Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617201157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne
Ing. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. zeme XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému K.. Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. zeme XXXX/XX, XXX XX N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody D. H. nad
U., 018 41, zastúpeného JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v
Lučenci, Ul. Dr. Herza č. 26, 984 01, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/5/2017-152 zo dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobkyne v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že žalobkyňa je
spoluvlastníčkou 1 nehnuteľnosti, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. N., okres N., obec N.,
parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere XXXmX orná pôda, parc. č. XXXX/XX o výmere XXXmX zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXmX orná pôda, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXXmX
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXmX zastavané plochy a nádvoria, parc.

č. XXXX/XXX o výmere XXmX zastavané plochy a nádvoria, stavby: rodinný dom so súpisným číslom
XXXX na parc. č. XXXX/XXX, prístavba na parc. č.XXXX/XXX súpisné číslo XXXX záhradný domček, na
parc. č. XXXX/XXX so súpisným číslom XXXX (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok voči žalobkyni
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z článku 2 ods. 1, 2, článku 8, §137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), §132, §136 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení z roku 2003 (ďalej v texte aj len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“);

konštatoval skutkový stav, že žalobkyňa a žalovaný žili od decembra 1997 do roku 2003 ako druh a
družka najskôr v byte vo výlučnom vlastníctve žalovaného v N. na ulici E. a od roku 2003 v rodinnom
dome v N. na ulici Y. zeme č. XXXX/XX; v lete 2016 bol žalovaný vzatý do väzby, následne bol odsúdený
Okresným súdom Lučenec v konaní vedenom pod sp.zn. 2T/185/2016 a v súčasnosti sa nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody.
1.2 Žalobkyňa žiadala určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností tvrdiac, že
nehnuteľnosti nadobudli so žalovaným postupne, pozemky boli kúpené skôr a následne v rokoch 2000

až 2001 začali na nich stavať rodinný dom; ešte pred kúpou pozemkov a pred výstavbou domu sa
so žalovaným dohodli, že žalobkyňa bude spoluvlastníčkou všetkých predmetných nehnuteľností v 1,
keďže obaja žili v jednej domácnosti už od roku 1997 a plánovali aj spoločné dieťa; v tomto presvedčení
nadobudli pozemky aj rodinný dom; v roku 2006 sa im narodila dcéra E..1.3 Žalovaný tvrdenia o spoluvlastníctve žalobkyne k nehnuteľnostiam popieral, poprel uzatvorenie
akejkoľvek dohody o vzniku spoluvlastníctva so žalobkyňou. On dňa 14.06.2000 uzavrel kúpnu zmluvu
s predávajúcim H. U., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, vedené na liste vlastníctva č.XXXX v

katastrálnom území N., parc. č.XXXX/XX o výmere XXXmX, orná pôda parc. č. XXXX/XX o výmere
XXXmX, orná pôda, za kúpnu cenu 356.400,- Sk, ktorú sa zaviazal zaplatiť tak, že 180.000,- Sk zaplatí
pri podpise kúpnej zmluvy a 176.400,- Sk zaplatí do 17.07.2000; vklad vlastníckeho práva bol povolený
Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec pod č.U dňa 07.08.2000; na základe
listu vlastníctva je žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník všetkých tam uvedených nehnuteľností;

právne listiny a rozhodnutia postupne na seba nadväzujú: kúpna zmluva o kúpe pozemku, rozhodnutie č.
E XXXX/XXXXX zo dňa 04.06.2001, rozhodnutie o určení súpisné čísla, návrh na zápis geometrického
plánu č. XXXXXXXX XX/XXXX, informácia o určenom súpisnom čísle č. XXXX/XXXX, návrh na
vykonanie zmeny na liste vlastníctva z 18.11.2014, z ktorých je zjavné, že prvým titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bola kúpna zmluva z roku 2000, ktorou boli kúpené
pozemky.Vovzťahukdomovejnehnuteľnostiideorozhodnutia:ourčenísúpisnéhoaorientačnéhočísla,

vydaného Mestským úradom Lučenec pod č. A/XXXX/XXXXX/XXX dňa 01.10.2004, z ktorého vyplýva,
že pre stavbu - rodinný dom, postavenú v meste Lučenec v časti Modré zeme, katastrálne územie N.,
na pozemku parc. č. XXXX/XXX, na ktorú bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Y. N. pod č.I.-A/XXXX/
XXXXX dňa 10.09.2004, sa určuje súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX pre stavebníka K.. Y. U.,
bytom N., ul.E. č.XX.

