Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222322
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117222322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1/ R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX, 2/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpení splnomocnencom: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária s.r.o., AK so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1/
P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., 2/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W.,
o zaplatenie sumy 2.500,- eur s príslušenstvom a o návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2. augusta 2018, č.k.
11C/89/2017-104 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. návrh na prerušenie konania
zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a
2/ sumu 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017
do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia a to všetko do 90 dní od právoplatnosti

rozsudku a výrokom III. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 162 ods. 1, § 164, § 183 ods. 1, 3
a 4 CSP, § 488, § 489, § 494, § 51, § 534, § 544 os. 1, 2, § 545 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 563, §
517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 511
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 251, § 232 ods. 2, 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257 Civilného

sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd skúmal podmienky pre prerušenie konania, pričom
zistil, že nie je nevyhnutné konanie prerušiť, pretože otázku platnosti Dohody zo dňa 15.06.2016 si
môže súd vyriešiť v tomto konaní sám ako otázku predbežnú. S poukazom na ust. § 137 CSP má súd
za to, že žaloba žalovaných v konaní sp.zn. 38C/31/2017 ani neobstojí z procesného hľadiska, keďže

prebieha konanie o plnenie z uvedenej dohody, nemajú žalovaní naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe (o určenie neplatnosti tejto dohody) a možnosť podania takejto žaloby ani nevyplýva z osobitného
predpisu.Konaniesp.zn.38C/31/2017neboloprávoplatneskončenéazároveňpodaniežalobyourčenie
neplatnosti dohody nie je z procesného hľadiska prípustné (najmä s poukazom na to, že už prebiehakonanie o plnenie z dohody), pričom otázku platnosti dohody je súd oprávnený riešiť v tomto konaní
ako otázku predbežnú. S poukazom na vyššie uvedené by prerušenie konania sp.zn. 11C/89/2017 do
skončenia konania sp.zn. 38C/31/2017 bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s právom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa
navrhovaného ustanovenia § 164 CSP, pričom súd nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa
ustanovenia § 162 ods. 1 CSP (keď otázku platnosti dohody je súd oprávnený riešiť v tomto konaní),
návrh žalovaných na prerušenie konania vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň
02.08.2018 o 10.00 hod., pričom žalovaní 1/ a 2/ predvolanie na pojednávanie riadne prevzali dňa
25.05.2018. Dňa 30.07.2018 bola súdu doručená žiadosť o zmenu termínu pojednávania zo dňa
26.07.2018, ktorú žalovaní odôvodnili tým, že žalovaný 1/ pracuje v zahraničí, pričom zamestnávateľ
mu zrušil dovolenku na uvedený deň pojednávania a žalovaná 2/ nevie zabezpečiť starostlivosť o ich
maloleté deti z dôvodu prázdninového obdobia a nechce ich brať na pojednávanie, aby to nemalo na

ne zlý psychický vplyv. Žiadali zmeniť termín pojednávania na september, nakoľko v tom čase bude
zabezpečená starostlivosť o maloleté deti a žalovaný bude v tomto období menej pracovne vyťažený.
K žiadosti nebol priložený žiaden dôkaz a v žiadosti nebolo uvedené telefónne číslo ani elektronická
adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie
pojednávania, hoci o potrebe uvedenia týchto údajov boli žalovaní poučení v poučení doručenom im

spolu so žalobou. Súd mal za to, že dôvody uvádzané v žiadosti zo dňa 26.07.2018 nie sú dôležitými
dôvodmi v zmysle § 183 ods. 1 CSP (keď zrušenie dovolenky žalovanému 1/ ani nebolo preukázané
žiadnym listinným dôkazom a postráženie detí nie je nevyhnutné zabezpečiť iba rodinným príslušníkom)
a zároveň od žalovaných bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (keďže
otermínepojednávaniavedeliužod25.05.2018amalitakdostatokčasunazvoleniesisplnomocnenca).

Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, a súd preto pojednával
v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/.

5. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci Kúpnou zmluvou zo dňa
15.06.2016 predali nehnuteľnosti v k.ú. J. za kúpnu cenu vo výške 80.000,- eur, z ktorej kúpnej ceny

žalobcovia obdržali sumu 18.000,- eur, suma 2.000,- eur bola vyplatená realitnej kancelárii ako blokovací
depozit, a zvyšná časť kúpnej ceny bola použitá na predčasné splatenie úveru poskytnutého žalovaným
v ČSOB, a.s.. V zmysle Dohody zo dňa 15.06.2016, uzavretej v deň podpisu kúpnej zmluvy, sa strany
dohodli, že z kúpnej ceny 80.000,- eur časť vo výške 60.000,- eur patrí žalovaným a časť vo výške
20.000,- eur patrí žalobcom. Uvedené približne (v prospech žalovaných) zodpovedá veľkosti podielov

žalovaných (2/3) a žalobcov (1/3) na nehnuteľnostiach. V uvedenej dohode tiež žalovaní potvrdili, že z
obdržanej časti kúpnej ceny im prináležiacej nebudú schopní zaplatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi -
realitnej kancelárii (z dôvodu pohľadávky ČSOB, a.s.) a preto žalobcovia pristúpili k záväzku žalovaných
zaplatiť odplatu vo výške 2.000,- eur realitnej kancelárii za sprostredkovanie. Zároveň sa však účastníci
dohodydojednali,ževprípadeuhradeniapohľadávkyveriteľa,žalovanízaplatiavrovnakejvýškeplnenie

žalobcom spoločne a nerozdielne, a to najneskôr do 01.06.2017. Strany sporu tak popri kúpnej zmluve,
kde vystupovali spoločne ako predávajúci, uzavreli aj nepomenovanú zmluvu (§ 51 OZ), ktorou si upravili
medzi sebou práva a povinnosti v súvislosti s kúpnou cenou vyplácanou im podľa kúpnej zmluvy. Z
uvedenej dohody zároveň vyplýva, že dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorili s
realitnou kanceláriou žalovaní, pričom žalobcovia pristúpili k ich záväzku (§ 534 OZ) zaplatiť províziu za

sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur. V zmysle kúpnej zmluvy a dohody medzi stranami sporu z toho
istého dňa bola provízia za sprostredkovanie realitnej kancelárii vyplatená tak, že realitná kancelária si
ponechala blokovací depozit zložený v zmysle dohody zo dňa 02.05.2016, pričom tak došlo k zníženiu
časti kúpnej ceny pripadajúcej žalobcom o 2.000,- eur. V zmysle dohody zo dňa 15.06.2016 boli žalovaní
povinní zaplatiť sumu 2.000,- eur žalobcom, a to do 01.06.2017.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že dohodu zo dňa 15.06.2016 podpísali v tiesni a pod nátlakom,
uvedené sporné tvrdenie ničím nepreukázali. Žalovaní dôvodili, že Dohodu zo dňa 15.06.2016 mali
podpísaťpodhrozbou,žeakjunepodpíšu,nepodpíšužalobcoviakúpnuzmluvu,pričomžalovanídohodu
podpísali, aby predaj nehnuteľnosti prebehol v poriadku, nakoľko finančné prostriedky museli vrátiť

banke a zároveň predaj chceli vykonať aj z dôvodu zabezpečenia bývania, nakoľko chceli mať od
žalobcovnavždypokoj.Zuvedenýchtvrdenívšaknevyplývažiadennátlakzostranyžalobcov,anitieseň,
v ktorej by žalovaní boli pri podpise dohody a ktoré by ich obmedzili v slobodnom rozhodovaní. Z tvrdení
žalovaných vyplýva, že žalovaní mali záujem na predaji nehnuteľností z dôvodu, aby vyplatili svoje úverya aby si zabezpečili bývanie oddelene od žalobcov. Toto však nie je možné považovať za stav tiesne,
nakoľko žalovaní mohli v spolupráci s realitnou kanceláriou pripraviť inú kúpnu zmluvu, ktorej znenie by
žalobcovia akceptovali. Zároveň v konaní zo strany žalovaných nebolo preukázané, že by na nich bol

vyvíjaný v súvislosti s uzavretím predmetnej dohody akýkoľvek nátlak zo strany žalobcov. Z dokazovania
vykonaného výsluchom žalobcov vyplynulo, že žalobcovia nepripravovali kúpnu zmluvu, ale boli len
zavolaní na jej podpis. Nie je možné považovať za nátlak, ak za takej situácie požadovali žalobcovia
od žalovaných, aby sumu 2.000,- eur o ktorú sa /z dôvodu potreby splatenia úverov žalovaných - čl.
II. ods. 5 písm. b), c), d), e) KZ/ znížila kúpna cena vyplácaná žalobcom /čl. II. ods. 5 písm. f) KZ/ im

