Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201157
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617201157.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne: K.. Y. L., W.

XX.XX.XXXX, F. Y. A. XXXX/XX, XXX XX N.Č., štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Jozef Mochnacký,
advokát, T.G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: K.. Y. U., W. XX.XX.XXXX, F. Y. A.
XXXX/XX, XXX XX N., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia trestu odňatia slobody ÚVTOS, 018 41
Dubnica nad Váhom, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka, Ul. Dr. Herza
č. 26, 984 01 Lučenec o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne, že je spoluvlastníčkou 1 nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX,
k. ú. N., okres N., obec N., parc. reg. „C“ č. 6764/35 o výmere 384 m2 orná pôda, parc. č. 6764/36 o

výmere 159 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6764/238 o výmere 35 m2 orná pôda, parc. č.
6764/240 o výmere 181 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6764/333 o výmere 22 m2 zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. 6764/334 o výmere 29 m2 zastavané plochy a nádvoria, stavby: rodinný dom
so súpisným číslom XXXX na parc. č. 6764/240, prístavba na parc. č. 6764/333 súpisné číslo XXXX
záhradný domček, na prac. č. 6764/334 so súpisným číslom XXXX z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady

rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.01.2017 domáhala určenia, že je
podielovou spoluvlastníčkou v 1 nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku tvrdiac, že spolu
so žalovaným, ktorý je jej druhom už takmer 20 rokov, počas spolužitia od decembra 1997 nadobudli a
vybudovali tieto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nadobudli postupne, pozemky boli kúpené skôr a rodinný
dom začali stavať následne v rokoch 2000/2001. Žalovaný v roku 2001 vybavil stavebné povolenie na
svoje meno, na výstavbu prízemného rodinného domu, ktorý obaja spoločnou činnosťou a investíciami,
každý cca v 1 postavili na predmetných pozemkoch. Stavbu dokončili v roku 2003 a do domu sa

nasťahovali v novembri 2003. Dovtedy žili spoločne v domácnosti od roku 1997 v byte v N. na ulici E..
Žalobkyňa tvrdila, že ešte pred kúpou pozemkov, ako aj výstavbou domu, sa dohodli na tom a „teda som
bola uzrozumená s tým, že budem spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a následne aj domu v 1,
keďže obaja sme spoločne žili v jednej domácnosti už od roku 1997 a plánovali sme aj spoločné dieťa.“ V
tomto presvedčení pozemky aj dom spoločnými investíciami a realizáciou skutočne nadobudli, dostavali,
pričom v roku 2006 sa im narodila dcéra E.. Žalovaný tvrdí, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
pozemku aj domu len z dôvodu, že je zapísaný aj v katastri nehnuteľností ako ich výlučný vlastník. S

týmto tvrdením sa žalobkyňa nestotožnila, nakoľko „okolnosti za ktorých sme predmetné pozemky ako
aj rodinný dom nadobudli a postavili preukazujú, že sme obaja spoluvlastníkmi predmetných pozemkov
ako aj rodinného domu v rovnakom spoluvlastníckom podiele. Pokiaľ ide o moje investície do domu, tieto
v minulosti žalovaný uznal, nakoľko sme predmetný dom stavali spoločne, keďže sme obaja mali v tomčase pravidelný príjem, v mojom prípade na úrovni 39.000 Sk a v prípade žalovaného na úrovni 40.000
Sk. Predmetné nehnuteľnosti ako aj rodinný dom sa fakticky staval nepretržite od roku 2000 - kedy sme
ho spoločne stavali resp. 2003, teda od doby, ako sme sa doňho nasťahovali a začali ho spoločne

užívať s vedomím a presvedčením, že mi patrí spoluvlastnícky podiel v 1, o čom som presvedčená aj
dnes, preto predmetný dom spolu so svojou mal. dcérou E.Č. obývam.“ Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v
dobeodzačatiastavebnýchpráczabezpečovalamnožstvoúkonov,rokovalasprojektantmi,dojednávala
konkrétne činnosti, vyplácala, dojednávala a realizovala dispozičné zmeny v interiéri, exteriéri domu,
realizovala zariadenie jednotlivých miestností ako napr. obývačka, spálňa, kuchyňa, detská izba a na

