Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/173/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107221354
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7107221354.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v spore žalobkyne: P. Š., nar. X.X.XXXX,

bytom A. X, XXX XX K., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o.
so sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863 408 proti žalovanému: J. Š.É., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne P. Š., rod. V., nar. X.X.XXXX a žalovaného J. Š.,
rod. Š., nar. XX.X.XXXX k nehnuteľnosti - bytu č. XX, na 6. posch., vo vchode č. X obytného domu,
súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 348/10000-in
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres

Košice I, obec Košice - B. Ť., kat. úz. N. Ť. a p r i k a z u j e nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
žalobkyne Aleny Šoltésovej, rod. Mularčíkovej.

II. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému sumu 37.700 EUR do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%, ktoré boli spojené

so znaleckým dokazovaním.

IV. Štátu náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

V. Štátu p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 5 EUR.

VI. V zostávajúcom rozsahu žiadna sporová strana nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 4.9.2007 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 6. posch., vo vchode č. X obytného
domu, súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 348/10000-
in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pre okres
Košice I, obec K.J. - B. Ť., kat. územie N. Ť.. Celu spornú nehnuteľnosť navrhla prikázať do svojho
výlučného vlastníctva a zaviazať ju zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania finančnú náhradu vo výške
500.000,- Sk (16.596,96 EUR).

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli žalobkyňa a žalovaný
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený bývalým Okresným úradom Košice IV dňa 30.9.1997 pod č.
V-10400/97. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 8.11.1980 a rozsudkom Okresného súdu KošiceI zo dňa 18.11.2002 č.k. 24C/607/2002-36 bolo ich manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.1.2003. Medzi stranami sporu k dohode o vyporiadaní zrušeného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo v lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v tejto lehote

nedošlo ani k podaniu návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu. Ďalej
žalobkyňa poukázala na ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré citovala a argumentovala,
že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného a podiel každého z nich je o veľkosti 1/2 k celku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
žalobu odôvodňuje aj celkovým správaním sa žalovaného k ich spoločnému majetku a že žalovaný

neplnením svojich daňových povinností zapríčinil, že na nehnuteľnosti je zriadené daňové záložné
právo rozhodnutím Daňového úradu Košice I č. 695/340/73104/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.12.2006. Žalovaný neuhrádza náklady spojené s užívaním bytu, hoci byt užíva a požíva plnenia
spojené s užívaním bytu (vodné, stočné, elektrická energia, plyn, výťah, revízie a podobne). Žalobkyňa
platí za užívanie bytu riadne, a to vo výške 1/2 zálohových platieb za užívanie bytu. Aj napriek tomu, že
žalovaný je podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný hradiť náklady za užívanie bytu, ktorý

byt aj reálne užíva, tieto náklady neplatí ani z 1/2 ich výšky. Tento stav je pre žalobkyňu nepriaznivý,
pretože na zabezpečenie záväzkov žalovaného voči Spoločenstvu vlastníkov bytov B1-2 je zo zákona
zriadené záložné právo k ich spoločným nehnuteľnostiam a napokon žalobkyňa spolu so žalovaným
spoločne a nerozdielne je povinná voči Spoločenstvu vlastníkov bytov B1-2 na úhradu aj tej časti
nákladov za užívanie bytu, ktorú by mal podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu hradiť žalovaný.

Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.11.2002 č.k.
24C/607/2002-36 jej bol zverený do výchovy ich toho času už plnoletý syn M. Š., nar. 7.7.1988, ktorý
býva v predmetnom byte.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.10.2007, v ktorom okrem

iného uviedol, že keďže podľa § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v žiadnom prípade nevstupuje akýkoľvek majetok nadobudnutý dedením alebo darovaním,
ani predmetná nehnuteľnosť, o ktorú žalovanej ide, nemohla do BSM vstúpiť a nemôže byť ani reči o
jej „automatickom“ prechode do podielového vlastníctva podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu s Mestom Košice podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993

došlo k reálnemu porušeniu práv žalovaného. Čo sa týka neuhrádzania nákladov spojených s užívaním
bytu, žalobkyňa spôsobila svojim podvodným konaním a ohováraním to, že v čase od 23.12.2003 do
23.12.2004 žalovaný bol nevinne vo vyšetrovacej väzbe, čoho dôsledkom bolo radikálne zhoršenie
zdravotného stavu, keďže bol takmer rok práceneschopný. Najväčším dôsledkom však bola a je úplná
likvidácia jeho pracovných aktivít ako živnostníka. Žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý

