Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/252/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318201252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: T. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpenej JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom
J. J. XXX/X, Z., proti žalovanému: JUDr. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., právne zastúpenému
Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom Y. G. XX, Z., o zaplatenie 7.000,- eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/3/2018-134
zo dňa 11. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie") zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 7.000,- eur s príslušenstvom na

základe tvrdenej nesplnenej povinnosti v zmysle zmluvy uzavretej v prospech tretej osoby zo dňa
04.05.2015 (výrok I.). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP" (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia
bližšie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný a matka
žalobkyne uzatvorili dňa 04.05.2015 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len
„dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva") a dodatok č. 1 k tejto dohode, predmetom

ktorej bol predaj rodinného domu č. XXX v obci U. s tým, že z ceny domu budú vyplatené úvery a zvyšok
v čiastke najmenej 7.000,- eur bude vyplatený Y. W. ako výživné na v tom čase maloletú žalobkyňu.
Ďalej bolo preukázané, že manželstvo žalovaného a matky žalobkyne bolo rozvedené dňa 19.11.2013
na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P 49/2013 zo dňa 31.10.2013.
Žalobkyňa bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi (žalovanému) bola uložená vyživovacia
povinnosť voči dcére vo výške 200,- eur mesačne. Zameškané výživné bolo predmetom exekučného
konania vedeného u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka pod sp. zn. EX 571/2015, v priebehu

ktorého žalovaný uhradil celú zameškanú sumu. Vzhľadom na pochybnosti o určitosti a zrozumiteľnosti
dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré vo svojich vyjadreniach
a prednesoch uviedol žalovaný, okresný súd pristúpil k výkladu tohto sporného prejavu vôle v zmysle
výkladových pravidiel stanovených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel pritom k záveru,
že skutočnou vôľou účastníkov tohto úkonu bola dohoda o použití finančných prostriedkov, ktoré budú
získané po predaji rodinného domu č. XXX U. na úhradu dlhov, a to tak, že časť bude použitá na

vyplatené úvery poskytnuté Slovenskou sporiteľňou, a. s., Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., spolu vo
výške 92.219,41 eur a časť bude použitá na výživné pre maloletú dcéru (žalobkyňu) vo výške 7.000,-
eur. Z dodatku nevyplynulo, že by sa účastníci dohodli o navýšení už určeného výživného na vtedymaloletú dcéru. Súd prvej inštancie konštatoval, že interpretáciou právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka nemôže nahradiť, prípadne zmeniť prejav pôvodnej vôle, a preto ani nemohol
dospieť k záveru, že by sa účastníci tejto dohody dojednali na ďalšom plnení v prospech tretej osoby -

žalobkyne,teda,žebyztejtodohodyžalovanémuvzniklaďalšiapohľadávka(okremsúdomstanoveného
výživného) v prospech žalobkyne. V konaní nebolo sporné, že by si žalovaný nesplnil vyživovaciu
povinnosť k dcére (zameškané výživné bolo predmetom exekučného konania), a ak teda žalovaný splnil
vyživovaciu povinnosť, žaloba žalobkyne o zaplatenie 7.000,- eur je zjavne nedôvodná, preto ju okresný
súd v celom rozsahu zamietol. Žalovanému súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal,

aj keď bol v konaní úspešným v plnom rozsahu, majúc za to, že v danom spore existujú dôvody hodné
osobitého zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce takéto rozhodnutie.

2. Voči uvedenému rozsudku žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka") podala odvolanie z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila
so záverom prezentovaným okresným súdom, že skutočnou vôľou účastníkov právneho úkonu dohody

o použití finančných prostriedkov z predaja rodinného domu bola sčasti aj dohoda o úhrade výživného
pre maloletú dcéru (žalobkyňu) vo výške 7.000,- eur. Predmetný záver nemôže obstáť hneď z viacerých
dôvodov. V prvom rade preto, lebo záväzok zaplatiť výživné vo výške 7.000,- eur bol súčasťou dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorej podstatou je vyporiadanie majetku bývalých
manželov spočívajúcej v rozdelení majetkových hodnôt tvoriacich masu BSM. Pokiaľ by sa akceptoval

