Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215201304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.
Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Mišura,
PhD., AK so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
V. XXX, 2/ R. U., nar. X.X.XXXX, bytom X., O. X, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Eva Gulyášová

- Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, IČO: 47 251 166, o
zaplatenie 6.405,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo 4. novembra 2016, č. k. 5C/62/2015-89, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.405,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3.044,23 Eur od 30.01.2015 až do zaplatenia, a úrok z omeškania 5,05% ročne
zo sumy 3.360,90 Eur od 17.02.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, II. výrokom uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %,
III. výrokom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v

samostatnom uznesení.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 4 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 2, §
9 ods. 4, § 12 ods. 1 písm. f), ods. 2 a 3, § 20 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 3, § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o povinnom
zmluvnom poistení), § 4 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1 a 3, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako i s poukazom na procesné ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 12.07.2012 v čase o 7,10 hod došlo k
dopravnej nehode (podľa relácie dopravnej polície policajného zboru o priebehu dopravnej nehody,

evidované pod číslom Č SV ORP - 31/DI - SK - 2012) na ceste III v kilometri číslo 4,5 medzi obcou
Diakovce a obcou Tešedíkovo, medzi osobným motorovým vozidlom značky Renault Laguna EČ DS
921 DI, ktoré viedol žalovaný 2/ a cyklistom P. F., ktorý utrpel poranenia, následkom ktorých namieste zraneniam podľahol. Podľa odôvodnenia uznesenia OR PZ v Šali zo dňa 17.12.2012 motorové
vozidlo v rozhodnom čase vlastnila žalovaná 1/, ktoré poskytla žalovanému 2/ pre osobnú potrebu
do práce. Podľa bodu 3 záveru znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva bezprostrednou

príčinou smrti nebohého bola mozgovú smrť v dôsledku zakrvácania pod obaly mozgu a
zakrvácania do komôr mozgu pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej ako následok dopravného úrazu.
U cyklistu alkohol v krvi zistený nebol. Podľa znaleckého posudku znalca z odboru dopravná cesta,
odvetvia nehody v cestnej premávke Ing. Kamila Lacka - Bartoša, konštatoval, že cyklista zmenou
smeru pohybu vľavo nevytvoril vodičovi žalovanému 2/ prekážku z technického hľadiska náhlu. Hlavná

príčina predmetnej dopravnej nehody z technického hľadiska spočívala v tom, že vodič včas
nereagoval (nereagoval vôbec) na zmenu koridoru pohybu cyklistu, aj napriek tomu, že mal možnosť
rozpoznať zmenu koridoru pohybu cyklistu a primerane reagovať vyhýbavým manévrom, ktorý by mal
možnosť nehode zabrániť. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 16.08.2013 sp. zn. 3 T/35/2013
bol žalovaný v 2/ uznaný za vinného, keď inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a bol pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona odsúdený na výkon trestu odňatia slobody podmienečne s

odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov a zákazu činnosti viesť motorové vozidla na dobu troch
rokov, s nárokom na náhradu škody bola poškodená odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalovaný
2/ uznal vinu zo spáchania prečinu usmrtenia a uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú súd schválil.
Poisťovňa KOOPERTIVA vyplatila plnenie titulom vdovského dôchodku za obdobie od 08.06.2013 do
07.06.2014 vo výške 3.044,23 Eur. Regresnú náhradu si uplatnila Sociálna poisťovňa voči žalovanému

2. písomnou výzvou zo dňa 17.6.2014, neúspešné. V rovnakom čase si uplatnila nárok aj u žalobkyne,
poisťovňa Kooperatíva informovala žalobkyňu dňa 17.10.2014 o výške plnenia, keď dňa 30.10.2014
podľa výpisu z účtu žalobkyne bola poukázaná regresná náhrada vo výške 3.348,65 Eur. Z
mailovejkomunikáciežalobkyneadresovanépoisťovniamspôsobnosťounaúzemíSlovenskejrepubliky
vyplynulo, že žalovaná 1/ v rozhodnom čase nemala uzavretú zákonnú poistku na motorové vozidlo ani

v jednej z poisťovní.

