4. Vyšší súdny úradník považoval tvrdenie povinného o tom, že pohľadávku oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/
uhradil a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie, za nedôvodné. Povinný síce súdu preukázal,

že od 1.9.2019 do dňa 13.9.2019 uhradil povinným 1/, 2/, 3/, 4/ sumu 1.320,-EUR a dňa 18.11.2019
sumu vo výške 80,-EUR, avšak zákonná zástupkyňa oprávnených 1/ 2/, 3/, 4/ so zastavením exekúcie
nesúhlasila, pričom uviedla, že povinný stále na výživnom dlhuje sumu 50,-EUR. Vyšší súdny úradník
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na podstatu vyživovacej povinnosti, ktorou je pravidelné
plnenie pravidelne vznikajúcich výdavkov a potrieb mal. dieťaťa, ktoré je potrebné priebežne uhrádzať..

Z predložených dokladov vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom prípade tomu tak nebolo
Povinný preukázal, že vyživovaciu povinnosť plnil dvoma platbami, avšak obidve realizoval až po začatí
exekúcie vedenej voči nemu. Exekúcia sa preto začala voči nemu dôvodne. Vyšší súdny úradník preto
konštatoval, že nakoľko povinný neuhradil vyživovaciu povinnosť voči oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ riadne
a v celom rozsahu, pričom neuhradil ani trovy dôvodne začatej exekúcie a úhrady, výživného, ktoré
realizoval boli až po začatí exekúcie, nebol daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a návrh

povinného v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ako nedôvodný zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného
doručené dňa 27.1.2020, podal povinný dňa 30.1.2020, teda v zákonnej lehote, sťažnosť.

6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom právneho zástupcu tým, že záver súdu v
napadnutom uznesení zo dňa 30.12.2019 o dlhu na výživnom vo výške 50,-EUR je nesprávny z dôvodu,
že ešte dňa 27.12.2019 uhradil oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ sumu 160,-EUR. Z uvedeného vyplýva, že v
čase podania návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným nedlžil žiadnu sumu. Na základe uvedeného
žiada, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že nemá žiadne záväzky voči oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/.

7. K sťažnosti povinného, ktorá bola zákonnej zástupkyni oprávnených 1/, 2/, 3/, 4/ odoslaná zo strany
súdu dňa 5.2.2020, sa oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ nijakým spôsobom nevyjadrili.

8.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti

dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

14. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec

uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci,
z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ žiadali vykonať exekúciu na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 17P/17/2017 zo
dňa 11.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.9.2017. Návrhom na začatieexekúcie, doručeným súdu dňa 28.8.2019 sa oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ domáhali voči povinnému uhradenia
zameškaného výživného vo výške 1.120,-EUR do augusta 2019 a bežného výživného, počnúc výživným
splatným v septembri 2019 spolu 330,-EUR mesačne. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, dlh

na výživnom uhradil povinným 1/, 2/, 3/, 4/ v období od 1.9.2019 do dňa 13.9.2019 sumou 1.320,-EUR
a dňa 18.11.2019 sumou vo výške 80,-EUR. Dňa 27.12.2019 im uhradil sumu 160,-EUR. Uhradenie
uvedených platieb výživného povinný preukázal súdu aj dokladmi o úhrade.

16. Už z uvedených skutočností je zrejmé, že pokiaľ ide o všetky čiastočné úhrady povinného, tieto

povinný realizoval až po začatí exekučného konania a exekúcie. Možno preto konštatovať, že sa tak
stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia boli teda začaté dôvodne,
preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie
exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky
oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane

splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa
28.8.2019), resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 4.9.2019), ako tomu bolo aj v tomto prípade,
keď nárok oprávnených 1/, 2/, 3/, 4/ povinný plnil až po začatí exekučného konania, resp. exekúcie,
nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované
za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou úhrad pred začatím exekúcie), ktoré spôsobuje reálne

zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať
uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. V danom
prípade preto možno konštatovať, že súdny exekútor vymohol od povinného plnenie výživného počnúc
dňom začatia exekúcie v časti, v ktorej ho povinný uhradil. V tejto súvislosti sudca poukazuje aj
na ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa priority uspokojenia vymáhaných nárokov, pričom

v prípade vymáhania pohľadávky na výživnom, sa prijaté plnenie vždy použije najskôr na bežné
výživné.Účelomazmyslomvýživnéhojetotižzabezpečeniepravidelnýchopakujúcichsaodôvodnených
potrieb dieťaťa (strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a pod.), pravidelnými
opakujúcimi sa platbami výživného. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto vyšší súdny úradník
správne zamietol ako nedôvodný.

17. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1
Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1
Exekučného poriadku. V posudzovanej veci sudca preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod
na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1

Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného
poriadku. Súdny exekútor síce vymohol vymáhaný nárok v jeho časti, nie však v celom rozsahu. Výživné
v rozsahu v akom vyplýva z exekučného titulu (bežné aj zameškané) a trovy exekúcie sú tak stále
nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.

18. Okrem uvedeného, je ďalej potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o bežné výživné (330,-
EUR mesačne), toto povinný taktiež neuhrádzal včas a riadne. Exekučný súd vychádza z právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, na základe ktorého a v rozsahu ktorého vykonáva právo ním
priznané v prospech toho subjektu, v prospech ktorého bolo priznané. Súd ďalej zdôrazňuje, že právo
na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Tento rodič je iba platobné miesto na plnenie výživného.

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie
exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu,sudcapodanúsťažnosťpovažovalzanedôvodnúazamietolju,pretoženezistilžiadnyzákonný
dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22.Podľa§199evetyprvejadruhejpobodkočiarkuExekučnéhoporiadkuakjezástupcomoprávneného
alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými 1/, 2/, 3/, 4/,
súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania

s tým súvisiacich.

24. Oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o
trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním

návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok
voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom
nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený.
Keďžeoprávnení1/,2/,3/,4/nenavrhli,vrámcikonaniaonávrhupovinného,vrátanekonaniaosťažnosti
povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k

povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ trovy
konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).