záver súdu o plnení na výživné, otec - žalovaný by za použitia takéhoto výkladu plnil výživné z
vyrovnávacieho podielu patriaceho matke žalobkyne, čo určite nebola vôľa strán. Nepopierateľné je,
že zmluvné strany dohody o vyporiadaní BSM založili pohľadávku v prospech ich dcéry, ktorá mala
byť splatná po predaji rodinného domu. Bez ohľadu na pomenovanie je nesporné, že táto nezanikla a
rozhodnutie o existencii nemôže byť spájané s plnením výživného žalovaným na podklade rozsudku zo

dňa 31. októbra 2013, sp. zn. 2P 49/2013. Vyhodnotenie prejavu vôle súdom za použitia § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka preto nemožno považovať za správne. Formulácia pohľadávky ako výživné je
pochopiteľnásohľadomnaskutočnosť,ževčaseuzatvoreniadohodybolažalobkyňamaloletá.Vširšom
ponímaní tohto termínu preto neexistuje ani rozpor medzi prejavenou vôľou a jazykovým prejavom.
S poukazom na uvedené odvolateľka zotrvala na argumentácii produkovanej ešte v prvoinštančnom

konaní, že v danom prípade sa jedná o plnenie v prospech tretej osoby. Ani iné právne posúdenie
spornej formulácie záväzku nemôže viesť k zamietavému rozsudku. Dohoda, ako aj dodatok č. 1 k
dohodeovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovmajúnáležitostiprávnehoúkonu,ktorý
s ohľadom na plnoletosť žalobkyne stráca potrebu schvaľovania. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa
odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jej žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne odvolací súd žiadal, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Už od počiatku označil žalobu
za nedôvodnú, keďže jeho vyživovacia povinnosť bola voči v tom čase maloletej žalobkyni splnená

rovnako ako zameškané výživné, ktoré žalovaný uhradil v celom rozsahu počas exekučného konania
sp. zn. EX 571/2015 vedeného súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom. Navyše žalobkyňa sa
so žalovaným do podania žaloby nikdy nerozprávala o uplatňovanej pohľadávke, a to napriek tomu, že
žalovaného navštevovala najmä z dôvodu potreby finančných prostriedkov, ktoré jej žalovaný poskytoval
ako vreckové. Skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto konaní neodôvodňovali jej uplatňovaný nárok

voči žalovanému a v konaní neboli produkované také dôkazy, na základe ktorých by súd mal priznať
žalobkyňou uplatňovaný nárok. Z dodatku k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na navýšení už určeného výživného na vtedy maloletú dcéru,
a preto ani nemohol súd dospieť k záveru, že by z tejto dohody mala žalovanému vzniknúť ďalšia
pohľadávka nad rámec súdom stanoveného výživného v prospech žalobkyne.

4. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zopakovala svoje predošlé tvrdenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219

ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celomrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej

inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi. Na
zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací
súd uvádza:

8. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava
napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

9. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a

to v otázke výkladu záväzku vymedzeného dodatkom č. 1 k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 04.05.2015 (č. l. 6 spisu). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

11. Oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu, obzvlášť s dohodou o vyporiadaní

bezpodielovéhospoluvlastníctvazodňa04.05.2015,uzatvorenoumedzižalovanýmamatkoužalobkyne
a taktiež s dohodou o použití finančných prostriedkov z predaja rodinného domu, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil obsah oboznámených listinných dôkazov tak, že
v prípade druhej spomínanej dohody nešlo v žiadnom prípade o zmluvu uzavretú v prospech tretej
osoby, a síce žalobkyne, ale len o dohodu o použití finančných prostriedkov získaných z predaja

rodinného domu v obci U. patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva toho času už bývalých
manželov. Keďže z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že sumu vo výške 7.000,- eur v zmysle
dohody o použití finančných prostriedkov žalovaný už uhradil, je bezpochyby správny záver okresného
súdu o nedôvodnosti podanej žaloby. Obsah predloženej zmluvy tiež v žiadnom prípade nesvedčí
tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný mal plniť jej výživné z vyrovnávacieho podielu patriaceho matke

žalobkyne. Výklad obsahu oboznámených zmlúv (v spojitosti s ďalšími dôkazmi) prezentovaný súdom
prvej inštancie odvolací súd považuje za správny a zodpovedajúci vôli oboch strán dohody.

12. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý nebol stranami sporu odvolacími námietkami výslovne napadnutý.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)