v dohodnutej lehote zaplatili. Ak žalovaní s takýmto riešením nesúhlasili, nemali pristúpiť k podpísaniu
dohody. Uzavretie kúpnej zmluvy a dohody dňa 15.06.2016 bolo výhodné najmä pre žalovaných, ktorí
tak z kúpnej ceny na nich pripadajúcej mohli splatiť svoje úvery a zároveň nemuseli v tom čase splniť
svoj záväzok voči realitnej kancelárii. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že dohoda je v rozpore s
dobrými mravmi, uvedený rozpor žiadnym spôsobom nešpecifikovali. Žalovaní v konaní skutkovo bližšie
nezdôvodnili, v čom mal rozpor dohody s dobrými mravmi spočívať, čím si nesplnili ani povinnosť

tvrdenia, nieto povinnosť dôkaznú. Požadovanie splnenia záväzku žalovaných z dohody samo o sebe
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, naviac, ak podľa nesporného skutkového tvrdenia žalobcov,
žalobcovia žalovaným predtým finančne pomáhali.

7. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia

o neplatnosti dohody, a preto je dohoda zo dňa 15.06.2016 platnou a zaväzuje strany sporu. Dôkazné
bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto
skutočností tvrdí. Ak žalovaní tvrdili, že dohodu podpísali v tiesni a pod nátlakom, resp. že je v rozpore s
dobrými mravmi, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto

skutočností. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa § 154 CSP ani neoznačili ani nepredložili,
súd nemohol ich tvrdenia o nátlaku, tiesni a rozpore s dobrými mravmi považovať za preukázané.
Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010. Keďže súd v rámci
skúmania predbežnej otázky posúdil Dohodu zo dňa 15.06.2016 ako platne uzavretú, pričom žalovaní
svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazali v dohode, nesplnili, súd ich zaviazal vo výroku II. rozsudku

povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 OZ) sumu 2.000,- eur.

8. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, majú voči nim žalobcovia
nárok aj na úrok z omeškania. Keďže sumu 2.000,- eur sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcom do
01.06.2017, počnúc dňom 02.06.2017 sa dostali so sumou 2.000,- eur do omeškania a výška základnej

úrokovej sadzby ku dňu 02.06.2017 bola 0,00 %, žalobcovia tak majú v zmysle § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00
%) ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia. Žalobcovia si uplatnili nárok na zmluvnú
pokutu v celkovej sume 500,- eur, pričom ide o zmluvnú pokutu za omeškanie žalovaných s plnením
istiny za obdobie 5 x započatých 30 dní omeškania, t.j. za obdobia od 02.06.2017 do 01.07.2017, od

02.07.2017 do 31.07.2017, od 01.08.2017 do 30.08.2017, od 31.08.2017 do 29.09.2017, od 30.09.2017
do29.10.2017.Žalovaníbolikudňuvýzvyzodňa09.10.2017vomeškanísplnenímsvojhodlhucelkom5
krátzapočatých30dní(keďposledných30dnízapočalodňa30.09.2017),zčohovyplývanárokžalobcov
k uvedenému dňu na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur (5x 100,- eur), ktorú sumu súd žalobcom od
žalovaných priznal vo výroku II. rozsudku. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty 500,- eur považoval súd za

primeranú, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nešlo o spotrebiteľský vzťah a zároveň žalobcovia
si zmluvnú pokutu uplatnili ako vyčíslenú, bez povinnosti žalovaných platiť ju aj do budúcna, za čo
zostali uplatnené iba úroky z omeškania. Žalovaní sa dostali s plnením zmluvnej pokuty (peňažného
dlhu) do omeškania, preto majú voči nim žalobcovia nárok aj na úrok z omeškania. Keďže žalobcovia
vo výzve poskytli žalovaným na plnenie zmluvnej pokuty 500,- eur dlhšiu lehotu a to do 01.11.2017, súd