1.4 Okresný súd skúmal v prvom rade naliehavý právny záujem na podanej žalobe v súlade s ust.
§137 písm. c) C.s.p.; konštatoval, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
lebo jej právne postavenie je neisté, keďže ako sama tvrdila, roky bola v dobrej viere presvedčená,
že v rodinnom dome a predmetných nehnuteľnostiach dožije spolu s rodinou, lebo sa považuje za
legitímnu spoluvlastníčku nehnuteľností, keďže počas spolužitia so žalovaným mienili rodinný dom

spoločnou činnosťou a investíciami nadobudnúť, pričom vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva
je len žalovaný a iba rozsudok súdu môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností. Navyše, žalovaný uplatnil vzájomnú žalobu o vypratanie predmetných nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto sporu.
1.5 Súd prvej inštancie na návrh strán zisťoval ich príjmy, úvery a iné výdavky, spojené so stavbou

rodinného domu; po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení jednotlivo i v súhrne považoval žalobu za
nedôvodnú.
1.6 Skúmajúc dôvody nadobudnutia spoluvlastníctva žalobkyňou, tvrdiacou, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1, lebo pred jej nadobudnutím uzavreli so žalovaným ústnu dohodu
o tom, že spoločnou činnosťou mienili nadobudnúť spornú nehnuteľnosť do vlastníctva, vychádzal

okresný súd z názoru, že samotná existencia zväzku druha a družky automaticky neznamená,
že veci, ktoré osoby takto žijúce nadobudnú za trvania tohto zväzku do svojho vlastníctva, sa
stávajú ich podielovým spoluvlastníkom; je len na vôli takých osôb, či veci, ktoré spoločne kúpia,
mienia nadobudnúť do svojho podielového spoluvlastníctva (Ústavný súd Českej republiky sp.zn. I.ÚS
562/2005). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1456/2003 pre posúdenie

vzniku podielového spoluvlastníctva k veci je rozhodujúca dohoda, uzavretá medzi účastníkmi o
založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť písomná. Poukázal na §136 OZ, keďže platné
právo neupravuje režimy osobitného spoluvlastníctva druha a družky, či osôb žijúcich v spoločnej
domácnosti; pokiaľ takéto osoby majú záujem nadobudnúť do režimu spoluvlastníctva vec, jedinou
možnosťou je vznik podielového spoluvlastníctva; majetkový režim však nie je a nebude založený

automaticky bez ďalšieho. Preto súd prvej inštancie skúmal možný vznik a existenciu dohody o založení
spoluvlastníckych vzťahov, uzatvorenej medzi stranami sporu. Hoci táto dohoda nemusí byť písomná
a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred
dokončením stavby, z jej obsahu musí byť zrejmé, že chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe
napr. tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody

na postavení stavby; ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§134 ods. 2 OZ,
Najvyšší súd SR sp.zn. 2Cz/13/1982, R16/1983).
1.7 Skutočnosti ohľadom uzatvorenia dohody musia strany preukázať; v prejednávanom spore tvrdila
žalobkyňa uzatvorenie ústnej resp. konkludentnej dohody, preto mala povinnosť v tomto smere uniesť
dôkazné bremeno. Spolužitie žalobkyne a žalovaného ako družky a druha v dobe od roku 1997 do roku

