Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Tomašovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203125
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120203125.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. B.. D. XX, I., proti žalovanému:
V. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X, I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 9.4.2020 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd nariadi žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov,
a akýmkoľvek spôsobom žalobkyňu kontaktovať vrátane odkazov po tretej osobe. Návrh odôvodnila
tým, že dňa 24.3.2020 bol žalovaný - jej syn, prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Žalobkyňa
býva v malometrážnom sociálnom byte pre dôchodcov, v ktorom ju žalovaný odo dňa nasledujúceho

po svojom prepustení, začal pravidelne „navštevovať“ za účelom dožadovania sa peňazí. Žalovaný
spočiatku tvrdil, že je to len na dočasné obdobie, kým si nájde prácu, v skutočnosti je však žalovaný
dlhoročným užívateľom návykových látok a vo výkone trestu bol za majetkovú trestnú činnosť už tri krát.
Za obdobie dvoch týždňov, mu žalobkyňa dala už 220 eur, pričom požiadavky žalovaného sa neustále
stupňovali. Jeho správanie bolo stále nástojčivejšie, pri nesplnení jeho požiadaviek bol neodbytný a
na jej požiadanie nechcel opustiť byt, čo jej spôsobovalo problémy. Žalobkyňa má vážne zdravotné

problémy a pretože túto situáciu finančne ale ani psychicky už viac nezvládala, požiadala o pomoc
svoju dcéru. Dňa 8.4.2020 sa po neustálom psychickom nátlaku zo strany žalovaného, po sústavných
telefonátoch a dožadovania sa ďalších peňazí, rozhodla odísť ku svojej dcére, ktorá jej prišla do bytu
pomôcť zobrať osobné veci a lieky. Kým však prišli do miesta bydliska dcéry, už ich žalovaný čakal
schovaný na schodisku činžiaku a kým dcéra odomykala byt, dostal sa do jej bytu, pričom nerešpektoval
dcérinevýzvynaokamžitéopusteniebytu.Dcérasažalobkyňusnažilachrániťasituáciasavystupňovala

až do fyzickej potýčky medzi ňou a žalovaným a z bytu odišiel až po tom, keď dcéra chcela privolať
políciu. Žalovaný sa prestáva ovládať a prejavuje sa u neho fyzická agresivita, pri útočnom správaní
žalovaný používa vyhrážky. Z toho dôvodu začala mať žalobkyňa oprávnený strach z jeho konania a
nakoľko danú situáciu nedokáže fyzicky ani psychicky zvládnuť, žiadala o nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Súd sa za účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, ku ktorému žalobkyňa nepripojila žiadne listinné doklady,
preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

8. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

10. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi stranami a zabránenie

ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, keď pri nariadení
neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená; opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, ktoré by
inak spôsobili ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov.

11. Súd sa zaoberal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému, aby mu bolo zakázané priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a tiež
akýmkoľvek spôsobom ju kontaktovať. Zo žalobkyňou tvrdených skutočností v tomto návrhu, však súd
dospel k záveru, že tento návrh je potrebné považovať za nedôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov.
Žalobkyňavosvojomnávrhulentvrdíurčitésprávaniežalovaného,svojhosyna,tietotvrdenéskutočnosti

však nijak neosvedčila. Súd poukazuje na to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia
spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá to,
aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má
byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. K návrhu ale neboli pripojené žiadne prílohy, ktorými

by mal súd za osvedčené, že žalovaný sa voči žalobkyni správa tak, ako to ona v návrhu uvádza, že jeho
správanie je nástojčivé a neodbytné, spôsobujúce psychický nátlak, prípadne že je fyzicky agresívny.

12. Súd tak zo skutočností uvádzaných v samotnom návrhu vyhodnotil, že voči žalobkyni nie
je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach konaním žalovaného.

Žalobkyňa neosvedčila, že by sa žalovaný dopúšťal fyzického alebo psychického násilia, keď uvedené
len tvrdí v návrhu, túto skutočnosť však nedoložila žiadnymi listinami prípadne inými dôkazmi, neuvádza
konkrétne hrozby, len že sa žalovaný správa nástojčivejšie a jeho požiadavky na peniaze sa stupňovali.
Bez osvedčenia ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne a naliehavej potreby predbežnejochrany, nemôže súd zakázať žalovanému priblížiť sa k žalobkyni, pretože by tým bolo nedôvodne
zasiahnuté do jeho práv. Z tvrdených skutočností vyplýva, že žalovaný nemá vlastnícke ani užívacie
právo k bytu, ktorý žalobkyňa užíva. Žalobkyňa ako užívateľ bytu má tak právo rozhodnúť, komu otvorí

vchodové dvere a koho do bytu vpustí, a to vrátane žalovaného, ktorý je jej synom. Pokiaľ žalovanému
neumožní vstúpiť do bytu, tento nemá žiaden právny nárok k tomu, aby sa domáhal vstupu do bytu v
ktorom býva žalobkyňa. Rovnako po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel
súd k záveru, že návrh nie je dôvodný ani v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd zakáže žalovanému kontaktovať žalobkyňu, čím mala zrejme na mysli telefonický kontakt, keď súd

vychádza predovšetkým z návrhu, v ktorom žalobkyňa tvrdila, že jej žalovaný neustále telefonoval a
dožadoval sa ďalších peňazí. Tu bol súd toho názoru, že žalobkyňa má možnosť brániť sa takémuto
konaniu žalovaného, keď hovor od neho neprijme, prípadne si má možnosť telefón vypnúť. Tiež pokiaľ
ide o odkazy po tretích osobách, tieto má žalobkyňa možnosť neprijať. Žalobkyňa má právo brániť sa
proti neoprávneným zásahom do jej osobných práv a súkromia zo strany žalovaného predovšetkým
prostredníctvom iných orgánov (napr. polície). V návrhu však žalobkyňa ani netvrdila, nie to ešte

preukázala, že by políciu v súvislosti so správaním žalovaného kontaktovala, prípadne že by v súvislosti
s jeho správaním podala trestné oznámenie.

13. Z vyššie uvedených dôvod, keďže súd nemá skutočnosti uvádzané žalobkyňou za osvedčené,
nemôže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému vyhovieť, nakoľko nie sú

naplnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť úpravy
daných pomerov a naliehavá potreba zákroku zo strany súdu. Žalobkyňa predovšetkým súdu
nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že žalovaný bol už viackrát právoplatne odsúdený pre majetkovú
trestnúčinnosť,nepreukázala,žebynásilníckesprávaniežalovanéhohlásilanapolíciiaprvotnetakýmto
spôsobom sa mu bránila, a napokon, súdu neuviedla čoho sa chce domáhať voči žalovanému v

prípadnej žalobe vo veci samej, ako ani trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana, takže tu
absentuje aj osvedčenie existencie právneho vzťahu, ktorý má byť dočasne upravený. Preto súd návrh
žalobkyne výrokom I. zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP, pričom žalovanému ako

úspešnej strane nárok nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli, k návrhu sa
nevyjadril a teda si žiadne trovy konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.
1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.