žalobcom priznal úrok z omeškania až od 02.11.2017, t.j. od uplatneného neskoršieho dátumu (hoci do
omeškania s plnením zmluvnej pokuty sa žalovaní dostali skôr), nakoľko súd nemôže prekročiť žalobu.
Výška základnej úrokovej sadzby ku dňu 02.11.2017 bola 0,00 %, žalobcovia tak majú v zmysle § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej sume zmluvnej pokuty nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok spoločne a
nerozdielnevočižalovanýmv1.a2.radenanáhradutrovkonaniavrozsahu100%trovkonania.Ovýškenáhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalovanými neboli tvrdené a súd ich sám nezistil, preto nevidel dôvod

na aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a to v rozsahu I., II. a III.
výroku z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to
že výrok I. napadnutého rozhodnutia spočíva na nesprávnom správnom posúdení a sú toho názoru,

že boli naplnené procesné podmienky, s ktorými CSP spája možnosť prerušenia konania a okresný
súd tak mohol o jeho prerušení rozhodnuť. Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie vedené pod
sp. zn. 38C/31/2017, v ktorom sa žalovaní domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu a to dohody,
plnenie z ktorej je predmetom tohto konania. Konanie sp. zn. 38C/31/2017 bolo iniciované žalobou zo
dňa 07.11.2017, pričom žaloba žalobcov v tomto konaní zo dňa 20.11.2017 bola podaná neskôr, ako
už začalo konanie sp. zn. 38C/31/2017. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní sa neplatnosti dohody

domáhali skôr, ako žalobcovi podali žalobu o zaplatenie v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené preto
potom nie je správny právny záver rozhodnutia, že podanie žaloby o určenie neplatnosti dohody nie je
z procesného hľadiska prípustné, najmä s poukazom na to, že tu prebieha konanie o plnenie z dohody.
Žalovaní namietali, že žalobu o neplatnosť právneho úkonu sp. zn. 38C/31/2017 podali skôr, ako bola
podaná žaloba v tomto konaní, má ňou byť riešená otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie

Okresného súdu v tejto veci a ktorá vecne súvisí s predmetom tohto konania, pokračovanie v tomto
konaní bez jeho prerušenia do právoplatnosti skončenia konania sp. zn. 38C/31/2017 nie je v žiadnom
prípade efektívne a účelné, pretože v prípade, ak toto konanie bude právoplatne skončené a žalovaní
budú v konaní neúspešní, pričom v konaní sp. zn. 38C/31/2017 budú žalovaní v postavení žalobcov
úspešní a konanie bude právoplatne skončené, žalovaní budú nútení v záujme svojej ochrany iniciovať

konanie o zaplatenie, čo v žiadnom prípade nie je hospodárne. Ďalej žalovaní 1/a 2/ namietali, že sú toho
názoru, že súd prvej inštancie im odňal možnosť konať pred súdom, keď uskutočnil pojednávanie dňa
02.08.2018, z ktorého sa žalovaní ospravedlnili a ktoré žiadali odročiť. Dňa 30.07.2018 bola okresnému
súdu doručená žiadosť žalovaných o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že nevedia na vytýčený
termín zabezpečiť svoju účasť a to z dôvodu, že žalovaný pracuje v zahraničí a na termín pojednávania

mu jeho zamestnávateľ zrušil dovolenku a žalovaná sa v tomto podaní ospravedlnila z dôvodu, že
nevedela na termín pojednávania zabezpečiť starostlivosť o ich maloleté deti a z dôvodu, aby to na
maloletých deťoch nezanechalo negatívny vplyv, ich na toto pojednávanie nechcela vziať. Okresný súd
však tieto dôvody na odročenie nepovažoval za dôležité a uskutočnil pojednávanie bez ich prítomnosti.
Taktiež žalovaní 1/ a 2/ namietali, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa

ustanovenia§220ods.2CSPa žesasúdprvejinštancienevyjadrilkskutkovejargumentáciižalovaných
v ich jednotlivých podaniach, kde objasňujú okolnosti uzatvorenia predmetnej dohody. Žalobcovia tvrdia,
že nevedeli o predaji nehnuteľností bližšie vymedzených v žalobe, pričom práve v tejto žalobe oni
uvádzajú, že uhradili pohľadávku v celkovej výške 2.000,- eur realitnej kancelárii Media and Reality
service, s.r.o. vo forme dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 02.05.2016. Následne však vo