2016automatickyneznamenalo,ženehnuteľnosťžalobkyňanadobudladopodielovéhospoluvlastníctva
v 1. Sám žalovaný v roku 2000 kúpil pozemky na výstavbu rodinného domu, čo vyplýva z predloženej
kúpnej zmluvy, ako perfektného právneho úkonu; sám žalovaný požiadal o vklad vlastníckeho práva a
stal sa výlučným vlastníkom pozemkov. Žalobkyňa nepreukázala, že kúpna cena bola zaplatená aj z jejfinančných prostriedkov. Z listiny o určení súpisného čísla, predloženej žalovaným, bolo preukázané, že
následne po kúpe pozemkov len žalovanému bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného
domu a po jeho dokončení aj kolaudačné rozhodnutie, a rodinnému domu bolo pridelené súpisné číslo

XXXX; bol zapísaný do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže ho ako jediný stavebník postavil. Z listu
vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, pričom
podľa §70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra, uvedené v §7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.
1.8 Do podania žaloby od kúpy pozemkov uplynula doba 16 rokov a od výstavby rodinného domu

doba 14 rokov. Okresný súd neuveril tvrdeniu žalobkyne o tom, že počas celej doby žila vo vedomí, že
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností; podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nevzniklo,
pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre jeho vznik; neuniesla dôkazné
bremeno ani bremeno tvrdenia; okresný súd nepovažoval za potrebné ani účelné vykonať dôkazy,
navrhnuté stranami sporu (výsluchom svedkov, zisťovaním poskytnutých úverov žalovanému a o
príjmoch oboch strán sporu). Pri rozhodovaní nemal pripojený trestný spis Okresného súdu N. sp.zn.

2T/185/2016, hoci tak navrhovala urobiť žalobkyňa, pretože táto nekonkretizovala dôkazy, ktoré v
rámci trestného konania podľa nej vyšli najavo a mali preukazovať ňou tvrdené skutočnosti ohľadne
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
1.9 Vzájomnú žalobu žalovaného o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, okresný
súd vylúčil na samostatné konanie v zmysle §147 ods. 1, 3, 4 C.s.p.

1.10 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §262 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. s
tým, že v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podala ešte prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Domáhala sa určenia žalobou, že je v 1/2 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, vedených na
liste vlastníctva č. XXXX pre okres, obec a k.ú. N.; tvrdila, že niektoré z uvedených nehnuteľností,
rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX, prístavba súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/

XXX a záhradný domček súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, nadobudla v podiele 1/2 k celku,
t.j. do podielového spoluvlastníctva so žalovaným originárnym spôsobom - výstavbou; podieľala sa na
výstavbe uvedených stavieb finančne, vlastnou prácou aj zabezpečovaním prác tretími osobami. Pred
výstavbou sa so žalovaným ústne dohodli, že rodinný dom a ďalšie stavby budú spolu stavať aj spolu
užívať; na preukázanie týchto tvrdení - o existencii takejto ústnej dohody navrhla vypočuť strany sporu

aj svedkov C. L., I. T., W. U. a N. T.; týchto svedkov navrhla vypočuť v žalobe, vo vyjadrení k vyjadreniu
žalobcu (správne žalovaného - pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 08.08.2017 ako aj na pojednávaní
dňa 12.12.2018. Súd tieto opakovane navrhované dôkazy nevykonal, čo odôvodnil neúčelnosťou
ich vykonania, t.j. zásadou hospodárnosti konania. Existenciu žalobkyňou tvrdenej ústnej dohody o
založení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nadobudnutých výstavbou, chcela žalobkyňa

preukázať výpoveďami svedkov. Súd nevykonaním dôkazov opakovane navrhovaných žalobkyňou
znemožnil jej preukázať svoje tvrdenie; takýmto postupom odoprel súd žalobkyni možnosť konať pred
súdom, čím zasiahol do jej práva na spravodlivý proces v zmysle článku 46 Ústavy SR a v zmysle
článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/259/2010 zo dňa 26.01.2011 ohľadom odňatia možnosti konať pred

súdom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
Okresný súd dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov správne nevykonal a v odôvodnení