však nepostačuje ani na krytie výdavkov na základné živobytie, avšak napriek tomu v plnej miere
uhrádza platby za plyn, elektrinu a prakticky všetky výdavky spojené s bežným chodom domácnosti.
Odmieta však nakupovať potraviny, keďže žalobkyňa ich bez zábran sama konzumuje a z nich aj varí a
žalovanému zakazuje požívať jedlá, ktoré navarila zo základných surovín zakúpených žalovaným. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa niekoľko dní po uväznení žalovaného nasťahovala do bytu svojho

priateľa, ktorému odovzdala kľúče od bytu a ktorý sa v tom čase skrýval pred zložkami polície, ktorá
pre jeho predchádzajúcu trestnú činnosť ho hľadala s príkazom na dodanie do väzby. Podľa tvrdenia
žalovaného žalobkyňa mu bráni kľudne a dôstojne si pripraviť stravu a najesť sa, lebo jej zavadzia,
vyhadzuje mu z jeho šatníkovej skrine ošatenie, nesmie vyvetrať v priestore, kde sa nachádza, lebo je
jej zima, doslova kradne potraviny, ktoré si zakúpi a uloží v chladničke, či v potravinovej skrini v kuchyni,

čoho dôsledkom je, že mnohé má uložené v izbe a doslova pred ňou ukryté. Napriek tomu žalobkyňa sa
pravidelne„prehrabáva“vovšetkýchveciachžalovanéhonamiestach,kdebymohlibyťuložené,hrubým
spôsobom mu vyčíta, že sa umýva vodou, za ktorú platí ona, necháva rozsvietené svetlo od skorého
rána až do popoludnajších hodín, úmyselne zapaľuje všetky horáky na kuchynskom sporáku, lebo plyn a
elektrinu uhrádza žalovaný. Žalobkyňa nekupuje do domácnosti základné čistiace a hygienické potreby,

perie výhradne svoje veci v práčke, ktorú kúpil žalovaný po návrate z väzenia takmer 2,5 roka po rozvode
manželstva. Uvedenie domácnosti do prevádzkyschopného stavu po návrate z väzby žalovaného
stálo viac ako 30.000,- Sk, avšak žalobkyňa to všetko nevidí. Naopak, ešte dnes úmyselne rozbíja
a vyhadzuje množstvo zariadzovacích predmetov, predovšetkým tých, ktoré slúžili výlučne potrebe
žalovaného. Ako žalovaný na základe toho za obdobie ostatných 30 mesiacov je zadlžený, len aby

udržal prijateľne spôsobilú domácnosť žalobkyňu nezaujíma, jediným cieľom je zbaviť sa žalovaného za
každú cenu, podľa verbálnych prejavov vraždu nevynímajúc. Žalovaný ďalej uviedol, že spolunažívanie
so žalobkyňou v jednom priestore predmetného bytu je už totálne neznesiteľné, čoho dôkazom sú
priložené kópie potvrdení o podaní ďalších oznámení, ktoré v čase od doručenia jeho vyjadrenia kukonaniu vedeného pod sp. zn. 16C/60/2006, žaloby o určenie výlučného vlastníctva k bytu až doposiaľ,
vznikli na základe priam nepríčetného správania sa žalobkyne. Neutíchajúce prejavy totálnej nenávisti
a neznášanlivosti až na hranici duševnej poruchy, vyjadrované permanentnými verbálnymi a fyzickými

útokmivyústiliopätovneajvyhrážkamismrťou,takžezobavyovlastnýživotbolžalovanýnútenýprikročiť
k mechanickému zabezpečovaniu dverí izby, v ktorej spí. Žalobkyňa mu totiž pravidelne oznamuje,
žalovaný cituje: „Keď budeš spať, zarežem ťa ako prasa!“.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť v

celom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým posudkom č. 49/2017 vypracovaným
znalcom Ing. Vladimírom Závackým a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že v predmetnom byte okrem strán sporu bývajú aj ich dospelí
synovia J. Š. a M. Š. a že žalovaný asi pred 4 rokmi sa začal zdržiavať v byte svojich rodičov na ul.
B. Q. X M. K., keďže sa stará o svojho otca, ktorého zdravotný stav je zlý, avšak naďalej sa vracia do
bytu strán sporu, v ktorom má k dispozícii najväčšiu izbu, v ktorej zriadil dielňu, kanceláriu a skladište.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný mal dlhy v sociálnej poisťovni v sume 3.410,39 EUR o ktorých sa

