Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119214030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119214030.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ECO Logistik s.r.o., so sídlom: Na
poříčí 1041/12, 110 00 Praha, IČO: 28934032, právne zast.: H | P | R Advokátska kancelária s.r.o.,
Galvaniho 7/7/D, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:51643359, proti povinnému: G. U.,
nar.: XX.X.XXXX, Q. L. XXX, XXX XX Q. L., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Matejovie,
so sídlom exekútorského úradu: Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, o vymoženie 50000

CZK s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/141/2019 zo dňa 3. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/141/2019 zo dňa 3. februára
2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Súd vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.01.2019
domáhal od povinného vymoženia istiny 50000 CZK s príslušenstvom a to na základe exekučného

titulu - Rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10.01.2017 sp. zn. 19CbZm/7/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.02.2018 a vykonateľnosť dňa 13.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 13CoZm 8/2017-130 zo dňa 24. 01. 2018 (ďalej tiež ako „exekučný titul“). Súd
dňa 29.01.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, so sídlom
Moyzesova669/15,03101LiptovskýMikuláš,IČO:37800001(ďalejlen„súdnyexekútor“).Povinnýpodal
u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.02.2019 s odkladným účinkom (§ 61k

ods. 2 Exekučného poriadku), ktorý súdny exekútor predložil postupom podľa § 61k ods. 5 Exekučného
poriadku dňa 07. 08. 2019 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 20.02.2019.

3. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil existenciou okolností, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu. Tieto podľa povinného spočívali v nesprávnom právnom posúdení veci súdom
prvého stupňa vo vzťahu k platnosti zmenky. Zmenka predložená v konaní 19CbZm/7/2015 vedenom

na Okresnom súde Žilina, na podklade ktorého je vedená exekúcia, bola podľa povinného získaná
podvodným spôsobom. S podpisom tejto zmenky povinný síce súhlasil, avšak len z dôvodu neznalosti.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že
návrh povinného považuje za neopodstatnený bez reálneho právneho základu. Vyjadrenie povinného
neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekučného konania, pričom so

všetkými námietkami povinného sa vysporiadal prvoinštančný súd.5. Súd v napadnutom uznesení po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k
záveru, že tento návrh je nedôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 19CbZm/7/20165 zo dňa 10.01.2017 bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 50

000 CZK spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 50 000 CZK od 14.09.2014 do zaplatenia. Podkladom
pre vydanie tohto exekučného titulu bolo okrem opisu rozhodujúcich skutočností a predložených príloh
taktiež predloženie vlastnej zmenky, emitovanej dňa 13.09.2012 povinným znejúcej na sumu 50 000
CZK. Skutočnosť, že povinný namieta v exekúcii platnosť zmenky z dôvodu svojej neznalosti, nie je
pre toto konanie právne významná a sama o sebe nemá žiadny vplyv na zákonnosť a oprávnenosť

vedenej exekúcie. Vo vykonávacom, exekučnom štádiu konania sa povinný má právo brániť návrhom
na zastavenie exekúcie proti vedenej exekúcii a to len z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.
Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravný prostriedok, ktorým je napádaný exekučný titul per se.
Návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok povinného spôsobilý vyvolať spor o prípustnosť
exekúcie, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. V exekučnom štádiu konania súd
vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom, nakoľko súd

vo vykonávacom konaní právo nenachádza ale len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
a nenahrádza tak súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je rozhodnutím
vo veci samej viazaný. Súd k povahe zmeniek dodal, že tieto majú povahu dokonalých a abstraktných
cenných papierov, ovládaných princípom rigor cambialis. Zmenka oprávňuje vlastníka zmenky uplatniť
práva zo zmenky bez potreby preukazovať existenciu týchto práv. Ďalej doplnil, že skutočnosť, že

zmenka bola získaná podvodným spôsobom, nebola nijakým spôsobom súdu osvedčená (preukázaná),
pričom je povinnosťou povinného uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení uvedených v
podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s

§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný „odvolanie“, ktoré podanie súd podľa jeho obsahu (§124 CSP)
posúdil ako sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/141/2019 zo dňa 3.
februára 2020, keďže zákon proti tomuto rozhodnutiu pripúšťa výlučne sťažnosť.