rozsudku sa podrobne vysporiadal, prečo žalobe nevyhovel. Skonštatoval síce, že žalobkyňa má
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, avšak zároveň uviedol, že nijakým spôsobom
nepreukázala existenciu dohody medzi ňou a žalovaným o tom, že sporné nehnuteľnosti budú
tvoriť ich spoluvlastníctvo, o čom svedčí najmä celý rad právnych úkonov, vykonávaných výlučne v
mene žalovaného (kúpna zmluva na pozemky, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, listina

o určení súpisného čísla a pod.). V súvislosti s navrhovaným výsluchom týchto svedkov uviedol, že
hoci žalobkyňa ich výsluch navrhla už v žalobe, zo znenia žaloby nevyplýva, že by títo svedkovia
mali dosvedčiť existenciu dohody žalobkyne a žalovaného o tom, že sporné nehnuteľnosti budú
tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo. V žalobe uviedla napr. že na predmetnom dome už od začatiastavebných prác zabezpečovala množstvo úkonov a to od technických až po ekonomické, ako
napr. zabezpečovanie a jednanie s projektantmi, zabezpečovanie pracovníkov na stavebné práce,
starostlivosťostravu,vozenienastavbu,dojednávaniekonkrétnychčinností,vyplácanie,dojednávaniea

realizovaniedispozičnýchzmienvinteriériakoajvexteriéridomu,realizovaniezariaďovaniajednotlivých
miestností ako napr. obývačka, spálňa, kuchyňa, detská izba a pod., ktoré skutočnosti mienila preukázať
predovšetkým výsluchom svedkov, ktorí sa priamo podieľali svojou činnosťou na realizácii stavby
predmetného domu, ktorých navrhovala vypočuť na pojednávaní. Z popisu skutočností, ku ktorým
navrhla žalobkyňa uvedených svedkov vypočuť vyplýva, že títo nemohli dosvedčiť existenciu dohody o

vzniku spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným, a teda ich výsluch by pre samotné konanie a
právne posúdenie uplatneného nároku bol úplne irelevantný.
3.1 Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu, ale len tie, ktoré sú potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade žalobkyňou navrhnutých svedeckých výpovedí sa o
takéto dôkazy nejednalo, preto nemohlo byť porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie.

4. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolacích
námietok podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p., a rozsudok

súdu prvej inštancie v plnom rozsahu podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania, ako vecne správny, potvrdil.

6. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento

vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správnyprávnyzáver;rozhodnutiesúdubolopodloženézabezpečenýmilistinnýmidôkazmi;rozhodnutie
okresného súdu spĺňa náležitosti ustanovenia §220 C.s.p...

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti

v rokoch 1997 až 2016; od roku 1997 do roku 2003 žili v byte vo výlučnom vlastníctve žalovaného
a od roku 2003 v rodinnom dome; stavebný pozemok kupoval žalovaný do výlučného vlastníctva
(kúpna zmluva č.l. 56 - 57) za svoje výlučné finančné prostriedky (č.l. 44 až 52); na základe žiadosti
o vydanie stavebného povolenia výlučne na meno žalovaného bol následne postavený rodinný dom a
vydané kolaudačné rozhodnutie výlučne pre žalovaného, s následným rozhodnutím o určení súpisného

a orientačného čísla opäť výlučne na meno žalovaného (č.l. 59 - 61).
8.1 Okresný súd po doručení žaloby a zabezpečení vyjadrenia od žalovaného (č.l. 38 - 43), repliky
žalobkyne(č.l.70-71),duplikyžalovaného(č.l.87a-92)snávrhminavykonaniedokazovania(žiadosťo
poskytnutie informácie Prvou stavebnou sporiteľňou - č.l. 93, oznámenie informácií spoločnosti FESTAP,
s.r.o. - č.l. 94, žiadosť sociálnej poisťovni o vymeriavacom základe žalovaného od roku 1997 až do