túto okolnosť navrhla vypočuť svedkov. V čase podania žaloby bol žalovaný vo väzbe z dôvodu, že
bol obžalovaný zo sexuálneho zneužívania maloletej dcéry E. a nebezpečného vyhrážania. Odvtedy
žalobkyňa zabezpečuje množstvo aj administratívnych úkonov ohľadne nehnuteľností, pričom keďže
na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. N. je evidovaný ako vlastník len žalovaný, jej snaha je spojená s
komplikáciami. Aj keď neexistuje písomná dohoda o tom, že spoločnou činnosťou mienili nadobudnúť
sporné nehnuteľnosti ako aj dom do spoluvlastníctva každý v 1, ústne sa na tom dohodli, čo môžu

potvrdiť mnohí svedkovia, prípadne navrhnutí svedkovia, ktorí pri stavbe pomáhali a počuli, ako sa o tom
so žalovaným opakovane viackrát rozprávali. Napokon „aj z konkludentných činov nás ako účastníkov
tohto konania, ako aj z doby nášho spolužitia vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti ako aj rodinný
dom sme mienili nadobudnúť spoločnou činnosťou a investíciami do podielového spoluvlastníctva,
každý rovným dielom. Žalovaný niekoľkokrát, ako svojej životnej partnerke a družke verejne pred

množstvom priateľov a známych poďakoval za moju starostlivosť ako aj pomoc pri nadobudnutí a
vytvorení predmetných nehnuteľností, no predovšetkým mi opakovane ďakoval za pomoc pri stavbe
nášho spoločného domu a to faktickú ako aj ekonomickú.“

2. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodnila tým, že nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť,

keďže roky bola v dobrej viere presvedčená, že v predmetných nehnuteľnostiach, rodinnom dome
doslovne „dožijem spolu s rodinou, teda aj s maloletou dcérou E.,“ nakoľko sa považuje za legitímnu
spoluvlastníčkunazákladevyššiepopísanýchskutočností.Keďžeakovlastníknehnuteľnostíjevkatastri
nehnuteľností zapísaný žalovaný, len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žiadala priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.04.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdenia
žalobkyne o tom, že počas ich spolužitia spoločne nadobudli a vybudovali nehnuteľnosti, ktoré sú
vedené a liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. N. považoval za nepravdivé. Súhlasil s tým, že do leta 2016 žili
spoločne v jeho rodinnom dome, do roku 2003 žili v N. v byte č. XX na ulici E., ktorý bol jeho výlučným

vlastníctvom. V tej dobe sa rozhodol, že postaví rodinný dom v N.G. W. Y. A.X., kde prebiehala výstavba
nových rodinných domov. Nikdy sa so žalobkyňou nerozprával o tom, že dom postavia spoločne alebo,
že pozemok nadobudnú spoločne.
V roku 2000 pracoval ako ekonomický námestník spoločnosti X. s.r.o. Fiľakovo a neskôr v spoločnosti S.,
s.r.o. Fiľakovo. Jeho príjem bol cca 40.000 Sk mesačne, žalobkyňa v tej dobe pracovala v ZŤS Lučenec,

neskôr v Sklárňach Málinec a jej príjem sa pohyboval na úrovni 6.000 až 10.000 Sk mesačne. Počas
spolužitia s ním žalobkyňa vyštudovala, na čo hlavne použila svoj príjem a neskôr si zo zarobených
peňazí kúpila osobné motorové vozidlo. Nikdy ani len neprejavila záujem o to, ako financuje stavbu
rodinného domu, ani sa o ňu nezaujímala. Jej tvrdenia o zabezpečovaní rokovaní s projektantmi
považovalzabohapustúlož,tiežajďalšietvrdeniaoúčastinarealizáciistavby,lebožalobkyňamásklony

ku klamstvám a fabulácii, v poslednom čase je to jej obľúbená metóda, ktorou sa pokúša dosiahnuť svoje
ciele. Jej cieľom v súčasnej dobe je, keďže ho prostredníctvom dcéry obvinila z trestnej činnosti, získať
jeho majetok. Od augusta 2016 je vo väzbe, napriek tomu stále hradí náklady súvisiace s užívaním
rodinného domu, ktorý žalobkyňa užíva, hoci ju vyzval, aby sa z domu vysťahovala. Užíva tiež jeho
osobné motorové vozidlo, za čo mu neplatí.

