Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200127
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1012200127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Erik
Bilský, so sídlom Pekárska 11, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného žalobcu):
AUTO - AZ s.r.o., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 797 541, zastúpený: JUDr. Róbert Spál,
advokát so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/34/2012-195, 5S/298/2015 zo dňa 6. septembra 2016 v
spojení s opravným uznesením č. k. 5S/34/2012-211, 5S/298/2015-211 zo dňa 11. apríla 2017, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/34/2012-195,
5S/298/2015 zo dňa 6. septembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/34/2012-211,
5S/298/2015-211 zo dňa 11. apríla 2017 zrušuje a vec krajskému súdu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na orgánoch finančnej správy

1. Pôvodný žalobca ako daňový subjekt podaniami z 03.05.2011 žiadal v zmysle § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov(ďalejlen„zákonč.511/1992Zb.")oobnovudvochkonaníukončenýchdodatočnýmiplatobnými
výmermi z 23.02.2011 č. 606/230/7069/11/Zuz a č. 606/230/7068/11/Zuz (ďalej len „dodatočné platobné
výmery"), ktorými mu Daňový úrad v Malackách (ďalej len „správca dane") vyrubil rozdiel na dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „daň") za zdaňovacie obdobia máj 2008 a jún 2008.

2. Svoje návrhy odôvodnil tým, že v dodatočných platobných výmeroch správca dane uviedol:
„Spoločnosť AUTO-AZ s. r. o., Bratislavská 20, 900 51 Zohor, nemohla použiť nedodaný železný šrot

na účely svojho podnikania". Dodanie šrotu od spoločnosti Kofari Design s. r. o. (ďalej len „dodávateľ")
však správca dane neskúmal. Pôvodný žalobca uviedol, že disponuje účtovnou a skladovou evidenciou,
ktorú môže v obnovenom konaní poskytnúť, ktorá vyvráti pochybnosti správcu dane o nedodaní tovaru.
Tiež ponúkol možnosť konfrontácie konateľa dodávateľa a konateľa pôvodného žalobcu. Mal za to, že
ide nový dôkaz, ktorý má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohol sa uplatniť v konaní bez
zavinenia účastníka. Okrem toho poukázal na to, že podal aj návrhy na preskúmanie dodatočných
platobných výmerov z dôvodu nepripustenia svojho splnomocneného zástupcu do daňového konania,

čím bolo upreté jeho právo na riadne prerokovanie protokolu z daňovej kontroly s možnosťou doplnenia
vyjadrenia k protokolu.3. Správca dane rozhodnutiami zo 17.06.2011 č. 606/320/34628/2011/Spu a č. 606/320/34629/2011/
Spu (ďalej spolu len „prvostupňové rozhodnutia") oba návrhy na obnovu konania zamietol s krátkym
odôvodnením, že uvedené skutočnosti nezakladajú ani jeden z dôvodov uvedených v § 51 ods. 1 písm.

a) až c) zákona č. 511/1992 Zb.

4. Pôvodný žalobca podal proti obom prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, ktorými žiadal, aby
odvolací orgán preskúmal skutočnosti uvedené v žiadosti, pretože z odôvodnenia prvostupňových
rozhodnutí mu nebolo zrejmé, či vôbec, akým spôsobom a v akom rozsahu ich skúmal správca dane.

5. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako príslušný odvolací orgán podľa § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutiami z 30.08.2011 č. I/222/14393-82628/2011/991031-r a č.
I/222/14393-82614/2011/991031-r (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia") potvrdil prvostupňové
rozhodnutia. Uviedol, že v prejednávaných prípadoch nemožno akceptovať dôvod na obnovu konania
podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb., lebo správca dane vykonal všetky potrebné úkony a