odchodu do starobného dôchodku pre žalovaného - č.l. 95, žiadosť žalovaného spoločnosti ESTAP,
s.r.o. o poskytnutí pôžičky pre zamestnanca vo výške 1.200.000,- Sk - č.l. 96, odpoveď poisťovne Allianz
žalovanému o výške vyplatenej poistky z dožitia - č.l. 97), vytýčil pojednávanie na termín 16.04.2017 (č.l.
103), ktoré bolo odročené na žiadosť žalobkyne v dôsledku jej zdravotných komplikácií (č.l. 102, 104,
109); ďalšie pojednávanie 03.10.2018 opäť na žiadosť žalobkyne vzhľadom na zmenu jej advokáta bolo

odročené na neurčito (č.l. 116, 117, 118 - 119).
8.2 Dňa 05.10.2018 žalovaný podal vzájomný návrh - žalobu o vypratanie predmetných nehnuteľností
žalobkyňou (č.l. 124 - 125 pv); po prevzatí právneho zastúpenia Y.. R. Y. žalobkyne (č.l. 131 - 132)
okresný súd vytýčil termín pojednávania na 12.12.2018 (viď č.l. 137); zúčastnili sa ho len právni
zástupcovia strán sporu a okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol odvolaním napadnutým

rozsudkom.
8.3 V spise je založená okrem iných listinných dôkazov aj zmluva o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere medzi Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s., Bratislava a žalobkyňou (č.l. 144 až 147 pv
zo dňa 17.06.2004).8.4Popodaníodvolania(č.l.166-168)právnyzástupcažalobkyneukončilprávnezastúpeniežalobkyne
v uvedenom konaní (č.l. 185).

9. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s
napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na základe
ktorých žalobu zamietol. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri

posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

10. V zmysle platnej právnej úpravy (§136 OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov -
ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám; vzniká na základe tých istých právnych

skutočností,akovlastníckeprávo(§132OZ-kúpa,darovanie,inázmluva,dedenie,rozhodnutieštátneho
orgánu, iné skutočnosti ustanovené zákonom).
10.1 Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom: najčastejšie spôsoby
nadobudnutia vlastníckeho práva sú zmluvou, a to kúpnou, darovacou, zámennou, zmiešanou,
osobitne zákonom neupravenou - inominátnou; pri prevode vlastníckeho práva sa uplatňuje zásada, že

prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než ich sám má.
10.2 O prechod vlastníckeho práva ide pri nadobúdaní vlastníckeho práva dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom; ide o nadobudnutie
vlastníctva odvodené, t.j. derivatívne.
10.3 O prevod ani o prechod vlastníckeho práva nejde v prípadoch nadobúdania vlastníckeho práva k

novovzniknutej veci, doteraz nikomu nepatriacej, napr. k novopostavenému domu; ide o nadobudnutie
vlastníctvo pôvodným (originárnym) spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.
10.4 Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva: podielové (§137-§142 OZ) a
bezpodielové (§143-§151 OZ). Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky
podiel, vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo

spoluvlastníctva.

11. Preskúmaním súdenej veci dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla
v podanom odvolaní, nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nespochybňujú
správnosť skutkových záverov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie ani právneho záveru, ku

ktorému dospel; skutočnosti, uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať záver o tom, že by okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav.

12. Krajský súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na časovú súvislosť
úkonov nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným: stavebné povolenie (vydané

výlučne na meno žalovaného) v roku 2001, kolaudačné rozhodnutie v apríli 2003, začatie užívania
rodinného domu stranami sporu na jar 2003; zmluva o medziúvere medzi Prvou stavebnou sporiteľňou
a žalobkyňou v júni 2004 na financovanie nadštandardnej kuchynskej linky v rodinnom dome.
12.1 Z ďalších listinných dôkazov, založených v spise vyplynulo, že žalovaný bol finančne zabezpečený
natoľko, aby nielen zakúpil stavebný pozemok, ale aj financoval stavbu a dokončenie rodinného domu;