7. Povinný sa v podanej sťažnosti domáhal zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. Podľa povinného „v exekučnom titule môže ísť aj o trestný čin, avšak exekučné konanie
nerieši trestný čin, ale pohľadávku“. Preto je nutné exekučné konanie zastaviť v celom rozsahu. Povinný
zopakoval svoje tvrdenia, že zmenka bola nadobudnutá podvodným spôsobom. Závery súdov v Žiline

ako aj Okresného súdu Banská Bystrica, že podvodné konanie oprávneného nepreukázal, označil za
lož a nesprávny výklad práva. Poukázal na skutočnosť, že nie je správne, aby len on musel preukázať
tieto skutočnosti, keďže nemá ani na právnikov, pričom zlodeji a podvodníci nemusia preukázať nič.
Pokiaľ by ale súd v Žiline počúval obe strany, prišiel by na to, že oprávnený povinného oklamal tým,
že pri podpísaní zmenky tvrdil, že je to len formalita a keď bude pracovať dva roky do 13.09.2014,

bude splatená. Oprávnený to mal dobre premyslené, nechal povinného pár dní pracovať a potom ho
vyhodil bez rozviazania pracovného pomeru, čím porušil zmluvné podmienky odpracovania dvoch rokov.
Povinný žiadal sťažnostný súd, aby tieto skutočnosti preskúmal a aby od oprávneného žiadal predložiť
skončenie pracovného pomeru v písomnej forme, prípadne výzvu adresovanú povinnému, že ak
nenastúpi do práce, bude musieť zmenku uhradiť. Oprávnený takýmto predstieraním okolností v rozpore

so skutočným stavom konal vedome na škodu povinného, využil omyl povinného a tento úmyselne využil
v svoj prospech. Sú tak naplnené predpoklady pre vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti.

8. Oprávnený sa na výzvu súdu k sťažnosti povinného nevyjadril.

9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia

nie je prípustná.

12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13.Vzmysle§202ods.2Exekučnéhoporiadku,písomnévyhotovenieuznesenia,ktorýmsudcazamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242
CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§
240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná.

15. Povinný v podanej sťažnosti predovšetkým namietal, že exekučný titul je výsledkom konania
oprávneného, ktoré má znaky trestného činu podvodu a žiadal preto exekúciu zastaviť podľa § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku.

16. Dôvod zastavenia exekúcie zo strany súdu uvedený v ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku je formulovaný všeobecne a jeho účelom je umožniť, aby výkon rozhodnutia bol zastavený i v
iných závažných prípadoch, ktoré pre ich rôznorodosť nie je možné priamo predpokladať a špecifikovať
v právnej norme. Právna náuka aj súdna prax sú jednotné v názore, že musí ísť o také okolnosti,
pri ktorých je žiadané, aby výkon rozhodnutia bol označený ako neprípustný, a preto musí ísť o
okolnosti, ktoré sa v uvedenom smere vyznačujú zodpovedajúcou relevanciou, resp. pôsobia intenzívne

a v podstatnej miere, keďže prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola vykonaná, a nie
aby bola zastavená. Z pohľadu týchto zásad tvrdenie povinného, že dosiahnutie exekučného titulu
trestným činom oprávneného je tzv. iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, by bolo možné
považovať za relevantné, keďže v prípade preukázania tohto tvrdenia by bol výkon exekúcie v rozpore
s procesnými princípmi majúcimi základ v hmotnom práve - trestnom zákone, ktoré ovládajú aj konanie

o výkon rozhodnutia. Súd ale pripomína, že v zmysle § 193 CSP je viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti stanovuje, že prejudiciálne
otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do
jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Práve v ust. § 193 však taxatívnym spôsobom

vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len
v kompetencii príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Súd preto bez ďalšieho nemohol v
tomto konaní vychádzať zo záveru, že v posudzovanom prípade oprávnený vydanie exekučného titulu
docielil spáchaním trestného činu, keďže tento záver nevyplýva zo žiadneho právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorý by disponoval právomocou o tejto otázke rozhodnúť. Súd pri posudzovaní tohto prípadu

nemohol ani samostatne posudzovať skutočnosť, že oprávnený spáchal konkrétny trestný čin a túto
skutočnosť klásť do príčinnej súvislosti s vydaním exekučného titulu a následne s jeho núteným
výkonom. Bez rozhodnutia príslušného súdu o tejto otázke preto tvrdeniam povinného o spáchaní
trestného činu oprávneným, ktorého výsledkom malo byť vydanie exekučného titulu, nemohol pripísať
žiadnu relevanciu. Správny bol preto záver súdu v preskúmavanom rozhodnutí, že povinný svoje

tvrdenia (predložením právoplatného rozhodnutia súdu) nepreukázal.

