Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Tv/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010704
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1119010704.1

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsamosudcomMgr.MichalomKačánim,vtrestnejveciobvineného
prof. T. J. X., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
dňa 11. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku v spojení s § 214 odsek 1 Trestného poriadku sa
trestná vec obvineného prof. vojaka J. X., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom R. č. XXX/

X, E., okres Q. M., príslušníka VÚ XXXX Q., pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 16.09.2019, č. k. 2Pv 132/19/1101-9, právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, spočívajúci v zmysle predmetnej
obžaloby v tom, že obvinený
dňa24.07.2019včaseo14:30hodineakovodičriadilmotocykelzn.BabetavobciGbelcepriželezničnej
stanici, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI PZ Nové Zámky v zložení npráp. Lukáš Vrábel

a práp. Peter Mrázik z dôvodu vedenia motocykla bez riadne upravenej ochrannej prilby, pričom v čase
o 14:31 hodine bol príslušníkmi policajnej hliadky vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie
alkoholu v dychu certifikovaným prístrojom Alkotest 6020 plus: A410188, kedy mu bola nameraná
hodnota 0,51 mg/l (1.06 promile) alkoholu v dychu a pri opakovanej kontrole v čase o 14:56 hodine mu
bola nameraná hodnota 0,46 mg/l (0,96 promile) alkoholu v dychu, čím porušil § 4 odsek 2 písmeno d/

s poukazom na § 5 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov,

p o s t u p u j e na prejednanie veliteľovi Vojenského útvaru 4405 Nitra,

pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.09.2019 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená obžaloba na obvineného prof. T. J. X. pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaná obžaloba bola zo strany samosudcu konajúceho súdu primárne prezretá z hľadísk
predpokladaných v § 238 odsek 1 Trestného poriadku, teda či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý
podklad, predovšetkým či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom
zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať. Na tomto základe bolo zo strany súdu zistené,
že v predmetnej trestnej veci nebol zistený skutkový stav v takom rozsahu, aby o ňom neboli dôvodné
pochybnosti, čím došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v § 2 odsek

10 Trestného poriadku. V danom prípade ide pritom o zistenie zásadné, nakoľko s ohľadom na povahu
veci uvedený nedostatok nie je možné zhojiť na hlavnom pojednávaní vykonaním nových dôkazov,nakoľko ich zabezpečenie je už v tomto štádiu konania nemožné, pričom tento fakt sa nevyhnutne
premieta do záveru o tom, či vôbec boli naplnené znaky stíhaného trestného činu.

Preto následne po preskúmaní obžaloby dospel samosudca k záveru, že podľa obsahu obžaloby a
obsahu spisu je odôvodnené rozhodnutie podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu

a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.

Ako vyplýva zo skutkovej vety podanej obžaloby v posudzovanej trestnej veci boli u obvineného
namerané hraničné - z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti - hodnoty množstva
alkoholu v dychu, a to pri prvom meraní 0,51 mg/l (1.06 promile) a pri druhom meraní 0,46 mg/l
(0,96 promile). Tu je namieste poukázať na to, že hranicu medzi zodpovednosťou za priestupok a

trestnoprávnou zodpovednosťou predstavuje hodnota 0,48 mg/l (presne ide o hodnotu 0,4762 mg/l
alkoholu - 1 promile), nakoľko pri tejto hodnote podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne
disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Uvedené bolo
akceptované aj súdnou praxou v rámci posudzovania stavu vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si páchateľ
privodil vplyvom návykovej látky a v ktorom vykonával zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by

mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu (§ 289 odsek 1 Trestného zákona).

V súvislosti s uvedeným je však potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak u páchateľa budú namerané
hraničné hodnoty tak, ako tomu bolo v posudzovanej trestnej veci, nesmie byť o presnom množstve
- hodnoty alkoholu žiadna pochybnosť, a to napríklad aj z hľadiska posudzovania závažnosti činu v

zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona. V takýchto hraničných prípadoch je nevyhnutné podrobiť osobu
páchateľa aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, aby nebolo žiadnych pochybností o tom,
či takáto osoba skutočne vykonávala danú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.07.2012, sp.