Žalovaný tvrdil, že v roku 2000 kúpil od p. H. Š. pozemky, parcely „C“ KN č. 6764/35 a 6764/36, išlo
o ornú pôdu za 356.400 Sk, kúpnu cenu hradil výlučne zo svojich finančných prostriedkov, následne
kúpené pozemky boli geometrickým plánom č. 222/2003 rozdelené na súčasný stav: parcela č. „C“ KN
6764/35 orná pôda o výmere 384 m2, parcela č. „C“ KN 6764/36 zastavané plochy a nádvoria o výmere
159 m2, parcela č. „C“ KN 6464/238 orná pôda o výmere 35 m2, parcela č. „C“ KN 6764/240 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parcela č. „C“ KN 6764/333 zastavané plochy a nádvoria o výmere
22 m2, parcela č. 6764/334 zastavané plochy nádvoria o výmere 29 m2.
Úvery na kúpu pozemku a výstavbu rodinného domu získal od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške
600.000 Sk + 300.000 Sk. Úvery sám splatil, zamestnávateľom X. s.r.o. a S. s.r.o. mu boli poskytnutéúvery spolu vo výške 1.200.000 Sk, ktoré splatil zrážkami zo mzdy. Doklady o tom sa nachádzajú
v jeho rodinnom dome, ak ich žalobkyňa nezničila, isto ich nevydá. Žalovaný k nim v súčasnej
dobe nemá prístup. Po získaní pozemku a zmene jeho kultúry z ornej pôdy na stavebné pozemky

- zastavané plochy a nádvoria, požiadal o vydanie stavebného povolenia. Účastníkom stavebného
konania a tiež kolaudačného konania bol výlučne on, len jemu ako stavebníkovi bolo vydané stavebné
aj kolaudačné rozhodnutie. Po tom, ako predložil kolaudačné rozhodnutie mu Mesto Lučenec vydalo
rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla, bol zapísaný ako vlastník rodinného domu súp. č.
XXXX, orientačné číslo XX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálnym

odborom. Tak isto bol zapísaný ako výlučný vlastník prístavby rodinného domu na parcele č. 6764/33
a záhradného domčeka na parcele č. 6764/334. Žalobkyňa videla kúpnu zmluvu o kúpe pozemkov,
stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie, oboznámila sa s týmito dokumentmi a videla, že v nich
nie je uvádzaná a teda nie je ani spoluvlastníčka pozemkov na ktorých je rodinný dom postavený. Nikdy
voči tomu nenamietala. Nenamietala ani voči tomu, že žalovaný je vedený ako stavebník a vlastník
postavenej nehnuteľnosti a preto nevedel z čoho odvodzuje svoju dobrú vieru v to, že je spoluvlastníčkou

rodinného domu a pozemkov. Vo vyjadrení poukázal aj na to, ktoré firmy stavbu realizovali, že všetky
stavebné práce z poskytnutých úverov platil on a faktúry sa nachádzajú v jeho rodinnom dome. Od
vzniku stavby len on hradí náklady spojené s jej užívaním, ako aj udržiavacie náklady domu a pozemkov.
Žalobkyňa ako vysokoškolsky vzdelaná osoba musela vedieť o tom, že vlastníctvo k pozemkom sa
získava na základe kúpnej zmluvy, ktorá musí byť predložená na rozhodnutie o vykonanie vkladu

vlastníckeho práva a tiež o tom, že vlastník stavby je účastníkom stavebného konania, kolaudačného
konania po ukončení stavby a na základe kolaudačného rozhodnutia sa prideľuje súpisné číslo v ktorom
je uvádzaný vlastník stavby a ten sa zapisuje do katastra nehnuteľností.
Žalovaný popieral naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva a poukázal na
rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/130/2007 podľa ktorého aj keď v prípadoch žalôb o určenia vlastníckeho

práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie ako podklad
pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľnosti, nemožno bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať
naliehavý právny záujem žalobkyne. To platí práve tam, kde boli právne vzťahy žalobcu k veci dotknuté
dávno v minulosti a nie dnes a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie
vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka nehnuteľnosti. Určovacia žaloba

tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu
na strane terajšieho vlastníka. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v
situáciách jeho bezprostredného ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich vlastníckych
vzťahoch a zneužitím procesného prostriedku určeného takej ochrane.
Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávie,

keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu však nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia
záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) -
teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Je potrebné vziať do úvahy či držiteľ pri
bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho vyžadovať, nemal počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti nemožno hovoriť

tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patri a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen
skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných
právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych

skutočnosti. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu.
Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok

NS SR sp. zn. 1 Cdo 137/2011).

4. Žalovaný tiež navrhol vyžiadať dôkazy, úverovú zmluvu od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a jej
súčasťou by mali byť aj faktúry, ktoré predkladal do stavebnej sporiteľne a boli preplácané z úveru
od spoločnosti X., s.r.o., S., s.r.o., ale aj Mestského úradu Lučenec spisový materiál o stavebnom

konaní na výstavbu rodinného domu a predvolať svedkov. Uplatnil vzájomnú žalobu podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorou žiadal, aby žalobkyni bola uložená povinnosť vypratať rodinný dom v N.,
Y. A.X. Č.. XXXX/XX, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia N. a odovzdať
ho žalovanému do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadal priznať náhradu trov konania.5. Žalobkyňa v duplike doručenej súdu dňa 14.08.2017 navrhla pripojiť spis Okresného súdu Lučenec
sp.zn. 2T/185/2016 z dôvodu, že keďže „v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde

Lučenec pod č. k. 2T/185/2016 vyšli najavo ďalšie dôkazy preukazujúce mnou tvrdené skutočnosti
ohľadne spoluvlastníctva (nehnuteľností) ako aj investícií do spoločného domu, pričom tieto skutočnosti
sú vyjadreniami priamo žalovaného K.. Y. U..“ Žalobkyňa považovala obranu žalovaného za nepravdivú,
zavádzajúcu v snahe navodiť dojem, že je jediným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a pripraviť ju
o jej legitímne spoluvlastnícke právo. Potvrdila, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti S., s.r.o.

a X., s.r.o., ktorému mali poskytnúť pôžičky, toto tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal,
vedome klame, keď tvrdí, že doklady o nich sa majú nachádzať v rodinnom dome. Na žalobe trvala a
navrhla vykonať dôkazy.

6. Žalovaný v replike doručenej súdu dňa 06.03.2018 žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že „to žalobkyňa
tvrdí, že jej podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a teda ona v prvom rade musí uniesť

dôkazné bremeno tohto svojho tvrdenia.“ Poukázal na ustanovenia § 7 písm. c), § 70 ods. 1 a 2, §
71 ods. 1 zák. č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej „katastrálny zákon“) z ktorých zákonných
ustanovení vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX katastrálneho územia N. a údaje zapísané na tomto liste vlastníctva sú hodnoverné a záväzné
do doby, kým nebude preukázaný opak.

7. K tvrdeniu žalobkyne, že v trestnom konaní vyšli najavo ďalšie dôkazy preukazujúce žalobkyňou
tvrdené skutočnosti ohľadne jej spoluvlastníctva ako aj investícií do spoločného domu sa nevedel
vyjadriť, keďže žalobkyňa nekonkretizovala o aké ďalšie dôkazy by malo ísť, ale žiadala pripojiť trestný
spis. Zdôraznil, že žalobkyňa spochybňuje zápis na liste vlastníctva číslo XXXX o jeho vlastníctve,

poskytnutie dôkazov o opaku uvedeného v tomto zápise je jej povinnosťou a nie je prioritne povinnosťou
žalovaného v tomto konaní dokazovať hodnovernosť a záväznosť uvedeného zápisu (ten sa zo zákona
predpokladá) a teda ani spôsob financovania kúpy a výstavby nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, tak ako to žiada žalobkyňa. Napriek tomu žalovaný už vo vyjadrení k žalobe
deklaroval svoju schopnosť preukázať súdu spôsob financovania kúpy a výstavby nehnuteľností a