17. Súd ďalej považuje za potrebné doplniť, že z predloženého exekučného titulu vyplýva, že podľa
skutkových tvrdení oprávneného (súd bude označovať strany sporu vedeného pred Okresným súdom
Žilina sp. zn. 19CbZm 7/2015 podľa ich procesného postavenia v exekučnom konaní) vystavená

zmenka je zmenkou zaisťovacou, keď právna kauza záväzku zaisteného zmenkou bola založená
zmluvou o pôžičke zo dňa 13. 09. 2012 medzi spoločnosťou TOLLMI Milevsko, s.r.o. ako veriteľom
a v súčinnosti so zamestnávateľom povinného. Povinný nemal prax v šoférovaní kamiónu a preto
pre neho spoločnosť TOLLMI LOGISTIK s.r.o. vykonal výcvik, ktorá služba nespadala pod povinnostizamestnávateľa povinného. Povinný by žiadnu úhradu nákladov neplatil, pokiaľ by dodržal zmluvnú
podmienku byť zamestnaný u niektorej skupiny TOLLMI Group do 11. 09. 2014, čo povinný nedodržal
(ods. 6). Z obsahu exekučného titulu súd zistil, že povinný v rámci svojej procesnej obrany proti

žalobe oprávneného tvrdil, že oprávnený získal zmenku podvodom a využil jeho tieseň pri hľadaní
zamestnania. Súd sa s touto obranou podrobne vysporiadal v odseku 21 exekučného titulu a vyhodnotil
ju ako irelevantnú, keďže táto časť procesnej obrany povinného podľa záverov súdu zostala v rovine
nepreukázaných tvrdení. Krajský súd v Žiline ako súd dovolací rozsudkom č.k. 13CoZm 8/2017-130 zo
dňa 24. 01. 2018 rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil.

18. Pokiaľ potom povinný žiadal exekučný súd, aby opätovne preskúmal skutočnosti, ktorými sa s
konečnou platnosťou vysporiadali súdy v základnom konaní vedeným Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 19CbZm 7/2015 a od oprávneného žiadal predložiť skončenie pracovného pomeru v písomnej
forme, prípadne výzvu adresovanú povinnému, že ak nenastúpi do práce, bude musieť zmenku uhradiť,
tejto žiadosti povinného exekučný súd vyhovieť nemohol. Civilné sporové konanie sa rozpadá na

dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci
nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho
rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva,
že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v
konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Žilina) a to využitím opravných

prostriedkov (riadnych alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Všetky námietky týkajúce sa
vlastného vzťahu s oprávneným mal povinný možnosť namietať v základnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie
súdu v základnom konaní nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený
účastníkdomáhaťvynúteniasplneniajudikovanejpovinnostivexekučnomkonaní,ktoréjevšakkonaním
samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je

však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti lebo nesprávnosti) zo strany exekučného
súdu. Exekučný titul potom exekučný súd nepreskúmava z hľadiska jeho vecnej správnosti, keďže nie je
ani súdom odvolacím, a ani dovolacím. Z týchto dôvodov preto nemohol exekučný súd vyhovieť žiadosti
povinného, aby „prešetril“ skutočnosti vedúce k vydaniu exekučného titulu, táto úloha bola zverená
súdu v základnom konaní, ktorého výsledkom je exekučný titul, ktorým je exekučný súd viazaný (§ 226

CSP). Aplikačná prax súdov v tejto otázke vychádza zo zásady, že námietky voči vadám nachádzacieho
konania (resp. rozhodnutia ako jeho výsledku) zásadne nie je možné prenášať do konania exekučného,
keďže platí, že exekučné konanie je zo svojej podstaty určené už len na faktický výkon rozhodnutia a
nie pre autoritatívne nachádzanie práva, ako to aj správne uviedol súd v preskúmavanom rozhodnutí.

19.Súdpretonemalinúmožnosť,nežsťažnosťpovinnéhopostupombeznariadeniapojednávaniapodľa
§ 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní
nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu
účastníkovkonania(§61lods.2, §202ods.1Exekučnéhoporiadku)avovecisúdnariadipojednávanie,

len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada,
že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne
pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení
veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli
kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkonyprávnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

23. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením

svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený
bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok
na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d
ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému
neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže sa k sťažnosti povinného nevyjadril. Exekučný

poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy
konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím
základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o

sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávnenej rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne trovy v konaní
nevznikli, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu
trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na

náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky
(výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky
(výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného
poriadku).