dozvedela od súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádáma a ktorý jej oznámil, že pokiaľ táto dlžoba nebude
zaplatená,dôjdekpredajubytustránsporu.Pretožalobkyňatentodlhzažalovanéhouhradilaanásledne
podala žalobu o vrátenie tejto sumy žalovaným, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 17C/44/2015, pričom rozsudkom č.k. 17C/44/2015-77 zo dňa 2.6.2015 žalovaný bol zaviazaný
na zaplatenie sumy 3.410,39 EUR s prísl., avšak tento rozsudok nenadobudol doposiaľ právoplatnosť,

nakoľko žalovaný podal voči nemu odvolanie. Žalovaný podal na Okresný súd Košice I návrh o určenie
príspevku na rozvedeného manžela voči žalobkyni a konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 24C/75/2006. Súd v tejto veci právoplatne rozhodol tak, že žalobu žalovaného zamietol,
pričom vzniknuté trovy spojené s týmto konaním v sume 840 EUR žalovaný žalobkyni neuhradil. Preto
žalobkyňa podala voči žalovanému návrh na začatie exekúcie, exekučné konanie sa vedie u súdneho

exekútora JUDr. Michala Fulku pod sp. zn. EX 11/2010, avšak doposiaľ predmetné exekučné konanie
skončené nebolo a od žalovaného podľa vedomostí žalobkyne doposiaľ nebola vymožená žiadna suma.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že po rozvode manželstva za obdobie rokov 2007 až 2012 žalovanému vznikol
dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov B1-2 z dôvodu, že žalovaný nehradil svoj podiel za užívanie
bytu strán sporu, a preto mu vznikli nedoplatky. Voči žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov ako

oprávnený podal návrh na začatie exekučného konania pre vymoženie sumy 547,13 EUR. Predmetné
exekučné konanie sa viedlo u Mgr. Eduarda Biro pod č. EX 170/2010 a v zmysle potvrdenia exekútora
zo dňa 28.8.2014 čiastočnú úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného, príslušenstva pohľadávky
a trov exekúcie uhradila žalobkyňa vo výške 547,13 EUR dňa 28.8.2014. Keďže žalovaný neplatil za
uvedené obdobie svoj podiel za užívanie bytu, a preto vznikol dlh spoločenstvu vlastníkov bytov tento

ako navrhovateľ dražby prostredníctvom spoločnosti UNIT Licitation s.r.o. chcel vydražiť byt strán sporu,
a preto žalobkyňa bola nútená, pokiaľ chcela zabrániť dražbe bytu dňa 1.8.2013 uhradiť dražobníkovi
UNIT Licitation s.r.o. istinu pohľadávky vo výške 7.436 EUR, trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15
EUR, hotové výdavky dražobného konania vo výške 170,70 EUR a odmenu dražobníka vo výške 785,19
EUR. Následne dražobník upustil od dražby, pričom na základe uvedených skutočností dlh odporu je v

celkovej výške 10.910,17 EUR, ktorú sumu žalobkyňa uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 37C/471/2015, ktoré konanie doposiaľ právoplatne skončené nie je. Žalobkyňa
ďalej argumentovala, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/60/2006
žalovaný sa domáhal voči nej určenia za výlučného vlastníka bytu a že v tomto konaní žaloba bola
zamietnutá a súd náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. V súvislosti s týmto konaním

žalobkyni vznikol ďalší dlh, a to za trovy právneho zastúpenia, keďže v tomto konaní ju zastupoval
advokát s tým, že voči rozhodnutiu súdu a nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni podala odvolanie
a doposiaľ o odvolaní prvostupňového súdu rozhodnuté nebolo. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podala z toho dôvodu, že na základe ňou
uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný má dlhy voči nej, že za byt dlhé obdobie neplatí, pričom