žiadal v súlade s Čl. 6 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“), aby súd
vyžiadal doklady o pôžičkách, ktoré mu boli poskytnuté na výstavbu domu. Nevidel žiaden relevantný
dôvod k tomu, aby reagoval na mená svedkov, ktorých navrhla žalobkyňa vypočuť. Zdôraznil, že
na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia N. je zapísaný ako výlučný vlastník všetkých tam
uvedených nehnuteľností a to na základe sledu postupne nadväzujúcich právnych listín a rozhodnutí

(kúpna zmluva V 1316/2000 zo 07.08.2000, rozhodnutie č. E 2001/00373 zo 04.06.2001, rozhodnutie o
určení čísla súpisného č. A/2004/05391/163 z 01.10.2004, návrhu na zápis GP č. 36033481 18/2010 a
informácie o určenom súpisnom čísle č. 2827/2010 a návrhu na vykonanie zmeny na LV z 18.11.2014) z
ktorých je zjavné, že prvým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bola
kúpna zmluva z roku 2000 vo vzťahu k pozemkom a vo vzťahu k domovej nehnuteľnosti rozhodnutie

o určení súpisného čísla z roku 2004. Ide o listiny spred 14 až 18 rokov. Je možné, aby po celú
uvedenú dobu žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že nie je zapísaná ako spoluvlastníčka týchto
nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, ktorý je verejne dostupnou listinou. Je tiež nemožné, aby
žalobkyňa nevedela, že list vlastníctva je jediným relevantným dokladom o existencii vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nikdy nemala najmenšie pochybnosti o tom, že je

legitímnou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností považoval za účelové, ak nie doslova naivné.
Žalovaný poukázal na ustanovenia Čl. 8, § 132, § 137, § 138, § 153 ods. 1 C.s.p. Dôkazné bremeno
o opaku údajov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX svedčí žalobkyni, ktorá doteraz nepredložila
súdujedinýrelevantnýdôkazotom,žejespoluvlastníčkouspornýchnehnuteľností.Vzmyslezákonného
ustanovenia § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. a zásad sudcovskej koncentrácie konania mal za to, že keďže

nepredložila včas dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ by bol súd
iného názoru a vykonával by dokazovanie, navrhol vykonať dôkazy za účelom zistenia financovania
kúpy a výstavby nehnuteľností aj výsluchom svedkov.

8. Podaním zo dňa 02.10.2018 žalovaný trval na žalobe o vypratanie rodinného domu namietal

nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pretože žalobu o určenie
vlastníckeho práva podala až v januári 2017, pričom od kúpy pozemkov v roku 2000 uplynula doba 17
rokov, počas ktorej musela vedieť, že nie je zapísaná ako vlastníčka pozemkov a stavby rodinného domu
v katastri nehnuteľností. Súčasne žiadal, aby súd vzájomnou žalobou rozhodol o povinnosti žalobkynevypratať rodinný dom č. s. XXXX nachádzajúci sa na pozemku „C“ KN parc. č. 6764/240, prístavbu
č. s. XXXX nachádzajúcu sa na pozemku „C“ KN parc. č. 6764/333, záhradný domček č. s. XXXX
nachádzajúci sa na pozemku „C“ KN parc. č. 6764/334 ako aj pozemky „C“ KN parc. č. 6764/35-orná

pôda o výmere 384 m2, „C“ KN parc. č. 6764/36-zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 a „C“
KN parc. č. 6764/238-orná pôda o výmere 35 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. N. a sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. N., všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, vykonal

dokazovanie prečítaním žaloby, listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia N., písomného
vyjadrenia žalovaného k žalobe, dupliky žalovanej, repliky žalovaného, ako aj listinných dôkazov
tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:

10. Zhodným tvrdením strán sporu bolo preukázané, že žili ako druh a družka od decembra 1997 do roku
2003, najskôr v byte vo výlučnom vlastníctve žalovaného v N. W.E. G. E. a od roku 2003 v rodinnom

dome Y. A.X. Č.. XXXX/XX U. N. do leta 2016, kedy bol žalovaný vzatý do väzby, následne odsúdený
Okresným súdom Lučenec v konaní vedenom pod sp.zn. 2T/185/2016. V súčasnosti sa nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody.