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že nárok upravený v § 12 ods. 1 písm. f) zákona o
povinne zmluvnom poistení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je
odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny)

nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Treba uviesť, že
poisťovateľom je poisťovňa [§ 2 písm. d) zákona o povinnom poistení] a poistníkom ten, kto uzavrel s
poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti [§ 2 písm. e) zákona o povinnom zmluvnom poistení].
Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o
povinnom zmluvnom poistení je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie

z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že v čase, keď nastala poistná
udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol
a svojim zavinením spôsobil škodu (nejde tu totiž o spôsobenie škody určitou osobou); určujúcim je,
že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva. Jeho
prevádzkovateľom (poisteným) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú

možnosť disponovať s motorovým vozidlom [§ 2 písm. j) zákona o povinnom zmluvnom poistení];
spravidla ide zároveň o vlastníka motorového vozidla. V danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa
poskytla poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
(30.10.2014), vo vzťahu ku ktorému bola žalovaná v 1/ poistníkom, poisteným a prevádzkovateľom
zároveň a v čase, keď nastala poistná udalosť (12.07.2012), nemala vôbec uzavretú zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto okolnosti založili nárok
žalobkyne proti žalovanej v 1/ v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o povinne zmluvnom poistení.
Pasívnulegitimáciužalovanejv1/vdanejvecinevylučujeokolnosť,žepoistenýmmôžebyťvpredmetnej
veci prípadne aj vodič vozidla. Osobitný nárok poisťovateľa proti poistenému, ktorý nie je poistníkom
(napríklad proti vodičovi vykazujúcemu tieto znaky), je upravený v ustanovení § 12 ods. 2 zákona o

povinne zmluvnom poistení, ktorý výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby
poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie
týka, čo najširšie. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 4 ods. 1 uvedeného zákona, obsahom
ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto
subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za

predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak
poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, poistiteľovi proti poistníkovi vzniká nárok na náhradu poskytnutého poistného
plnenia za podmienok stanovených v § 12 ods. l písm. a) až h) zákona o povinnom zmluvnom poistení;nie je pritom rozhodujúce, či poistník v čase vzniku škody osobne viedol motorové vozidlo. Aj proti
inému než poistníkovi má poisťovateľ nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia, avšak len za
splnenia podmienok stanovených v ods. 2 uvedeného ustanovenia. Toto ustanovenie nevylučuje, aby

poisťovateľ uplatnil právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj proti vodičovi motorového vozidla (rozsudok NS SR
3 Cdo 326/2009).

5. Ďalej uzavrel, že v danom prípade správanie sa žalovaného 2/ bolo potrebné kvalifikovať ako škodu

spôsobenú ako vedomá nedbanlivosť, keď síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže
spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí, tým že neprispôsobil jazdu
pomerom prevádzky v čase dopravnej nehody, kde pred ním jazdil cyklista a nedostatočne predpokladal
pohyb cyklistu v jeho koridore, čím spôsobil dopravnú nehodu. Spoluzavinenie cyklistu sa v priebehu
trestného konania nepreukázalo. Žalovaný 2/ v plnej miere priznal svoju vinu, keď uzavrel dohodu o
vine a treste. Vychádzajúc z uvedených dôkazov nebol dôvod ďalšieho skúmania spoluzavinenia

poškodeného. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré
sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona o povinne zmluvnom poistení bolo poškodenému
zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za
akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia

§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinne zmluvnom poistení vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá
(...“za ktorú zodpovedá osoba“..). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva
v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení
je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové
právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda
spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za

škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/
má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon
v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona má kancelária povinnosť
požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia
citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného

plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení právo postihu
proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods.
7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení je
potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za

koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, z pohľadu všeobecnej zodpovednosti za škodu
§ 420 Občianskeho zákonníka t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je
vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo
poistené) pozri Uznesenie NS SR 4Cdo 190/2014 zo dňa 24.07.2015. Okresný súd zaviazal žalovaných

1/ a 2/ na zaplatenie plnenia poskytnuté žalobcom pozostalej poškodenej v plnej výške, ktorú výšku
žalovaní nerozporovali. Žalovaní sa dostali do omeškania z nezaplatením plnenia v pôvodnej časti
uplatnenej pohľadávky od 30.01.2015 a následne v prípade ďalšieho plnenia počnúc od 17.02.2016,
ktorú skutočnosť nikto nerozporoval, keď žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle novely č. 586/2008 Z. z. keď

výška úrokov z omeškania bola stanovená o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu, následne
novelou č. 20/2013 Z. z. bol 8 percentuálny bod znížený na 5 % počnúc od 01.02.2013.

6. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,

a vzhľadom na úspešnosť žalobcu v uplatnenej časti nároku mu priznal náhradu trov v planej výške.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/, ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, a žalovaným 1/ a 2/ priznať voči žalobcovi náhradu trov konaniavo výške 100 %. Poukázal na odvolacie dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového
poriadku. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie jeho argumentácii o tom, že žalobca vôbec nemal
povinnosť uhradiť čiastku 6.405,13 Eur Sociálnej poisťovni za žalovaných 1/ a 2/ nevenoval žiadnu

pozornosť. Podľa odvolateľa sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že predmetnú
čiastku zaplatil pre Sociálnu poisťovňu pobočka Galanta za žalovaných 1/ a 2/ a nie priamo E. F. ako
pozostalej poškodeného (tak ako to žalobca opakovane uviedol vo svojich podaniach). Ustanovenie §
238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej poisťovni špecifické práva
požadovať náhradu poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania voči poberateľovi dávok. Tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky
alebonahradiťškoduSociálnejpoisťovnilenvtakomrozsahu,vakomjejejzavinenéprotiprávnekonanie
v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania
tretej osoby (viď rozsudky NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2003, sp. zn. 4Cdo 21/2004, sp. zn. 3MCdo 19/2008).
Osobitné predpisy zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, preto treba

vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka). Škoda, ktorá vznikla na
strane Sociálnej poisťovne vyplácaním vdovského dôchodku bola spôsobená žalovaným 2/. Žalovaná 1/
ako vlastník a držiteľ motorového vozidla, ktorý by bol povinný uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení však nezodpovedá Sociálnej poisťovni za predmetnú škodu, nakoľko z jeho strany nedošlo k
žiadnemu zavinenému protiprávnemu konaniu, ktorý by spôsobil vznik nároku na vyplácanie vdovského

dôchodku. Sociálna poisťovňa teda by mohla mať regresný nárok výlučne voči žalovanému 2/. Žalobca
v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. má povinnosť z poistného garančného fondu
poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
osoba bez poistenia zodpovednosti. Pokiaľ § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa
by mala regresný nárok voči žalovanému 1/ ako držiteľovi motorového vozidla, žalobca by mal

povinnosť poskytnúť poistné plnenie Sociálnej poisťovni za žalovanú 1/, ktorá sa považuje za osobu
bez poistenia zodpovednosti. Žalovaný 2/ nemal povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení, preto na účely zákona o povinnom zmluvnom poistení nie je možné ho považovať za osobu bez
poistenia zodpovednosti. Žalobca preto nemal povinnosť poskytnúť poistné plnenie Sociálnej poisťovni
za žalovaného 2/. Neboli splnené hmotnoprávne podmienky na vznik regresného nároku Sociálnej

poisťovni voči žalobcovi a nie je daný regresný nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/.

8.Žalobcaodvolanienepodalakodvolaniužalovaného2/písomneuviedol,ženapadnutýrozsudoksúdu
prvej inštancie potvrdiť. Namieta vyjadrenie žalovaného 2/ k zodpovednosti žalovanej 1/ ktorá odvolanie
nepodala a v konaní pred súdom prvej inštancie nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnila.

Nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale ide
o postihové právo žalobcu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, teda ide o
nárok žalobcu na náhradu voči tomu, za koho hradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti
(obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/284/2010). Poisťovňa KOOPERATIVA, a.s. predmetné nároky

spracovala podľa § 24 ods. 9 zákona o povinnom zmluvnom poistení a v mene žalobcu podľa § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka ich uhradila na účet Sociálnej poisťovne. Poistné plnenie bolo hradené
pozostalej manželke podľa § 24 ods. 2 písm. c) v spojení s § 4 ods. 3 zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Zákonom bol vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správou bola zverená
žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm.

a) až g) zákona o povinnom zmluvnom poistení proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých
by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3). Týmto je zabezpečené, že
poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená nebude v rozpore so
zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia však poškodený nepocíti, pretože
za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu

žalobcu. Pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla pripadá do úvahy zodpovednosť
vodiča a prevádzkovateľa vozidla. Ust. § 427 Občianskeho zákonníka nie je vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym ale obe skutkové podstaty
stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči vodičovi dopravného prostriedku
podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia.

Kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona
o povinnom zmluvnom poistení právo postihu voči tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/134/2009). Aj za žalovaného 2/ muselžalobca plniť poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z toho dôvodu právo na náhradu
škody podľa § 24 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, tzv. postih (pozri rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Obdo 26/2015). Obdobná právna úprava platila aj v Českej republike do 01.01.2014 (pozri

rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/2837/2007). Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa tak aj
vodiča (žalovaný 2/) vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Žalovaný 2/ je v spore pasívne legitimovaný,
pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním (§
4 ods. 1 písm. c/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách č. 8/2009 Z. z.) spôsobil ujmu na
zdraví poškodeného, za čo bol Okresným súdom Galanta sp. zn. 3T/35/2013 uznaný vinným z prečinu

usmrtenia.

9. Žalovaná 1/ odvolanie voči rozsudku nepodala, voči nej rozsudok nadobudol právoplatnosť, vzhľadom
na to, že so žalovaným 2/ netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP. Odvolací súd
poukazuje na to, že pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné je
určujúca povaha predmetu sporu vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam,

kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči
každému spoločníkovi. Súdna prax aj právnická literatúra vychádzajú z toho, že osoby zaviazané
k solidárnemu plnenia sú spoločníkmi samostatnými (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 20 Cdo 2599/98, uverejnený v časopise Soudní judikatura č. 8, roč. 2000 pod
č. 90, ďalej i Občanský zákoník II., komentár. 1. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, s. 1531). Pri

samostatnom spoločenstve koná každý zúčastnený sám za seba, voči každému zo zúčastnených môže
byťsamostatne(iodlišne)rozhodnuté,lehotanapodanieodvolaniaplyniedoručenímrozsudkukaždému
spoločníkovi samostatne (nerozlučný spoločník oproti tomu môže podať odvolanie včas, ak tak urobí
v čase, kedy aspoň jednému z nich odvolacia lehota plynula), jej márnym uplynutím nadobúda vo
vzťahu k tomuto spoločníkovi rozsudok právoplatnosť a len čo uplynie lehota na plnenie, stáva sa aj

vykonateľným. Ďalej platí, že pri solidárnom záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
zo solidárne zaviazaných dlžníkov (§ 511 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Zároveň odvolací
súd poukazuje Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016, podľa hmotného práva je
len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe.

Už z toho, že založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa,
vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadkuúčinnéhood01.07.2016,ktorýmbolzrušenýdoterajšízákon č.99/1963Zb.Občianskysúdny

poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalobca § § 365 ods. 1 písm.
f/, h/), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní

(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 2/ nie je
možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je voči nemu vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného

2. bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu voči nemu vyhovel
(Uznesením č. k. 5C/62/2015-71 zo dňa 08.03.2016 bola pripustení zmena žalobného návrhu, žalovaný
1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.405,13 Eur spolu s úrokom z
omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.044,23 Eur od 30.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.360,90 Eur od17.02.2016 do zaplatenia) s poukazom na odvolacie dôvody týkajúce sa však len žalovaného 2/, ktorý
namieta, že nie je voči nemu daný regresný nárok žalobcu.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

14. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 24 ods. 2

písm. b) v spojení s § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

15. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že žalovaná 1/ bola ku dňu 12.7.2012 držiteľkou
motorového vozidla (EČ DS-921 DI), prevádzkou ktorého došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil
žalovaný 2/, ktorému žalovaná 1/ predmetné motorové vozidlo požičala na osobnú potrebu. Pričom
žalovaný 2/ bol rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 3T/35/2013 zo dňa 16.08.2013 uznaný za

vinného, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť (poškodený P. F.) a bol pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1 Trestného poriadku odsúdený na výkon trestu odňatia slobody podmienečne (okresný súd schválil
dohodu o vine a treste). Ku dňu 12.7.2012 nebolo na predmetné motorové vozidlo uzatvorené poistenie
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Výzvouzodňa17.06.2014vyzvala
Sociálna poisťovňa žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 3.044,23 Eur v lehote 30 dní od doručenia výzvy.