dokazovania, jednoznačne preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru ani k preprave tovaru od dodávateľa
pôvodnému žalobcovi, čo vyplýva z dodatočných platobných výmerov, proti ktorým sa pôvodný žalobca
neodvolal. Taktiež neuznal námietku, že správca dane pôvodnému žalobcovi neoznamoval svoje
pochybnosti, pričom pôvodný žalobca reagoval na protokol z daňovej kontroly pripomienkami, ktoré boli
zahrnuté do dodatku k protokolu. Ďalej uviedol, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo

uplatnenie si tohto práva na základe faktúr so spochybnenou vierohodnosťou, pričom pôvodný žalobca
pochybnosti nevyvrátil a na tom nič nemôže zmeniť ani navrhovaný dôkaz - inventúrny stav zásob, lebo
železný šrot mohol byť kupovaný nielen od dodávateľa, ale aj od neplatiteľov dane.

6. Odvolací orgán uviedol, že predloženie tohto nového dôkazu nebolo odôvodnené zákonnými dôvodmi

a nebol splnený ani jeden dôvod na obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a) až c).

II.

Konanie na krajskom súde

7. Pôvodný žalobca podal dňa 03.11.2011 na Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu, ktorou žiadal
zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí. Vec bola uznesením postúpená Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd") ako vecne a miestne príslušnému súdu.

8. Pôvodný žalobca v žalobe okrem svojej sumarizácie a interpretácie skutkového stavu týkajúceho
sa aj daňovej kontroly, vydania dodatočných platobných výmerov, doručovania, návrhov na obnovu
konania aj návrhov na preskúmanie rozhodnutia ako argument proti napadnutým rozhodnutiam uviedol,
že je absurdné tvrdenie odvolacieho orgánu, že na inventarizačné záznamy nemožno nahliadať ako na
vierohodné, pretože pôvodný žalobca mohol nakupovať železný šrot aj od neplatiteľov dane. Uviedol,

že vedie podrobnú evidenciu dodávok materiálu podľa zákona a všetok materiál je naskladňovaný.

9. Žalovaný ako orgán kompetenčne nahradzujúci pôvodného žalovaného (Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky) vo svojom stanovisku k žalobe (č. l. 116) uviedol, že v žalobe sa namietajú aj
skutočnosti, ktoré neboli obsahom odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam. Uviedol a obšírnejšie

vysvetlil, že pani Ing. J. bola správcom v celom konaní považovaná za osobu splnomocnenú
spoločnosťou AUTO - AZ s.r.o. na doručovanie daňových priznaní a preberanie pošty od správcu
dane; ani konateľ pôvodného žalobcu ju nepovažoval za splnomocnenú pre celé daňové konanie.
Ďalej uviedol, že pôvodný žalobca za celé obdobie od 31.01.2006 do marca 2011 nenamietal,
že splnomocnenie z roku 2006 je treba považovať za všeobecné. On aj správca dane ho

považovali za splnomocnenie pre styk so správcom dane (podávanie daňových priznaní a preberanie
korešpondencie). Mal za to, že dodatočné platobné výmery neboli v rozpore so zákonom.

10. Žalovaný uviedol, že námietka o nepreverení skladovej evidencie vychádza z nepochopenia zákona
č. 222/2004 Z.z., pričom poukazoval na to, že samotné predloženie faktúry od dodávateľa nepostačuje

na priznanie odpočítania dane bez podporných dôkazov o vecnom naplnení obchodu deklarovaného
na faktúre. Argumentoval v tom smere, že inventúrne zoznamy nepreukazujú splnenie podmienok na
uplatnenie nároku na odpočítanie dane, preto nie je splnený dôvod na obnovu konania podľa § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby.11. V priebehu konania pred krajským súdom došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok pôvodného
žalobcu. Ustanovený správca JUDr. Erik Bilský na výzvu súdu podaním zo dňa 09.06.2016 navrhol

pokračovať v súdnom konaní, čím sa stal žalobcom (účastníkom súdneho konania) namiesto pôvodného
žalobcu (úpadcu) v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov vo vtedy účinnom znení.