ona od rozvodu manželstva býva so svojimi deťmi v byte a pokiaľ by sa žalovaný stal vlastníkom tohto
bytu,takprejehodlžobybyobytprišliatedažalobkyňabynemalakdebývaťsosvojimideťmi.Žalobkyňa
tvrdila, že podiel, ktorý by patril žalovanému z uvedeného bytu by uhradila žalovanému tým spôsobom,
žebyzobralaúverzbanky,keďžejezamestnaná,mátrvalýpracovnýpomerajejčistýpríjempredstavuje550 EUR mesačne a že na to, aby mohla vyplatiť finančný podiel žalovanému z predmetného bytu, jej
prisľúbili finančnú pomoc aj jej synovia, ktorí taktiež pracujú, majú príjem a užívajú predmetný byt.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 16C/60/2006, toto konanie nepovažuje za uzavreté, a preto je toho názoru, že podielové
spoluvlastníctvo k bytu ani nevzniklo a že pokiaľ by jeho podiel mal byť vyplatený z prevažnej časti z
finančných prostriedkov, ktoré zabezpečia synovia, jednoznačne z toho vyplýva, že budú kupujúci jeho
synovia, a preto by mal byť byt v ich vlastníctve. Vzhľadom na uvedené a na charakter žalobkyne je

toho názoru, že jeho snaženie je to, aby vlastníkmi bytu sa stali synovia a aby im žalovaný zabezpečil
nejaké zázemie na rozdiel od žalobkyne. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že v čase, kedy bol vo
vyšetrovacej väzbe, žalobkyňa pustila do ich bytu človeka, na ktorého bol vydaný zatykač, a to asi v
januári 2004 a naviac tejto osobe žalobkyňa dala aj kľúče od bytu, kde sa nachádzali jeho osobné veci
a veškerá dokumentácia týkajúca sa jeho osoby a jeho podnikania. Voči žalovanému bolo na Okresnom
súde Košice I vedené trestné konanie pod sp. zn. 5T 25/2004 v trestnej veci týrania blízkej osoby s tým,

že vo väzbe žalovaný bol jeden rok a napokon trestné konanie voči nemu bolo tak skončené, že bol
oslobodený spod obžaloby. Žalovaný čo sa týka jeho výdajov od r. 2004 uviedol, že platil inkaso, teda
za plyn a za elektrinu v sume 43 EUR mesačne a od r. 1998 platil daň za nehnuteľnosť za byt vo výške
12 EUR ročne, že do r. 2005 platil aj telefón, avšak v akej výške, to súdu uviesť nevedel a že 15 rokov
platí internet 10 EUR mesačne. Zo svojich príjmov hradí aj náklady, ktoré sú spojené s bežnou údržbou

bytu, napr. výmena WC dosky, výmena ventilu na prívode vody do práčky, oprava zámkov, výmena
kuchynských dverí, avšak súdu nevedel uviesť akú sumu ročne vynakladá na túto bežnú údržbu bytu.
Žalovaný ďalej uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 189 EUR, keďže je poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku a čo sa týka jeho podnikateľskej činnosti z tejto príjem nemá prakticky žiadny.

8. Z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. 1537 zo dňa 22.2.2018 súd zistil, že strany sporu sú
spoluvlastníkmi bytu č. 11, nachádzajúceho sa vo vchode č. X, na 6. posch. obytného domu, súp. č.
XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 348/10000-in v podiele 1/1.

9. Žalovaný (v pozícii žalobcu) sa domáhal voči žalobkyni (v pozícii žalovanej) v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/60/2006 určenia, že je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu
č. XX N. A. X M. K., zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie N. Ť., na parc. č. XXXX, pod súpisným č.
XXXX, teda nehnuteľnosti, ktorej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom
tohto konania.

10. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C/60/2006-301 zo dňa 11.4.2014 návrh zamietol (I. výrok)
a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(II. výrok). I. výrok uvedeného rozsudku, ktorým súd návrh zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa
24.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.9.2015. Odvolací súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa nezistil, aby zmluva o
prevode vlastníctva bytu z 10.4.1997 bola absolútne, či relatívne neplatným právnym úkonom a s týmto
názorom možno súhlasiť. Touto zmluvou účastníci (ako kupujúci) nadobudli vlastnícke právo k bytu
k XX, na A. L.. Č.. X M. K., pričom tento byt užívali predtým už od r. 1988 ako spoloční nájomcovia
(manželia) a manželstvo účastníkov bolo rozvedené až v konaní pred Okresným súdom Košice I pod

sp. zn. 24C/607/2002, a to rozsudkom z 18.11.2002 a že žalobca sa nestal (a ani nie je) výlučným
vlastníkom bytu na A. L.. Č.. X M. K..