z vyjadrení strán sporu na pojednávaní nevyplynulo, že by žalobkyňa preukazovala financovanie stavby
rodinného domu, ako to tvrdila v odvolaní. Z vyjadrení strán sporu ani z listinných dôkazov nevyplýva
ani zmienka o tom, že by sa títo v čase ich spolužitia ani neskôr mali dohodnúť na tom, že budú
spoluvlastníkmi nehnuteľností.
12.2Žalobkyňamala16rokovvedomosťotom,ženiejeuvádzanáakokupujúca,aniakospoluvlastníčka

pozemkov a rodinného domu; mala vedomosť o tom, že jediným stavebníkom a vlastníkom už
postavenej nehnuteľnosti je žalovaný, a nikdy voči tejto skutočnosti nijako nenamietala; žalovaný tvrdil,
že so žalobkyňou nikdy nekomunikovali o vzniku spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a k rodinnému
domu a takúto dohodu ani v ústnej podobe nikdy neuzatvárali; žalobkyňa tieto skutočnosti nijako
nevyvrátila. Od vzniku stavieb výlučne žalovaný zo svojich finančných prostriedkov hradí náklady

spojené s ich užívaním a udržiavaním.

13. Odvolací súd mal za to, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že medzi stranami sporu nevznikla
žiadna zmluva o nadobudnutí spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam; žalobkyňa takétoskutočnosti netvrdila ani nepreukazovala, neponúkla právne dôvody nadobudnutia jej spoluvlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, nijako v tomto smere nespochybnila tvrdenia žalovaného, že o
vzniku spoluvlastníctva so žalobkyňou sa nikdy ani nerozprávali.

13.1 Odvolacia námietka, že okresný súd nevypočul svedkov, ktorých navrhovala už v žalobe príp.
v ďalších vyjadreniach vypočuť, pričom išlo menovite o štyroch robotníkov, pracujúcich na stavbe
rodinnéhodomu,aninámietka,žeokresnýsúdnevypočulstranysporu,niejerelevantná.Krajskýsúdmá
za to, že súd prvej inštancie nepochybil ani v tomto smere. Z obsahu spisu je zistiteľné, že okresný súd
vykonalnanávrhstránvšetkypotrebnédôkazy,následnevodôvodnenísvojhorozsudkujasneavýstižne

vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia i právne argumenty strán, vyhodnotil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy aj ako vec právne posúdil. Aj krajský súd má za to, že vypočutím žalobkyňou
navrhnutých svedkov by nemohla byť preukázaná vôľa strán sporu uzatvoriť dohodu o nadobudnutí
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorú žalovaný popieral. Neprehliadnuteľná je aj doba,
ktorá uplynula od stavby rodinného domu po podanie žaloby, kedy žalobkyňa, ako to vyplýva zo

súdneho spisu, nemala záujem otázku spoluvlastníctva riešiť; stalo sa tak až potom, keď žalobkyňa
podala na žalovaného trestné oznámenie a po jeho vzatí do väzby ukončili spolužitie. Krajský súd
zhodne s názorom okresného súdu má za to, že tvrdenia žalobkyne sú v tomto smere účelové a že
neuniesla dôkazné bremeno, ktorým by preukázala vôľu strán sporu uzatvoriť dohodu o nadobudnutí
spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

13.2 Nevypočutím strán sporu okresný súd tiež nepochybil: z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný súhlasil
s pojednávaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie v jeho neprítomnosti, žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu (na poslednom pojednávaní) tiež vyjadrila rovnaký súhlas; po poučení
okresného súdu o možnosti navrhnúť vykonanie dôkazov právny zástupca žalobkyne zotrval len na
návrhu vypočuť svedkov na preukázanie uzavretia dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o vzniku

spoluvlastníckeho práva. Okresný súd pritom dvakrát odročil pojednávanie na žiadosť žalobkyne, ktorá
napokon súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti. Účasť strán sporu a ich výsluch pred súdom je z
pohľadu kontradiktórnosti konania ich právom, najmä, pokiaľ sú právne zastúpení. Nemôže byť vytýkané
súdu ako pochybenie s následkom porušenia práva na spravodlivý proces konanie, ktoré je v súlade so
zákonnou úpravou a ktoré je dôsledkom správania sa strán sporu.

