Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914206809
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6914206809.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: D. I., nar. X. N. XXXX, bytom P. I. XXXX/XX, XXX XX Z. H., občan Slovenskej
republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 10376/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného

vo výške 1014,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 15Er/587/2014-34 zo dňa 31. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/587/2014-34 zo dňa 31. januára 2019
vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti vo výroku o náhrade trov exekúcie Uznesenia Okresného súdu

Rimavská Sobota č. k. 15Er/587/2014-34 zo dňa 31. januára 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 15Er/587/2014-34 zo dňa 31. januára 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil.
Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi plnú náhradu
trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením exekučného súdu po právoplatnosti

daného rozhodnutia. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený dňa 3. marca
2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre
vymoženie sumy 1014,19 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 02091/12 zo dňa 20. júna 2012. Oprávnený v
priebehu exekučného konania predložil fotokópiu zmenky zo dňa 1. júna 2011, Zmluvy o úvere zo

dňa 1. júna 2011 (ďalej len „Zmluva“) vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a následne
aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej taktiež dňa 1. júna 2011. Exekučným titulom je v danom prípade
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo
zmenky. Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť
v spore medzi účastníkmi konania, sa nachádzala na samostatnej listine. Exekučný súd mal za to,
že nie je dôvod pochybovať o vôli povinnej pristúpiť aj na danú osobitnú zmluvnú podmienku, a teda

právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou. Zmluvu
o úvere považoval exekučný súd za spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený Zmluvu uzatváral ako
dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným
nevstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd
zároveň Zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“). Vymedzenie účelu poskytnutie úveru „na výkon povolania“ neznamená, že sa nejedná o
spotrebiteľský úver, nakoľko exekučnému súdu je skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že vzmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch v drvivej väčšine prípadov uvádza,
že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania aj v prípadoch, ak sú klienti trvale
nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia v dôchodkovom veku. Zabezpečenie spotrebiteľského

úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvu podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch obmedzené.
Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy zakázané ustanovením
§ 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola z tohto dôvodu vystavená a oprávneným
vyplnenávrozporesozákazomvyplývajúcimzozákona,pričomvrozhodcovskomkonaníneboluvedený
rozpor so zákonom zohľadnený. Rozhodcovský súd sa ďalej vôbec nezaoberal otázkou primeranosti

zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy a tieto priznal v uplatnenej
výške. Danú výšku úrokov exekučný súd nepovažoval za primeranú a v súlade so zásadou poctivého
obchodného styku a ani s dobrými mravmi. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že
Zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Nakoľko v rozhodcovskom konaní
nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na

rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučnýporiadok“).

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že

úver jej bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon povolania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne
podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť
dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o
úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom
alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle

uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou poskytnutý úver využitý, oprávnený
neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo
žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných
prostriedkov. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné
prostriedky v skutočnosti použila. Oprávnený vstúpil do právneho vzťahu s povinnou na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju
súkromnú potrebu. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval
nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie

zastavil. Následne sa povinný vyjadril k výške zmenkového úroku, ktorú nepovažuje za neprimeranú.
Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený zároveň žiadal náhradu trov konania,
vrátane trov odvolacieho konania.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanieexekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu zastavil
a zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 02091/12 zo dňa
20. júna 2012, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 23. júla 2012 a

vykonateľnosti dňa 26. júla 2012, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
1014,19 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili
dňa 1. júna 2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol
povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 300,00 Eur. V ten istý deň bola povinnou vystavená neúplná
zmenka bez uvedenia zmenkovej sumy a zároveň uzavretározhodcovská zmluva na samostatnej listine,

ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu, pričom k veci uvádza:13. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia
povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a)

Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny
vzťah medzi oprávneným a povinným Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli,
ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinnou v zmysle Zmluvy
sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri

posúdení skutočnosti, či daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nie je možné vychádzať len
výlučne z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa
nachádzajú aj v Občianskom zákonníku, ktorý je všeobecným predpisom súkromného práva. Podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na
uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinná vystupuje v postavení spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného
ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu,
ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho
podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná je v Zmluve označená menom, priezviskom, rodným

číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je
povinná taktiež označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená,
že povinná je v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení
s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinná nemala byť považovaná

za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinná
je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver
nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že
povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Povinná síce označila v Zmluve, že účelom použitia úveru je

výkon jeho povolania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia
obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Z toho ale nemožno vyvodiť, že pri uzatváraní Zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi
oprávneným a povinnou preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného,
že povinná v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon

jeho povolania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že Zmluva má adhézny charakter, čo znamená, že bola
vopred pripravená oprávneným, pričom povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej
súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie

o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický
pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento
záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov a ochranu spotrebiteľa.

15.Podľaprávnejúpravyzavedenejzákonomč.438/2015Z.z.,ktorájeplatnáaúčinnáod23.decembra

2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy,
ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné
ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil

povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods.
4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania

nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie,
ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.16. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho

vzťahu,ktorýmalspotrebiteľskýcharakter.Vexekučnomkonanípritomvyšlonajavo,ževymáhanýnárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.

17. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávnenému proti výroku o zastavení exekúcie napadnutého
uznesenia exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto
s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne vo výroku o zastavení
exekúcie potvrdil.

19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení
exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku.
Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov

exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len
vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo
dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením

exekúcieupravuje§203Exekučnéhoporiadku.Rozhodnutiesúduotrováchexekúcievtýchtoprípadoch
je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,
ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na
uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o
náhrade trov exekúcie napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

24. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).