11. Z potvrdenia UNIT Licitation, s.r.o. zo dňa 1.8.2013 súd zistil, že uvedená spoločnosť ako dražobník
upustil od dražby bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 6. posch. bytového domu so súpisným číslom

XXXX, vchod X, na ul. A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadenia
obytného domu vo veľkosti podielu 348/10000 vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného na základe návrhu
navrhovateľa dražby Spoločenstvo vlastníkov bytov B1-2 a nebytových priestorov pre pohľadávku,
ktorá vznikla navrhovateľovi dražby z titulu vzniku nedoplatkov na úhradách za služby spojené s
vlastníctvom a užívaním bytu a nedoplatkov na úhradách príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv

s príslušenstvom, na ktorých úhradu boli vlastníci predmetu dražby povinní. Z predmetného potvrdenia
je zrejmé, že žalobkyňa uhradila dňa 1.8.2013 dražobníkovi istinu pohľadávky vo výške 7.436,00 EUR,
trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 EUR, hotové výdavky dražobného konania vo výške 170,70
EUR a odmenu dražobníka vo výške 785,19 EUR.12. Z potvrdenia súdneho exekútora Mgr. Eduarda Biro zo dňa 28.8.2014 vyplýva, že exekučné konanie
vedené proti žalovanému ako povinnému bolo dňa 21.8.2014 ukončené vymožením a že čiastočnú

úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného, príslušenstva pohľadávky a trovy exekúcie uhradila vo
výške 547,13 EUR žalobkyňa.

13. Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Atila Ádáma adresovanej žalobkyni zo dňa 11.7.2014
vyplýva, že exekučné konanie vedené proti žalovanému ako povinnému (EX 428/2012, EX 195/2014),

bolo dňa 11.7.2014 ukončené, a to vymožením celého dlhu a že dlh vyplatila žalobkyňa vo výške
3.410,39 EUR.

14. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 5T/25/2004-436 zo dňa 10.7.2007 súd zistil, že obžalovaný
J. Š. bol oslobodený spod obžaloby pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť na svojej
bývalej manželke P. Š. dňa 22.12.2003 a 14.2.2003. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2007.

15. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/607/2002-36 zo dňa 18.11.2002 súd zistil, že
manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa 8.11.1980 bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.1.2003.

16. Žalovaný predložil súdu potvrdenie OO PZ KE - Sever zo dňa 16.8.2007 o tom, že urobil ústne
oznámenie o vulgárnom a verbálnom napadnutí bývalou manželkou, potvrdenie OR PZ v Košiciach zo
dňa 6.10.2007 o oznámení narušovania občianskeho spolunažívania zo strany jeho bývalej manželky,
potvrdenie OR PZ Košice I zo dňa 30.7.2006 o oznámení vo veci podozrenia z trestného činu
nebezpečného vyhrážania a týrania blízkej osoby a zverenej osoby zo strany bývalej manželky,

potvrdenie OO PZ Košice - Sever zo dňa 22.2.2005 o tom, že urobil oznámenie o občianskom
spolunažívaní - fyzické napadnutie zo strany bývalej manželky, potvrdenie OR PZ KE I zo dňa 13.2.2006
o podaní trestného oznámenia na svoju bývalú manželku, potvrdenie OR PZ KE I zo dňa 11.3.2006
o oznámení nebezpečného vyhrážania sa zo strany bývalej manželky, potvrdenie OR PZ KE I zo dňa
9.3.2006 o oznámení nebezpečného vyhrážania sa bývalou manželkou, potvrdenie OO PZ KE - Sever

zo dňa 10.6.2006 o ústnom oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, potvrdenie OR
PZ KE I zo dňa 10.5.2007 o podaní trestného oznámenia na svoju bývalú manželku pre podozrenie z
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a potvrdenie OR PZ KE I zo dňa 18.6.2006 o
oznámení podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví, nebezpečného vyhrážania a týrania blízkej
osoby a zverenej osoby zo strany bývalej manželky.

17. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu potvrdenie MAXEN Reality Centrum s.r.o., Mäsiarska
50, Košice zo dňa 11.12.2015, podľa ktorého uvedená spoločnosť stanovila odhad trhovej hodnoty
predmetného bytu a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ku dňu
11.12.2015 vo výške 61.000 EUR a taktiež potvrdenie Berger Corporation, a.s. Plzenská 39, Košice

zo dňa 9.12.2015, podľa ktorého trhová hodnota predmetného bytu ku dňu 9.10.2015 je 50.850 EUR.
Ďalej žalobkyňa predložila súdu aj znalecký posudok č. 203/2013 vypracovaný znalcom Ing. Alenou
Horváthovou pre objednávateľa: UNIT Licitation, s.r.o., Štúrova 27/A, Košice, ktorým bola stanovená
všeobecná hodnota predmetného bytu pre účely zriadenia záložnej zmluvy vo výške 60.200 EUR.

18. Žalovaný so všeobecnou hodnotou určenou znaleckým posudkom č. 203/2013 vypracovaným
znalcom Ing. Alenou Horváthovou nesúhlasil, keďže tvrdil, že všeobecná hodnota predmetného bytu
by mohla byť vyššia a taktiež z dôvodu, že znalecký posudok nemôže byť objektívny, keďže znalkyňa
v byte ani nebola a nesúhlasil so všeobecnou hodnotou bytu podľa predložených potvrdení realitných
kancelárií.

19. Žalobkyňa a žalovaný zhodne navrhli, aby súd na ustálenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu
nariadil znalecké dokazovanie.

20. Zo znaleckého posudku č. 49/2017 zo dňa 10.10.2017 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom

Závackým z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľnosti súd zistil, že všeobecná
hodnota predmetného bytu je ku dňu jeho ohodnotenia (26.9.2017) vo výške 75.400 EUR.21. Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

23. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

25. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

27. Občiansky zákonník zakotvuje právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s

návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, ak nedôjde k jeho zrušeniu
dohodou medzi spoluvlastníkmi, pričom toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

28. Pri prejednaní žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd viazaný

podaným návrhom do tej miery, že pri splnení zákonných predpokladov musí podielové spoluvlastníctvo
zrušiť; ktorý zo zákonom upravených spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva zvolí, však závisí od
konkrétneho prípadu (v tomto smere nie je súd návrhom účastníkov viazaný).

29. Súd musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného

podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné.

30.Predmetomtohtosporuježalobažalobkynenazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
strán sporu. Súd z vykonaného dokazovania, z právoplatného rozsudku OS KE I č.k. 16C/60/2006-301
zo dňa 11.4.2014 a z aktuálneho výpisu vlastníctva č. 1537 vzal za preukázané, že predmetný byt

bol nadobudnutý počas trvania manželstva strán sporu. Po rozvode manželstva nedošlo v lehote troch
rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou a ani nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na súde, čo malo za následok, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu.
Podiely strán sporu, teda žalobkyne a žalovaného na nehnuteľnosti sú rovnaké. Pred podaním žaloby na

súd sa strany sporu na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva nedohodli. Zo zásady,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo
každého spoluvlastníka podať na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. V
danom prípade žalobkyňa toto svoje právo využila. Žalovaný síce so žalobou žalobkyne nesúhlasil,

jeho nesúhlas so žalobou vyplýva zo skutočností tvrdených v jeho písomnom vyjadrení k žalobe,
ktoré podľa názoru súdu svedčia o tom, že v spolužití strán sporu v jednom byte po zániku ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom ich manželstva nastávajú konflikty a vznikajú
ďalšie nezhody medzi nimi. Naviac ani žalovaný nerozporoval a súd vzal za preukázanú tú skutočnosť,že žalovanému po rozvode manželstva vznikali dlhy, ktoré boli oprávnenými uplatnené v rôznych
exekučných konaniach voči žalovanému a žalobkyňa v záujme, aby nedošlo ku strate vlastníckeho
práva k predmetnému bytu kvôli dlhom žalovaného, uhradila dlhy žalovaného čím dokonca zabránila aj

dražbe bytu. Žalovaný taktiež v priebehu sporu nerozporoval tú skutočnosť, že žalobkyňa riadne platila
vo výške 1 zálohové platby za užívanie bytu pričom žalovaný, ktorý byt reálne užíva svoju povinnosť
hradiť náklady za užívanie bytu vo výške 1 neplnil. Žalovaný iba tvrdil, že od roku 2004 platí za plyn
a elektrinu v sume 43 EUR mesačne a od roku 1998 daň za byt 12 EUR ročne a za bežnú údržbu
bytu, avšak akú sumu ročne na túto vynakladal súdu uviesť nevedel. Žalobkyňa navrhla po zrušení