12. Krajský súd rozsudkom zo dňa 06.09.2016 č. k. 5S/34/2012-195, 5S/298/2015 zrušil obe napadnuté

rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.") a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane
pochybil, keď postupoval v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. a situáciu vyhodnotil tak, že
pôvodný žalobca ani jeho zástupca sa nezúčastnil na prerokovaní protokolu v deň, ktorý bol určený vo
výzve.

13. Krajský súd uznal, že plnomocenstvo vystavené pre pani Ing. J. nebolo úradne overené, ale poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa krajského súdu by správca dane nepochybil,
kebytelefonickýsúhlaskonateľapôvodnéhožalobcudaldozápisniceakoústnysúhlaskonateľaapotom
by protokol prerokoval s Ing. J. ako splnomocnenou zástupkyňou. Ak takýto úkon nechcel správca dane
vykonať, mal ústne pojednávanie odročiť a určiť nový termín. Podľa súdu došlo k porušeniu právom

chránených záujmov žalobcu.

14. Krajský súd uviedol, že sa nezaoberal meritom veci a dôvodmi uvedenými v žalobe, v odvolaní a
žiadostioobnovukonania,lebodošlokprocesnémupochybeniuorgánuverejnejsprávy.Úlohouorgánov
verejnej správy podľa krajského súdu bude opätovne prerokovať protokol o daňovej kontrole a následne

rozhodnúť.

15. Neskôr (po upozornení kasačného súdu) vydal krajský súd opravné uznesenie č. k. 5S/34/2012-211,
5S/298/2015-211 zo dňa 11. apríla 2017, ktorým doplnil do záhlavia rozsudku označenie právneho
zástupcu žalobcu a opravil chybne uvedené číslo jedného z napadnutých rozhodnutí, pričom uviedol,

že išlo o zrejmú chybu v písaní, čo vyplýva zo súdneho spisu ako i zo záhlavia a odôvodnenia rozsudku.

III.

Kasačná sťažnosť žalovaného

A)
16. Proti rozsudku krajského súdu (pred vydaním opravného uznesenia) podal dňa 28.10.2016 žalovaný
včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), tiež tvrdil, že výroková časť rozsudku nie je súladná s odvolaním.

Žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

17. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, že správca dane porušil právom chránené záujmy
pôvodného žalobcu, keď neakceptoval pri prerokovaní protokolu plnomocenstvo pre pani Ing. J., ani
neakceptoval udelenie plnej moci do zápisnice telefonicky a ani konanie neodročil a neurčil nový termín.

18. Podľa sťažovateľa do zápisnice nemohol konateľ pôvodného žalobcu udeliť plnú moc ani podpísať
zápisnicu, pretože sa osobne nezúčastnil konania. Sťažovateľ uviedol, že súhlasí s postupom správcu
dane, ktorý neakceptoval udelenie plnej moci na základe telefonického rozhovoru s osobou, ktorá sa
predstavila ako konateľ pôvodného žalobcu. Argumentoval znením § 9 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 11 ods.

4 zákona č. 511/1992 Zb.

19.Pokiaľideomožnosťodročeniaaurčenienovéhotermínuprerokovaniaprotokolusťažovateľuviedol,
že v prípade odročenia by správca dane nedodržal zákonnú 6-mesačnú lehotu na ukončenie daňovej
kontroly.

20. Sťažovateľ podotkol, že mu nie je jasné, z akého administratívneho spisu vychádzal krajský
súd, pretože v čase vydania rozsudku ešte neuplynula sťažovateľovi určená lehota na predloženie
administratívneho spisu a sťažovateľ ho súdu ešte nepredložil.21. Napokon uviedol, že žalovaný aj správca dane postupovali v súlade so zákonom a rozsudku
krajského súdu vytkol, že je nesprávny a rozporný so základným princípom konania ustanoveným v § 5

ods. 3 S.s.p., podľa ktorého súd má dbať na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

B)

22. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti sa v spise nenachádza.

IV.