13.3. Odkaz žalobkyne na ustanovenie odvolacieho dôvodu v zmysle §365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nie
je relevantný; krajský súd nezistil, že by okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.

14. Žalobkyňa prvýkrát až v odvolaní tvrdila, že niektoré z uvedených nehnuteľností (rodinný dom,

prístavba, záhradný domček) nadobudla do podielového spoluvlastníctva so žalovaným originárnym
spôsobom - výstavbou, keďže sa podieľala na výstavbe uvedených stavieb finančne, vlastnou prácou
aj zabezpečovaním prác tretími osobami.
14.1 Tu je potrebné zdôrazniť, že aj pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo
inej stavbe, postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda, uzavretá medzi

nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov; táto nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v
nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby; z obsahu
dohody však musí byť zrejmé, že účastníci mienili založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. tým,
že veľkosť podielov bude závisieť od miery, akou sa jednotliví účastníci dohody pričinili na postavení
stavby (§137 ods.2 OZ - R16/1983).

14.2 Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva ku stavbe môže byť platne založená len v dobe,
ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci, spôsobilej byť predmetom práv a povinností; v dobe
existencie stavby sa účastníci na založení spoluvlastníckych vzťahov už dohodnúť nemôžu, pretože
v dobe vzniku stavby, ako spôsobilého predmetu právneho vzťahu už stavba musí mať vlastnícky
(spoluvlastnícky)režim,ktorývšaknáslednemôžebyťzmenený,prípadnezrušený(R44/1993);dohoda,

uzatvorená po vzniku stavby ako veci v právnom zmysle by musela byť písomná, inak nemá právne
účinky (§141 ods.1 OZ).
14.3 Nie je vylúčené, aby osoba, ktorá financuje stavbu z vlastných prostriedkov, prípadne ju buduje
z vlastného materiálu a podieľa sa na nej vlastnou prácou, sa stala vlastníkom stavby napriek tomu,
že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno inej osoby; rozhodujúce je,

či príslušná osoba spracovala stavebný materiál s úmyslom vytvoriť novú vec spracovaním pre seba.
Konkurenciu viacerých osôb, ktoré tvrdia, že sa podieľali na spracovaní veci s úmyslom vlastniť novú
vec pre seba, je potrebné riešiť (mutatis mutandis) v intenciách výkladu podaného napr. v rozhodnutí
uverejnenom pod č.16/1983 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek (porovnaj tiež R 47/1964) - tedapredovšetkým posúdením otázky, aký právny pomer existoval medzi týmito osobami, a či a v akom
smere sa prípadne dohodli na založení vlastníckych či spoluvlastníckych vzťahov ku stavbe (Najvyšší
súd Českej republiky sp.zn. 22Cdo 349/2004 z 21.10.2004).

14.4 Žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala existenciu zhodného prejavu vôle strán sporu,
smerujúci k založeniu podielového spoluvlastníctva, nepreukázala svoj úmysel v čase stavby rodinného
domu a vedľajších stavieb stať sa ich spoluvlastníčkou, ani peňažný vklad (okrem finančných
prostriedkovzprostriedkovstavebnejsporiteľnenanadštandardnúkuchynskúlinkupodokončenístavby
rodinného domu). Neprehliadnuteľná je aj doba, v akej sa začala domáhať určenia spoluvlastníctva,

keď od kúpy pozemkov v roku 2000, či od povolenia stavby v roku 2001, resp. od dokončenia stavieb a
nasťahovania sa do rodinného v roku 2003 podala žalobu na určenie vlastníckeho práva až v roku 2017.

15. Okolnosti prejednávanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresným súdom, viedli
potom krajský súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, a keďže nezistil dôvody pre zmenu jeho
rozhodnutia (§388 C.s.p.) ani zrušenie (§389 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

potvrdil (§387 C.s.p.), a to aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiaceho (§379 písm. a/ C.s.p.).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní; žalovanému ako strane sporu v
plnom rozsahu v odvolacom konaní úspešnej, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).