Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010167
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6218010167.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a
sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenej D. K. pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
na neverejnom zasadnutí konanom 21. apríla 2020 v Bratislave o dovolaní obvinenej D. K. uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. februára 2020, sp. zn. 5To/14/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvinenej D. K. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 20. decembra 2018, sp. zn. 3T/55/2018,
uznal obvinenú D. K. vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.
b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila tak, že
od 1. septembra 2017 do 13. júna 2018 v obci M. N. J. a v mieste školy v obci M. Č. ako

zákonná zástupkyňa maloletého syna B. K., nar. XX. Q. XXXX, a maloletého syna M. K., nar. XX. Q.
XXXX, obidvaja trvale bytom M. N. J. č. XXX, napriek opakovaným upozorneniam pedagógov riadne
nezabezpečila ich školskú dochádzku a to tým, že si maloletý B. K. v školskom roku 2017/2018 ako
žiak 7. ročníka Základnej školy internátnej M. Č. neplnil povinnú školskú dochádzku, pričom maloletý
za uvedené obdobie vymeškal celkovo 727 neospravedlnených vyučovacích hodín a maloletý M. K. v
tom istom školskom roku v dobe ako žiak 8. ročníka Základnej školy internátnej M. Č. neplnil povinnú

školskú dochádzku, pričom maloletý za uvedené obdobie vymeškal celkovo 947 neospravedlnených
vyučovacích hodín.

Za to jej okresný súd uložil podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.
m), § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, na
ktorého výkon ju podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení rozsudku obvinená, prokurátor, zástupca orgánu sociálno-právnej ochrany a sociálnej
kurately a zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov sa vzdali práva
podať odvolanie.

Obvinená napadla uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) uznesením z 12. februára 2019, sp. zn. 5To/14/2019, zamietol podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku ako podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

Proti rozsudku okresného súdu podala obvinená D. K. prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného
obhajcu včas dovolanie, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.V odôvodnení tohto mimoriadneho prostriedku obvinená, po stručnom zrekapitulovaní
predchádzajúceho konania a rozhodnutí počas neho vydaných, zopakovala v odvolaní namietané
dôvody. Obvinená uviedla, že na mentálnej úrovni je zaostalá, nie je schopná uvedomiť si podstatu

prejednanej veci a tým bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Dodala, že vzhľadom na
túto skutočnosť tak v prípravnom trestnom konaní na súde mala mať ustanoveného obhajcu. Poukázala,
že síce podala v zákonnej lehote odpor proti trestnému rozkazu, ale nelogicky po vyhlásení rozsudku sa
vzdala práva odvolania, je podľa nej zrejmé, že vzhľadom na svoju mentálnu výbavu nebola schopná
porozumieť tomuto úkonu a vzdala sa svojich práv. Podľa obvinenej súd neskúmal meritórne všetky

okolnosti, ktoré mali vplyv na zodpovednosť matky za prečin. Nakoľko má obvinená ešte štyri maloleté
deti nepodmienečný trest odňatia slobody je podľa nej neadekvátny a neplní svoj účel. V závere opäť
uviedla, že podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku mali orgány už v prípravnom konaní jej ustanoviť
obhajcu, pretože tu podľa nej objektívne existovala pochybnosť o spôsobilosti sa náležite obhajovať.

Na základe vyššie uvedeného obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

vyslovil porušenie § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, zrušil v celom rozsahu rozsudok okresného
súdu v súlade s § 388 ods. 1 Trestného poriadku a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Vzhľadom na to, že jej bola 1. apríla 2019 doručená výzva na
nastúpenie do výkonu trestu, podala žiadosť v súlade s § 380 ods. 4 Trestného poriadku, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky odložil výkon trestného rozkazu až do rozhodnutia o dovolaní.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k dovolaniu
obvinenej uviedol, že uvedená argumentácia je účelová a opakuje argumenty použité v odvolaní, s
ktorými sa krajský súd riadne vysporiadal. V priebehu celého trestného konania vyšetrovateľ Policajného
zboru, prokurátor ani súd nevzhliadol pochybnosť o spôsobilosti obvinenej náležite sa obhajovať.

Dodal, že obvinená bola riadne poučená a vypočutá v prípravnom konaní, proti trestnému rozkazu
podala odpor a na hlavnom pojednávaní súd rozhodol rozsudkom. Nevyhnutnosť ustanoviť obhajcu
obvinenej za účelom uplatnenia jej práva na obhajobu podľa prokurátora nevyplýva zo žiadneho v spise
zabezpečeného listinného dôkazu. Právny názor vyjadrený v rozsudku okresného súdu v spojitosti s
uznesením krajského súdu si prokurátor v plnom rozsahu osvojil a odsudzujúce rozhodnutie považuje

za zákonné a spravodlivé.

Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
podané obvinenou odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)
posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že nie sú splnené podmienky dovolania
podľa § 372 Trestného poriadku.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné k veci najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že podľa § 372

ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, pokiaľ využili svoje právo
podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového súdu a bolo o ňom rozhodnuté.
Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok
podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny
prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd

rozhodol v jeho prospech.

Z predloženého spisového materiálu vzťahujúceho sa k predmetnej veci vyplýva, že obvinená sa
osobne zúčastnila hlavného pojednávania konaného 20. decembra 2018, na ktorom bol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok. Na tomto hlavnom pojednávaní obvinená urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré po kladnom
zodpovedaní otázok uvedených v § 333 ods. 3 písm. c), d), g), f), h) Trestného poriadku okresný súd
prijal (č. l. 93-94). Vo vzťahu k výroku o vine tak obvinená v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania ani dovolania; v tomto prípade jedinou oprávnenou
osobou na podanie dovolania je minister spravodlivosti, aj to len s možnosťou uplatnenia dovolacieho

dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len
„Zbierka“) pod č. 12/2017].Zároveň treba uviesť, že za využitie práva podať odvolanie proti rozsudku treba považovať iba situáciu,
keď odvolací súd môže v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje oprávnenie
podľa § 319 Trestného poriadku alebo podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo rovnaké oprávnenie

podľa § 321 Trestného poriadku s následným postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
alebo podľa odseku 3 tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 Trestného
poriadku. Sem však nepatria prípady zamietnutia odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku, kedy odvolací súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie, ani konanie, ktoré
mu predchádzalo a jeho prieskumná povinnosť môže byť zameraná výlučne len na to, či existuje niektorý

z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktorý bez ďalšieho znamená zamietnutie odvolania. (pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 48/2014).

Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že v prípade, ak odvolací súd uznesením zamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, takýmto rozhodnutím nedôjde k splneniu podmienky
prechádzajúceho podania odvolania, o ktorom bolo rozhodnuté, uvedenej v § 372 ods. 1 Trestného

poriadku, pretože v týchto prípadoch ide o zamietnutie odvolania z čisto formálnych dôvodov, bez
možnosti uplatnenia prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu. Predmetné odvolanie obvinenej a naň
nadväzujúce rozhodnutie krajského súdu preto s poukazom na vyššie uvedené nemožno považovať za
využitie práva na podanie odvolania v zmysle § 372 ods. 1, veta prvá Trestného poriadku.

Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k predmetnému prípadu možno konštatovať, že obvinená nesplnila
podmienku dovolania podľa § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku, a to využitie zákonného práva
podať riadny opravný prostriedok. Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania,
ktorá má za následok odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.