11. Žalovaná doručenou žalobou žiadala určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností

zapísaných Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX tak, ako
sú uvedené vo výroku rozsudku tvrdiac, že ich nadobudli postupne, pozemky boli kúpené skôr a
rodinný dom začali následne stavať v rokoch 2000/2001. Súčasne tvrdila v žalobe, že ešte pred kúpou
pozemkov ako aj výstavbou domu sa dohodli na tom, že „a teda som bola uzrozumená s tým, že budem
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a následne aj domu v jednej polovici, keďže obaja sme

spoločnežilivjednejdomácnostiužodroku1997aplánovalismeajspoločnédieťa.Vtomtopresvedčení
sme pozemky ako aj so spoločnými investíciami a realizáciou aj skutočne nadobudli aj dostavali, pričom
postupom času sa nám narodila v roku XXXX dcéra E..“

12. Žalovaný popieral tvrdenia o spoluvlastníctve žalobkyne k nehnuteľnostiam aj o tom, že sa

pred kúpou pozemku a pred výstavbou rodinného domu dohodli na spoluvlastníctve žalobkyne k
nehnuteľnosti v jednej polovici. Naopak, preukázal, že dňa 14.06.2000 uzavrel kúpnu zmluvu s
predávajúcim H. Š., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. N.
parc. číslo 6764/35 o výmere 360 m2, orná pôda parc. č. 6764/36 o výmere 450 m2, orná pôda za kúpnu
cenu 356.000 Sk, ktorú sa zaviazal zaplatiť takto: 180.000 Sk pri podpise kúpnej zmluvy a 176.400 Sk

do 17. júla 2000. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správou
katastra Lučenec pod č. V 1316/2000 dňa 07.08.2000. Žalovaný je zapísaný na tomto liste vlastníctva
ako výlučný vlastník všetkých tam uvedených nehnuteľností, postupne na seba nadväzujúcich právnych
listín a rozhodnutí (tak, že po kúpnej zmluve o kúpe pozemku je zapísané rozhodnutie č. E 2001/00373
zo 04.06.2001, rozhodnutie o určení čísla súpisného č. A/2004/05391/163 z 01.10.2004, návrhu na zápis

GP č. 36033481 18/2010 a informácie o určenom súpisnom čísle č. 2827/2010 a návrhu na vykonanie
zmeny na LV z 18.11.2014 z ktorých je zjavné, že prvým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k
uvedeným nehnuteľnostiam bola kúpna zmluva z roku 2000 (kúpené pozemky) a vo vzťahu k domovej
nehnuteľnosti: Rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla vydaného Mestským úradom N.
pod č. A/2004/05391/163 dňa 01.10.2004 z ktorého vyplýva, že „Pre stavbu „Rodinný dom“ postavenú

v meste N., v časti mesta N., Y. A., katastrálne územie N., na pozemku parc. č. 6764/240, na ktorú bolo
vydané kolaudačné rozhodnutie Mestom N. pod číslom OV a SP - A/2004/00983 dňa 10.09.2004 určuje
súpisné číslo: XXXX orientačné číslo: XX Stavebník: K.. Y. U., bytom N., G. E. Č.. XX.“

13. Obe strany v spore navrhli vykonať dôkazy výsluchom svedkov ale aj zisťovaním ich príjmov,

žalovaný následne splácaním úverov poskytnutých bývalými zamestnávateľmi spoločnosťami X., s.r.o.
a S., s.r.o. a tiež o splácaní úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Žalobkyňa medzi
navrhnutými dôkazmi navrhla pripojiť aj spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/185/2016 preto, že
„keďže v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod č. k. 2T/185/2016 vyšli
najavo ďalšie dôkazy preukazujúce mnou tvrdené skutočnosti ohľadne spoluvlastníctva (nehnuteľnosti)