vyjadrení žalobcov z 19.04.2018 uvádzajú, že žalobcovia sa o kúpnej zmluve, zaplatení odmeny za
sprostredkovanie tejto realitnej kancelárii v celkovej výške 2.000,- eur dozvedeli až v deň podpisu kúpnej
zmluvy, t.j. 15.06.2018. To je evidentný rozpor tvrdení žalobcov, pretože pokiaľ žalobcovia zaplatili
predmetnú sumu 2.000,- eur tejto realitnej kancelárii za sprostredkovanie predaja dňa 02.05.2016, čo
predstavuje obdobie vyše mesiaca pred uzatvorením kúpnej zmluvy a predmetnej dohody, uzatvorenie

ktorej sa uskutočnilo 15.06.2016, žalobcovia nesporne museli a mali vedomosť o kúpnej zmluve vrátane
jej obsahu, keďže predmetnou dohodou si takto chceli vopred ošetriť povinnosť platenia sumy 2.000,-
eur za sprostredkovanie predaja realitnej kancelárii. Pokiaľ by boli tvrdenia žalobcov súvisiace s tým,
že nemali možnosť kúpnu zmluvu pripomienkovať, resp. sa o jej obsahu dozvedieť až pri uzatváraní,
je namieste nezodpovedaná otázka, prečo ju podpisovali a prečo platili vopred dňa 02.05.2016 depozit

v celkovej výške 2.000,- eur za sprostredkovanie predaja realitnej kancelárii, ktorú predtým nepoznali
a nemali s ňou uzatvorený žiaden právny vzťah. K uvedenej argumentácii súd prvej inštancie v
napadnutomrozhodnutínezaujalžiadenpostoj,pričomsalenstotožnilstvrdeniamižalobcov.Nazáklade
uvedeného preto žalovaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu žalovaných zaslali písomné vyjadrenie žalobcovia, v ktorom uviedli že žiadajú, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poukázali na
ustanovenie § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. a uviedli, že je to práve súd, ktorý je oprávnený si predbežnéotázky v konaní posúdiť sám, okrem otázok, ktoré nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a súd prvej
inštancie správne posúdil žalobu o určenie neplatnosti predmetnej dohody ako procesne nesprávnu,
nakoľko žalovaní v postavení žalobcov sa domáhajú určenia neplatnosti právnej skutočnosti v zmysle

ustanovenia § 137 písm. d) CSP bez toho, aby takýto nárok žalovaným v postavení žalobcov vyplýval
zo samotného predpisu. Z tohto dôvodu bude žaloba o určenie neplatnosti predmetnej dohody s
najväčšou mierou pravdepodobnosti zamietnutá, resp. jej konanie zastavené pre späťvzatie žaloby.
Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že žalovaní boli s termínom pojednávania oboznámení viac ako tri
mesiace pred jej konaním. Z tohto dôvodu mali žalovaní dostatok času a priestoru zabezpečiť všetky

svoje záležitosti tak, aby sa mohli včas dostaviť na pojednávanie, pričom žalovaní sa ospravedlňovali
tesne pred termínom nariadeného pojednávania vo veci samej. Žalovaný 1/ ako zamestnanec nebol
povinný za účelom dostavenia sa na nariadenie pojednávania vybrať dovolenku, nakoľko zamestnávateľ
je povinný uvoľniť zamestnanca za účelom účasti na nariadenom pojednávaní a žalovaná 2/ ničím
nepodložila spolu so žalovaným 1/ že dôvody, pre ktoré žiadajú odročiť pojednávanie sú dôležitými
dôvodmi, ktoré by odôvodňovali ospravedlnenie a odročenie pojednávania, nakoľko mali dostatok času

a možností si svoje záležitosti usporiadať tak, aby boli prítomní na nariadenom pojednávaní. Taktiež
nepovažujú za dôvodnú odvolaciu námietku ohľadne nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, nakoľko z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva, že žalovaní boli povinní zaplatiť žalobcom
sumu 2.000,- eur a vyčíslenú zmluvnú pokutu 100,- eur za každý mesiac omeškania. Žalovaní sa v
konaní bránili zásadne iba jedinou námietkou, ktorou bol rozpor predmetnej dohody s dobrými mravmi

a jej následná neplatnosť. S uvedenými tvrdeniami sa súd nestotožnil, nakoľko ich žalovaní v konaní
nijakým relevantným spôsobom nepreukázali a neuniesli tak svoje dôkazné bremeno.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/89/2017 je žaloba, ktorou

sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2.500,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur
od 02.11.2017 do zaplatenia.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných

1/ a 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak žalobe v celom rozsahu vyhovel a
to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľmi, ktorí namietali, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a taktiež, že im súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.

15. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom.

16. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom

zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ v odvolacom konaní
neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového

poriadku. Ak aj žalovaní v odvolaní poukazujú na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že
odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní

vychádzal.

18. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak nevyhovel
ich návrhu na prerušenie konania, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 38C/31/2017, v ktorom sa žalovaní domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu
a to dohody zo dňa 15.06.2016, plnenie z ktorej je predmetom tohto konania, pričom táto žaloba bola

podaná na súd skôr.

19. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

20. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné

opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP, a až keď tieto
zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto
prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Súd by mal postupovať
veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre
rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by totiž k rozhodnutiu

o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej,
môžetospôsobovaťexistenciudôvoduprípustnostižalobynaobnovukonania.Prirozhodovaníonávrhu
na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením
konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania,
prípadne aj o niekoľko rokov. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa

§ 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách
článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade
zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania ( pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3Cdo 150/2010).

21. Je vecou súdu, pre aký postup sa rozhodne, ak nastane situácia, keď má na účely konania posúdiť
otázky, o ktorých rozhodnúť patrí inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Z hľadiska rozhodnutia vo
veci samej ide o tzv. prejudiciálne otázky, ktorými sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom
daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej. Zákon stanovuje,
že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo

nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také
otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. V ustanovení § 193 CSP však taxatívnym
spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu je právny záver súdu prvej inštancie, že nie je daný dôvod na

prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod
sp.zn. 38C/31/2017 správny, keďže vo vyššie uvedenom civilnom konaní sa síce rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, avšak súd na základe skutkových okolností
vyplývajúcich z obsahu spisu si túto otázku môže vyriešiť aj sám, nakoľko ide o právne posúdenie
platnosti Dohody uzavretej sporovými stranami dňa 15.06.2016 a teda nejde zo strany súdu prvej

inštancie o svojvoľný postup, ale o postup, ktorý bol realizovaný v súlade s ust. § 164 CSP, nakoľko z
tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že prerušenie konania z tam uvedeného dôvodu je fakultatívne.
Súd prvej inštancie by nebol povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak boli splnené podmienky
podľa tohto ustanovenia (použité slovo „môže“) a taktiež časový okamih podania týchto žalôb na súdnie je v tomto prípade relevantný. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s námietkou odvolateľov o
nesprávnom právnom posúdení veci.

23. Žalovaní taktiež v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie im svojim postupom odňal možnosť
konať pred súdom, keď uskutočnil pojednávanie dňa 02.08.2018, z ktorého sa žalovaní ospravedlnili a
ktoré žiadali odročiť. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.07.2018 bola súdu doručená žiadosť žalovaných
zo dňa 26.7.2018 o zmenu termínu pojednávania na september z dôvodu, že nevedia na vytýčený
termín zabezpečiť svoju účasť, nakoľko žalovaný pracuje v zahraničí a na termín pojednávania mu jeho

zamestnávateľ zrušil dovolenku a žalovaná sa v tomto podaní ospravedlnila z dôvodu, že nevedela
na termín pojednávania zabezpečiť starostlivosť o ich maloleté deti. Súd prvej inštancie mal za to,
že dôvody uvádzané v žiadosti zo dňa 26.07.2018 nie sú dôležitými dôvodmi v zmysle § 183 ods.
1 CSP, keď zrušenie dovolenky žalovanému 1/ ani nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom a
postráženie detí nie je nevyhnutné zabezpečiť iba rodinným príslušníkom a zároveň od žalovaných bolo
možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť splnomocnencom (keďže o termíne

pojednávania vedeli už od 25.05.2018 a mali tak dostatok času na jeho zvolenie) a v žiadosti nebolo
uvedené telefónne číslo ani elektronická adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť
o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania, hoci o potrebe uvedenia týchto údajov boli
žalovaní poučení v Poučení doručenom im spolu so žalobou.