podielového spoluvlastníctva prikázať celú nehnuteľnosť - byt do jej výlučného vlastníctva a žalovaný
nesúhlasilsnávrhomžalobkyneavšakaninenavrhovalpozrušenípodielovéhospoluvlastníctvaprikázať
nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. Žalobu žalobkyne súd považoval za dôvodnú a zrušil
podielového spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa (§142 ods. 2 OZ) žalovaný v spore netvrdil a ani ich existencia nebola preukázaná.

31. Keďže ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd postupoval v súlade
s citovaným ustanovením §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že postupne skúmal spôsoby
vyporiadania, ktorých poradie ustanovenie upravuje a ktoré poradie je pre súd záväzné. Nakoľko v
tomto prípade bola predmetom podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť - byt, bolo treba dôsledne
preveriť predovšetkým možnosti reálneho rozdelenia spoločnej veci na dve či viac samostatných vecí.

Za nedeliteľný sa spravidla považuje rodinný dom s jedným bytom alebo jeden byt s jedným vchodom.
Stavbu je potrebné považovať za nedeliteľnú rovnako vtedy, ak by rozdelenie nebolo možné bez
nákladných stavebných úprav. Po zistení, že reálne rozdelenie 3-izbového bytu v obytnom dome nie je
možné, súd skúmal druhý spôsob vyporiadania, prikázanie spoločnej veci za náhradu niektorému zo
spoluvlastníkov.

32. Žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva s tým,
že by odporcovi vyplatila náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný prikázanie nehnuteľností
do svojho vlastníctva nežiadal. Vzhľadom na uvedené a najmä na účelné využitie predmetnej
nehnuteľnosti, keď žalobkyňa platí náklady spojené s jej užívaním, prikázal jej súd nehnuteľnosť do

vlastníctva. Povinnosť žalobkyne o zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanému nebola
v spore žalovaným spochybnená a preto súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za
spoluvlastnícky podiel v sume 37.700 eur. Pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal súd zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - bytu, stanovenou znaleckým posudkom č. 49/2017, vypracovaným
znalcom Ing. Vladimírom Závackým, keďže závery znaleckého posudku o určení všeobecnej hodnoty

bytu nenamietali strany sporu.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP a 255 ods. 1 CSP,

keďže v danom prípade predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, a konanie sa viedlo v záujme žalobkyne a žalovaného a preto pomer úspechu a
neúspechu oboch v tomto spore predstavuje 50%. Žalobkyni vznikli trovy konania, ktoré boli spojené
so znaleckým dokazovaním, keďže uhradila preddavok na znalečné v sume 180 EUR. Preto súd jej
priznal náhradu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50% zo zaplateného preddavku

za znalečné vo výške 180%.

38. V konaní vznikli trovy štátu, a to titulom znalečného, ktoré bolo priznané súdnemu znalcovi
uznesením 16 C/173/2007-248 zo dňa 20.11.2017, a to vo výške 190 EUR, ktoré bolo hradenéz preddavku zloženého žalobkyňou vo výške 180 EUR a v zostávajúcej časti vo výške 10 EUR
preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.

39. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinného 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie,
ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z čl. 4 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ust. tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo
do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

40. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje § 255 CSP. Štát má právo na náhradu
trov, ktoré platil, v závislosti od výsledku konania a teda, v závislosti od pomeru úspechu a neúspechu
strán sporu vo veci. Ako už súd uviedol vyššie, žalobkyňa a žalovaný mali v konaní v percentuálnom
vyjadrení úspech a neúspech v rozsahu 50%. Keďže žalobkyňa bola v konaní od platenia súdneho
poplatku oslobodená, súd náhradu trov konania štátu voči žalobkyni nepriznal, avšak štátu priznal

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 5 EUR a táto suma predstavuje 50% z preddavkovo
zaplateného znaleckého z finančných prostriedkov štátu vo výške 10 EUR.

41. Nakoľko konanie sa viedlo v záujme žalobkyne a žalovaného, ktorí sa na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nedohodli, súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v zostávajúcom rozsahu

žiadnej sporovej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

42. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia o samotnej výške trov žalobkyne a trov štátu, súd rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).