Právne názory kasačného súdu

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako súd kasačný preskúmal rozsudok

krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, pretože krajský súd z nižšie uvedených

dôvodov vec nesprávne právne posúdil. Preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil rozsudok krajského súdu
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2019 po tom, ako bol
termín vyhlásenia rozhodnutia predpísaným spôsobom zverejnený.

24. Kasačný súd odôvodnenie svojho rozhodnutia rozdelí do dvoch častí. Predovšetkým sa vyjadrí

k úzko koncipovanému sťažnostnému bodu, kde sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie
postupu pri vyhodnocovaní platnosti splnomocnenia.

25. Krajský súd uviedol dva varianty možného zákonného postupu správcu dane, ktoré mal podľa
neho na výber - buď akceptovanie plnomocenstva na základe telefonicky udeleného súhlasu konateľom

pôvodného žalobcu, alebo odročenie ústneho pojednávania. Kasačný súd uznáva, že keby správca
dane zvolil jeden alebo druhý popísaný postup (avšak s určením termínu v rámci zákonnej lehoty na
ukončenie daňovej kontroly), nedopustil by sa porušenia práv žalobcu a išlo by o ústretový krok, ktorý by
azda mohol byť aj považovaný za zákonný s prihliadnutím na zásadu spolupráce s daňovým subjektom.

26. Avšak zároveň kasačný súd dáva za pravdu žalovanému, ktorý považoval za zákonný postup
správcu dane, ktorý plnomocenstvo neakceptoval kvôli chýbajúcemu úradnému overeniu podpisu a
neodročil ústne prerokovanie kvôli blížiacemu sa koncu lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Kasačný
súd poukazuje na význam úradného overenia podpisu, ktorý bol zákonom predpísanou náležitosťou
plnomocenstva v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Tento spôsob udelenia plnomocenstva má

s udelením plnomocenstva ústne do zápisnice spoločný znak, ktorým je vyššia istota, že ide skutočne
o splnomocňovací úkon daňového subjektu. Týmto sa zákonodarca zjavne pokúsil minimalizovať počet
prípadov, kedy by správca dane v omyle konal s osobou v skutočnosti nesplnomocnenou daňovým
subjektom, ktorý by potom pre seba nepriaznivý výsledok daňového konania mohol ľahko napadnúť s
argumentáciou, že sa s ním (daňovým subjektom) nekonalo. Pokiaľ teda správca dane neakceptoval

sporné plnomocenstvo, neporušil tým literu ani zmysel zákona. To isté, čo o úradne neoverenom
podpise, platí o telefonickom rozhovore s (údajným) konateľom pôvodného žalobcu, pretože naozaj
správca dane nemohol mať úplnú istotu o identite tejto osoby. Naopak istotu o reálnosti právneho úkonu
pri udeľovaní plnomocenstva ústne do zápisnice predstavuje zákonom vyžadovaná osobná prítomnosť
konajúceho, ktorý sa preukáže dokladom totožnosti.

27. Krajský súd sa teda mýlil, keď vyhodnotil ako nezákonný postup správcu dane, ktorý nepovažoval
pani Ing. J. za riadne splnomocnenú ani na základe predloženého neovereného plnomocenstva, ani na
základe telefonického dohovoru.

28. V tejto súvislosti by ešte mohlo byť vhodné uvažovať o skutočnom význame a platnosti
plnomocenstva zo dňa 31.01.2006 (č. l. 30 administratívneho spisu), treba však poznamenať, že ani
samotnáIng.J.saneodvolávalanatotoplnomocenstvoakonaopodstatňujúcejejkonaniezapôvodnéhožalobcu pri prerokovávaní protokolu, namiesto toho sa snažila spolu s telefonujúcou osobou presvedčiť
správcu dane o tom, že ju konateľ osobitne splnomocnil na úkon prerokovania protokolu.

29. Kasačný súd považuje za potrebné poukázať aj na širší kontext nesprávnosti až nezrozumiteľnosti
úvah krajského súdu, kvôli ktorému sa javí napadnutý rozsudok ako nesprávny; hoci je pozoruhodné,
že to nenamietal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na prvom mieste.