Listom zo dňa 17.10.2014 Kooperativa poisťovňa, a.s. oznámila Sociálnej poisťovni, že dňa 16.10.2014
ukončila šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie poukazuje na účet Sociálnej poisťovne vo výške
3.044,23 Eur. Dňa 30.10.2014 žalobca zo svojho účtu poukázal na účet Kooperativa poisťovňa, a.s.
sumu 3.348,65 Eur (ako refundáciu Sociálnej poisťovni za vyplatenie vdovského dôchodku pani E. F. (po
zomrelom P. F.) za obdobie od 08.08.2013 do 07.06.2014 vo výške 3.044,23 Eur + 304,42 Eur poplatok

za spracovanie. Výzvou zo dňa 25.06.2015 vyzvala Sociálna poisťovňa žalovaného 2/ na zaplatenie
sumy3.360,90Eurvlehote30dníoddoručeniavýzvy.Listomzodňa01.09.2015Kooperativapoisťovňa,
a.s.oznámilaSociálnejpoisťovni,žedňa31.08.2015ukončilašetreniepoistnejudalostiapoistnéplnenie
poukazuje na účet Sociálnej poisťovne vo výške 3.360,90 Eur. Dňa 20.11.2015 žalobca zo svojho účtu
poukázal na účet Kooperativa poisťovňa, a.s. sumu 3.696,99 Eur (ako refundáciu Sociálnej poisťovni) za

vyplatenie vdovského dôchodku pani E. F. (po zomrelom P. F.) za obdobie od 08.06.2014 do 07.07.2015
vo výške 3.360,90 Eur + 336,09 Eur poplatok za spracovanie.

16. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ je pasívne vecne
legitimovaný v danej veci a to s poukazom na zákonné ustanovenia uvedené v odseku 14, a že teda

je daný aj regresný nárok žalobcu voči žalovanému 2/. Ust. § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom
poisteníupravujetzv.postihovéprávokancelárienanáhraduvyplatenýchplnenízpoistnéhogarančného
fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o
povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že kancelária poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Pričom takouto osobou je aj

žalovaný 2/, čo vo svojom odvolaní tento tiež výslovne uvádza. Osobou bez poistenia zodpovednosti je
preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého
nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona o povinnom zmluvnou poistení (touto osobou bude
spravidla ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). Ust. § 24 ods. 7 veta
prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení je potrebné vykladať tak,

že kancelária má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária
má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedánazákladezavinenia,t.j.ajprotivodičovipodľa§420Občianskehozákonníka/priprevádzke
tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a
presvedčiť sa, či je vozidlo poistené (obdobne rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 a sp. zn.

4Cdo/190/2014, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal aj súd prvej inštancie v odseku 32) tak, ako
to aj správne uzavrel súd prvej inštancie

17. S argumentom žalovaného 2/, že nemal povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnou
poistení odvolací súd súhlasí, avšak už vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia nemôže súhlasiť s

argumentáciou, že žalovaného 2/ nemožno považovať za osobu bez poistenia zodpovednosti a taktiež
z toho istého dôvodu nemožno súhlasiť s argumentom, že žalobca nemal povinnosť poskytnúť poistné
plnenie Sociálnej poisťovni za žalovaného 2/.18. S názorom žalovaného 2/, že osobitný predpis zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ako aj zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni
zrušený k 01.01.2004) otázku zavinenia (spoluzavinia) osobitne neupravuje a preto je treba vychádzať

zo všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka) sa odvolací súd plne stotožňuje, keď aj
súd prvej inštancie správne v napadnutom rozsudku zohľadniac uvedené postupoval (odsek 26 a 32
napadnutého rozsudku).

19. K argumentu žalovaného 2/, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na vznik regresného

nároku Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, odvolací súd poukazuje na ust. § 238 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré priznáva Sociálnej poisťovni špecifické právo požadovať
náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi
dávky. Vyplatením dávok sociálneho poistenia vznikajú Sociálnej poisťovni regresné nároky zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pričom v danej veci žalobca
postupoval podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď poskytol aj za

žalovaného 2/ z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a to Sociálnej poisťovni,
ktorá vyplatila dôchodkové dávky manželke po poškodenom (P. F.).

20. Vzhľadom na to, že odvolaním žalovaný 2/ osobitne nenapadol výšku žalovanej sumy uloženej mu
na zaplatenie ani výšku úroku z omeškania a ani deň vzniku omeškania, odvolací súd sa uvedeným

(bez predloženia osobitnej odvolacej argumentácie) nezaoberal.

21. S prihliadnutím na záver uvedený v odseku 16 tohto rozhodnutia, ďalej odvolací súd konštatuje, že
ak súd prvej inštancie uložil (aj) žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 6.405,13 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.044,23 Eur od 30.01.2015 až do zaplatenia, a úrok z

omeškania 5,05% ročne zo sumy 3.360,90 Eur od 17.02.2016 až do zaplatenia, rozhodol vo veci vecne
správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania
(odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému 2/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).