zn. 8To/20/2012, vzťahujúce sa na prípad, kde predmetom posudzovania bola nameraná hodnota
0,52 mg/l alkoholu v dychu (1,08 promile alkoholu v krvi), teda ešte o jednu stotinu viac, ako
tomu bolo u obvineného prof. vojakaX. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd okrem iného
uviedol, že výsledok dychovej skúšky vykonanej overeným meradlom neovplyvňuje len prípustná
neistota merania prístroja, ale i celý rad faktorov a rušivých vplyvov ako teplota okolia, jeho relatívna

vlhkosť, atmosférický tlak, obsah uhľovodíkov v okolitom prostredí, vibrácie, elektrostatické výboje,
elektromagnetické a magnetické polia, otrasy počas transportu, zvyšky alkoholu, liečiv, prípadne iných
produktov metabolizmu človeka v ústach a horných dýchacích cestách, tabakový dym vo vydychovanom
vzduchu a dokonca aj spôsob, akým osoba, u ktorej je vykonávaná skúška, pred meraním dýcha. V
tejto súvislosti krajský súd poukázal na štúdiu korelácie výsledkov dychových analyzátorov a výsledkov

laboratórnej analýzy pracovísk pôsobiacich v Českej republike a Slovenskej republike (Soudní lékařství,
55, 2010, č. 1, str. 8-9), z ktorej výsledkov vyplýva, že hladiny alkoholu zistené pomocou dychových
analyzátorov boli zhodné s hladinami zistenými laboratórnym vyšetrením krvi len v 20,8 % a najväčší
rozdiel, kedy dychový analyzátor nameral viac, bol až 1,34 promile alkoholu. Krajský súd následne
výslovne skonštatoval, že v hraničných prípadoch, za ktorý je možné považovať aj posudzovanú vec (a

teda aj trestnú vec, ktorá je predmetom tohto konania), je možné množstvo alkoholu v krvi spoľahlivo
zistiťibajejlaboratórnymvyšetrením.Objektívnezisteniepresnéhomnožstvaalkoholuvkrviobvineného
(t. zn. odberom a vyšetrením krvi) pritom neprichádza v tomto štádiu konania vôbec do úvahy.

S uvedenými závermi sa konajúci súd plne stotožňuje a tieto si osvojuje, pričom s ohľadom na povahu

danej trestnej veci je nepochybné, že tieto závery sú plne aplikovateľné aj v prípade obvineného prof.
vojaka J. X..Vzhľadom na odstup času a doterajší postup príslušníkov PZ už v danom prípade nie je možné
objektivizovať hladinu alkoholu v krvi obvineného tzv. bilančným prepočtom, t. j. iba na základe údajov
obvineného alebo svedkov, resp. doteraz zistené skutočnosti (požitie dvoch pollitrových 10 stupňových

pív, presvedčenie obvineného, že nie je pod vplyvom alkoholu, vyjadrenie svedkov - policajtov, ktorí ako
dôvod zastavenia obvineného uviedli, že nemal nasadenú ochrannú prilbu, pričom neuviedli žiadne iné
okolnosti ohľadne spôsobu jazdy obvineného, resp. iných okolností, za ktorých bola jazda uskutočnená)
v nijakom smere nemôžu založiť záver o tom, že obvinený vykonával danú činnosť v stave vylučujúcom
spôsobilosť.

Vzhľadom na to, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol zistený skutkový stav v rozsahu
predpokladanom v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom v danom prípade už nie je možné objektívne
zistiť, či schopnosť obvineného viesť motorové vozidlo bola v dôsledku požitia alkoholu skutočne zistená
v rozsahu, ktorý predpokladá § 289 odsek 1 Trestného zákona, a to ani dokazovaním na hlavnom
pojednávaní, je potrebné prijať jediný možný záver, v zmysle ktorého neboli naplnené zákonné znaky

trestného činu - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
a teda nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

Nakoľko služobný pomer obvineného prof. vojaka J. X. trvá naďalej (Personálnym rozkazom riaditeľa
Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 6242 zo dňa 12.08.2019 bol obvinenému
dočasne pozastavený výkon štátnej služby), je v zmysle § 151 odsek 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
na prejednanie priestupku príslušný veliteľ Vojenského útvaru, ktorého príslušníkom je obvinený, v

danom prípade je to veliteľ VÚ 4405 Nitra.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku v spojení s § 214 odsek 1 Trestného poriadku trestnú vec obvineného prof. vojaka X.postúpil
na prejednanie veliteľovi Vojenského útvaru 4405 Nitra.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote troch pracovných dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Sťažnosť má odkladný účinok.