24. Existencia odvolacieho dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. <. z 31. januára
2012).

28. Žalovaní 1/ a 2/ ako vyplýva zo spisu svoje právo, ktoré pre takýto prípad im zákon poskytuje,

nevyužili, súdu ani kontakt na seba neoznámili, napriek tomu sa domáhajú spravodlivého procesu.
Pasivita strany sporu nemôže byť hodnotená v ich prospech i s poukazom na čl. 6 ods.1 Základných
princípov Civilného procesného poriadku, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovaťprirodzenenerovnovážnepostaveniestránsporu(otakýtoprípadnejdevprejednávanejveci),
ako i s poukazom na čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Žalovaní 1/ a 2/ ale svojou pasivitou vočiprávam, ktoré im zákon poskytuje (zvolenie si splnomocnenca) a nerešpektovaním svojich povinností
(nepriloženie žiadneho dôkazu o tvrdených dôvodoch na odročenie pojednávania a v žiadosti nebolo
uvedené telefónne číslo ani elektronická adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť

o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania) spôsobili, že súd vo veci konal i v ich
neprítomnosti, čím ale neporušil ich právo na spravodlivý proces. Odvolací súd tak nezistil danosť
uvedeného odvolacieho dôvodu.

29. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú vo veci samej za

nesprávne, pretože nárok, ktorý si voči nim žalobcovia uplatňujú je na základe Dohody, ktorú uzatvorili
v tiesni. Taktiež namietali, že táto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a súd sa nevysporiadal so
všetkými námietkami uvedenými z ich strany v tomto konaní.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie použil správny právny predpis a správne ho i vyložil
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
sporových strán) a na vecnej správností napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

31. Súd prvej inštancie si splnil povinnosť podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, výsledky vykonaného
dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd
stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a
zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom
inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd
uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako

vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej
inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval
naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanými
v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

32.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie svojim postupom a konaním neporušil práva odvolateľov,
na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil a dospel aj k správnym skutkovým

zisteniam.

33. Z Dohody uzavretej medzi R. X. a manželkou J. X. (ďalej len pristupujúci dlžníci) a P. X.
a manželkou S. X. (ďalej len pôvodní dlžníci) zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že pôvodní dlžníci sa
zaviazali zaplatiť spoločnosti Media and Reality service, s.r.o., Trnava, IČO: 46805940 na základe

Zmluvy o sprostredkovaní odmenu, províziu vo výške 2.000,- eur, ktorá patrí veriteľovi ako odmena
za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v kat. úz. J., evidovaných na LV č XXX ako stavba -
rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. 774 a pozemok parc. č. CKN 774 o výmere 334 m2 druh
zastavané plochy a nádvoria. Zmluvné strany ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností majú záujem
tieto predať, pričom pôvodní dlžníci bez súhlasu a vedomia pristupujúcich dlžníkov uzatvorili Zmluvu

o sprostredkovaní s veriteľom. Pre účely tejto Dohody sa pod pohľadávkou rozumie pohľadávky
veriteľa na zaplatenie provízie vo výške 2.000,- eur voči pôvodným dlžníkom. Zo zmluvy ďalej vyplýva,
že pôvodní dlžníci informovali pristupujúcich dlžníkov vzhľadom na existenciu pohľadávky ČSOB,
a.s., Bratislava, IČO: 36 854 140 zabezpečený záložným právom, ktoré viazne na predmetnýchnehnuteľnostiach, že z obdržanej časti kúpnej ceny im prináležiacej nebudú schopní zaplatiť pohľadávku
veriteľovi, preto požiadali pristupujúcich dlžníkov o pristúpenie k ich povinnosti zaplatiť pohľadávku.
Z bodu 5 zmluvy vyplýva, že pristupujúci dlžníci a pôvodní dlžníci sa týmto dohodli o pristúpení

pristupujúcich dlžníkov k záväzku zaplatiť pohľadávku veriteľovi. Všetci účastníci, tak pôvodní dlžníci a
pristupujúci sú zaviazaní voči veriteľovi zaplatiť pohľadávku vo výške 2.000,- eur. Z bodu 7 predmetnej
zmluvy vyplýva, že v prípade, že pristupujúci dlžníci uhradia pohľadávku veriteľovi, pôvodní dlžníci
sa zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť pristupujúcim dlžníkom peňažné plnenie v tejto výške v
akej splnili pristupujúci dlžníci pohľadávku za pôvodných dlžníkov a to najneskôr do 01.06.2017 do rúk