30. Už aj zo zbežného pohľadu na predmet konania a argumentáciu krajského súdu je zrejmé, že krajský

súd síce preskúmaval (resp. mal preskúmavať) rozhodnutia odvolacieho orgánu vo veci zamietnutia
návrhov na obnovu konania, ale namiesto toho sa venoval bez zrozumiteľného vysvetlenia tomu, či
bol v súlade so zákonom postup správcu dane vo vyrubovacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
dodatočných platobných výmerov. Aj vety z odôvodnenia rozsudku „Nakoľko došlo k procesnému
pochybeniuorgánuverejnejsprávydôvodmiuvedenýmivžalobe,vodvolaníažiadostioobnovekonania
sa meritom veci súd nezaoberal. Úlohou orgánov verejnej správy bude opätovne prerokovať protokol o

daňovej kontrole a následne rozhodnúť." potvrdzujú obavu kasačného súdu, že krajský súd takpovediac
stratil orientáciu medzi viacerými konaniami a rozhodnutiami spojenými s pôvodnou daňovou kontrolou.

31. Obnova dvoch konaní (týkajúcich sa vydania dodatočných platobných výmerov za dve zdaňovacie
obdobia), o ktorej povolenie v spoločne preskúmavaných konaniach a rozhodnutiach ide, totiž (v

zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.) neslúži na nápravu prípadných procesných nedostatkov
vyrubovacieho konania. Na to mohlo v tejto veci slúžiť administratívne odvolacie konanie. Avšak
odvolania neboli včas podané, preto dodatočné platobné výmery nadobudli právoplatnosť. Keby
nenadobudli právoplatnosť nevyčerpaním riadneho opravného prostriedku, ale napríklad v dôsledku
zamietnutia odvolaní a ich potvrdenia odvolacím orgánom, do úvahy by ešte prichádzal súdny prieskum.

32. V konaní o obnove konania však už ide o iný predmet a účel konania, čo si uvedomoval aj
pôvodný žalobca, a preto sa dovolával tvrdeného procesného pochybenia správcu dane iba v rámci
argumentácie, prečo podľa neho nemohol označené dôkazy (inventúrne záznamy) uplatniť bez svojho
zavinenia už vo vyrubovacom konaní. Obnova konania je určená na revíziu rozhodnutí, ktoré vychádzajú

z nesprávnych skutkových zistení, resp. ktoré boli dôsledkom trestného činu, ale len ak je možné vec
subsumovať pod špecifické ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.

33. Krajský súd teda vec nesprávne právne posúdil aj v tej časti, kde len na základe svojho (tiež
nesprávneho) posúdenia nesprávnosti postupu správcu dane pri prerokovaní protokolu z daňovej

kontroly zrušil napadnuté rozhodnutia (o potvrdení prvostupňových rozhodnutí o zamietnutí žiadostí
o povolenie obnovy konania). Preto je aj nezmyselná krajským súdom uložená povinnosť opätovne
prerokovať protokol o daňovej kontrole a následne rozhodnúť - prerokovanie protokolu predsa nemá
miesto v konaní o povolenie obnovy konania.

34. Krajský súd v ďalšom konaní bude musieť rešpektovať právny názor kasačného súdu o tom, že
správca dane nebol povinný prihliadnuť na plnomocenstvo bez overeného podpisu, ani považovať
telefonicky potvrdené plnomocenstvo za plnomocenstvo udelené ústne do zápisnice. To isté platí o
tvrdenej povinnosti odročiť termín prerokovania protokolu.

35. Okrem toho kasačný súd považuje za potrebné, aby krajský súd dostatočne podrobne popísal svoje
úvahy aj vo vzťahu k podstate a charakteru jednotlivých administratívnych konaní. Zároveň je potrebné
dbať na účel správneho súdnictva a na význam jednotlivých zákonných inštitútov.

36. O trovách kasačného konania a trovách konania pred krajským súdom rozhodne krajský súd vo

svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.