ako aj investícií do spoločného domu, pričom tieto skutočnosti sú vyjadreniami priamo žalovaného K..
Y. U..“ Žalovaný doručil výpisy z účtu o tom, že od júla 2016 platí inkaso Slovenskej pošte, a.s. v
sume 107,21 Eur.14. Žalovaný ešte preukázal emailovú správu od Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Zvolen z ktorej
vyplýva, že mal dojednané poistenie PZ 59071141, s dátumom dobytia 01.06.2008. Vyplatili mu plnenie
z dožitia: - na účet klienta L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 13.06.2008 sumu 13.336,55 Eur, na

novú PZ 0354201634 sumu 320,16 Eur dňa 12.06.2008 na ten istý účet žalovanému dňa 22.07.2008
sumu 593,67 Eur, spolu plnenie 14.250,38 Eur - daň 140,84 = 14.109,54 Eur. Žalobkyňa preukázala
Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavrela dňa 24.06.2004 a ktorou jej
bol poskytnutý mimoriadny medziúver pod číslom 1308275 5 07 vo výške 360.000 Sk a tvrdila, že túto
sumu použila na dokončovacie práce na rodinnom dome a kúpu zabudovanej kuchynskej linky pred

kolaudáciou domu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 12.12.2018 potvrdila, že kuchynská
linkaboladrahá,ideohnuteľnúvec,niejesúčasťoustavbyapokiaľžalobkyňainvestovaladozariadenia,
toto si môže z nehnuteľnosti odniesť.

15. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

16. Súd najskôr skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe v súlade s ustanovením
§ 137 písm. c) C.s.p. podľa ktorého, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Za určovací návrh v zmysle citovaného zákonného ustanovenia považuje súdna prax návrh
na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto
určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho

práva, či sa nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konania,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla
prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností
a v rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu) vzťahu účastníkov konania alebo vytvára

pevný základ pre jeho usporiadanie - R 17/1972, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo 69/2003 a sp.zn. 5 Mcdo 1/2010, sp.zn. 3Cdo/112/2011). O naliehavý právny záujem môže ísť
zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa
jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo)
už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už

existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť
vystavený konkrétnej ujme (rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/130/2007).
Žalobkyňa v odôvodnení podanej žaloby naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že roky bola v
dobrej viere presvedčená, že v predmetných nehnuteľnostiach, rodinnom dome, dožije spolu s rodinou,
lebo sa považuje za legitímnu spoluvlastníčku nehnuteľností, keďže počas ich spolužitia so žalovaným,

mienili dom spoločnou činnosťou a investíciami nadobudnúť a keďže vlastníkom nehnuteľnosti na liste
vlastníctvajelenžalovaný,lenrozsudoksúdumôžebyťpodkladomnavykonaniezmenyzápisuvkatastri
nehnuteľností. Súd konštatuje, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
lebo jej právne postavenie je neisté a žalovaný uplatnil vzájomnú žalobu o vypratanie nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto sporu.

18. Podľa Článku 2 ods. 1 a 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,

aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

19.PodľaČlánku 8C.s.p. stranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.20. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka v znení v roku 2003, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

21. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

22. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v jednej polovici, lebo
pred jej nadobudnutím uzavreli so žalovaným ústnu dohodu o tom, že spoločnou činnosťou mienili
nadobudnúť spornú nehnuteľnosť do spoluvlastníctva. Samotná existencia zväzku druha a družky
automaticky neznamená, že veci, ktoré osoby takto žijúce nadobudnú za trvania tohto záväzku do

svojho vlastníctva, sa stávajú ich podielovým spoluvlastníctvom. Je len na vôli takých osôb, či veci, ktoré
spoločnekúpia,chcúnadobudnúťdosvojhopodielovéhospoluvlastníctva(ÚstavnýsúdČeskejrepubliky
sp.zn. I. ÚS 562/2005). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1456/2003 pre
posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k veci je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi účastníkmi
o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť písomná.

23. Zo zákonného ustanovenia § 136 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých osôb. Platné právo neupravuje režimy osobitného spoluvlastníctva druha a
družky či osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Pokiaľ takéto osoby majú záujem nadobúdať do režimu
spoluvlastníctva, jedinou možnosťou je pre ne spoluvlastníctvo podielové. V danej súvislosti však takýto

majetkový režim nie je a nebude založený automaticky bez ďalšieho.

24. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná, nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o

veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však zrejmé, že
účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. tým, že veľkosť podielov bude závisieť
od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov
neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, NS SR sp.zn. 2Cz/13/1982,
R16/1983).

25. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 132 C.s.p. podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené

ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu

sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu
vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosťtvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že
rozhodne, ktorý dôkaz vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j.

okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak
napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim
ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto
bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že
zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia tak,

i dôkazné bremeno. Naopak, žalovaný ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a
o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a
pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na
tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.
j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad
od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.

V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku mu vrátil
(uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/181/2016).

26. V prejednávanom spore mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že je spoluvlastníčkou spornej
nehnuteľnosti v jednej polovici titulom ústnej zmluvy uzavretej so žalovaným pred kúpou pozemku a

pred výstavbou rodinného domu. Žalobkyňa preto musela tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy
(uniesť dôkazné bremeno), že so žalovaným uzavreli zmluvu (nemusela byť písomná) o založení
spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, pričom nebolo potrebné, aby sa v nej dohodli na veľkosti
spoluvlastníckychpodielovpreddokončenímstavby.Zobsahuzmluvyvšakmuselobyťzrejmé,žestrany
sporu chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr. tým, že veľkosť podielov by závisela od

miery pričinenia sa žalobkyne a žalovaného na postavení stavby.
Ani spolužitie žalobkyne a žalovaného (družka a druh v dobe od roku 1997 do roku 2016) automaticky
neznamenalo, že nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa do podielového spoluvlastníctva v jednej polovici.
Tomuto záveru súdu svedčí to, že len sám žalovaný v roku 2000 kúpil pozemky na výstavbu rodinného
domu (čo vyplývalo z kúpnej zmluvy). Kúpna zmluva bola perfektným právnym úkonom, žalovaný

požiadal o vklad vlastníckeho práva a stal sa výlučným vlastníkom pozemkov. Žalobkyňa v tomto konaní
nepreukázala, že kúpna cena bola zaplatená aj z jej finančných prostriedkov.
Z listiny o určení súpisného čísla (predloženej žalovaným) žalovaný preukázal, že (následne po kúpe
pozemkov) len jemu bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, po jeho dokončení
kolaudačné rozhodnutie a rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného (keďže ho ako jediný

stavebník postavil) pridelené súpisné číslo XXXX. Aj z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia
Lučenec mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný a podľa § 70 ods. 1
katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné ak sa nepreukáže opak.

27. Neušlo pozornosti súdu, že od kúpy pozemkov uplynula doba 16 rokov a výstavby rodinného domu

doba 14 rokov do podania žaloby. Súd neuveril tvrdeniu žalobkyne o tom, že počas celej doby žila vo
vedomí, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
nevzniklo, pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre jeho vznik uvedených
v bode 24 a 25 tohto rozsudku.

28. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, bremeno
tvrdenia a súd nepovažoval za účelné, ani potrebné vykonať dôkazy navrhnuté stranami sporu
(výsluchom svedkov, zisťovaním poskytnutých úverov žalovanému a o príjmoch oboch strán sporu). Súd
podotýka, že pri rozhodovaní nemal pripojený spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/185/2016, hoci
ho žalobkyňa navrhla pripojiť, preto, lebo žalobkyňa nekonkretizovala dôkazy, ktoré v rámci trestného

konania vyšli podľa nej najavo (išlo tiež o bremeno tvrdenia) a preukazovali ňou tvrdené skutočnosti
ohľadne spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a toto tvrdenie vraj bolo možné overiť v citovanom spise.29. Na pojednávaní dňa 12.12.2018 súd v súlade s ustanovením § 147 ods. 1, 3 a 4 C.s.p. vylúčil na
samostatné konanie vzájomnú žalobu žalovaného o vypratanie nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto
rozsudku.

30. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.“
V tomto prípade bol žalovaný v konaní úspešný v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu trov
konania.

31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.