ktoréhokoľvek pristupujúcich dlžníkov. Toto zmluvné dojednanie predstavuje odplatu za pristúpenie k
záväzku zaplatiť pohľadávku veriteľovi. Pre prípad omeškania pôvodných dlžníkov so zaplatením sa
zmluvné strany dohodli, že pristupujúci dlžníci majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,-
eur za každých započatých 30 dní omeškania so zaplatením a pôvodní dlžníci sú povinní spoločne a
nerozdielne túto zmluvnú pokutu uhradiť, pričom zmluvná pokuta podľa tohto bodu je splatná v lehote 5
dní odo dňa doručenia výzvy na jej zaplatenia. Z bodu 10 predmetnej zmluvy vyplýva, že táto dohoda

vznikla na základe žiadosti pôvodných dlžníkov v záujme pristupujúcich dlžníkov pomôcť im a na základe
slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok.

34. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalovaní tvrdili, že dohodu podpísali v tiesni a pod
nátlakom, resp. že je v rozpore s dobrými mravmi, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu

relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa
§ 154 CSP ani neoznačili ani nepredložili, súd nemohol ich tvrdenia o nátlaku, tiesni a o dôvodoch
pre ktoré je rozpore s dobrými mravmi považovať za preukázané. Odvolací súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že to boli práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí uzatvorili s realitnou kanceláriou Media & Reality
Service s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní a mali tak prvotný záujem na predaji predmetnej nehnuteľnosti.

To, že žalobcovia pristúpili k záväzku žalovaných zaplatiť tejto realitnej kancelárii províziu dohodnutú
s nimi, bola len ich dobrá vôľa, aby k predaju predmetnej nehnuteľnosti došlo. V konaní žalobcov,
rovnako ako prvoinštančný súd ani odvolací súd žiaden nátlak žalobcov na jej uzavretie nevidel, nakoľko
uzavretie kúpnej zmluvy ako aj Dohody o pristúpení zo dňa 15.6.2016 bolo v záujme žalovaných, keď
uzavretie tejto dohody zabezpečilo žalovaným posunutie zaplatenia nimi dohodnutej provízie minimálne

do 01.06.2017.

35. Čo sa týka námietky žalovaných, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, ktorí uviedli, že nemali
možnosť kúpnu zmluvu pripomienkovať, resp. že sa o jej obsahu dozvedeli až pri jej uzatváraní, pričom v
žalobe uvádzajú, že pohľadávku 2.000,- eur uhradili realitnej kancelárii Media and Reality service, s.r.o.

vo forme dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 02.05.2016 a následne vo vyjadrení z 19.04.2018
uvádzajú, že sa o kúpnej zmluve dozvedeli až v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 15.06.2018, odvolací
súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná a ani relevantná.

36. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu z čl. II. bodu 5 písm. a) vyplýva, že sú to kupujúci, ktorí

uhradia predávajúcim dojednanú kúpnu cenu vo výške 80.000 eur tak, že časť kúpnej ceny vo výške
2.000 eur bola uhradená v hotovosti dňa 2.5.2016 realitnej kancelárii ako blokovací depozit v prospech
kupujúcich, z čoho vyplýva, že žalobcovia dňa 2.5.2016 neuhrádzali realitnej kancelárii žiadnu províziu
2.000 eur, nakoľko takáto pohľadávka voči nim v tom čase neexistovala, ale boli to práve kupujúci,
ktorí tak zaplatili časť ich kúpnej ceny. Ako vyplýva z odseku 6 Dohody zo dňa 15.6.2016 si následne

realitná kancelária Media and Reality service, s.r.o. z dôvodu existencie pohľadávky ČSOB, a.s. voči
žalovaným a ich zrejmej platobnej neschopnosti, touto dohodou zabezpečila zaplatenie tejto provízie
aj od žalobcov (záväzok zaplatenia provízie vzniknutý na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej
medzi žalovanými a realitnou kanceláriou bez vedomia žalobcov) a to tak, že žalobcovia pristúpením k
tomuto záväzku sa zaviazali ju zaplatiť popri žalovaných. Ak aj žalobcovia uvádzajú v žalobe, že uhradili

pohľadávku realitnej kancelárii vo forme Dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 2.5.2016, z ich
strany ide o nepresnú formuláciu, nakoľko správne malo byť uvedené, že z ich strany bola uhradená
pohľadávka realitnej kancelárii vzniknutej z Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 2.5.2016.

37. Na základe uvedeného tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

38. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v zmysle § 387
ods. 2 CSP potvrdil.

40. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom

v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).